Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-99-2017.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/99/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, proti žalovanej: W. I., T.. XX.XX.XXXX U. H. C. W.Y. XX, Š. I., Š. B. G. M., o zaplatenie 1.966,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12Csp/40/2016-59 z 21.03.2017 takto
rozhodol:
Pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.467,13 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.02.2014 zo sumy 1.467,13 eur do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán ne m á na náhradu trov konania p r á v o .
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 písm. a/,b/, § 7 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010Z.z., § 52 ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu, a to žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 12.03.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere.
4. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva,
keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu strán sporu. V zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere si strany sporu dojednali poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 3.778,04 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná na 27,45 %, úrok vo výške 24,50 %, priemerná RPMN 18,86 %.
5. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch však musia byť vykonané v písomnej forme a podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.
6. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca pred uzavretím zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože nedôsledne zisťoval bonitu žalovanej. Nepostačujú totiž údaje o jej príjmoch, ale bolo potrebné zistiť aj jej výdavky. Vyplýva to z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca v tomto ohľade nepredložil žiadne listinné dôkazy. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie zistené, že zo strany žalobcu bol zisťovaný príjem žalovanej, keď táto uvádzala, že je vdovou a z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne mal žalobca v danom čase, kedy poskytoval predmetný úver preukázané, že žalovaná má príjem 155,20 eur, iný príjem žalovaná jednak neuvádzala a žalovaný to zrejme ani nezisťoval, napriek tomuto príjmu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur s mesačnou splátkou vo výške 57,29 eur, čo predstavuje z jej príjmu 37 %, teda po zaplatení splátky žalovanej zostávala len suma 97,30 eur, ktorá sotva postačuje na zabezpečenie bývania už v akejkoľvek forme, stravovanie či hygienické potreby. Žalobca nepreukázal, že by sa od žalovanej vôbec dožadoval informácií, aké sú jej pravidelné prípadne nepravidelné výdavky, pričom táto povinnosť mu priamo vyplýva.
7. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona žalovanému vzniklo právo len na vrátenie sumy poskytnutého úveru, v danom prípade 1.467,13 eur (2.000 eur - žalovanou už zaplatených 532,87 eur), nakoľko poskytnutý bol úver vo výške 2.000 eur a žalovaná vrátila sumu 532,87 eur. Preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.467,13 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania v nekapitalizovanej forme odo dňa, kedy požadoval od žalovanej vrátenie celej zosplatnenej istiny (doručenie výzvy na úhradu mal súd preukázané dňom 05.12.2014 + 10 dní) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: 1. nepreskúmateľnosť rozhodnutia, 2. nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že pri zisťovaní bonity žalovanej nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Uplatnil si trovy konania.
9. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
11. V priebehu odvolacieho konania bol súdu prvej inštancie dňa 10.08.2017 doručený návrh žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu v prejednávanom spore. Prílohy predmetného návrhu tvoria: fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávok, identifikácia postúpenej pohľadávky a súhlas spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 so vstupom do konania.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania došlo zmluvou o postúpení pohľadávok č.III/2017 zo dňa 13.06.2017 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere z predmetu tohto sporu. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pripustil postupom podľa § 80 CSP zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn, II.ÚS 78/05).
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
16. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.
17. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.
18. Z obsahu spisu je zrejmé, že na výzvu súdu prvej inštancie k otázke preverovania bonity žalovanej, žalobca predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a výpis z registra bankových operácii (SRBI). Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovanej bol priznaný vdovský dôchodok vo výške 155,20 eur, v SRBI nemala žalovaná žiadny záznam (čl. 51, 52). V odvolacom konaní žalobca predložil výpisy z: 1. registra bankových operácii (SRBI), 2. z databázy spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. a 3. Sociálnej poisťovne. Z predloženého výpisu z registra spoločnosti EOS KSI Slovensko však nemožno zistiť, kedy žalobca dopyt na uvedenú spoločnosť vykonal. Výpis z SRBI a zo Soc. poisťovne v podstate kopírujú zistenia z konania na súde prvej inštancie (čl. 66-68).
19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy z predmetu sporu Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
20. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
21. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)
22. V súdenom spore žalobcovi postačovalo potvrdenie o výške žalovanou poberaného dôchodku a jej negatívna lustrácia v SRBI. Iné skutočnosti za účelom preverenia jej bonity žalobcom zisťované neboli. Žalobca nijako nepreukázal, aby náležite zisťoval, či žalovaná skutočne dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovanej spotrebiteľky splácať úver, dôkazom čoho je nepochybne tento súdny spor. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, do akej situácie sa dlžník po uzavretí zmluvy dostane. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných a majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný.
23. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohol byť priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).