Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-156-2017.pdf
PDF · 152.95 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/156/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: P. nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom Q., M., občan Y., zastúpený advokátom: JUDr. Rudolf Žikla, Advokátska kancelária, Tichá č. 18, Košice, proti odporkyni: Q., t.č. bytom Y. Q., občan X., zastúpená advokátom JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, Advokátska kancelária Dlhý rad č. 16, Bardejov, za účasti maloletých detí: X. a N., t.č. obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W., v konaní o navrátenie maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu vo Q. takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na navrátenie maloletých detí X. a N. do miesta ich obvyklého pobytu vo Q. z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, otec maloletých detí, X. a N., sa návrhom, ktorý podal súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by súd nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, ktorou je Q., mesto X., H.. Ďalšími výrokmi podaného návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil a uložil odporkyni povinnosť vrátiť maloleté deti do miesta ich obvyklého pobytu do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci samej. V prípade, že odporkyňa maloleté deti v zmysle uznesenia súdu na územie Q. nevráti v súdom určenej lehote, navrhovateľ je oprávnený maloleté deti od matky prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu, ktorým je Q., H.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sú manželia a ich manželstvo bolo uzavreté dňa X.X.XXXX, o čom predložil sobášny list vydaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, osobitnou matrikou. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti X. a N. pričom obe maloleté deti sa narodili vo Q.. Navrhovateľ predložil rodné listy maloletých detí. Uviedol, že celá rodina, žili vo Q., mali štandardnú sociálnu situovanosť, pričom on mal prácu, pracuje stále na F., žili v riadne vybavenom byte, ktorý v súčasnosti užíva sám. Maloleté deti mali vo Q. zabezpečenú lekársku starostlivosť, opateru, sociálne istoty, predškolské zariadenie a podobne, učili sa hovoriť miestnym jazykom. Dňa XX.X.XXXX zobrala matka obidve maloleté deti a odišla s nimi žiť na X., pričom od toho času nemá možnosť s deťmi sa stretávať a dlhodobo, po dobu 8 mesiacov ich nevidel. Odporkyňa nereaguje na jeho mailové správy, pokusy o telefonicky kontakt a podobne. Pokúšal sa navštíviť deti aj osobne na X. v mieste, kde toho času žijú a prebývajú, to mu však nebolo umožnené, manželka ho nevpustila do obydlia, vrieskala na neho, aby okamžite odišiel. Takáto situácia je pre neho neúnosná, pretože hrozí, že deti sa mu odcudzia. S odchodom matky a maloletých detí nikdy súhlas neprejavil. Miesto obvyklého pobytu maloletých detí je Q., a v čase neoprávneného premiestnenia obaja rodičia vykonávali svoje rodičovské práva. Preto podľa jeho názoru došlo XX.X.XXXX. k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí tak, ako to upravuje Haagsky dohovor zo dňa 25.10.1980. V rámci výkonu opatrovníckych práv, vysťahovanie maloletých detí do inej krajiny, je potrebné považovať za podstatnú záležitosť súvisiacu s výkonom opatrovníckych práv. Matka však takýto súhlas v čase premiestnenia maloletých detí nemala. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že vo Q. sú neporovnateľne lepšie sociálne, zdravotnícke, školské, mimoškolské pomery, podmienky pre výchovu, rast a vzdelávanie maloletých
detí, ako je tomu na území X. Naviac, on má vyriešenú bytovú situáciu, pričom matka maloletých detí sa vrátila ku svojím rodičom a svoju bytovú situáciu vyriešenú nemá. Podľa neho, deti nemajú súkromie potrebné pre ich riadnu výchovu, rast a vzdelávanie, vyrastajú v prostredí rómskej rodiny, s čím sa on nemôže stotožniť. Tým, že matka nepracuje, tak nemá žiaden stabilný príjem, pričom on stabilný príjem má zo svojho zamestnania, a teda je schopný zabezpečiť svoju rodinu po finančnej stránke. V prípade návratu maloletých detí je schopný zaobstarať mimoškolské zariadenie, a to za účelom ich ďalšieho vzdelávania, rastu, výchovy, s celodennou starostlivosťou. Matka sa rozhodla sama premiestniť maloleté deti na územie iného štátu, mimo miesta ich obvyklého pobytu, v dôsledku čoho on má obmedzený výkon opatrovníckych práv, pretože svoje rodičovské práva nemôže vôbec realizovať. Matka takto koná predovšetkým proti záujmom maloletých detí, pretože im upiera právo starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Snaha o zmierne vyriešenie sporu prostredníctvom ústredného orgánu medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže na X. bolo bezvýsledné, pretože matka maloletých detí sa snažila centru naklamať, že on páchal na nej domáce násilie, svoje tvrdenie však ničím nepodložila. Takéto tvrdenie matky on rozhodne popiera. Nikdy takto nekonal a nikdy nebol zobratý na zodpovednosť orgánmi Q. konfederácie. Z vyššie uvádzaných dôvodov má navrhovateľ obavy o ďalší osud svojich detí, ako aj o ich budúcnosť, a práve v záujme ochrany práv maloletých detí podáva túto žalobu a žiada o okamžitý návrat maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ doložil k podanému návrhu list Q. úradov zaslaný pre Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Bratislava zo dňa X.X.XXXX, výpis z registra manželstiev vydaný Q. orgánmi, potvrdenie Q. orgánov o presídlení maloletých detí na X. zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie vydané Q. orgánmi o narodení maloletých detí zo dňa XX.X.XXXX, výňatok z registra narodení vydaný Q. orgánmi X.XX.XXXX, doklad o rodine vydaný Q. orgánmi XX.X.XXXX, korešpondenciu s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava, sobášny list vydaný Ministerstvom vnútra SR, rodný list matky maloletých detí, potvrdenie o zamestnaní navrhovateľa zo dňa X.XX.XXXX, potvrdenie o trvalom pobyte žalobcu zo dňa X.XX.XXXX., nájomnú zmluvu k bytu, v ktorom navrhovateľ býva zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenie vydané Q. orgánmi, že navrhovateľ nemá záznam v registri trestov zo dňa XX.X.XXXX ( všetko v A., bez prekladu).
2. Uznesením zo dňa 21.11.2017 Okresný súd Košice I uložil navrhovateľovi, aby v lehote 20 dní predložil súdu rodné listy maloletých detí preložené do štátneho jazyka Slovenskej republiky opatrené potvrdením štátu pôvodu, Q. konfederácie, nakoľko cudzie verejné listiny bez zodpovedajúceho overenia nie sú spôsobilé byť dôkazným prostriedkom v konaní pred súdom, alebo aby súdu predložil rodné listy maloletých detí vydané v Slovenskej republike a predložil súdu potvrdenie vydané v štáte pôvodu - Q. konfederácie, že v čase ním tvrdeného neoprávneného premiestenia, skutočne k maloletým deťom vykonávali a mali priznané rodičovské práv a povinnosti a teda, že matka k trvalému presťahovaniu detí potrebovala jeho súhlas.
3. Navrhovateľ postupne doplnil listinné dôkazy žiadané súdom, čím opravil svoje podanie. Dňa XX.XX.XXXX predložil súdu originál rodných listov maloletých detí, ktoré boli vydané orgánmi Q. konfederácie opatrené úradnými pečiatkami „apostile“ so slovenským prekladom. Dňa XX.XX.XXXX predložil súdu originál prípisu zo Spolkového úradu pre justíciu Q. konfederácie so slovenským prekladom, z ktorého vyplýva, že rodičia sú zosobášení od X.X.XXXX a podľa článku 296 švajčiarskeho občianskeho zákonníka spoločne vykonávajú právo starostlivosti, od narodenia oboch spoločných detí žili spolu v rodinnom byte vo Q.. Podľa článku 301a Občianskeho zákonníka, rodičovská starostlivosť zahŕňa právo určovania miesta pobytu dieťaťa. Toto určovanie sa týka vykonávateľov rodičovskej starostlivosti nezávisle od ich občianskoprávneho stavu ( ženatý, vydatá, slobodný, slobodná, rozvedený, rozvedená) a nezávisle od toho, či ich rodičovská starostlivosť vznikla zo zákona, bola stanovená súdom, alebo nariadená úradom na ochranu detí. Rodič, ktorý vykonáva spoločnú rodičovskú starostlivosť, smie miesto pobytu detí premiestniť do zahraničia iba so súhlasom druhého rodiča, alebo na základe rozhodnutia súdu, resp. rozhodnutia úradu na ochranu detí. Z toho vyplýva, že ak sa obe deti nevrátia, alebo budú prevezené cez hranice bez súhlasu rodiča s rodičovskými právami, alebo bez splnomocnenia súdu, resp. úradu na ochranu detí, jedná sa o protiprávny krok v zmysle článku 3, písm a Haagskej zmluvy.
4. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré podala XX.X.XXXX uviedla, že s návrhom na nariadenie návratu maloletých detí nesúhlasí. Podľa nej, k premiestneniu maloletých detí došlo z toho dôvodu, že počas trvania manželstva účastníkov konania dochádzalo k vzájomným nezhodám a nedorozumeniam prakticky od začiatku manželstva, najmä preto, že navrhovateľ fyzicky, verbálne a psychicky napádal
matku maloletých detí a to aj počas obdobia jej tehotenstva. Manžel postupne začal zakazovať manželke kupovanie a užívanie rôznych vecí pre osobnú potrebu, či oblečenie, šperky a podobne. Pokiaľ takéto vlastnila, tak bez jej vedomia a súhlasu jej ich zobral, odniesol svojej rodine zakaždým, keď išiel do Y. Pokiaľ na takéto postupy odporkyňa reagovala odmietnutím, na strane navrhovateľa, to okamžite vyvolalo nezvyčajné splanutie, agresivitu a hádky, ktoré vyúsťovali do fyzických útokov až natoľko, že manžel sa stal pre manželku nebezpečným človekom. Rovnako aj svojím maloletým deťom brával oblečenie, hračky, nechcel im dovoliť nič kupovať. Neraz sa stalo, že matka maloletých detí zostala bez mlieka, potrebných vecí pre maloleté deti. Manžel jej neposkytoval žiadnu pomoc, absolútne sa nezaujímal o nič, nestaral sa o zabezpečenie nákupu stravy pre deti a domácnosť. Nechával na matku maloletých detí všetku starostlivosť o maloleté deti aj v prípade choroby a potreby absolvovať návštevy u detského lekára, zabezpečenia liekov pre deti a veci s tým súvisiacich. Matka takto zabezpečovala starostlivosť o deti 24 hodín denne, pričom pracovala až do poslednej chvíle pred pôrodom, a aj 14 týždňov po pôrode musela nastúpiť do práce. Navrhovateľ v tom čase cestoval na tri týždne do Y.. Druhé neplánované tehotenstvo prebiehalo pod tlakom, pretože navrhovateľ s týmto tehotenstvom nesúhlasil, dával jej za vinu, že mu prekazila plány. Na začiatku tehotenstva ju kopal do brucha, napádal ju slovne a dokonca ju nútil ísť na potrat. Po celý čas bol fyzicky, aj psychicky agresívny, nútil ju premiestňovať s ním nábytok v byte, dvíhať ťažké veci, robievať nákupy pre neho, aj pre dieťa, až do konca tehotenstva. Oberal ju o peniaze bez jej súhlasu, dal si vyrobiť duplikát bankomatovej karty a vybral jej takto asi XX.XXX CHF. Dokonca jej vypínal internet, aby nemala kontakt so svojou rodinou a okolím. Postupne ničil aj nábytok v prenajatom byte. Dokonca sa priznával, že je psychicky chorý, že sú dvaja. Zakazoval jej, aby to oznámila polícií. Od začiatku druhého tehotenstva spával v druhej izbe, zamykal sa pred ňou. Milý bol len vtedy, keď mala prísť materská. Keď sa odhodlala zavolať políciu, navrhovateľ ju udieral do oblasti tváre, preto sa bála o svoje zdravie a o zdravie maloletých detí, aby na nich nevytiahol nôž, ako to už urobil pred časom, alebo aby deti neboli v dôsledku správania sa manžela odobraté od nich. Preto, keď policajti odišli, v strachu zostala zamknutá v spálni a po starostlivej úvahe sa rozhodla, že jediným východiskom z tejto situácie je rozvod manželstva a jej odchod s deťmi na X.. Návrh na rozvod manželstva podala na Okresnom súde v Bardejove a konanie sa vedie pod sp. zn. 4P/142/2017. Podľa nej, pred jej odchodom zo Q. manžel nikdy nevykonával práva starostlivosti o svoje maloleté deti, naopak vystavoval ich vážnemu nebezpečenstvu, fyzickej, aj duševnej ujme. Až časom pochopila, že uzavretie manželstva bolo pre navrhovateľa iba zámienkou k získaniu určitých výhod a priživovaní sa na jej úkor a na úkor maloletých detí, pretože dlhodobo nepracoval, nehľadal si trvalé zamestnanie a zárobok manželky využíval prevažne na svoj bezstarostný život. Prevažnú časť dňa trávil zabávaním sa na internete a s kamarátmi. Naviac plánoval, že v X. zoberie maloletú dcéru do Y. natrvalo, s čím nie je možné súhlasiť nie len s ohľadom na vek maloletej, ale aj na jej fyzickú a citovú previazanosť s matkou, na neistý osud a podmienky žien a detí, ktoré v danej krajine žijú. K maloletej sa ale správal tak, že ju udieral umelou fľašou od coca coly po hlave len preto, lebo plakala, nechával ju na zemi neoblečenú, počas neprítomnosti matky ju neprebalil počas celého dňa ani raz, ani jej neposkytol adekvátnu starostlivosť. Na záver odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ s jej odchodom prejavil súhlas. Všetko sa to udialo za jeho prítomnosti a s jeho vedomím, pretože o odchode ho deň vopred informovala, ale manžel k tomu zaujal laxný prístup, ani nevstal, ani sa nerozlúčil, len jej nechal nevyhnutné peniaze na cestu a ostatné XXXX I. si ponechal. K jej odchodu zo Q. došlo z dôvodu, že ju k tomu donútili okolnosti spočívajúce v agresívnom a nebezpečnom správaní sa manžela, ktoré bolo objektívne spôsobilé privodiť vážnu ujmu na zdraví matke, ako aj maloletým deťom, ako dôsledok jeho fyzického a psychického týrania. Matka tvrdila, že neopustila s maloletými deťmi územie štátu ich obvyklého pobytu, pretože obvyklý pobyt maloletých detí je podľa nej potrebné určovať podľa pobytu matky, od ktorej sú v tak nízkom veku existenčne závislé. Pritom jej trvalý pobyt je na území Slovenskej republiky. Predložila súdu potvrdenie, ako aj lekárske svedectvo o tom, že maloleté deti sú v zdravotníckej starostlivosti P. Potvrdenie o pobyte predložila aj pre maloletú X. aj pre maloletého N. na tom istom mieste. Na základe uvedených skutočnosti navrhovala, aby súd zamietol návrh navrhovateľa a jej priznal náhradu trov konania v 100 % výške.
5. Kolízny opatrovník predložil súdu písomnú správu zo dňa XX.X.XXXX z prešetrenia pomerov na strane matky a maloletých detí. Z tejto správy vyplýva, že matka s deťmi žije pri svojich rodičov v trojizbovom murovanom rodinnom dome, ktorý je kompletne zariadený, udržiavaný v poriadku. Vykurovanie v dome je zabezpečené na tuhé palivo. Jednu izbu obýva matka s deťmi, kde sú dve rozkladacie postele, postieľka, skriňa a televízor. Kuchyňa je kompletne zariadená, v dome žije matka s maloletými deťmi, jej rodičia U. a U. pričom obaja sú nezamestnaní, evidovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v W. ako uchádzači o zamestnanie. Matka s maloletými deťmi je doma, o deti sa riadne stará, zabezpečuje
ich potreby a výživu v plnej miere. Pri starostlivosti o deti jej pomáhajú jej rodičia. Matka má ešte súrodencov, U., S. X.X.XXXX, ktorí pracujú v zahraničí, takže doma sa zdržiavajú málo. Ak sú doma, taktiež pomáhajú matke a finančne jej prispievajú. Matka aj pred kolíznym opatrovníkom poukazovala na tie problémy, ktoré pretrvávali v ich manželstve s navrhovateľom počas celého manželstva. Popísala tie hádky a nedorozumenia, ktoré prerastali do otvorených konfliktov medzi nimi, do fyzických atakov zo strany otca, vyhrážaním sa matke zabitím. Deti boli svedkami týchto hádok a konfliktov rodičov, čo nepriaznivo vplývalo na ich psychický a fyzický vývin. Matka bola nútená volať zásah polície. Podľa nej sa musela pred otcom zamykať v izbe, ubližoval aj deťom, keď hádzal po nich fľaškami na mlieko, nekupoval potraviny, odchádzal z domu, aj keď deti plakali a udržiaval známosti s inými ženami. Matke nedovoľoval komunikovať s vlastnou rodinou, ani to, aby k nim prišla stará matka maloletých detí jej pomôcť. Matke už takéto ponižovanie a ubližovanie nedokázala zniesť a v P. preto odišla na X. k rodičom. S otcom maloletých detí komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí. Tento však stále rieši iba finančné záležitosti týkajúce sa bytu, auta, maloleté deti ho nezaujímajú. Matka má obavu z návratu do zahraničia z dôvodu, že otec detí im bude znova ubližovať.
6. Na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX súd vypočul oboch účastníkov konania, pričom z výpovede navrhovateľa zistil nasledovné: Navrhovateľ vo svojej výpovedi predovšetkým popisoval situáciu, ktorá nastala XX.X.XXXX v ich domácnosti, teda deň pred tým, než odišla matka spolu s maloletými deťmi na X.. Bol vonku na prechádzke, keď dostal telefonát od polície, že sú v ich domácnosti a teda mal by sa vrátiť domov. Dozvedel sa od nich, že manželka volala policajtov a prehlásila, že nechce, aby zotrval naďalej v ich spoločnom byte, aby v byte spal, pretože sa ho bojí a má strach o svoje deti. Podľa neho obaja policajti videli, že manželka je na tom psychicky zle. Pýtali sa ho, čo sa deje v ich rodine a on im vysvetľoval, že manželka vyše roka a pol nepracuje, nevodí sa jej z toho dôvodu dobre, má svoje problémy, hľadá si prácu, ale on predpokladá, že keď si prácu nájde a zapojí sa do práce, tak sa to všetko nejak utrasie. Okrem toho však majú stres obaja z toho, že vo Q. nemajú žiadnu rodinu, teda sú to oni dvaja, ktorí sa musia postarať o potreby rodiny, aj o maloleté deti. Policajt im vysvetlil, že pokiaľ napíše do správy, že manželka má psychické problémy, hrozí, že jej môžu byť deti odobraté. Preto sa dohodli na tom, že do správy to neuvedú. V byte mu dovolili zostať z toho dôvodu, že o polnoci odchádzal do práce. Pýtali sa manželky, či ju manžel bije, a ona to všetko poprela. Preto ju poučili, že v takýchto prípadoch nemá volať policajtov. On potom o polnoci odišiel do práce, ráno sa vrátil a išiel spať. Vedel o tom, že manželka má ísť s deťmi k lekárovi. Keď sa však zobudil a zistil, že doma nie sú, chcel sa ich dovolať telefonicky, ale dovolať sa už nevedel. Až neskôr vo večerných hodinách dostal SMS - ku od manželky, že je na X.. Následne sa potom ešte spolu rozprávali, rozoberali svoje problémy, ale po týždni už všetky telefonáty boli zablokované. Pôvodne manželka ešte sľubovala, že rodičia ukončili prácu na X. a všetci sa vrátia späť do Q., aby im pomohli. On dopredu nevedel, že manželka má taký úmysel, že zostane žiť na X. s deťmi. Myslí si, že mu to poradila jej rodina, s ktorou 19. 3. , v nedeľu, veľa telefonovala, a zrejme jej povedali, čo má robiť, okrem toho aj to, aby zavolala policajtov. Tvrdil, že od narodenia detí sa o ne riadne staral ako otec. Robil všetko pre deti, čo bolo potrebné, robil mlieko, varil pre celú rodinu, aj manželka jedla to, čo on navaril. Tvrdil, že sa stalo, že dieťa aj prebaľoval. Je zamestnaný na pošte tak, že tri mesiace je doma, nepracuje, potom rok pracuje, a keď pracuje, jeho príjem predstavuje XXXX až XXXX CHF. Jeho pracovná doba je taká, že jeden týždeň pracuje na denné smeny a ďalší týždeň nočné smeny. Na denné smeny nastupuje poobede o 14:00 hodine do 21:00 hodiny, na nočné smeny od 21:00 hodiny, alebo 22:00 hodiny až do rána 4:30 hodiny. Jeho predstava v prípade návratu maloletých detí bez matky je taká, že sa dohodol so Q. orgánmi: Ministerstvom spravodlivosti a orgánom ochrany detí, že pokiaľ by sa deti vrátili, nejaký čas by boli v detskom domove a potom by išli k nemu do starostlivosti. Otec uviedol, že podľa neho, toto je lepšie riešenie pre deti, ako by mali zostať v osobnej starostlivosti matky na Slovensku. Predostrel súdu ešte jednu alternatívu riešenia starostlivosti o maloleté deti a to, že z C. by prišla jeho sestra, ktorá by sa o deti mohla postarať, pričom sa s ňou už o tom rozprával a povedala, že to nie je žiaden problém. Jeho sestra je vydatá, má svoju rodinu aj deti, žije vo C.. Ona nepracuje, pracuje jej manžel. Samotný otec vo Q. nemá žiadne príbuzenstvo. Uviedol, že spolu s manželkou žili v S. za ktorý platia mesačne XXXX I. Svoje deti naposledy videl v A., kedy prišiel na X. a mal snahu sa s deťmi skontaktovať. Tvrdil, že deti mu ukázali iba cez okno. Popieral, že by požíval alkoholické nápoje. Nepopieral tú skutočnosť, že matka starostlivosť o deti, kým žili spolu, riadne zabezpečovala a túto skutočnosť nepopieral. Popieral však skutočnosť, že by niekedy fyzicky napadol svoju manželku. Podľa neho, XX.X. sa manželka pokúsila spáchať samovraždu, čo nebolo prvýkrát, ale druhýkrát (dátum, kedy to bolo predtým si ale nepamätal). Nikdy ju nenútil ani ísť na potrat tak, ako to ona popísala. Čo sa týka terajšieho života matky a maloletých detí, nemá o tom informácie, pretože vnútri v dome nikdy nebol. Od manželky vie, že je to T.. Má však vedomosti o tom, že v tomto dome žije
12 ľudí, pretože tam žijú aj rodičia manželky s deťmi, teda manželkini súrodenci. Preto sú na jeho strane neporovnateľne lepšie podmienky na bývanie vo Q. kde má S.. Deti mali riadné zdravotné poistenie vo Q. navštevovali svojho detského lekára. On platí zdravotné poistenie maloletých detí a deti dostávali aj rodinné prídavky. V súčasnosti však tieto neplynú. Okrem toho vie zabezpečiť deťom aj predškolské zariadenie, teda škôlku, je tam veľa možností, prípadne aj opatrovateľka a podobne.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že vo Q. žila X. rokov, počas ktorého obdobia uzavrela manželstvo s navrhovateľom a porodila dve deti vo Q.. Tvrdila, že deti nemajú Q. štátne občianstvo, majú Y., teda vo Q. sú stále cudzincami. Uviedla, že do Q. sa odmieta vrátiť, pretože sa jednoducho bojí. Manžel na ňu útočil s nožom, dusil ju, bil ju s opaskom, na ktorom boli cvoky. Prvýkrát na ňu s nožom zaútočil už v roku XXXX, ešte pred uzavretím manželstva. Tvrdila, že manžel sa na syna nevedel ani poriadne pozrieť, podľa nej ho neznášal. Neznášal, keď maloletá dcéra plakala, nesúhlasil s jej druhým tehotenstvom a žiadal, aby išla na potrat. Udieral dieťa plastovou fľašou od Coca coly, keď dieťa plakalo. Hádzal po dieťati cumle. Ona sa musela sama starať o deti. Keď mu niečo vytýkala, tak jej vykrikoval, aby nezabudla, aký má pôvod. Stále chcel, aby varila tak, ako v jeho krajine, a keď to nerobila, tak jej zakazoval dávať toto jedlo deťom. Tvrdil, že jej jedlo nie je dobré. Počas celého obdobia, od kedy bola vo Q., teda od roku XXXX,. až do XX.X.XXXX pracovala. Medzitým bola na materskej dovolenke s maloletou X.. Potom opäť nastúpila do práce. Zatiaľ čo ona pracovala stále na 90 % úväzok, manžel iba na 50 %. Tomu zodpovedali aj jej príjmy, pričom jej príjmy boli vo výške XXXX I. ale manžel zarábal iba okolo XXXX I. Počas spolužitia často odchádzal do Y. na dva, tri týždne a nestaral sa o to, kto sa o deti postará, ako sa majú, a keď odišiel do Q., ani nezavolal. Policajtov volala iba XX.X.XXXX. Predtým policajtov nevolala. Stále sa jej vyhrážal, že jemu to je jedno, či je to ona, alebo deti, a preto sa bála policajtov volať. Keď prišli policajti XX.X., tak im manžel povedal, že je depresívna. Nechala to tak, lebo sa bála, aby im nezobrali deti. Vo Q. nemala žiadne príbuzenstvo, nemal jej kto ani poradiť, komu má zavolať, kam sa obrátiť, keď pomoc potrebovala. XX.X.XXXX bol navrhovateľ už celý deň agresívny, hneval sa na to, že deti plakali, tak ju zavrel do spálne a chodil búchať na dvere, aby deti upokojila. Vtedy zapla skype, aby jej rodičia videli, čo sa vlastne u nich deje, ako manžel kričí, aj keď mu nerozumeli, lebo kričal po A.. Nakoniec sa sama rozhodla, že zavolá policajtov, nepotrebovala k tomu poradiť od svojej matky. Ona sama však nevie predložiť žiadne svedectvo o tom, že bol navrhovateľ agresívny, že by ju nejak zranil, ona sa ho stále bála. On ju bil a dusil. Nemá svedectvo ani o tom, že ju kopol do brucha, keď druhýkrát otehotnela, pretože sa bála ísť k lekárovi. Po odchode policajtov sa XX.X. rozhodla, že odíde na X. oznámila to manželovi a preto jej nechal aj peniaze na cestu. Vtedy sa bál. Nepovedala mu však, že mieni zostať na X. natrvalo. Ona sama nevedela, čo vlastne bude, ako sa to udeje, hlavne sa bála. Vydelil jej XXXX I. ale XXXX I. si nechal, pričom to ale boli peniaze, ktoré ona dostávala ako materské dávky. Až telefonicky mu zo X. potom oznámila, že už sa nevráti a nebude s ním ďalej žiť, že podá návrh na rozvod manželstva. Podľa nej, manžel nevie okolo detí nič robiť, nevie ich ani okúpať, pretože od nej stále chcel, aby ich utierala handričkou tak, ako sa to robí u nich. Ďalej matka uviedla, že obe deti sú stále plienkované, pričom ich otec plienky nevymieňal a nechával ich pokakané. Okrem toho, mladšieho N. matka ešte stále kojí. O tejto skutočnosti doložila súdu aj lekárske svedectvo. Matka ďalej uviedla, že na X. je na rodičovskej dovolenke a dostáva od štátu rodičovský príspevok XXX eur mesačne, vrátane rodinných prídavkov na dve maloleté deti. Žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi, ktorý je S. má kuchyňu a žijú tam ešte jej traja súrodenci. Jej rodičia občas pracujú na verejnoprospešných prácach.
8. Podľa matky, navrhovateľ sa súdi o svoje deti iba z toho dôvodu, že je to pre neho poníženie a nepredstaviteľné, aby od araba odišla žena s deťmi. Navrhovateľ ani raz s deťmi u lekára nebol, ani raz nebol na prechádzke s deťmi, pretože on nechcel s deťmi chodiť na prechádzku. Stále sa zavrel do svojej izby, hral sa s telefónom, spal a teda nič nerobil. Do svojej izby sa aj zamykal a nesmeli ho vyrušovať. Domáce práce, teda vynášanie smetia, upratovanie, vysávanie a podobne nechcel robiť žiadne. Oni ako manželia neprijímali žiadne návštevy, ani nikam nechodili. Podľa nej však manžel priateľov mal, stretával sa s nimi, boli to všetko Y.. Keď prišiel v A. navrhovateľ na X., tak podľa nej bol pod vplyvom alkoholu, správal sa agresívne a ona sa veľmi zľakla. Bola vnútri domu s deťmi a deti mu neukázala cez okno, ale normálne deti obliekla a vyniesla ich von na altánok. Tam si otec mohol deti zobrať aj na ruky a stretnutie sa realizovalo asi pol hodinu až kým deti nezačali plakať.
9. Podľa navrhovateľa všetky tvrdenia zo strany odporkyne sú klamstvom. Navrhovateľ na preukázanie svojho vzťahu s rodinou a s deťmi predložil súdu fotodokumentáciu. Navrhovateľ ďalej na preukázanie svojich tvrdení predložil lekárske svedectvo od všeobecného lekára P. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ je fyzicky a psychicky zdravý a nepožíva alkoholické nápoje, ďalej predložil
súdu výpis zo Q. registra trestov o tom, že nemá žiaden záznam v registri trestov, predložil plán práce žalobcu, z ktorého je nesporné, že navrhovateľ riadne pracuje. Je to rozpis jeho smien za obdobie od 16.12. do 28.2. Z tohto prehľadu vyplýva, že smeny na strane navrhovateľa sú rôzne: popoludňajšie od 14:20 do 20:55, alebo od 13:35, 1500 do 20:10, nočné od 22.15 do 4.30, ale aj od 00:00 do 4:30, prípadne v sobotu od 6:40 do 13:00. Navrhovateľ ďalej predložil karty poistencov maloletých detí vo Q. zdravotnej poisťovni, xerokópiu osobného preukazu sestry žalobcu žijúcej vo C., doklad o finančnom príjme sestry žalobcu v sume XXXX,XX eur, emailovú korešpondenciu medzi účastníkmi konania, potvrdenie o nahlásení trvalého bydliska navrhovateľa o tom, že od XX.X.XXXX žije trvale v meste X. potvrdenie o poistení domácnosti v poisťovni Y. z XX.XX.XXXX a kópiu vodičského preukazu žalobcu platného vo Q. 10. Zo správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že v prejednávanej veci sa otec maloletých detí P. obrátil prostredníctvom ústredného orgánu vo Q. konfederácií so žiadosťou o pomoc pri neoprávnenom premiestnení jeho dvoch maloletých detí na územie Slovenskej republiky, k čomu údajne nedal súhlas. Nakoľko matka detí sa vyjadrila, že nemá záujem o mediáciu, ani o dobrovoľný návrat detí späť do Q. konfederácie, o tejto skutočnosti informovali otca, zároveň ho informovali o možnosti iniciovať návratové konanie na Okresnom súde Košice I.
11. Odporkyňa predložila v tomto konaní kópiu svojho návrhu na začatie súdneho konania o rozvod jej manželstva s manželom, ktorý návrh adresovala Okresnému súdu v Bardejove, dňa XX.X.XXXX.
12. Navrhovateľ predložil súdu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX správu Mestskej polície v X., ktorá sa týkala intervencie zo dňa XX.X.XXXX aj so slovenským prekladom. Z tejto správy vyplýva, že pani W. prihlásila na Mestskej polícií v X. slabou A., miestnej hliadke, že medzi ňou a mužom nedošlo k verbálnej, ani násilnej roztržke. Manžel bol v tomto čase mimo byt na prechádzke. Objavil sa až neskôr, tiež v byte. Potvrdil rovnako, že medzi ním a ženou nedošlo k verbálnej, ani k násilnej roztržke. Ďalej navrhovateľ predložil súdu potvrdenie od W. ktorý odpovedal na otázky navrhovateľa týkajúce sa mal. detí takto: že pri poslednej a jedinej návšteve lekára bol prítomný otec spolu s matkou dieťaťa, že N. v tom čase už nebol iba výlučne dojčený a o tom, že po návrate detí do Q. sa tento lekár môže opäť z hľadiska detského lekára postarať. Ďalej navrhovateľ predložil súdu správu spolkového úradu spravodlivosti, konfederačnej sekcie spravodlivosti a polície, oblasť právomoci súkromného práva, odbor medzinárodného súkromného práva zo dňa XX.X.XXXX z ktorej vyplýva, že sa ohľadom na článok 13, ods. 1, písm. b a článok 7, písm. h dohody, ako aj s ohľadom na bezpečný návrat detí so sprievodcom, alebo bez sprievodu matky, ústredný orgán Q. konfederácie môže rodine žiadateľa, teda navrhovateľovi ponúknuť rôznorodú podporu a taktiež dať podnet na preventívne vhodné ochranné opatrenia prostredníctvom švajčiarskych úradov na ochranu detí a dospelých. K tomu prináleží aj zorganizovanie bezpečného návratu, vyhovujúceho prvotného ubytovania, ako aj individuálnych ochranných opatrení na fyzickú, alebo psychickú ochranu matky a detí, napr. v prípade nebezpečenstva domáceho násilia, finančnej núdze, zdravotných problémov a podobne. Kompetencia a ochranné opatrenia sú upravené v článku 301 až 317 a 360 až 456 švajčiarskeho občianskeho zákonníka. Toto vyjadrenie bolo vydané na základe žiadosti navrhovateľa.
13. Obe strany na pojednávaní súdu dňa XX.X. zotrvali na svojich prednesoch a návrhoch. Právny zástupca odporkyne žiadal, aby listinné dôkazy, ktoré predložil právny zástupca navrhovateľa mu boli predložené s prekladom do slovenského jazyka. Zároveň žiadal, aby súd vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a to výsluchom rodičov navrhovateľky, prípadne i súrodencov k tým otázkam, v akých podmienkach žila matka vo Q., v akých podmienkach žijú deti na X., ako zabezpečuje matka starostlivosť o tieto maloleté deti. Vzhľadom na rozpory, ktoré sú medzi tvrdeniami rodičov ohľadne policajného zásahu dňa XX.X.XXXX navrhol, aby sa súd obrátil na policajné orgány X., ktoré by kontaktovali policajné orgány vo Q., aby podali správu na základe ich požiadavky. Rovnako postrádajú aj oficiálnu správu od detského lekára zo Q., ktorý zdravotnú starostlivosť deťom poskytoval až do ich odchodu na X.. Správa, ktorú predložil otec preukazuje v podstate iba jednu návštevu lekára. Rovnako spochybňoval aj správy, ktoré sa týkali zdravotného psychického a fyzického zdravia navrhovateľa. Navrhoval, aby súd z cestovného dokladu navrhovateľa zisťoval, kedy a na ako dlho odchádzal do Y. 14. Navrhovateľ- otec sa pojednávania súdu dňa XX.X.XXXX nezúčastnil z pracovných dôvodov, od svojho zamestnávateľa nedostal voľno, preto súd konal v jeho neprítomnosti.
15. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom hodnotení poukazoval na znenie článku 1 a článku 2 Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré ukladajú členskému štátu zabezpečiť okamžitý návrat
maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu. Podľa nich, v tomto konaní bolo preukázané, a otec dostatočne dokladoval, že má vytvorené také podmienky, že návrat maloletých detí je odôvodnený. Je jednoznačné, že maloleté deti sa narodili vo Q., kde majú vytvorené vhodné podmienky pre život a otec nikdy nesúhlasil s ich premiestnením na Slovensko. Preto podľa nich, premiestnenie maloletých detí je neoprávnené. Otec v tomto konaní podal návrh v lehote jedného roka v zmysle článku 12 dohovoru, v takom prípade dohovor ukladá členskému štátu okamžite vyhovieť a nariadiť návrat týchto maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu. V tomto konaní bolo preukázané aj to, že otec maloletých detí nie je alkoholik, nie je kriminálnik, nie je žiadny agresívny živel, a teda nie sú splnené podmienky pre to, aby návrat maloletých detí nariadený nebol. Pokiaľ je spor medzi rodičmi maloletých detí, nič nebráni matke v tom, aby podľa článku 19 Haagskeho dohovoru sa obrátila na Q. súd o úpravu rodičovských práv a povinností. Toto je však návratové konanie a nie je možné ho miešať s konaním o úprave rodičovských práv a povinností.
16. Právny zástupca odporkyne v záverečnom hodnotení poukazoval predovšetkým na ústavné princípy, ktorými sa riadi aj toto konanie o návrat maloletých detí. Postrádal predovšetkým možnosť vykonať ďalšie dokazovanie, najmä odstránenie rozporov medzi výpoveďami účastníkov konania, vykonanie výsluchov svedkov, ktoré mohli preukázať, prečo sa matka rozhodla k takému kroku, ktorým radikálnym krokom chcela ochrániť svoje deti pred zjavnou hrozbou, či už na zdraví, na psychike, alebo na ich obvyklom spôsobe života. Je v záujme maloletých detí, aby zostali vzhľadom na svoj vek a svoje potreby s matkou, ktorá sa zdržiava na Slovensku. Sám navrhovateľ potvrdil, že vo Q. niet nikoho z rodinných príslušníkov, ktorí by boli schopní v relevantnom čase sa postarať o maloleté deti. Jeho zamestnanie si vyžaduje aj prácu v noci. Preto sa vyjadril tak, že jeho starostlivosť o maloleté deti by nebola zabezpečená osobne, alebo prostredníctvom vlastných rodičov, prostredníctvom rodinných príslušníkov, ale len prostredníctvom štátu, čo je pre riešenie tejto situácie z ich pohľadu neprípustné riešenie. Štát má za úlohu zabezpečiť starostlivosť vtedy, ak zlyhali možnosti rodiny starať sa o maloleté deti. Z výpovede navrhovateľa podľa nich vyplynulo, že nemá vôbec informácie, ani len predstavu o živote matky maloletých detí. Tvrdil, že matka bola v strese, lebo si nevedela nájsť prácu, pričom nerešpektoval, že matka sa starala osobne o dve maloleté deti v útlom veku a za takých okolností si predsa nemôže hľadať prácu. Teda otec nemá podľa ich názoru správne a relevantné informácie na tieto svoje skutkové tvrdenia. Je pre nich absolútne neprijateľné riešenie starostlivosti o maloleté deti, ich umiestnením v detskom domove. To isté platí, aj čo sa týka zabezpečenia starostlivosti sestrou navrhovateľa, ktorá žije vo C. Nie je pravdou, že matka žije v H., kde žije 12 ľudí, pretože správou kolízneho opatrovníka táto skutočnosť bola vyvrátená. Preto, pokiaľ matka maloletých detí sa bojí vrátiť s mal. deťmi k navrhovateľovi, pokiaľ tam nemá zabezpečenú starostlivosť o svoje bezpečie a starostlivosť o svoje maloleté detí, nie je možné rozhodnúť o navrátení maloletých detí do Q. Na Slovensku majú maloleté deti zabezpečené všetko, čo potrebujú pre svoj vývoj, čo vo Švajčiarsku nie je. Preto navrhol návrh v celom rozsahu zamietnúť.
17. Takýto návrh predniesla aj kolízna opatrovníčka v záverečnej reči. Navrhovala maloleté deti ponechať na Slovensku, pretože podľa nej bola preukázaná citová a emocionálna naviazanosť maloletých detí na svoju matku a ich odlúčenie od matky by mohlo spôsobiť psychickú a fyzickú traumu mal. detí.
18. Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na navrátenie mal. detí z dôvodu ich neoprávneného premiestnenia zo Q. na územie Slovenskej republiky, preto súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980 ( ďalej iba Dohovor), podpísaný v mene Českej a Slovenskej federatívnej republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlas s Dohovorom dňa 15.6.2000.
19. Podľa čl. 1 cieľom tohto Dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
20. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
21. Podľa čl. 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.
22. Podľa čl. 11 Dohovoru justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní o návrat dieťaťa konať bez odkladu. Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.
23. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
24. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
25. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
26. Podľa čl. 20 Dohovoru, návrat dieťaťa podľa čl. 12 možno odmietnúť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu.
27. Z cit. právnej úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného Dohovoru, a to zaistenie bezodkladnéhonávratu detí protiprávne premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. To však za predpokladu, že toto právo starostlivosti o dieťa (opatrovnícke právo) bolo v dobe premiestnenia alebo zadržania skutočne vykonávané alebo by bolo takto vykonávané, keby nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roku od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť
vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v čl. 13,
28. Pre rozhodovanie súdu je podstatné posúdenie, kde bol obvyklý pobyt maloletých detí v čase ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Pojem obvyklý pobyt Dohovor nedefinuje. Na základe doterajšej judikatúry je však zrejmé, že tento pojem treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
29. Konanie o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
30. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 123 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z., ďalej iba CMP), v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.
32. Súd na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov každého jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k tomu záveru, že obvyklý pobyt mal. detí bol na území Q., lebo maloleté deti sa narodili vo Q. a od svojho narodenia žili spolu so svojimi rodičmi na adrese H. L.. Mal. deti v tomto mieste obvyklého pobytu žili až do XX.X.XXXX, do toho času, kým matka s mal. deťmi neopustila toto bydlisko a bez súhlasu otca sa presťahovala s deťmi na X.. Matka v tomto konaní nepreukázala, ani netvrdila, že by mala súhlas otca, Q. súdu alebo orgánu na ochranu detí, na premiestnenie mal. detí z miesta ich obvyklého pobytu na X., a preto sa jedná o ich neoprávnené premiestnenie tak, ako to upravuje cit. čl.3 Dohovoru. Faktické zdržiavanie sa detí na území X. s matkou, bez súhlasu otca, ich obvyklý pobyt nezakladá.
33. Pred týmto premiestnením mal. detí zo Q. na X. prislúchalo opatrovnícke právo obom rodičom ( čl. 296 švajčiarskeho občianskeho zákonníka) a obaja rodičia mali právo určiť miesto pobytu dieťaťa tak, ako to upravuje čl. 301a švajčiarskeho občianskeho zákonníka. Obaja rodičia mali zo zákona opatrovnícke právo k deťom a tým v prejednávanej veci nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že ani jeden z nich nemohol samostatne rozhodnúť o mieste pobytu detí, resp. o tak podstatnej zmene, ako je zmena obvyklého pobytu maloletých detí, bez súhlasu druhého rodiča.
34. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roka od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá z výnimiek, uvedených v cit. článku 13, prípadne čl. 20 Dohovoru. Navrhovateľ podal svoj návrh v lehote jedného roka po neoprávnenom premiestnení mal. detí, čím bola splnená ďalšia zákonná podmienka pre rozhodovanie súdu o navrátenie mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu.
35. Súd sa preto v ďalšom zaoberal posúdením otázky, či sú dané dôvody pre použitie čl. 13 Dohovoru, posudzoval, či existujú dôvody pre nenavrátenie maloletých detí tak, ako to tvrdí matka maloletých detí. Matka v tomto konaní odôvodnila svoj odchod zo Q. a premiestnenie mal. detí neúnosnou situáciou v spolužití s otcom mal. detí, ktorý podľa nej ubližoval nielen jej, ale aj mal. deťom. Matka však žiadnu zo svojich tvrdení preukázať nevedela, teda bola v dôkaznej núdzi, najmä z dôvodu, že otec mal. detí všetky ňou tvrdené skutočnosti popieral. Podľa zváženia súdu ani vykonanie ďalšieho dokazovania k týmto skutočnostiam výsluchom svedkov, ktorí nežili v spoločnej domácnosti s matkou a otcom mal. detí by nemalo dôkaznú silu a preto súd upustil od vykonania takýchto dôkazov. Súd síce uveril tvrdeniam matky,
že medzi ňou a navrhovateľom pretrvávali rozpory a hádky, ale ich intenzita nebola žiadnym spôsobom preukázaná a správa polície zo dňa XX.X.XXXX nemala žiadnu výpovednú hodnotu pre toto konanie.
36. Pre rozhodnutie súdu bola podstatná tá skutočnosť, že obe mal. deti sú v útlom detskom veku, kedy sú bytostne, emocionálne, ale aj fyzicky naviazané na starostlivosť svojej matky. P. teda má T. Je zrejmé, že najmä P. zo svojho krátkeho života prežil vo Q. iba 3 mesiace ( do XX.X.XXXX), vo veku troch mesiacov bol premiestnený matkou na X. a od toho času žije v prostredí matky, so sestrou X. vo výlučnej starostlivosti matky, u starých rodičov na X.. O deti je na X. dobre postarané, o čom svedčí správa kolízneho opatrovníka v tomto konaní. Pochybnosti otca v tomto smere nemajú žiadne podstatné odôvodnenie.
37. Ďalej z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha navrátenia maloletých detí nie z dôvodu, že sa chce o ne postarať sám, ako milujúci rodič, ale z dôvodu, aby deti žili vo Q., lebo tam sú lepšie životné podmienky a očakáva, že o jeho deti sa postará Q.. O tejto skutočnosti v priebehu konania predkladal dôkazy, a vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladá, že po návrate mal. detí do Q. bez ich matky, by boli mal. deti na čas umiestnené v detskom domove. Dokonca považoval pobyt detí v detskom domove za lepšie riešenie, v lepšom záujme detí, než ich zotrvanie v starostlivosti matky na území X.. Pokiaľ tvrdil, že je schopný zabezpečiť starostlivosť o deti prostredníctvom svojej sestry, ktorá žije vo C., jeho tvrdeniu súd neuveril, lebo sestra navrhovateľa má svoju rodinu, o ktorú sa stará a preto sám otec nemôže veriť tomu, že z jej strany by mohla byť mal. deťom poskytnutá dlhodobá starostlivosť ( že by sa k nemu sestra presťahovala, že by vychovávala deti, ktoré nepozná a nepoznajú ani oni ju ...) Ďalej súd z prejavov otca nezistil, že by jeho podiel na starostlivosti o mal. deti v čase, kým s matkou detí žili v spoločnej domácnosti bol taký, že by bol vôbec schopný sa postarať o deti v tak útlom veku, ako sú mal. X. že by im vedel zabezpečiť čo i len základnú starostlivosť a potreby. Maloleté deti sú v takom útlom veku, že nevedia rozprávať, obe sú plienkované a mal. N. je ešte svojou matkou dojčený. Podľa zváženia súdu sú tieto skutočnosti tak podstatné, že zakladajú dôvod pre použitie čl. 13 písm.b/ Dohovoru, teda, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
38. Posúdenie uvedenej otázky úzko súvisí aj s potrebou prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa aj v tomto konaní, v súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 23. mája 2014 sp. zn. ÚS 100/2014-94, v zmysle ktorého „ Dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „ vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.
39. Z uvedeného vyplýva, že súd aj v tomto konaní prihliada na najlepší záujem dieťaťa tak, ako to upravuje čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „ Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“
40. Na základe uvedeného skutočného stavu súd má za to, že nezodpovedá záujmu maloletých detí, aby boli navrátené do Q., kde by sa o ne nepostaral ich otec, ktorý nie je schopný starostlivosť o mal. deti zabezpečiť, spolieha sa na starostlivosť zo strany Q. a na úplne neprípustné a nepochopiteľné umiestnenie mal. detí do detského domova. Súd vo svojom rozhodnutí nemôže matke mal. detí uložiť, aby sa s deťmi vrátila do Q. a preto súd musí vo svojom rozhodnutí stále dôsledne zvažovať, či by mal. deti neboli v prípade vyhovenia návrhu vystavené tomu nebezpečenstvu a ujme, ktoré predpokladá cit. čl. 13 Dohovoru. Súd je toho názoru, že aj v slabších bytových a sociálnych podmienkach na Slovensku je záujem mal. detí u matky lepšie zabezpečený, ako starostlivosť vo Q. podľa predstáv otca, pokiaľ by deti nemali byť vychovávané niektorým z rodičov, len dôvodu, aby sa dosiahol účel tohto návratového konania. Naviac, navrhovateľ, ako otec maloletých detí, napriek tomu, že preukazuje súdu svoju dobrú sociálnu situáciu a finančné možnosti deti zabezpečiť, doposiaľ matke neprispel žiadnym výživným na maloleté deti tak, aby aspoň čiastočne zlepšil sociálnu situáciu svojich detí. Otec takto neplní jednu zo základných povinností rodiča, ktorý sa o deti osobne nestará.
41. Posúdením všetkých uvedených relevantných skutočností v tomto konaní má súd za to, že rozhodnutím o navrátení mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu by mohli byť mal. deti vystavené najmä duševnej ujme, boli by oddelené v útlom detskom veku od matky ( ale aj od otca) a preto by ich návrat priviedol do neznesiteľnej situácie, teda, že by sa o ne otec nepostaral, jednak z dôvodu, že to nevie, jednak z dôvodu, že mu to nedovoľujú jeho pracovné povinnosti a zrejme ani nemá úprimný záujem sám sa o deti postarať. Súd nemá pochybnosti o tom, že švajčiarsky štát má dostatok možností, ako prevziať alebo nahradiť starostlivosť rodičov o maloleté deti v prípade, že túto rodičia nezabezpečia, alebo nevedia zabezpečiť, ale pokiaľ jeden z rodičov je schopný túto starostlivosť zabezpečiť ( hoci aj v inom štáte), nie je žiadúce, aby deti boli umiestňované do náhradnej starostlivosti. Naopak, najlepšiemu záujmu maloletých detí zodpovedá ich zotrvanie na území Slovenskej republiky, v bydlisku matky, ktorá im zabezpečuje všetko potrebné pre život. Súd preto odhliadnuc od všetkých dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ v tomto konaní jeho návrhu nevyhovel a rozhodol mal. deti nenavrátiť do miesta ich obvyklého pobytu vo Q..
42. Súd v tomto konaní nemohol rozhodnúť v lehote 6 týždňov tak, ako mu to ukladá čl. 11 Dohovoru a §134 ods.1 Civilného mimosporového poriadku. Po obdŕžaní návrhu bolo potrebné tento návrh doplniť o listinné dôkazy, a až po ich doplnení bol návrh doručený matke. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň XX.X.XXXX, na ktorom súd nerozhodol z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania. Účastníci žiadali určiť termín pojednávania po XX.X.XXXX, kedy sa otec mohol opäť ustanoviť na súd, preto bol ďalší termín pojednávania vytýčený na deň XX.X.XXXX. V uvedený deň bola sudkyňa práceneschopná, preto bolo pojednávanie odročené na deň XX.X.XXXX, na ktorom pojednávaní bolo rozhodnuté.
43. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku. Vzhľadom na predmet konania súd nepovažoval za spravodlivé priznať účastníkom náhradu trov konania, pretože predmetom konania je rozhodovanie o maloletých deťoch, kedy nie je možné posudzovať úspech alebo neúspech účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).