Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-9-2017.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Pc/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. Č.. XXX, XXX XX M. I., proti odporcovi: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX, XXX XX A., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. Č.. XXX, XXX XX M. I., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici a o určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že P. I., nar. XX.XX.XXXX v U. (Č.) je otcom maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX z matky A. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd maloletého O. T. zveruje do osobnej starostlivosti matky A. T., nar. XX.XX.XXXX.
III. Matka A. T., nar. XX.XX.XXXX bude maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho veci v plnom rozsahu.
IV. Súd určuje vyživovaciu povinnosť otca P. I., nar. XX.XX.XXXX na maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 90,- eur mesačne počnúc dňom 17.01.2017 naďalej, ktoré výživné je otec P. I.k povinný platiť k rukám matky A. T. vždy do 17. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
V. Zročné výživné za obdobie od 17.01.2017 do 31.03.2018 v sume 1.213,50 eur je otec P. I., nar. XX.XX.XXXX povinný splácať v splátkach po 20,- eur mesačne popri bežnom výživnom k rukám matky A. T., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 17. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
VI. Navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 21.04.2017 domáhala určenia otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ako aj určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.01.2017 sa jej a odporcovi narodil syn O. T.. S odporcom navrhovateľka nežije a ani s ním nemala žiadny oficiálny vzťah. Pred pôrodom žila v období od 14.04.2016 do 01.05.2016 v A. s odporcom v jeho dome. Počas tohto obdobia došlo podľa navrhovateľky k počatiu maloletého syna, pričom v tomto období nemala navrhovateľka žiadnu inú známosť. Počas tehotenstva kontaktovala navrhovateľka odporcu s tým, že je tehotná, pričom odporca navrhol, aby navrhovateľka išla na potrat, to však navrhovateľka odmietla. Po narodení maloletého syna požiadala navrhovateľka odporcu aby sa dostavil na matriku do Skalice aby uznal otcovstvo, či však odporca odmietol s tým, že počká na rozhodnutie súdu. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že počas ich spoločného bývania mala s odporcom pohlavný styk, počas ktorého ju upozornil, že v dôsledku jeho chyby môže otehotnieť. Krátko na to sa však navrhovateľka s odporcom rozišla a následne zistila, že je tehotná. Navrhovateľka žiadala aby bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a žiadala určiť výživné 200 eur mesačne.
2. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila asi v marci 2016 prostredníctvom internetu. V tom čase bývala v M. I. v rodinnom dome s jej priateľom E. Z. a s ich synom E. Z.. S odporcom sa navrhovateľka prvýkrát stretla 01.04.2016 na základe ich dohovoru cez internet. Odo dňa 14.04.2016 začala žiť navrhovateľka s odporcom v jeho dome v A.i, kde okrem nich nikto nebýval. Neskôr sa k nim nasťahoval aj syn navrhovateľky E. Z., ktorý do A. začal chodiť do školy. Dňa 02.05.2016 sa aj so svojim synom navrhovateľka od odporcu odsťahovala, pretože si s odporcom nerozumela. S odporcom bývala v spoločnej izbe v jeho rodinnom dome pričom jej syn býval v samostatnej izbe. Počas jej pobytu u odporcu, mala navrhovateľka asi 10 krát chránený pohlavný styk s odporcom. Navrhovateľka plánovala tehotenstvo s odporcom avšak malo to byť až neskôr. Ďalej uviedla, že v jednom prípade mala s odporcom súlož tak, že mohla v dôsledku toho otehotnieť t.j. splodiť dieťa. V tomto období žiadny iný intímny styk s nikým iným nemala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po tom čo odišla zo A.šG., nasťahovala sa späť do M. I. do domu svojho predchádzajúceho priateľa E. Z., s ktorým mala následne intímne styky, ale obaja používali prostriedky zamedzujúce jej otehoteniu. Navrhovateľka uviedla, že o maloleté dieťa O. T. sa stará ona spolu s jej priateľom E. Z., pričom odporca toto dieťa ešte nevidel a ani neprispieva na jeho výživu.
3. Odporca na pojednávaní dňa 05.10.2017 uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil cez internet začiatkom roka 2016. Dňa 14.04.2016 prišiel pre navrhovateľku do M.o I. pričom od tohto dňa začala navrhovateľka bývať spolu s odporcom u neho v dome v A.. Navrhovateľka odišla z tohto domu dňa 01.05.2016 alebo 02.05.2016 keď bol v práci. Počas obdobia, kedy žil odporca spolu s navrhovateľkou, mal odporca s navrhovateľkou asi 6 krát pohlavný styk, pričom nepoužívali prostriedky na zamedzenie počatia dieťaťa. Odporca uviedol, že počas týchto pohlavných stykov mohla navrhovateľka s ním otehotnieť. Odporca dodal, že má už vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom mesačne spolu vo výške 280,- Eur.
4. Na ďalšom pojednávaní dňa 16.01.2018 doložila navrhovateľka do súdneho spisu kópiu originálu určenia otcovstva pomocou DNA zo dňa 28.11.2017, pričom navrhovateľka ako aj odporca súhlasili so záverom uvedeného znaleckého posudku.
5. Navrhovateľka ďalej uviedla, že o maloletého O. T. sa stará od narodenia sama, jeho zdravotný stav je dobrý, no narodil sa len s jednou obličkou pričom v súvislosti s tým nie je liečený. Navrhovateľka uviedla, že v súvislosti s tehotenstvom boli jej náklady také, že si kupovala oblečenie a stravu jej uhrádzal jej súčasný partner. Počas tehotenstva bola navrhovateľka zamestnaná v T. A., no z dôvodu rizikového tehotenstva tam pracovala len 9 dní a po návrate jej bol pracovný pomer ukončený. Navrhovateľka mala od lekára zakázané pracovať a po ukončení prac. pomeru v T. A. bola evidovaná na úrade práce, no navrhovateľka nevedela uviesť akú sumu ako podporu dostávala od úradu práce. Navrhovateľka uviedla, že pre maloleté dieťa kúpila postieľku cez internet v sume 12,- eur, kočík za 70,- eur a oblečenie v celkovej sume asi 100,- eur. Doklady o kúpe k týmto veciam však navrhovateľka nemala, disponovala len dokladom o kúpení kočíka. Čo sa týka nákladov na stavu, navrhovateľka synovi kupovala mlieko na základe lekárskeho predpisu, nakoľko ona je alergička. Kupovala krabicové mlieko sušené, jedna krabica po 10,- eur, zo začiatku 6 - 7 krabíc mesačne, postupom veku okolo 4 krabíc mesačne. Celkovo na stavu podľa tvrdení navrhovateľky, spotrebuje maloletý O. T. okolo 50,- eur mesačne, na oblečenie v súvislosti s rastom dieťaťa potrebuje okolo 30,- eur mesačne a za plienky uhrádza navrhovateľka mesačne okolo 50,- eur. Súčasný priateľ navrhovateľky, E. Z., pracuje ako živnostník v stavebníctve pričom úhrady nákladov súvisiacich s bývaním uhrádza práve E. Z., nakoľko navrhovateľka má príjem iba z rodičovského príspevku vo výške 200,- eur a na týchto platbách sa preto nemôže podieľať. Navrhovateľka býva s E. Z. v jeho rodinnom dome.
6. Odporca na pojednávaní dňa 16.01.2018 uviedol, že navrhovateľke počas jej tehotenstva neuhradil žiadnu čiastku v súvislosti s tehotenstvom alebo v súvislosti s výživným na dieťa. Pracuje ako vodič nákladného motorového vozidla. Ako vodič kamiónu prestal pracovať vo februári 2017 nakoľko mal nevýhodné dochádzanie k zamestnávateľovi. Ďalej uviedol, že pracuje len počas pracovnej zmeny a iný príjem nemá. Čo sa týka odporcových vyživovacích povinností, ten uviedol, že v súčasnosti platí 50,-
eur mesačne napriek tomu, že má stanovenú výšku výživného 80,- eur, no takto je dohodnutý s matkou maloletej Q. M.. Na svojho maloletého syna P. I. uhrádza mesačne 200,- eur, avšak na OS M. v čase pojednávania prebiehalo konanie o návrhu odporcu na zníženie výživného. Odporca nevedel uviesť aké má náklady na stravu, na oblečenie nemá žiadne náklady nakoľko si žiadne nemôže dovoliť pričom býva v rodinnom dome svojej priateľky, vlastníkom ktorého sú priateľkini rodičia, ktorí mu zároveň aj finančne pomáhajú.
7. Na pojednávaní dňa 10.04.2018 odporca uviedol, že požiadal navrhovateľku aby mu uviedla číslo účtu, na ktoré bude uhrádzať výživné s tým, že by bol ochotný jej uhrádzať výživné vo výške 50,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom vo výške 30,- eur s tým, že po vyrovnaní nedoplatku na výživnom by výživné bolo vo výške 80,- eur mesačne. S týmto však navrhovateľka nesúhlasila. Odporca uviedol, že mimo príjmu zo zamestnania nemá žiadny iný príjem. Je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, pričom v tomto dome nikto nebýva no odporcom brat má v tomto dome zriadenú posilňovňu. Z príjmu z tejto posilňovne uhrádza brat odporcu za neho mesačne úver cca. 170,- eur. Odporca uviedol, že je stále zamestnaný v spoločnosti A., pričom sa snažil nájsť si aj lepšie zamestnanie, no neovláda cudzí jazyk bez takejto znalosti nemá šancu nájsť si lepšie zamestnanie. Zamestnanie si odporca hľadá na pozíciu šoféra.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom OS Malacky 8P/189/2009, znaleckým posudkom spoločnosti W. W. SK, s.r.o., zo dňa 28.11.2017, rozsudkom Okresného súdu M. č.k. 8P/240/2014-35 zo dňa 5.5.2015 a 8P/179/2016-141 zo dňa 13.3.2018, potvrdením o príjme navrhovateľky od 6/2016 do 05/2017, správou o príjme odporcu od 05/2017 do 10/2017, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, potvrdením o nemocenských dávkach, výpisom z ÚPSVaR o evidencii uchádzača o zamestnanie, prepúšťacou správou z nemocnice Skalica, pokladničnými dokladmi, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Z odborného posudku spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o., zo dňa 28.11.2017, vyplýva, že otcom mal. O. T., nar. 17.01.2017, je s pravdepodobnosťou 99,9983 % odporca a otcovstvo treba pokladať za prakticky dokázané.
10. Z oznámení Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka nemala od 01.01.2016 do 09.03.2018 vyplatenú dávku v nezamestnanosti. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 mal súd preukázané, že navrhovateľka mala za toto obdobie vyplatenú sumu 31,50 eur. Z toho istého potvrdenia vyplýva, že navrhovateľka od 01.01.2016 nie je poberateľkou ošetrovného, materskej a ani vyrovnávacej dávky.
11. Z oznámení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zistil, že navrhovateľka bola od 20.06.2016 do 16.01.2017 vrátane, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 01.11.2014 do 31.03.2016 bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi.
12. Z oznámenia zamestnávateľa odporcu spoločnosti Sandrock Trans, s.r.o., súd zistil, že odporca mal za obdobie od 23.02.2017 do 30.04.2017 na základe Dohody o pracovnej činnosti čistú priemernú mesačnú mzdu 246,55 eur. Od 05/2017 doteraz je odporca v trvalom pracovnom pomere, pričom jeho mzda bola v čistom: máj 2017 - 428,39 eur; jún 2017 - 426,39 eur; júl 2017 - 425,25 eur; august 2017 - 429,- eur; september 2017 - 424,12 eur; október 2017 - 426,36 eur a november 2017 - 427,10 eur.
13. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/179/2016 - 141 zo dňa 13.03.2018 mal súd preukázané, že návrh odporcu na zníženie výživného pre maloletého P. I., nar. 01.05.2008 bol zamietnutý.
14. Podľa § 84 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
15. Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
16. Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 66 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Predmetom konania je určenie otcovstva k mal. dieťaťu a určenie otcovstva a práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca mal s navrhovateľkou pohlavný styk v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, t.j. medzi stoosemdesiatym a trojstým dňom od apríla 2016. Test vypracovaný odbornou organizáciou pomocou exaktnej vedeckej metódy otcovstvo odporcu potvrdil. Na základe uvedeného súd rozhodol že odporca je otcom mal. O. T., ktorý sa narodil navrhovateľke.
29. Následne súd rozhodoval o právach a povinnostiach odporcu k mal. dieťaťu za čas od jeho narodenia a to tak, že súd mal. O. T. zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, nakoľko sa táto o maloletého dlhodobo stará, starostlivosť sa javí na dobrej úrovni a odporca o dieťa doteraz neprejavil záujem.
30. Čo sa týka určenia výživného, výživné patrí dieťaťu zo strany odporcu za celé obdobie odo dňa jeho narodenia t.j. o dňa 17.1.2017. Zdravotný stav navrhovateľky a dieťaťa je dobrý. Príjmy navrhovateľky pred narodením dieťaťa boli nízke, v apríli 2016 v sume 241,82 eur (č.l. 49 spisu),v júni 2016 v sume
151,72 eur + PN 175 eur (č.l. 35 spisu), následne rizikové tehotenstvo (č.l. 69). Od 17.1.2017 poberá rodičovský príspevok 200 eur mesačne a rodinné prídavky na mal. O. T.. Navrhovateľka sa celodenne stará o mal. O. T., má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi E. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý žije s matkou a jeho otcom v spoločnej domácnosti a navštevuje špeciálnu školu.
31. Odporca má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k Q. M., nar. XX.XX.XXXX stanovenú rozsudkom Okresného súdu Malacky 8P/189/2009-62 zo dňa 14.9.2009 v sume 80 eur mesačne, a k mal. P. I., nar. 1.5.2008, stanovenú rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/240/2014-35 zo dňa 5.5.2015 v sume 200 eur mesačne. Zdravotný stav odporcu je dobrý. Priemerný mesačný zárobok odporcu ( Sandrock Trans, s.r.o. ) od mája 2017 je 424 eur mesačne ( č.l. 36 ), u predchádzajúceho zamestnávateľa KATJA
- TRANS, s.r.o. za obdobie október 2014 až marec 2017 mal zárobok približne obdobný. Odporca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť jeho brat, na kúpu nehnuteľnosti spláca úver. Súčasná partnerka odporcu má príjem cca 180 eur mesačne - invalidný dôchodok.
32. Na základe uvedeného súd určil otcovi platenie výživného v sume 90,- eur. Platenie výživného zo strany odporcu v období po narodení dieťaťa kryje aj zvýšené jednorazové výdavky súvisiace s narodením dieťaťa a zadovážením výbavičky pre dieťa (kočík, postieľka, veci na kúpanie, oblečenie a pod.). Takto určené výživné za danej situácie umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd mal za preukázané, že takto určené výživné je primerané ako možnostiam a schopnostiam odporcu, tak i odôvodneným potrebám dieťaťa.
33. Následne na základe takto určeného výživného súd rozhodol o nedoplatku odporcu na výživnom pre mal. O. T. za obdobie od narodenia dieťaťa a zároveň určil odporcovi povinnosť splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne a to k rukám matky dieťaťa.
34. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.01.2017 (narodenie dieťaťa) do 31.03.2018 je celkovo 1.213,50 eur pri mesačnom výživnom 90 eur, a pozostáva zo sumy 43,50 eur za od 17.01.2017 do 31.01.2017 (2,90 eur denne x 15 dní) a za februára 2017 až marec 2018 v sume 1.170,- eur (90 eur x 13 mesiacov).
35. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
36. Súd v súlade s ustanovením § 217 ods. 2 C.s.p. povolil odporcovi splácať zročné výživné za obdobie od 17.01.2017 do 31.03.2018 v sume 1.213,50 eur v splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných k rukám navrhovateľky vždy do 17. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil pretože súd má za to, že nie je v schopnostiach odporcu splatiť celý zročný príspevok naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého zročného príspevku. Výšku určených splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom odporcu a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva navrhovateľky, a to vzhľadom na osobu navrhovateľky a výšku priznanej sumy.
37. Podľa § 53 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 53 CMP a navrhovateľke ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
39. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.