Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-101-2012.pdf
PDF · 129.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/101/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu Ľ. I., J.. XX.X.XXXX, N. XXX, XXX XX Y., zast. JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42213487, proti žalovanému Z. K., J.. XX.X.XXXX, I. K. XXX, XXX XX H., zast. V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H., ako rodinný dom č. XXX na parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 121 m2, na LV č. XXX, kat. úz. H., ako parcela CKN č. XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 121 m2, z r u š u j e.
II. Vyporiadanie vykonáva tak, že n a r i a ď u j e predaj nehnuteľností pod bodom I. výroku rozsudku a rozvrh výťažku predaja prikazuje žalobcovi v rozsahu 44 % a žalovanému v rozsahu 56 %.
III. Žiadna zo strán konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu bola žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H., rodinný dom č. XXX na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 121 m2, na LV č. XXX, kat. úz. H. ako parcela CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 121 m2. Predmet sporu bol zo strany súdu upresnený spornými a nespornými bodmi a predbežným právnym názorom (v písomnej podobe dňa 17.7.2013 čl. 133, 134, 11.2.2014 čl. 146 a pojednávanie dňa 10.4.2018 - zápisnica o pojednávaní). Zároveň sa súd cítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je vyjadrený v uznesení č. k. 6Co/168/2016-326 zo dňa 29.6.2016. Zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom vyporiadania nemôže byť spoluvlastnícky podiel, ale celá vec. Nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva záväzné poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné, samostatné podiely. Vyporiadanie prikázaním veci za primeranú náhradu prichádza do úvahy vtedy, ak o to žiadajú a ak reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Predaj a rozdelenie výťažku prichádza do úvahy vtedy, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Zamietnutie návrhu je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Musia byť preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody musia existovať v čase rozhodovania súdu. Žalobca nemusí
tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Nevyhovenie žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť opodstatnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, teda táto výnimka zo zásady musí byť preukázaná. Ide o výnimočnosť situácie, súd si musí zadovážiť dostatok skutkových podkladov. Zo záväzných záverov odvolacieho súdu vyplýva, že skutočnosť, že rozdelenie veci podľa výšky podielov nie je možné, je otázka odborná a musí byť v konaní vyriešená znaleckým posudkom. Zo záväzných právnych názorov odvolacieho súdu taktiež vyplýva, že primeranú náhradu súd musí zistiť znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Predbežný právny názor sudkyňa oboznámila aj na pojednávaní dňa 16.3.2017 čl. 410.
2. Aké tvrdenia produkoval žalobca: Dňa 28.6.2012 žalobca Ľ. I. podal žalobu proti žalovanému Z. K. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Každá zo strán konania je spoluvlastníkom v rozsahu 1 k nehnuteľnostiam - rodinnému domu č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX na pozemku č. CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, LV č. XXX, kat. úz. H.. Pri užívaní nehnuteľností vznikali medzi stranami konania nezhody. Žalobca vyzval žalovaného, aby sa dostavil do advokátskej kancelárie za účelom dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, resp. rozdelení. Dňa 1.2.2012 sa žalovaný dostavil do advokátskej kancelárie z iniciatívy žalobcu za účelom uzavretia dohody. Žalobca navrhoval rozdeliť rodinný dom na dve samostatné bytové jednotky so samostatným vstupom a alternatívne mu navrhol prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a vyplatiť žalobcovi sumu 15 000 €. Žalovaný obidva návrhy bez závažných dôvodov zamietol. Podaním zo dňa 6.12.2013 čl. 136 žalobca uviedol, že chcel zveľadiť spornú nehnuteľnosť a vytvoriť bytovú jednotku so samostatným vchodom, aby tu mohol žiť so svojou rodinou. Žalobca zabezpečil k nehnuteľnosti prístupovú cestu, oplotenie, výmenu strešných odkvapov a nové geometrické zameranie. Žalovaný si neustále robí výhradné právo na spoločný vchod do rodinného domu a tiež do pivničných priestorov. Preto žalobca zhotovil provizórne schody, jednoduchú železno-drevenú konštrukciu. Po ich zhotovení žalovaný žalobcovi odoprel prístup do pivničných priestorov. Žalobca mal záujem vytvoriť si s manželkou a deťmi domácnosť v uvedenom rodinnom dome. Žalovaný mu odmietol udeliť súhlas k zriadeniu trvalého bydliska. Z toho dôvodu bol nútený žalobca aj s manželkou vytvoriť si domácnosť v Č. V., kde v súčasnosti pracuje a žije so svojou rodinou. S poukazom na uvedené navrhol vyporiadať po zrušení spoluvlastníctva spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností tretím osobám a rozdeliť výťažok z nehnuteľností v podiele 1. Doručil aktuálne listy vlastníctva č. XXXX, XXX, kat. úz. H.. Na pojednávaní dňa 5.11.2015 do zápisnice čl. 280 právny zástupca žalobcu uviedol. Nesúhlasil s vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Žalovaný sa podstatne podieľa na vyvolávaní nezhôd medzi spoluvlastníkmi, koná v rozpore s pravidlami spolužitia. Žalovaný sa nedokáže dohodnúť s nikým ohľadom užívania spoluvlastníckeho podielu. V dávnej minulosti tieto nespory s matkou žalobcu a teraz sú so žalobcom. Žalovaný mal pôvodne od rodičov vydelené prízemie, matka žalobcu prvé poschodie. Matka žalobcu sa snažila svoj podiel v dome, poschodie, zariadiť, chcela poschodie využívať na bývanie pre seba a deti. Z dôvodu nezhôd so žalovaným k nasťahovaniu nedošlo. Po tom, ako kúpnou zmluvou žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome od matky, rozhodol sa upraviť si poschodie, vytvoriť bytovú jednotku, zabezpečiť bývanie pre seba a rodinu. Zabezpečil k nehnuteľnosti prístupovú cestu, oplotenie, výmenu strešných odkvapov, samostatný vchod a nové geometrické zameranie. Tieto kroky žalovaný uvítal, ale ani na jednom z nich sa nepodieľal. Žalobca sa chcel prihlásiť k trvalému pobytu v rodinnom dome, žalovaný odmietol poskytnúť súhlas s prihlásením žalobcu na trvalý pobyt. Žalovaný uvádza, že pivničné priestory ako aj rodinný dom užíva od roku 1986. Neustále si robí výhradné právo k pivničným priestorom. Nemá právo brániť žalobcovi pri vstupe do pivničných priestorov a neumožniť žalobcovi pripojenie vody, odpadu a podobne. Rekonštrukciou poschodia nemal žalobca v úmysle obmedzovať žalovaného. Chcel mať v pivnici prístup z dôvodu napojenia vody a odpadu. Žalovaný tento prístup odmietol. Počas celého času neustále robí žalovaný len schválnosti a prieky. Z toho dôvodu musela byť podaná žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhoval prikázať nehnuteľnosť žalovanému vzhľadom k tomu, že ide o otcovizeň, ale v prípade nesúhlasu navrhol aj predaj tretím osobám a rozdelenie výťažku. Vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného (čl. 304) uviedol. Z rozhodnutím prvostupňového súdu sa stotožnil. Pri rodinnom dome prichádza do úvahy deľba vo zvislom smere a nie horizontálnom smere. Vertikálna deľba nie je možná, pretože s tým nesúhlasí žalovaný (s vynaložením nákladov na túto deľbu). Žalovaný nesúhlasí s ničím. Nesúhlasí s rozdelením vecí, nechce znášať náklady, nesúhlasí s prikázaním nehnuteľností žalovanému, nesúhlasí s predajom tretím osobám. Na jednej strany žalovaný žalobcovi bráni v užívaní nehnuteľností ako podielovému spoluvlastníkovi a na druhej strane sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, pretože z nehnuteľnosti užíva väčší podiel, ako mu prináleží. Na
pojednávaní dňa 10.4.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nesúhlasí s prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobcu, žalobca nesúhlasí s vynaložením nákladov na reálnu deľbu podľa výšky podielov vo výške nákladov podľa znaleckého posudku a žalobca nesúhlasí so zamietnutím žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
3. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný dňa 31.12.2013 na čl. 141 spisu uviedol. Rodinný dom č. XXX bol daný do užívania v roku 1973. Rodinný dom postavili Z. K. s manželkou M.. Boli to rodičia žalovaného a starí rodičia žalobcu. Do roku 1976 bol rodinný dom neobývaný. V roku 1976 sa do rodinného domu nasťahoval žalovaný so svojou manželkou D. K.. Bývajú tam doteraz. V roku 1993 pôvodní vlastníci previedli vlastnícke právo na svoje deti - na svojho syna - žalovaného a na dcéru (matku žalobcu) (V 1596/93). Každý sa stal spoluvlastníkom v 1. Sestra žalovaného - matka žalobcu v rodinnom dome nikdy nebývala. V rodinnom dome bývala len rodina žalovaného. Spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy V 2962/2009, LV č. XXX. Žalobca na základe kúpnej zmluvy V 1975/08, V 3839/2011. O dom sa staral výlučne žalovaný a jeho rodina, keďže výlučne v dome bývali oni a výlučne len oni investovali do domu. Vykonali jeho opravy, údržbu. Matka žalobcu v dome mala vyčlenené poschodie. Do dnešného dňa nie je upravené. Nie je tam natiahnutá voda, kúrenie, odpad a podobne. Žalobca niekoľkokrát žalovanému uviedol, že má úmysel rodinný dom - poschodie prerobiť a prispôsobiť na užívanie. Vybudoval samostatný prístup a vchod na poschodie rodinného domu. Okrem toho však nevykonal žiadne úpravy a ani tam nebýva. V čase, kedy žalovaný ešte komunikoval so žalobcom, prejavil záujem odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel. K dohode nedošlo. Od roku 2012 žalobca so žalovaným prestal komunikovať. Predvolal žalovaného do advokátskej kancelárie. Žalovaný sa dostavil, žalobca sa nedostavil. Prostredníctvom advokáta oznámil žalobca žalovanému, že mu spoluvlastnícky podiel predá za 17 500 €. V žalobe žiada sumu 15 000 €. Deti žalovaného si vyriešili bytové otázky, odsťahovali sa od žalovaného. Žalovanému stačí pre život prízemie. Za všeobecnú cenu pozemku a domu považoval cenu 14 600 €. Dom je deliteľný. Dôkazom je, že je vytvorený samostatný prístup na prvé poschodie. Nehnuteľnosť je možné rozdeliť aj horizontálne. V tomto podaní na čl. 143 spisu uviedol žalovaný, že náklady na rozdelenie si musí žalobca znášať sám. Zároveň uviedol, že nie je schopný vyplatiť žalobcovi 15 000 €, tak ako žiada. S cenou nesúhlasí. V rodinnom dome žije 37 rokov. V prípade, že by dom bol prikázaný žalobcovi, žalovaný nemá kam ísť, stali by sa z nich bezdomovci. Žiadal dom prikázať žalovanému. Nesúhlasil s tým, aby sa vyporiadanie vykonalo predajom tretím osobám a rozdelením výťažku. Nesúhlasil ani s tým, aby žaloba na zrušenie bola zamietnutá z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože žalobca s nimi nekomunikuje a komunikácia prináša nezhody. Z uvedeného vyjadrenia súd mal preukázané, že žalovaný nesúhlasí s ničím. Nesúhlasí s rozdelením nehnuteľností, pretože nechce znášať náklady, alikvótnu časť na rozdelenie nehnuteľností, nesúhlasí s prikázaním svojej osobe, pretože sa vyjadril, že síce chce, aby nehnuteľnosť jemu bola prikázaná, ale odmieta žalobcovi zaplatiť výplatok za vyporiadanie nehnuteľností. Nesúhlasí ani s predajom tretím osobám. V odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (prvý v poradí) zo dňa 22.12.2015 čl. 293 žalovaný uviedol. Žalobca nikdy nemal záujem v spornom rodinnom dome bývať. Rodinný dom nadobudol od matky za cenu 50 000 Sk. Na rodinnom dome skutočne uskutočnili opravu a čiastočnú výmenu strešných žľabov s ich náterom a vybudovanie schodiska ako dočasného prístupu na prvé poschodie rodinného domu. Žalobca sa do nehnuteľnosti nemá kadiaľ dostať, pretože v minulosti predal susedné pozemky a tým si sám zamedzil prístup k sporným nehnuteľnostiam. Hoci má vybudovaný samostatný vstup, nemá sa ako dostať na prvé poschodie po vlastných pozemkoch. Žalovaný má pocit nátlaku zo strany žalobcu, aby donútil žalovaného odkúpiť od neho spoluvlastnícky podiel. Tvrdí, že sa vždy chcel dohodnúť. Spoluvlastnícky podiel však nemal hodnotu 17 500 €, ktorú žiadal žalobca. Nevybudoval oplotenie. Geometrické zameranie realizoval bez súhlasu žalovaného a bez jeho vedomia. Trvalý pobyt žalobcu bez súhlasu žalovaného je právne irelevantný, keďže žalobca je podielovým spoluvlastníkom. Má právo si nahlásiť trvalý pobyt ako i tretím osobám bez súhlasu žalovaného. Domácnosť v ČR si vytvoril preto, že tam aj pracuje a má tam bližšie. Žalovaný nie je príčinou. Finančné prostriedky na výplatu žalobcu žalovaný nemá. Vertikálna zvislá deľba nie je možná, je možná horizontálna deľba. Financovať ju však musí žalobca. Nedisponuje finančnými prostriedkami žalovaný a pri svojom zdravotnom stave a vo svojom veku to nemá z čoho zaplatiť. Nemá šancu dostať úver. Na čl. 295 trval na kontrolnom znaleckom dokazovaní. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca získal svoj podiel za 50 000 Sk, čo predstavuje 1 659,70 € a teda ak žiada taký vyporiadací podiel, potom zarobil 10-násobok vloženého vkladu. Na pojednávaní dňa 16.3.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že na strane žalovaného sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby. Žalovaný je osobou staršieho veku, nemá dostatočné finančné zázemie, je vo veľmi vážnom zdravotnom stave, mal úraz. V takom veku nedostane pôžičku. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/84/2009. Na pojednávaní
dňa 16.3.2017 v odročujúcom uznesení súd stanovil právnemu zástupcovi žalovaného lehotu 30 dní, v ktorej po konzultácii so žalovaným bol povinný produkovať všetky tvrdenia a dôkazy k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Koncentračná lehota uplynula dňa 16.4.2017. Dňa 19.4.2017 čl. 420 právny zástupca žalovaného k dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol (po koncentračnej lehote). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/84/2009, podľa ktorého dôvodmi osobitného zreteľa sa rozumie najmä vek žalovaného, nepriaznivý zdravotný stav a sociálna situácia, odkázanosť na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť, vo forme nákladov vynaložených na získanie, zveľadenie nehnuteľností, ako aj preto, že tam prežil podstatnú časť svojho života. Žalovaný utrpel 24.2.2017 ťažký pracovný úraz, bol privalený betónovou stenou. Utrpel viaceré závažné poranenia viacerých orgánov, zlomeniny, ktoré si vyžiadali urgentnú hospitalizáciu. Nemožno predpokladať zlepšenie zdravotného stavu. Žalovaný je osobou vo veku nad 60 rokov, preto nie je reálne očakávať, že by v budúcnosti bol spôsobilý vykonávať zárobkovú činnosť, a to najmä fyzickú pracovnú činnosť, ktorou sa do pracovného úrazu živil. Pred utrpením pracovného úrazu vykonával zárobkovú činnosť ako pomocný stavebný robotník, zamestnávateľ X. K., Č., V. M. K. - S., N..V..Q.., Č. (minimálna mzda). V rodinnom dome žije so svojou manželkou D., ktorá od 1.4.2015 poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 259,80 € mesačne. Iné príjmy nemá ani žalovaný, ani jeho manželka. Ich príjmy postačia len na pokrytie základných životných potrieb v ich spoločnej domácnosti v spornej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že je u nich obtiažna tvorba úspor, nulová možnosť zárobkovej činnosti. Sú odkázaní na bývanie v spornom rodinnom dome. Nie sú schopní žalobcovi poskytnúť akýkoľvek výplatok pri prikázaní nehnuteľnosti do ich vlastníctva, preto žiadali zamietnuť žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K týmto tvrdeniam pripojili dôkazy - potvrdenie Kysuckej nemocnice čl. 424 o hospitalizácii žalovaného od 15.3.2017 s tým, že je predpokladaná dlhodobá hospitalizácia. V čase hospitalizácie bol pacient imobilný. Dohoda o vykonaní práce čl. 425 s X. K. - 100 € brutto. Dohoda o vykonaní práce čl. 427 s K. - S., N..V..Q.., Č. - 2,184 € za hodinu, pracovná zmluva K. - S. čl. 429, hrubá mzda 302 €. Prepúšťacia správa čl. 431 - 27.3.2017 prepustený s tým, že mal rehabilitovať a nacvičovať chôdzu, bolo plánované CT mozgu na 28.3.2017 s kontrolou na traumatologickom oddelení. Na čl. 434 je rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predčasnom starobnom dôchodku D. K.Í. vo výške 259,80 €. Na pojednávaní dňa 10.4.2018 predložil výsledky funkčných vyšetrení žalovaného. Zo správy vyplýva, že je neurologicky stabilizovaný a má byť naďalej pozorovaný. Toho času podal žiadosť o plný invalidný dôchodok. Právny zástupca žalovaného nenavrhol vykonanie dôkazu znalcom na preukázanie dopadu zdravotného stavu žalovaného na predmet sporu napriek tomu, že ide o odbornú otázku a nie právnu otázku. Na pojednávaní dňa 10.4.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nesúhlasí s prikázaním vecí do výlučného vlastníctva, žalovaný nesúhlasí s vynaložením finančných prostriedkov podľa znaleckého posudku na reálne rozdelenie nehnuteľností vo zvislom smere, žalovaný nesúhlasí s predajom nehnuteľností. Žalovaný žiada zamietnuť žalobcu z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
4. Ktoré dôkazy súd vykonal, aký skutkový stav z dôkazov mal preukázaný: 1) Čl. 4 - pokus o zmier zo dňa 28.6.2012. 2) Čl. 5 - LV XXX, kat. úz. H., parcela CKN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria o výmere 121 m2. Z tohto LV je preukázané, že 1 vlastní žalobca a 1 žalovaný. 3) Čl. 6 - LV XXXX, kat. úz. H., rodinný dom XXX, ktorý je na parcele CKN XXXX. Týmto LV súd má preukázané, že 1 vlastní žalobca, 1 žalovaný, teda ide o vzťah dvoch rovnocenných spoluvlastníkov. 4) Čl. 141, 142, 143 - tvrdenie žalovaného, len podstatné časti pre tento spor, kde v tom čase PZ žalovaného uviedol, že nehnuteľnosť - rodinný dom je deliteľný vertikálne aj horizontálne, konštatoval, že náklady si ale musí znášať žalobca, žalovaný nie je ochotný vynaložiť akékoľvek náklady na rozdelenie nehnuteľností, nie je ani schopný vyplatiť žalobcu, pokiaľ by mu nehnuteľnosť bola prikázaná, ale nesúhlasí ani s predajom tretím osobám a v tomto podaní žiadal zamietnuť žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 Občianskeho zákonníka. 5) Čl. 200 - znalecký posudok F.. H. zo dňa 30.4.2015. 6) Čl. 273 - žalobca nesúhlasí s tým, aby rodinný dom bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. 7) Čl. 285 - prvostupňový rozsudok, teda prvý v poradí, kde okresný súd zrušil spoluvlastníctvo, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému oproti výplatku 16 706,03 € pre žalobcu. 8) Čl. 294 - odvolanie, kde žalovaný uvádza, že nemá peniaze na výplatu a poukazuje na tú skutočnosť, že nebol vypracovaný znalecký posudok na reálnu deľbu, a preto sa ani nemohol vyjadriť, či je schopný a ochotný vynaložiť náklady, alebo nie. Poukázal na tú skutočnosť, v rozpore so svojím pôvodným vyjadrením, že vertikálna deľba nie je možná, len horizontálna. Poukázal na to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť za 50 000 Sk, čo je 1 659,70 € a teraz chce za to podstatne viacej.
9) Čl. 304 - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu. Poukázal na tú skutočnosť, že túto situáciu vyvolal samotný žalovaný, pretože odpočiatku užíva viac ako 1, hoci je polovičný spoluvlastník, teda na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje, bráni a bránil žalobcovi v užívaní a s ničím, čo navrhoval žalobca, nesúhlasil. Z toho dôvodu spôsobuje prieťahy v konaní. 10) Čl. 326 - zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým sú viazané strany konania, prvostupňový súd a ktoré vymedzuje taktiež predmet konania a predmet dokazovania. Z tohto uznesenia je zrejmé, že prvostupňový súd bol povinný nariadiť znalecké dokazovanie na rozdelenie veci, posúdiť, či sú dané, alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zamietnutie žaloby, znalecky dať oceniť primeranú náhradu pre účel prikázania celej veci. Taktiež konštatoval, že žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve, čo žalobca nemusí preukazovať, kým dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaný musí zdôvodniť a preukázať. 11) Čl. 401 - na dopyt súdu žalovaný nesúhlasí s prikázaním veci do svojho vlastníctva. Trvá na reálnej deľbe alebo na zamietnutí žaloby. 12) Čl. 410 - žalovaný opakovane sa vyjadril a uviedol, že nevie sa vyjadriť, či je ochotný vynaložiť náklady, kým ich nepozná zo znaleckého posudku a nemá finančné prostriedky na výplatu žalobcu pre prípad prikázania veci žalovanému. 13) Čl. 422 - 434 - žiada žalovaný zamietnuť žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôkazy čl. 425, 426, 427, 428, 429, 430, 431, 441 - 450. 14) Znalecký posudok čl. 473 - F.. Š. č. 91/2017 zo dňa 12.11.2017. V tomto znaleckom posudku je stanovená všeobecná trhová hodnota pozemku, rodinného domu, zhodnotenie žalobcu, zhodnotenie žalovaného a znalec konštatuje, že je možná deľba rodinného domu zvislým spôsobom, pričom náklady na takúto deľbu by predstavovali približne 24 047,87 €. 15) Vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku, kde konštatuje, že nie je ochotný vynaložiť finančné prostriedky na reálnu deľbu podľa znaleckého posudku. Žiada žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 16) Vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku. Nechce vynaložiť finančné prostriedky na reálne rozdelenie. Chce prikázať nehnuteľnosť žalovanému. Zo znaleckého posudku F.. H. zo dňa 30.4.2015 č. 47/2015 čl. 200 mal súd preukázané, že všeobecná hodnota rodinného domu bola stanovená sumou 35 549,49 €, všeobecná hodnota pozemku 557,81 €, spolu 36 107,30 €, všeobecná hodnota každého spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 bola 18 053,65 €, žalobca prvé poschodie - všeobecná hodnota 10 401,09 €, žalovaný prízemie a suterén - všeobecná hodnota 25 427,31 €. Zhodnotenie žalobcom - schody 468,38 €, zhodnotenie žalovaným kotol, bojler, kúpeľňa, výmena okien, obklad stien, vaňa s obkladom, WC, umývadlo, batéria, dlažba, sporák, podklady, rolety 3 163,62 €. Znaleckým posudkom F.. Š. č. 91/2017 zo dňa 12.11.2017 čl. 473 mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu pozemku 4,56 €/m2 x 121 m2 = 551,76 €, všeobecnú hodnotu stavby 34 624,59 €, zhodnotenie žalobcu 329,08 €, 1 = 164,54 €, zhodnotenie žalovaného 4 373,60 €, 1 = 2 186,80 €. Reálna deľba zvisle je možná a náklady na jej realizáciu by predstavovali podľa znaleckého posudku 24 047,87 €. Pozemok 551,76 + stavba 34 624,59 € = 35 176,350 € : 2 = 17 588,175 € = 1, teda polovičný podiel každého spoluvlastníka. 17 588,175 € - (2 186,80 € - 164,54 €) - 2 022,26 € = 15 565,915 €. Súd zamietol uznesením návrh na vykonanie dôkazov žalovaného z čl. 279, a to pripojenie spisov z Katastrálneho úradu Čadca V 1596/93, V 2962/09, V 1975/08, V 3839/2011. Žalovaný týmito dôkazmi chcel preukázať, že žalobca získal svoj spoluvlastnícky podiel za 50 000 Sk a v porovnaní s tým žiada neprimeranú výšku výplaty za svoj spoluvlastnícky podiel od žalovaného. Súd tento dôkaz zamietol z toho dôvodu, že je právne irelevantné, za akú sumu žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel od svojej matky. Rozhodujúce je, že má právo na vyporiadací podiel od žalovaného vo výške všeobecnej trhovej hodnoty ku dňu vyporiadania. Z toho dôvodu súd dôkaz nevykonal, jeho vykonanie zamietol.
5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Podľa § 142 Občianskeho zákonníka: (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva strán konania k nehnuteľnostiam. Každý z nich bol spoluvlastníkom v rozsahu 1. Súd je viazaný tým, ku ktorým nehnuteľnostiam má spoluvlastníctvo vyporiadať, nie je však viazaný tým, akým spôsobom má spoluvlastníctvo vyporiadať. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením čo do poradia vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí dodržať a z tohto dôvodu nie je viazaný návrhom účastníka konania o tom, ako má spoluvlastníctvo vyporiadať. I. V prvom rade podľa § 142 Občianskeho zákonníka je súd povinný rozdeliť vec, ak je vec objektívne deliteľná. Podľa R 45/1991 skôr než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva ku stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či sú doterajší spoluvlastníci (alebo niektorí z nich) ochotní hradiť náklady na rozdelenie vecí. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by stavba z tohto hľadiska byť považovaná za nedeliteľnú. Súd považoval stavbu - rodinný dom za nedeliteľný vo zvislom smere z toho dôvodu, že v nadväznosti na rozhodnutie NS SR R 45/1991 žalobca nebol ochotný vynaložiť finančné prostriedky na rozdelenie nehnuteľností a žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení taktiež uviedol, že nie je ochotný vynaložiť finančné prostriedky na rozdelenie. Uviedol, že tieto finančné prostriedky si má znášať sám žalobca. Deľba pritom musí byť vo zvislom smere tak, aby po zrušení vznikli samostatné veci z hľadiska predmetu občiansko-právnych vzťahov a z hľadiska stavebného (§ 118 Občianskeho zákonníka). Keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné budovy, rozdelenie v horizontálnej línii neprichádza do úvahy, ale len v línii vertikálnej. Tvrdenie žalovaného, že možno rozdeliť dom horizontálne, je právne irelevantné z už uvedených dôvodov. Horizontálne možno rodinný dom rozdeliť len z hľadiska rozdelenie užívania, nie však z hľadiska reálneho rozdelenia vlastníckeho práva. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Ide o základnú zásadu a z celého vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný núti žalobcu, aby zotrval v spoluvlastníctve tým, že znemožňuje žalobcovi akýkoľvek postup, akékoľvek riešenie situácie. (Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2M Cdo/3/2004, podľa ktorého je možné rozdelenie veci v horizontálnom smere, toto rozhodnutie sa týka deľby nebytových priestorov, nebytových jednotiek, kde je možné rozdelenie v horizontálnom smere, kdežto v danom prípade ide o reálnu deľbu rodinného domu, na ktorú sa vzťahuje R 45/91. Reálna deľba čo do rodinného domu čo do vlastníckeho práva je možná len vertikálne na základe R 45/91 a R 61/68, a to v nadväznosti na § 118 Občianskeho zákonníka, aby výsledkom reálnej deľby rodinného domu boli dve samostatné veci v zmysle občianskeho práva, teda dve samostatné nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom.) Na pojednávaní dňa 10.4.2018 ani žalobca, ani žalovaný nesúhlasil s tým, aby vynaložil finančné prostriedky na reálnu deľbu vo zvislom smere. V nadväznosti na rozhodnutie 45/91 potom súd vychádzal zo záveru, že aj keď je nehnuteľnosť fakticky vo zvislom smere reálne deliteľná pri vynaložení nákladov na reálnu deľbu, je potrebné s poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádzať zo záveru, že po právnej stránke pri nesúhlase strán konania súd má mať za to, že nehnuteľnosť je právne nedeliteľná. Súd preto sporné nehnuteľnosti z uvedených dôvodov považoval za nedeliteľné a pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. II. Prikázanie nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov za náhradu: Na pojednávaní dňa 10.4.2018 obidvaja právni zástupcovia zhodne uviedli, že ani žalobca, ani žalovaný nechcú, aby im nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva oproti výplate druhého spoluvlastníka. Súd nemôže nehnuteľnosť prikázať druhému spoluvlastníkovi proti jeho vôli (Z IV., strana 484). Z týchto dôvodov súd mal za to, že nie je možné zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním vecí druhému spoluvlastníkovi oproti náhrade, preto pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. III. Súd vyporiadal spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností tretím osobám a rozvrhom výťažku predanej nehnuteľnosti (v tomto smere súd vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/87/2011 zo dňa 20.4.2011, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/171/2009-190 zo dňa 24.6.2010). Keďže nebolo možné vyporiadať zrušené spoluvlastníctvo ani reálnou deľbou podľa výšky podielov, ani prikázaním jednému zo spoluvlastníkov oproti výplate druhého spoluvlastníka, súd musel dodržať kogentné poradie vyporiadania spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka, a preto vyporiadanie realizoval predajom nehnuteľností tretím osobám a rozvrhom výťažku. Pokiaľ ide o rozvrh výťažku, vychádzal zo znaleckého posudku F.. Š.. Celková hodnota rodinného domu a pozemku predstavovala sumu 35 176,350 €, z toho 1 = 17 588,175 €. Teda táto všeobecná trhová hodnota predstavuje 100 %. K tomu súd zohľadnil zhodnotenie veci zo strany žalobcu a žalovaného, ktoré u žalobcu predstavuje 329,08 € (z toho 1 = 164,54 €), u žalovaného 4 373,60 € (z toho 1 = 2 186,80 €).
Keď súd odpočítal od 1 všeobecnej trhovej hodnoty domu a pozemku, teda od sumy 17 588,175 € sumu 2 186,80 a 164,54, teda sumu 2 022,26 €, dospel k sume 15 565,915 €. Vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý predstavuje 100 %, tak súd dospel k záveru, že po predaji nehnuteľností je potrebné prikázať z výťažku predaja žalobcovi 44 % rozvrhu výťažku a žalovanému 56 % rozvrhu výťažku. IV. Súd žalobu nezamietol z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaný v stanovenej koncentračnej lehote neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že sú dané dôvody na zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tomto smere súd vychádzal aj z rozhodnutia R 45/86, strana 198, 199, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve, pričom podľa záverov odvolacieho súdu túto skutočnosť žalobca nie je povinný preukazovať. Práve naopak, zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa je výnimka z tejto zásady, ktorú žalovaný bol povinný preukázať a nepreukázal (v koncentračnej lehote). Úraz sa stal 24.2.2017, ale žalovaný počas celého konania predkladal doklady o PN a počas celého konania produkoval tvrdenie, že žiada zamietnuť žalobcu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Teda súd mal za to, že celý čas takto postupoval a nejde teda o konanie žalovaného v príčinnej súvislosti s úrazom. Pokiaľ ide o samotný úraz, z predložených dôkazov súd nemal preukázané, či zdravotný stav umožní užívať žalovanému jeho polovicu spornej nehnuteľnosti, keď žiadal žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa v príčinnej súvislosti so zdravotným stavom zamietnuť. Podľa názoru súdu, ak nie je schopný žalovaný užívať zo zdravotných dôvodov poschodie, potom nie je schopný zo zdravotných dôvodov užívať a spravovať ani prízemie, a preto súd rozhodol správne, keď nariadil predaj nehnuteľnosti tretím osobám. Znalecký posudok na zdravotný stav žalovaný nenavrhol, aj keď ide o odbornú otázku a súd z úradnej moci dôkaz nevykonáva v nadväznosti na § 185 CSP. Ak je zdravotný stav žalovaného taký, ako tvrdí, a taktiež jeho finančná situácia, potom nemôže robiť údržbu a správu domu nielen na poschodí, ale ani na prízemí. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nezamietol žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, je dôvod, že nemožno za dôvody hodné osobitného zreteľa označiť situáciu, ktorú sám žalovaný vyvolal šikanóznym prístupom k realizácii výkonu spoluvlastníckeho práva žalobcu (a predtým jeho matky). Jeho konanie možno označiť ako násilné správanie sa jedného spoluvlastníka. Svojím prístupom si vynucoval iné ako zákonné podmienky a iné ako rovnocenné podmienky, hoci u žalobcu a žalovaného išlo o dvoch rovnocenných spoluvlastníkov. Prístup žalovaného bol ultimatívny vo vzťahu k žalobcovi. Svoje postavenie zneužíval, postupoval účelovo. Postupoval v rozpore s § 139 Občianskeho zákonníka, preto súd nemohol konštatovať, že na strane žalovaného sú dané dôvody osobitného zreteľa. Žalobca i žalovaný podľa listu vlastníctva sú rovnocennými spoluvlastníkmi každý v rozsahu 1/2, pričom z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný odpočiatku užíval väčší rozsah ako 1. Ďalej súd konštatuje, že tak žalobca (predtým jeho matka) ako aj žalovaný sú ideálnymi spoluvlastníkmi, teda každý z nich má právo užívať ideálnu 1/2 svojho spoluvlastníckeho podielu, ale vo vzťahu k celej veci. Teda nemal žalovaný právo obmedziť žalobcovi prístup do pivničných priestorov, pretože žalobca je ideálnym spoluvlastníkom aj pivničných priestorov. Pokiaľ poukazoval žalovaný, že žalobca nemá prístup, pretože si predal nehnuteľnosti, v tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca je polovičným spoluvlastníkom aj sporného pozemku, a preto ani v tomto smere žalovaný nemal právo nútiť žalobcu, aby prístup realizoval cez iný pozemok, než cez ktorý prístup realizoval žalovaný. Teda žalobca mal právo vstupu do rodinného domu a prístupu k rodinnému domu rovnako ako žalovaný, čo mu jednoznačne žalovaný znemožňoval, čo vyplýva z vyjadrenia samotného žalovaného. V konaní teda súd mal preukázané, že žalovaný sa správal násilne a odpočiatku sa nechcel so žalobcom a predtým s jeho matkou dohodnúť o užívaní spornej nehnuteľnosti iným spôsobom, než je spôsob, ktorý žalovaný určí žalobcovi, teda ultimatívnym spôsobom. Súd preto nemohol vyhodnotiť za týchto okolností, že na strane žalovaného sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný sám vyvolal situáciu, v ktorej sa teraz ocitol, že svojím prístupom donútil žalobcu podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a zadovážiť si iné bývanie. Preto žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve so žalovaným a podľa názoru súdu ho k tomu nemožno nútiť ani za situácie, že došlo k zdravotným problémom na strane žalovaného a z dôvodu, že žalovaný a jeho manželka sú dôchodcovia. Žalovaný musel počítať aj so situáciou, že bude dôchodca aj on a jeho manželka, o to skôr sa mal so žalobcom pokonať, dohodnúť o užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Aj z celého niekoľkoročného konania súd nadobudol pocit, že žalovaný nesúhlasil s ničím, len s tým, čo sám chce a čo sám určí za správne. Z toho dôvodu aj spôsoboval procesné obštrukcie počas celého konania od 28.6.2012, teda po dobu 6 rokov. Z týchto dôvodov súd nezamietol žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len na záver súd konštatuje, že žalovaný nechcel vyplatiť žalobcovi spoluvlastnícky podiel s poukazom na zlú finančnú situáciu. Žiadal zamietnuť žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, taktiež s poukazom na zlú finančnú situáciu. Ani tomuto tvrdeniu súd neuveril, keď počas doby 6 rokov bol právne zastúpený, spôsoboval procesnými obštrukciami prieťahy v konaní, čo muselo mať ekonomický dopad
na žalovaného, rovnako aj opakované znalecké dokazovanie, ktoré inicioval. Všetky uvedené finančné prostriedky mohol vynaložiť na výplatu žalobcu. Napriek tomu tvrdil, že žalobcu nemá z čoho vyplatiť. To súdu dáva záver, že spor medzi žalovaným a žalobcom (predtým matkou) je dlhodobý, hlboký. Ide o nezmieriteľný stav, v ktorom by žalobca pri nezrušení spoluvlastníctva bol neustále diskriminovaný žalovaným, nemohol by rovnocenne uplatniť a využívať svoje ústavné právo na 1 spoluvlastníctva, čo by viedlo k ďalším súdnym sporom. Výsledkom takého rozsudku by nebola právna istota, ale právna neistota, čo je v rozpore s Ústavou SR. Preto neprichádzalo do úvahy zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
6. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania tak rozhodol súd preto, že každý zo spoluvlastníkov bol spoluvlastníkom v rozsahu 1, teda aj žalobca, aj žalovaný bol v rozsahu 1 úspešnou stranou konania a v rozsahu 1 neúspešnou stranou konania. V zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP potom ani jedna zo strán konania nebola úspešná v porovnaní s druhou stranou konania, a preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.