Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-20-2008.pdf
PDF · 97.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-12C/20/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobcu: C. X., narodený: X.X.XXXX, bytom: P. Č.. X, O., zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, sídlo: Štúrova č. 20, Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: U. S. Steel Košice, s.r.o., sídlo: Vstupný areál U. S. Steel, Košice, IČO: 36 199 222, za účasti intervenienta: Sociálna poisťovňa v Bratislave, Pobočka Košice, sídl: Festivalové námestie č. 1, Košice, IČO: 30 807 484, v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 242,64 eur od 1.8.2000 do 24.8.2000, zo sumy 311,82 eur od 1.9.2000 do 29.9.2000, zo sumy 282,15 eur od 1.11.2000 do 22.11.2000, zo sumy 272,29 eur od 1.12.2000 do 5.12.2000, zo sumy 252,57 eur od 1.2.2001 do 12.2.2001, zo sumy 183,65 eur od 1.3.2001 do 2.3.2001 a zo sumy 145,- eur od 1.3.2002 do 3.5.2016.
II. Žalobu o zaplatenie úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy konania v rozsahu 30,7%.
IV. Žalobca je povinný nahradiť intervenientovi jeho trovy konania v rozsahu 30,7%.
V. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2000 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného titulom náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom pri výkone svojej práce ako zamestnanec žalovaného. Konkrétne požadoval priznať nasledovné nároky: titulom náhrady bolestného sumu vo výške 6.094,40 eur, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 59.948,22 eur, titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 24.12.1999 do 30.6.2000 sumu 1.589,08 eur, titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 1.7.2000 do 24.12.2000 sumu 485,46 eur a od 24.12.2000 do budúcna mesačne sumu 384,39 eur ako náhradu za stratu na zárobku. Neskôr svoje nároky so súhlasom súdu zmenil nasledovne: titulom náhrady bolestného sumu vo výške 9.211,31 eur, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 132.742,48 eur, titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 24.12.1999 do 31.12.2001 sumu 2.850,58 eur s úrokom z omeškania.
2. Konajúci súd rozhodol o nárokoch žalobcu svojim Rozsudkom zo dňa 27.9.2004, ktorým žalobe ohľadom uplatneného nároku na bolestné v rozsahu 8.524,20 eur čiastočne vyhovel, nároku na nahradenie škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovel v sume 43.218,48 eur, konanie v časti
o zaplatenie škody za náhradu straty na zárobku súd vylúčil na toto samostatné konanie a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí nového samostatného konania.
3. Vyššie citovaný Rozsudok zo dňa 27.9.2004 nebol v časti o vylúčenie nároku žalobcu na nahradenie straty na zárobku za obdobie od 24.12.1999 do 31.12.2001 v sume 2.850,58 eur s úrokom z omeškania napadnutý odvolaním, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť, pričom príslušný nárok žalobcu bol ďalej posudzovaný práve v tomto konaní vedenom pod sp. značkou 12 C 20/2008.
4. Na pojednávaní dňa 21.1.2010 žalobca navrhol pripustiť zmenu svojho návrhu ohľadom náhrady za stratu na zárobku a to tak, že požadoval od žalovaného za obdobie od 24.12.1999 do 31.12.2001 priznať nárok na zaplatenie 7.813,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 15.7.2000 do zaplatenia. Súd tomuto návrhu žalobcu vyhovel, t.j. predmetom tohto súdneho konania je zaplatenie pohľadávky žalobcu uvedenej v predchádzajúcej časti tohto odseku odôvodnenia rozsudku.
5. O nároku žalobcu podľa odseku 4 tohto odôvodnenia rozhodol prvostupňový súd svojim Rozsudkom sp. zn. 12C/20/2008 zo dňa 28.11.2014, ktorým túto zostávajúcu časť žalobcovho nároku v plnom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žalobcovi bola vyplatená náhrada straty na zárobku v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zmenené Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/211/2015 zo dňa 26.1.2016 tak, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie 145,- eur istiny titulom nároku na nahradenie straty na zárobku a rozsudok v časti nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
6. Žalovaný sa k zostatku predmetu konania (úrok z omeškania zo sumy 7.813,58 eur od 15.7.2000 do zaplatenia) vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. omeškanie žalovaného s poukazom na znenie § 563 Občianskeho zákonníka vzniklo až po výzve žalobcu, čo v tomto prípade mohlo nastať až doručením žaloby, 2. žalovaný až do skončenia konania vo veci samej (príslušný rozsudok mu bol doručený až dňa 3.3.2016, pričom právoplatnosť nadobudol dňa 9.3.2016) nemal vedomosť o tom, aký dlh má povinnosť žalobcovi splniť, t.j. až dovtedy sa nemohol dostať do omeškania, 3. náhradu škodu titulom náhrady straty na zárobku v danom období vykonávala Slovenská poisťovňa, a.s. a teda, čo sa týka výšky náhrad a ich platenia, toto všetko mala v réžii táto spoločnosť, t.j. právny predchodca intervenienta.
7. Vedľajší účastník sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, t.j. navrhol žalobu ohľadom úroku z omeškania z rovnakých dôvodov zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že taktiež nemal až do posledného rozhodnutia odvolacieho súdu vedomosť o nedoplatku vo výške 145,- eur, pričom intervenient tiež uviedol, že sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, avšak vo veci z dôvodu hospodárnosti radšej nepodal dovolanie.
8. Podľa § 251 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce): „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“
9. Podľa § 190 ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce platný a účinný v čase vzniku nárokov žalobcu): „Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.“
10. Podľa § 193 ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce): „Zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za: a) stratu na zárobku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.“
11. Podľa § 205b ods. 3 Zákonníka práce: „Náhradu za stratu na zárobku vypláca zamestnávateľ pravidelne raz mesačne.“
12. Podľa § 253 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak nie je doba uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.“
13. Podľa § 119 (Splatnosť mzdy a náhrady mzdy) Zákonníka práce: „Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky vydanou po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.“
14. Je nesporné, že žalobca ako zamestnanec právneho predchodcu žalovaného dňa 21.2.1999 v čase o 3:50 hod. utrpel pracovný úraz, na základe ktorého bol práceneschopný až do dňa 24.12.1999, od kedy mu pôvodný vedľajší účastník priznal nárok na invalidný dôchodok a to rozhodnutím zo dňa 15.2.2000. Tieto skutočnosti boli dostatočne zistené v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 12 C 678/2000. V danej fáze tohto súdneho konania (po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.1.2016) je tiež nesporné, že žalobcovi voči žalovanému titulom jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti s týmto pracovným úrazom vznikli podľa § 190 ods. 1 a § 193 Zákonníka práce nasledovné nároky: nárok na náhradu bolestného vo výške 8.590,57 eur, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 43.218,48 eur a tiež aj nárok na zaplatenie náhrady straty na zárobku za obdobie od 24.12.1999 do 31.12.2001 v celkovej sume 8.193,20 eur (246.828,20 Sk).
15. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným zistením s ohľadom na stanoviská žalovaného a intervenienta je zistenie, či sa žalovaný dostal do omeškania s uhradením žalobcom uplatnenej náhrady straty na zárobku a ak áno, tak ako dlho toto omeškanie trvalo. Uplatnená výška úroku z omeškania 17,6% ročne nebola stranami sporu spochybnená.
16. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení (konkrétne z obsahu §205b v spojení s § 119 Zákonníka práce), súd právne uzavrel, že strata na zárobku žalobcu mala byť vyplácaná raz mesačne spolu so mzdou za príslušný mesiac, t.j. strata na zárobku za príslušný kalendárny mesiac mala byť žalobcovi zapletená vždy najneskôr do posledného dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného mesiaca.
17. Pokiaľ žalovaný a intervenient namietali, že omeškanie vzniklo až po doručení žalobného návrhu, respektíve po konečnom rozhodnutí konajúceho súdu, ktorým určil zodpovedajúcu výšku straty na zárobku, tak toto nemá oporu v platnom právnom stave. Rozhodnutie súdu v tomto prípade nemá konštitutívny, ale iba deklaratórny charakter. T.j. súd vo svojom rozhodnutí iba skonštatoval aké nároky žalobcovi už skôr vznikli podľa § 193 ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zákonníka práce. Obrana žalovaného, že plnenie za neho poskytoval iný subjekt a to z dôvodu zákonného poistenia, tiež nemá žiadny vplyv na vyššie uvedenú splatnosť príslušných nárokov žalobcu, ktoré má priamo voči žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi.
18. Podľa § 256 ods. 1 a 2 Zákonníka práce: „(1) Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. (2) Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. 11) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.“
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
20. Podľa § 3 NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v čase platnom počas omeškania): „Výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
21. Z konečných záverov odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť vyplácať náhrady straty na zárobku za príslušné obdobia nasledovne: 1. obdobie od 24.12.1999 do 31.12.2000 mesačná náhrada vo výške 10.966,- Sk (december 1999 suma 3.366,- Sk), 2. obdobie od 1.1.2001 do 30.6.2001 mesačná náhrada 8.886,70 Sk a 3. obdobie od 1.7.2001 do 31.12.2001 mesačná náhrada 9.758,30 Sk.
22. Podľa obsahu Znaleckého posudku Ing. Valentíny Pelegrínovej ( č.l. 426 - 430) ako aj z Listov Slovenskej poisťovne, a.s. (č.l. 687 - 702) a tiež zo zhodného vyjadrenia strán sporu (ohľadom platby 145,- eur dňa 5.3.2016) súd zistil, že žalovaný (respektíve za neho Slovenská poisťovňa, a.s.) uhradil pohľadávky žalobcu nasledovnými platbami: dňa 24.5.2000 zaplatil 61.825,- Sk, dňa 24.8.2000 zaplatil 9.209,- Sk, dňa 29.9.2000 zaplatil 22.526,- Sk, dňa 22.11.2000 zaplatil 11.263,- Sk, dňa 5.12.2000 zaplatil 11.263,- Sk, dňa 22.12.2000 zaplatil 11.263,- Sk, dňa 12.2.2001 zaplatil 11.263,- Sk, dňa 2.3.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 4.3.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 17.4.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 29.3.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 27.4.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 30.5.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 29.6.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 30.7.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 31.8.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 27.9.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 30.10.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 29.11.2001 zaplatil 8.218,- Sk, dňa 15.11.2001 zaplatil 5.232,- Sk a dňa 3.5.2016 (po vydaní konečného rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom náhrad) zaplatil sumu 145,- eur.
23. Vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov (Znalecký posudok Ing. Valentíny Pelegrínovej na č.l. 426 - 430 ako aj z Listov Slovenskej poisťovne, a.s. na č.l. 687 - 702) je zrejmé, že žalovaný sa uhrádzaním náhrady straty na zárobku žalobcu dostal do omeškania, nakoľko tieto náhrady neboli žalobcovi vyplácané pravidelne mesačne ako mali byť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi voči žalovanému z dôvodu vzniku omeškania vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 17,6% z dlžných súm ročne od vzniku omeškania do zaplatenia a to podľa § 256 ods. 2 Zákonníka práce v spojení § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 NARIADENIA VLÁDY Slovenskej republiky č 87/1995 Z.z.. Výška úroku z omeškania nebola stranami sporu rozporovaná a vyplýva zo skutočnosti, že príslušná Sadzba Národnej banky Slovenska bola v čase vzniku omeškania stanovená na 8,8% ročne.
24. Berúc do úvahy splatnosť jednotlivých náhrad (viď odsek 16 odôvodnenia), výšku náhrad, ktoré mal žalovaný žalobcovi (ods. 21 odôvodnenia) platiť ako aj dátumy a výšky jednotlivých úhrad (ods. 22) súd zistil, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých náhrad strát na zárobku žalobcu nasledovne: 1. náhrada za mesiac jún 2000 v časti 7.310,- Sk (242,64 eur) od 1.8.2000 do 24.8.2000, 2. náhrada za mesiac júl 2000 v časti 9.394,- Sk (311,82 eur) od 1.9.2000 do 29.9.2000, 3. náhrada za mesiac september 2000 v časti 8.500,- Sk (282,15 eur) od 1.11.2000 do 22.11.2000, 4. náhrada za mesiac október 2000 v časti 8.203,- Sk (272,29 eur) od 1.12.2000 do 5.12.2000, 5. náhrada za mesiac december 2000 v časti 7.609,- Sk (252,57 eur) od 1.2.2001 do 12.2.2001, 6. náhrada za mesiac január 2001 v časti 5.532,70 Sk (183,65 eur) od 1.3.2001 do 2.3.2001 a 7. náhrada za mesiac december 2001 v časti 145,- eur od 1.3.2002 do 3.5.2016. Na základe týchto zistení súd vo výroku I tohto rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v prospech žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku I tohto rozsudku.
25. Žalobca si svoj nárok na úrok z omeškania za omeškanie žalovaného so zaplatením náhrady straty na zárobku za obdobie od 24.12.1999 do 31.12.2001 uplatnil z celkovej sumy 7.813,58 eur od 15.7.2000 do zaplatenia. Zo záverov odseku 16 tohto odôvodnenia je zrejmé, že k tomuto dňu boli splatné iba náhrady za obdobie od 24.12.1999 do konca mesiaca máj 2000. Všetky ostatné náhrady ešte neboli splatné a ich splatnosť nastala až postupne (postupom ako je to uvedené v odseku 16 odôvodnenia), preto je žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania čiastočne neoprávnený. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ohľadom úroku z omeškania v jej neoprávnenej časti vo výroku II tohto rozsudku čiastočne zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to tak, že sa žalovanému a tiež aj intervenientovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného, voči žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konaní v rozsahu podľa pomeru ich úspechu. Pomerný úspech žalobcu (rovnako aj intervenienta) 30,70% vyplýva zo skutočnosti, že tieto strany boli úspešné v 65,35% z uplatnených nárokov žalobcu, pričom úspech žalobcu bol 34,65% (pomer úspechu v súvislosti s trovami teda predstavuje rozdiel 65,35% - 34,65%).
28. V súvislosti s náhradou trov konania súd poznamenáva, že v rámci tohto rozhodnutia súd rozhoduje o celkovej náhrade trov konania (teda ide aj o rozhodnutie, ktoré zohľadňuje náhradu trov konania v pôvodne vedenom konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 678/2000). Žalobca celkovo požadoval priznať nároky v sume 149.767,37 eur (bolestné 277.500,- Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia 3.999.000,- Sk a stratu na zárobku vo výške 7.813,58 eur), pričom vyhovené mu bolo iba v časti o zaplatenie 51.887,68 eur (bolestné 256.800,- Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia 1.302.000,- Sk a náhrada na strate zárobku 145,- eur).
29. Vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle znalecké dokazovanie, ktoré nebolo dostatočne pokryté zloženými preddavkami a teda trovy dokazovania (znalecké) z časti uhradil štát. Toto dokazovanie bolo zrealizované ešte za účinnosti pôvodne platnej procesnej normy Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sporový poriadok, ktorý poznal inštitút náhrady trov konania štátu (§ 148). S účinnosťou od 1.7.2016 však už platí nová procesná norma, ktorá takúto situáciu obdobným spôsobom nerieši. Z uvedeného dôvodu súd o trovách konania štátu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku V tohto rozsudku.
30. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
31. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie v tom smere, aby súd dožiadal priamo Slovenskú poisťovňu, a.s., aby predložila doklady preukazujúce dátum jednotlivých úhrad náhrad straty na zárobku. Tento navrhovaný dôkaz súd nevykonal z dôvodu, že pokiaľ intervenient (ktorému Slovenská poisťovňa, a.s. postúpila celú príslušnú agendu ohľadom poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom), nedisponuje viacerými dokladmi ako predložil (č.l. 687 - 702), tak je vysoko nepravdepodobné, že Slovenská poisťovňa bude schopná predložiť nejaké ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že od roku 2001 už uplynula zákonná archivačná povinnosť právnickej osoby. Vykonanie dožiadania priamo na Slovenskú poisťovňu, a.s. by teda bolo takmer s určitosťou zbytočné. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca bol osobou, ktorej boli platby adresované a teda aj samotný žalobca mal možnosť predložiť dôkazy preukazujúce dátumy úhrad jednotlivých náhrad straty na zárobku. Ďalšie dokazovanie teda nebolo vykonané z dôvodu, že ho súd nepovažoval za racionálne, ale tiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.