Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13T-78-2017.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Pavláková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.04.2018 takto
rozhodol:
obžalovaný
O. M., G.. XX.XX.XXXX Z. M., E. K. A., U. M., toho času na neznámom mieste - v konaní proti ušlému
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 07.03.2008 v čase približne o 15.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s ďalšou osobou neoprávnene vnikol na oplotený pozemok rodinného domu č. XXX, na Ul. X. M. Z. A., okres Martin, majiteľky Q. U., G.. XX.XX.XXXX, a to tak, že preliezol cez plot a následne z tohto pozemku spoločne odcudzili 7 ks voľne položených železných hranolov, ktoré postupne zaviezli do zberne surovín na Ul. B.. C. Č.. X Z. A., kde ich predali a takto získané peňažné prostriedky použili pre vlastnú potrebu, čím poškodenému O. U., G.. XX.XX.XXXX, spôsobili škodu odcudzením vo výške najmenej 37,51 € (1.130,- Sk),
t e d a
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 / jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 1 /jeden/ rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 14.06.2017 na tunajšom súde na obvineného O. M. obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 194 ods. 1, § 20 Tr. zák., ktorého sa mal obvinený dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Martin dňa 17.01.2018 rozhodol o vykonaní konania voči obvinenému ako ušlému, keďže sa vyhýba trestnému konaniu tým, že sa skrýva. Súd opakovane vykonal lustrácie k jeho pobytu, keďže zásielky sa mu nedarilo doručovať. Od pracovníčky Obecného úradu Sučany bolo zistené, že obvinený už asi pred desiatimi rokmi odišiel na neznáme miesto a odvtedy o ňom už nie sú žiadne bližšie informácie. Obžalovanému v prípravnom konaní bolo ešte doručené uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, toto si prevzal dňa 16.06.2008, opravný prostriedok - sťažnosť - voči nemu nepodal. Ďalšie úkony prípravného konania s obvineným nebolo možné vykonať, pretože od augusta 2008 nebol zastihnutý. Po opakovaných prerušeniach trestného konania bolo voči nemu konané ako proti ušlému.
Okresný súd Martin dňa 17.01.2018 vydal v konaní vedenom pod sp. zn. 13T/78/2017 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 194 ods. 1, § 20 Tr. zák., za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s určením skúšobnej doby na 1 rok. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obhajca ušlého obvineného v zákonom stanovenej lehote odpor. V tomto namietal, že ani jeden zo svedkov, na ktorých výpovediach sa obžaloba zakladá, neuviedli, že by obvineného videli, ako sa dopúšťa trestného činu. Malo ísť len o údajné svedectvá susedov. Jeho vina teda nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Poukázal na zásadu in dubio pro reo. Obhajca ďalej spochybňoval skutočnosť, že železné hranoly do zberných surovín s pánom Kopčekom doniesol obžalovaný, poukázal v tejto súvislosti na spôsob uvedenia mena a tiež dátum vystavenia dokladov zo strany zberných surovín v rozpätí 04.03.2008 - 07.03.2008
Súd teda v danej veci nariadil hlavné pojednávanie, na toto predvolal obžalovaného, o termíne jeho konania upovedomil poškodeného, prokurátora a ustanoveného obhajcu. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, predvolanie sa mu doručiť nepodarilo, hlavné pojednávanie sa teda uskutočnilo v jeho neprítomnosti, za splnenia podmienok konania proti obžalovanému ako ušlému. Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov Q. U., O. U., svedka B. M., oboznámením sa s fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný O. M. v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol, keďže konanie proti nemu bolo za splnenia zákonných podmienok vykonané ako proti ušlému. Obhajca na hlavnom pojednávaní za neho nechcel konať o dohode o vine a treste, prehlásil po poučení podľa § 257 Tr. por., že obžalovaný je zo skutku uvedeného v obžalobe nevinný.
Svedkyňa Q. U. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že obvinený O. M.Á. je jej synovec, je to syn zomretej sestry. Napriek uvedenému nemá dôvod na odopretie výpovede. Svedkyňa popísala dom, kde malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Ide o obývateľný, oplotený, uzamknutý dom, hoci v ňom v tom čase nikto nebýval. Ona tam však chodila každý deň a starala sa o záhradu a psa. Suseda jej dňa 07.03.2008 povedala, že mali vo dvore zlodejov, že cez plot prekladali nejaké veci. Svedkyňa to povedala synovi a ten zistil, že mu zmizli hranoly, teda železá. Ona šla na políciu vec oznámiť - stačilo by jej aj vrátenie ukradnutých vecí. Syn sa po týchto veciach išiel pozrieť po okolitých zberniach. Obžalovaný O. M. a ani P. C. nemali súhlas na vstup do rodinného domu, prípadne na pozemok pri ňom. Oplotenie domu je sieťové, prepletané, vysoké asi 1,7 m. Do ulice je brána a bránička, sú riadne uzamknuté. Že to boli C. a M. jej povedal niekto zo susedov. Škodu nahradiť nežiadala.
Svedok O. U. v prípravnom konaní po zákonnom poučení sa vyjadril tak, že O. M. je jeho bratranec, P. C. mu nie je príbuzný, nemal dôvod na odopretie výpovede. Popísal, že o krádeži sa dozvedel od svojej matky v marci 2008. Tá uviedla, že krádeže sa mali dopustiť M. a C.. Svedok zistil, že mu zmizlo cca
400 kg železa, toto sa našlo v zberni v Sučanoch. Jemu bolo železo po dohode so zberňou vrátené. Že boli vo dvore nejakí chlapi mu povedala mama a aj suseda. Mama povedala, že to bol M., ktorý je bezdomovec spolu s nejakým C., ktorého svedok pozná z videnia. Veci povozili na nejakom fúriku, mali ich prehadzovať cez plot. V zberni mu potom povedali, že to doniesli M. s C.. Ku škode sa nevedel vyjadriť, žiadna mu nevznikla, keďže mu vrátenie veci postačovalo. Následne bol znova vypočutý dňa 14.12.2016, kde sa pridržal predchádzajúcej výpovede. Zopakoval, že páchateľov videli susedia a potvrdil mu to aj majiteľ zberne, ktorý od nich predmetný materiál prevzal. Predmetný dom bol v tom čase vlastníctvom matky, bol obývateľný, oplotený, pozamykaný, bol tam aj pes - ten však bol kamarátsky. Denne tam matka chodievala. Momentálne v dome býva on. M. a ani C. nemali žiadne vlastnícke právo a ani právo vstupovať do tohto domu. Matka Q. U. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Súhlas poškodeného na trestné stíhanie vo veci krádeže nedal, vyjadril sa tak, že sa vec odohrala už dávno a bolo by dobré to nechať tak. Nežiadal nahradiť žiadnu škodu.
Svedok B. M. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že ako zamestnanec zberných surovín v Sučanoch osobne dobre poznal obvineného C.Č., M. poznal len z videnia. Začiatkom marca 2008 boli obaja v ich zberni odovzdať železo. Išlo o štvorcové kusy - stojky. Niektoré boli aj popílené, odovzdávali ich striedavo M. aj C., a to v priebehu doby uvedenej na výdavkových dokladoch. Výdavkové doklady vypisoval na jedného aj druhého, peniaze im vyplácal do rúk. Išlo o železo o hmotnosti približne 500 kg. Následne sa k železu prihlásil majiteľ. S ním sa svedok dohodol a zberni teda nevznikla žiadna škoda. Osoby, ktorým vypisoval výdavkové doklady, poznal už z predchádzajúceho obdobia a aj keď sa mu nepreukazovali občianskym preukazom, dobre ich poznal. Na koho meno lístok vypísal, tomu aj peniaze vyplatil. Od tej doby sa už neobjavil ani jeden z nich. Oni mali jednu káričku a tú si striedali. M. mu povedal, že zdedil nejakú chalúpku, že je tam toho veľa, tak chodí predávať železo. Svedok nemal dôvod im neveriť. Kopček sa nevyjadroval k pôvodu železa, svedok vystavil doklad na toho, kto preberal peniaze. V priebehu trestného konania bol ešte raz vypočutý svedok a vypovedal v podstate zhodne ako v predchádzajúcej výpovedi. C. poznal osobne, M. z videnia. Chodil k nim ako zákazník. Predložil občiansky, a tak mu doklad vypísal. Nevedel sa bližšie vyjadriť, prečo najprv na doklad napísal meno B. a následne to zmenil na O., možno mu to vtedy tak nadiktoval. Zmena bola urobená rukou svedka. Potvrdil, že na fotografiách v spisovom materiáli sú hranoly, ktoré M. a C. doviezli do zberne. Následne si ich vzal naspäť majiteľ. Čísla občianskych preukazov sa zapisovali do knihy v zberných surovinách, nie na výdavkový doklad.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s fotodokumentáciou, na ktorej je zachytený predmetný dom a jeho zabezpečenie oplotením a tiež kov odovzdaný do zberných surovín.
Z prečítaných listín súd zistil nasledovné skutočnosti. Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté a obvinenie vznesené osobám P. C. a O. M. dňa 01.05.2008, pričom obžalovaný M. si prevzal predmetné uznesenie dňa 16.06.2008 do vlastných rúk. Obžalovaný sťažnosť voči predmetnému uzneseniu nepodal, túto za neho až po ustanovení za obhajcu v konaní proti ušlému podával ustanovený obhajca, prokurátor ju ako oneskorene podanú zamietol. Vo veci bolo opakovane prerušované trestné konanie a opäť v ňom pokračované. Dôvodom prerušení trestného stíhania bola neprítomnosť obvineného O. M.. Uznesením prokurátora zo dňa 30.10.2015 bolo zastavené trestné stíhanie voči obvinenému P. C., keďže tento obvinený zomrel dňa 07.08.2010. Na obvineného O. M. bol vydaný príkaz na zatknutie. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo ho realizovať, bolo rozhodnuté, že sa konanie proti nemu vykoná ako proti ušlému, a to opatrením zo dňa 07.11.2016. Z rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D1117/92 Okresného súdu Martin vyplýva, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu bola Q. U.Š.. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú i výdavkové pokladničné doklady zberných surovín, a to z dní 04.03.2008 - 07.03.2008. Sú písané na meno P. C. a O. M., pričom na dokladoch vypísaných na meno O. M. je vo všetkých troch prípadoch prečiarknuté pôvodne napísané meno B. a opravené na meno O.. Suma na výdavkových dokladoch vydaných O. M. dňa 07.03.2008 bola spolu 1.130 Sk, teda v prepočte 37,51 eura. Išlo pritom o dva doklady zo dňa 07.03.2008. Zo správy o povesti na pána P. C. z obce Sučany vyplýva, že v obci nemá dobrú povesť, bol viackrát vypočúvaný za krádež, takisto aj pán O. M., pričom bližšie informácie o nich nemajú a ani o tom, kde sú prípadne zamestnaní.
Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/85/2008 zo dňa 30.05.2014 bol obžalovaný O. M. uznaný za vinného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody 3 mesiace so skúšobnou dobou na 2 roky a trest prepadnutia veci, skutok bol zo dňa 04.04.2008. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2014. Obžalovaný bol v tom čase na neznámom mieste. Zo záznamu o poskytnutých informáciách podľa Zákona o policajnom zbore vyplýva, že obžalovaný O. M. popísal po príslušnom zákonnom poučení priebeh skutku tak, že preskočili spoločne s P. C. plot do domu pani U. a odniesli bez povolenia odtiaľ železné hranoly. V tom čase sa nachádzal v zlej finančnej situácii. Súd vykonal opakovane lustrácie k pobytu obžalovaného a keďže sa nepodarilo zistiť jeho aktuálne miesto zdržiavania sa, rozhodol o vykonaní konania proti nemu ako proti ušlému opatrením zo dňa 17.01.2018. Zo správy Obecného úradu Sučany bolo zistené, že menovaný sa pred asi 10 rokmi odsťahoval na neznáme miesto a odvtedy o ňom nemajú žiadne bližšie informácie. V obci sa dlhodobo nezdržiava. Obžalovaný má od roku 1982 v odpise registra trestov 9 záznamov, posledný pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., keď bol rozsudkom zo dňa 30.05.2014, sp. zn. 23T/85/2008, právoplatným dňa 17.06.2014, odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou na 2 roky. V tejto veci už bol medzičasom osvedčený a hľadí sa na neho akoby bol netrestaný. Predchádzajúce odsúdenie je z roku 2003 pre trestný čin lúpeže podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keď bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a zaradením na jeho výkon do druhej nápravno-výchovnej skupiny. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 01.08.2007, osvedčil sa dňa 02.08.2010. Vtedy mu bolo uložené i ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Pri predchádzajúcich odsúdeniach vykonával nepodmienečné tresty v rokoch 1998, 1990, dvakrát v roku 1988 a v roku 1987. Pri všetkých odsúdeniach už platí fikcia netrestanosti.
Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Na základe vykonaného dokazovania tak na hlavnom pojednávaní, ako i v prípravnom konaní, nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou majiteľky domu pani U., taktiež výpoveďou jej syna O. U., ktorý bol majiteľom odcudzeného železa, s výpoveďami oboch týchto svedkov poškodených korešponduje i výpoveď pracovníka zberných surovín, ktorý preberal predmetné železá od obžalovaného a taktiež P. C.. O pravdivosti uvedených výpovedí svedčia i zaistené listinné dôkazy - výdavkové doklady, ktoré obžalovanému a P.. C. vypisoval svedok M. ako pracovník zberne. Súd na tomto mieste podporne poukazuje na skutočnosť, že po doručení uznesenia o vznesení obvinenia ani jeden z obvinených, teda ani O. M. a ani spolupáchateľ P. C. nepodali voči nemu sťažnosť, C. sa pri svojej výpovedi neskôr k veci nevyjadril, využil svoje právo obvineného a odmietol vypovedať. Keďže sa voči obvinenému M. konalo ako proti ušlému, nebol vo veci vypočutý, z oboznámených úradných záznamov spred vznesenia obvinenia je však zrejmé, že sa k spáchanej trestnej činnosti priznával a vysvetľoval ju. V zmysle vyššie uvedených úvah súd dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že obžalovaný je vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. Súd sa pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného stotožnil s názorom prokurátora a posúdil ho ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Súd vo vzťahu k určeniu výšky škody v skutkovej vete vyhodnotil zistené okolností v prospech obžalovaného O. M. a za preukázanú bral len hodnotu kovu dodaného do zberných surovín obžalovaným Masárom dňa 07.03.2008, teda v deň, keď malo dôjsť k spáchaniu žalovaného prečinu, a preto tiež ustálil výšku škody spôsobenej obžalovaným na 1.130,- Sk, teda v prepočte 37,51 eur.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný spoločným konaním s inou osobou neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, a teda sa dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie všetky formálne znaky prečinu a tiež
či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd sa teda zaoberal i otázkou tzv. materiálneho korektívu, keďže podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. by nešlo o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa by bola jeho závažnosť nepatrná. V danom prípade má obžalovaný v odpise registra trestov 9 záznamov a je teda zrejmé, že ide nesporne o osobu so sklonmi páchať trestnú a protispoločenskú činnosť rôzneho druhu. Ani tresty odňatia slobody ukladané mu v minulosti vo forme nepodmienečného trestu nemali na neho potrebný individuálny preventívny účinok. Trestnej činnosti sa navyše dopustil vo vzťahu k majetku svojich príbuzných, s majetkovým motívom - v úmysle finančne si polepšiť. Súd teda pri zohľadnení vyššie uvedeného napriek skutočnosti, že od spáchania trestného činu medzičasom uplynula už dlhšia doba, mal za to, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Objektom trestného činu podľa § 194 Tr. zák. je nedotknuteľnosť obydlia, keď zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka ako i užívateľa domu alebo bytu proti komukoľvek. Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide, oprávnene užíva. Dom je nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, teda aj uzavretý dvor, záhrada, povala, pivnica a všetky vedľajšie miestnosti (napríklad garáž alebo hospodárske budovy). Neoprávneným vniknutím sa rozumie nežiaduce vojdenie do obydlia bez oprávnenia, neoprávneným zotrvaním treba rozumieť prípad, kedy sa páchateľ dostane do obydlia iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Vôľa oprávneného môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu sú najmä zamknuté dvere, plot, mreže, ale i okno prístupné len za pomoci rebríka. Prekážka nemusí byť prekonaná použitím násilia, stačí akékoľvek jej odstránenie (otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod.). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd tiež prihliadal na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Skúmaním pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd teda ukladal trest v súlade so znením § 38 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody. Za obdobnú vec, keď skutok bol obžalovaným spáchaný dňa 04.04.2008 bol stíhaný a aj odsúdený vo veci vedenej Okresným súdom Martin pod sp. zn. 23T/85/2008 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou na 2 roky. Napriek tomu, že tento skutok bol v súbehu s aktuálnym trestným konaním a skutkom v ňom vyšetrovaným, vzhľadom na fikciu netrestanosti pri predchádzajúcom odsúdení nebolo možné ukladať naň obžalovanému súhrnný trest. Súd teda ukladal obžalovanému trest na samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby s odkladom na skúšobnú dobu 1 rok.
Keďže žiaden nárok na náhradu škody voči obžalovanému v konaní do skončenia prípravného konania uplatnený nebol, súd o náhrade škody v rámci adhézneho konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.