Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-39-2020.pdf
PDF · 118.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: OSPEN s.r.o., Hradecká 1383, 535 01 Přelouč, IČO 25 262 823, právne zast. JACKO & Co., advokátska kancelária s.r.o., Domašská 20186/4A, 821 07 Bratislava-Vrakuňa, IČO 47 256 419, proti žalovanému: A. B., nar: 2.11.1994, C. XX, XXX XX D. o zaplatenie 1941,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.941,37 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 855,09 eur od 21.7.2018 do zaplatenia, a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.086,28 eur od 27.7.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na upomínací súd dňa 23.10.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.941,37 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 855,09 eur od 21.7.2018 do zaplatenia, a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.086,28 eur od 27.7.2018 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
Žalobca (OSPEN s.r.o.) eviduje voči žalovanému pohľadávku celkom vo výške istiny 50 227,07 CZK = 1 941,37 EUR s prísl. pri konverzii vypočítanej podľa kurzu ECB zo dňa 24.09.2019 EUR 1 = 25,872 CZK, kedy vyzval žalobca žalovaného písomnou výzvou na dobrovoľnú úhradu pohľadávky. Medzi žalovaným a spoločnosťou Equa bank a.s. („Banka“) bola dňa 4.10.2017 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní bankových a platobných služieb. Na základe tejto rámcovej zmluvy potom dňa 16.2.2018 (dátum akceptácie návrhu) uzavrela Banka so žalovaným Zmluvu o kontokorente č. 1802164408. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o kontokorente sa Banka zaviazala umožniť žalovanému čerpať peňažné prostriedky až do záporného zostatku na jeho účte (1024617229/6100) v dohodnutej výške 20.000,- Kč. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť súvisiace úroky a prípadné ďalšie platby podľa tejto zmluvy. Kontokorent poskytnutý Bankou podľa zmluvy je splatný na požiadanie.
Vo výške uvedenej v zmluve o kontokorente bolo medzi Bankou a žalovaným dohodnuté, že celková výška kontokorentu, ktorú je oprávnený dlžník čerpať činí 20.000,- Kč (čl. 2, ods. 2.2. zmluvy), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,90% (čl. 2, ods. 2.2. zmluvy), banka je v prípade porušenia podľa čl. 6, ods. 6.1. zmluvy oprávnená požadovať podľa čl. 6, ods. 6.3. zmluvy i. úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, ii. zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej 0,1 % denne z čiastky, s ktorou je dlžník v omeškaní, iii. odoslať písomnú upomienku na omeškanie a v tomto prípade účtovať poplatok za poštovú upomienku k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 499 Kč, ako
aj účtovať náhradu ďalších účelne vynaložených nákladov, ktoré Banke vznikli v súvislosti s prípadom porušenia. 5. V predmetnej zmluve o kontokorente bolo okrem iného, v jej článku 1.1. dohodnuté, že nedeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky a Produktové obchodné podmienky banky, POP kontokorentu a Sadzobník. Žalovaný potvrdil, že všetky tieto dokumenty obdržal na trvalom nosiči dát a ďalej, že sa s vyššie uvedenými dokumentmi oboznámil, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa plniť všetky záväzky z týchto dokumentov vyplývajúce.
Podľa ust. čl. 6., ods. 6.1. písm. c) zmluvy o kontokorente sa za prípad porušenia záväzkov vyplývajúcich z tejto Zmluvy mimo prípadov, ktoré odôvodňujú odstúpenie od Zmluvy zo strany Banky podľa VOP, považuje skutočnosť, keď dlžník prečerpal celkovú výšku kontokorentu alebo porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy, POP kontokorentu či VOP. Podľa ust. čl. 6., ods. 6.5. zmluvy o kontokorente, pokiaľ nastane prípad porušenia, podľa čl. 6., ods. 6.1. zmluvy o kontokorente, je Banka oprávnená previesť čiastku aktuálne čerpaného kontokorentu na samostatný technický účet Banky. Vzhľadom k tomu, že povinnosťou žalovaného bolo neprečerpať celkovú výšku kontokorentu alebo neporušiť niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o kontokorente, POP Kontokorentu či VOP a už na začiatku mesiaca marec 2018 túto svoju povinnosť žalovaný porušil a prečerpaný kontokorent neuhradil, napriek tomu, že bol o to Bankou niekoľkokrát vyzvaný, preto Banka dňa 19.7.2018 podľa čl. 6., ods. 6.5. zmluvy o kontokorente využila svoje oprávnenie a previedla čiastku aktuálne čerpaného kontokorentu na samostatný technický účet Banky. O tomto postupe Banky bol žalovaný informovaný listom zo dňa 20.7.2018, kedy bol súčasne vyzvaný k neodkladnej úhrade dlhu vo výške 22.122,76 Kč.
Ani napriek vyššie uvedenému však žalovaný nezaplatil banke z dlžného plnenia nič. Žalobca (OSPEN s.r.o.) ako postupník uzavrel dňa 19.3.2019 s bankou ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom jednotlivé pohľadávky, ktoré boli na základe tejto zmluvy postúpené, boli špecifikované v Zozname Pohľadávok, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca okrem iného, pohľadávku zo zmluvy o kontokorente uplatnenú žalobou. O postúpení pohľadávky bol žalovaný zo strany banky vyrozumený listom zo dňa 28.3.2019. Tým sa tak stalo postúpenie pohľadávky účinné voči žalovanému a žalobca sa stal veriteľom žalovaného, keď voči nemu nadobudol pohľadávku v celkovej výške 26.480,96 Kč, ktorá v súčte pozostáva z: - nepovoleného prečerpania limitu kontokorentu vo výške 22.122,76 Kč (predmetom žaloby), a dlžných poplatkov vo výške 4.358,20 Kč, ktoré však žalobou nie sú uplatnené.
Ďalej medzi žalovaným a bankou bola dňa 4.10.2017 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní bankových a platobných služieb. Na základe tejto rámcovej zmluvy potom dňa 24.1.2018 (dátum akceptácie návrhu) uzavrela so žalovaným Banka Zmluvu o pôžičke č. 1801245389. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke boli Bankou poskytnuté žalovanému dňa 24.1.2018 finančné prostriedky vo výške 30.000,- Kč, pričom táto čiastka bola pripísaná na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vo vyššie uvedenej zmluve o pôžičke bolo medzi bankou a žalovaným dohodnuté, že: celková mesačná výška splátky (anuitná mesačná splátka, poplatok za správu a prípadné poistenie, bližšie čl. 2.6. zmluvy o pôžičke) činí 1.581,- Kč, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá najneskôr ku každému 24. dňu toho mesiaca, za ktorý je splátka zaplatená a ročná komerčná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,90%. V predmetnej zmluve o pôžičke bolo, okrem iného, v jej článku 1.1. dohodnuté, že nedeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú Všeobecné obchodné podmienky banky a Produktové obchodné podmienky banky, pričom tieto pri podpise zmluvy o pôžičke žalovaný prevzal a podpisom zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s ich obsahom a zaväzujete sa plniť všetky povinnosti, ktoré mu z nich vyplývajú. 17. Podľa ust. čl. 7.1. písm. b) Produktových obchodných podmienok: ,,Za případ porušení závazků vyplývajících ze Smlouvy se vedle případů, které odůvodňují odstoupení od Smlouvy ze strany Banky podle VOP, považuje skutečnost, že klient (tedy žalovaný) je v prodlení se splacením jakékoli splátky jistiny, úroků či jiných plateb či příslušenství z Půjčky déle než 30 dnů, nebo je Klient v prodlení s úhradou jakéhokoli jiného závazku vůči Bance déle než 30 dnů“. 18. Podľa ust. čl. 7.3. Produktových obchodných podmienok ,, Klient je povinen celou čerpanou půjčku bezodkladně splatit kdykoliv na pořádání Banky, a to v případech, kdy nastane Případ porušení definovaný v odst. 7.1. těchto POP půjčky, nebo dojde k porušení kteréhokoliv ustanovení Smlouvy, POP půjčky nebo VOP“. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal Banke pravidelne splácať
čiastku 1.581,- Kč mesačne a to najneskôr k 24. dňu toho ktorého mesiaca za ktorý má byť splátka zaplatená a prestal riadne hradiť dohodnuté splátky pôžičky, napriek tomu, že bol na úhradu dlžných splátok Bankou niekoľkokrát vyzývaný, porušil týmto svojim konaním zmluvu v zmysle ust. čl. 7.1. písm. b) Produktových obchodných podmienok a preto - Banka dňa 26.7.2018 podľa ust. čl. 7.3. Produktových obchodných podmienok vyzvala žalovaného, s odkazom na porušenie zmluvy podľa čl. 7.1 Produktových obchodných podmienok, k okamžitému jednorazovému splateniu celej poskytnutej pôžičky, pričom ku dňu zosplatnenia bol záväzok/dlh žalovaného vyčíslený na 30.879,05 Kč. Dlh nesplnil ani čiastočne. Žalobca (OSPEN s.r.o.) ako postupník uzavrel dňa 19.3.2019 s bankou ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom jednotlivé pohľadávky, ktoré boli na základe tejto zmluvy postúpené, boli špecifikované v Zozname Pohľadávok, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca okrem iného, pohľadávku zo zmluvy o pôžičke uplatnenú žalobou. O postúpení pohľadávky bol žalovaný zo strany banky vyrozumený listom zo dňa 28.3.2019. Tým sa tak stalo postúpenie pohľadávky účinné voči žalovanému a žalobca sa stal veriteľom žalovaného, keď voči nemu nadobudol pohľadávku v celkovej výške 33.633,27 Kč, ktorá v súčtu pozostáva z - nesplatenej časti istiny pôžičky vo výške 28.104,31,- Kč (predmetom žaloby), - dlžného komerčného úroku za obdobie predchádzajúce zosplatneniu pohľadávky vo výške 2.099,12 Kč (nie je predmetom žaloby), - úroku z omeškania za obdobie predchádzajúce zosplatneniu pohľadávky vo výške 41,62 Kč (nie je predmetom žaloby) a - dlžných poplatkov vo výške 3.388,22 Kč (nie je predmetom žaloby). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca naposledy vyzval žalovaného, aby Pohľadávku vo výške istiny celkom 50 227,07 Kč (1 941,37 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.122,76 Kč (855,09 EUR) od 21.7.2018 do zaplatenia a zo sumy 28.104,31,- Kč (1 086,28 eur) od 27.7.2018 do zaplatenia, zaplatil najneskôr do 5 dní od doručenia tejto výzvy, na výzvu však žalovaný nereagoval.
Výška zákonných úrokov z omeškania (9,00% p.a.) je stanovená v súlade nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu právnickej osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníku a verejných registrov právnických a fyzických osôb, keďže medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté rozhodné právo Českej republiky (bod 12.2 a 18.7 VOP).
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť ospravedlnil a nedostavil sa ani žalovaný, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené náhradným spôsobom zverejnením na úradnej tabuli súdu.
V zmysle Článku 18 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach „Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko."
V zmysle Článku 6 Spotrebiteľské zmluvy Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj len ako „Nariadenie Rím I") „Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny."
V zmysle Článku 19 Obvyklý pobyt Nariadenie Rím 1 „Na účely určenia obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy."
V zmysle bodu 6 Nariadenia Rím I „Riadne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje, aby kolízne normy platné v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu na to, súd ktorej krajiny vo veci koná, v záujme predvídateľnosti výsledku sporov, istoty, pokiaľ ide o rozhodné právo a voľného pohybu rozsudkov."
V zmysle Článku 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Ústava SR") „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2."
Právne vzťahy účastníkov sa podľa § 4 a podľa § 9 zák. č. 97/1963 Zb. spravujú právnym poriadkom Českej republiky.
Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v Českej republike ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území ČR v rozhodnej dobe, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
Podľa ust. § 1746 ods. 2 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. strany mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není zvláště jako typ smlouvy upravena.
Podľa § 2395 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 2399 ods. 1 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán.
Podľa § 2399 ods. 2 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. úvěrovaný může vrátit úvěrujícímu peněžní prostředky před smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
Podľa § 1812 ods. 1 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. lze-li obsah smlouvy vyložit různým způsobem, použije se výklad pro spotřebitele nejpříznivější.
Podľa § 1812 ods. 2 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. k ujednáním odchylujícím se od ustanovení zákona stanovených k ochraně spotřebitele se nepřihlíží. To platí i v případě, že se spotřebitel vzdá zvláštního práva, které mu zákon poskytuje.
Podľa § 1813 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. má se za to, že zakázaná jsou ujednání, která zakládají v rozporu s požadavkem přiměřenosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch spotřebitele. To neplatí pro ujednání o předmětu plnění nebo ceně, pokud jsou spotřebiteli poskytnuty jasným a srozumitelným způsobem.
Podľa § 1815 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. k nepřiměřenému ujednání se nepřihlíží, ledaže se jej spotřebitel dovolá.
Podľa § 1841 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné služby, smlouva týkající se penzijního připojištění, směny měn, vydávání elektronických peněz a smlouva týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji.
Podľa § 1861 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. spotřebitel může od smlouvy odstoupit v písemné formě ve lhůtě čtrnácti dnů od uzavření smlouvy.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb. na spotřebitelský úvěr jiný než na bydlení ve formě možnosti přečerpání splatný na požádání nebo do 3 měsíců ode dne poskytnutí se použijí pouze § 1 až 84, § 86 až 94, § 96, § 98 odst. 2, § 99 odst. 3, 4 a 6, § 100, § 101 odst. 1, § 102 odst. 2, 4 a 5, § 104, 105, 107, § 112 až 115 a § 119 až 177.
Podľa § 104 zák. č. 257/2016 Sb. smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neuzavření nebo neplatnost smlouvy.
Podľa § 106 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb. (1) Smlouva o spotřebitelském úvěru musí vždy obsahovat tyto informace:
a) druh spotřebitelského úvěru, b) kontaktní údaje smluvních stran, a je-li spotřebitelský úvěr zprostředkován, též kontaktní údaje zprostředkovatele, zejména poštovní adresu pro doručování, telefonní číslo, popřípadě adresu pro doručování elektronické pošty, c) celkovou výši spotřebitelského úvěru a podmínky jeho čerpání, d) dobu trvání spotřebitelského úvěru, není-li to možné, způsob jejího určení, e) určení zboží nebo služby a jejich cenu, která by byla placena bez využití spotřebitelského úvěru, jde- li o spotřebitelský úvěr ve formě odložené platby za zboží nebo službu nebo vázaný spotřebitelský úvěr, f) zápůjční úrokovou sazbu, podmínky upravující použití této sazby a popřípadě údaj o jakémkoliv indexu nebo referenční úrokové sazbě použitelné pro počáteční zápůjční úrokovou sazbu, jakož i o době, podmínkách a postupu pro změnu zápůjční úrokové sazby; uplatňují-li se za různých okolností různé zápůjční úrokové sazby, uvádějí se tyto informace o všech zápůjčních úrokových sazbách, g) roční procentní sazbu nákladů na spotřebitelský úvěr, veškeré předpoklady použité pro výpočet této sazby a celkovou částku, kterou má spotřebitel zaplatit, vyjádřenou číselným údajem a vypočtenou k okamžiku předpokládaného uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru, h) výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, a popřípadě způsob přiřazování plateb k jednotlivým dlužným částkám s různými úrokovými sazbami pro účely splácení; pokud u spotřebitelského
úvěru na bydlení není možné k okamžiku uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru na bydlení určit výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, uvede poskytovatel podmínky, na nichž výše, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, závisí, i) vyplývá-li ze smlouvy o spotřebitelském úvěru s pevně stanovenou dobou jeho trvání umoření jistiny spotřebitelského úvěru, informaci o právu obdržet bezplatně výpis z účtu v podobě tabulky umoření uvedené v příloze č. 5 k tomuto zákonu kdykoliv během trvání závazku z takové smlouvy, j) soupis uvádějící doby a podmínky pro splacení úroku a veškeré související opakující se či jednorázové platby, mají-li být tyto platby a úroky splaceny bez umoření jistiny, k) případnou povinnost spotřebitele hradit platby za vedení jednoho nebo více účtů zaznamenávajících platební transakce a čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a podmínky, za nichž lze tyto platby změnit, ledaže je otevření účtu nepovinné, povinnost spotřebitele hradit platby za používání platebních prostředků pro platební transakce i čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a veškeré další platby vyplývající ze smlouvy o spotřebitelském úvěru, l) úrokovou sazbu použitelnou v případě opožděných plateb platnou v okamžiku uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru a podmínky pro její úpravu a další důsledky vyplývající z prodlení spotřebitele, m) informaci o případných nákladech na služby notáře či jiných obdobných nákladech a jejich výši, je- li poskytovateli známa, n) požadavek na případné zajištění nebo pojištění, o) informaci o právu na odstoupení od smlouvy o spotřebitelském úvěru jiném než na bydlení a lhůtě, během níž může být toto právo vykonáno, a dalších podmínkách pro výkon tohoto práva, včetně informace o povinnosti spotřebitele zaplatit čerpanou jistinu a příslušný úrok podle § 118 odst. 4, jakož i o částce úroku splatné za den, p) informaci o právech vyplývajících z § 119 odst. 1 a 3 a podmínkách jejich uplatnění, q) informaci o právu na předčasné splacení spotřebitelského úvěru, o případném právu poskytovatele na náhradu vzniklých nákladů a u spotřebitelského úvěru jiného než na bydlení informaci o způsobu jejich stanovení, r) informaci o způsobu ukončení smluvního vztahu, s) informaci o možnosti mimosoudního řešení spotřebitelských sporů prostřednictvím finančního arbitra, t) označení příslušného orgánu dohledu a u) informaci o tom, zda případné použití kapitálu vytvořeného platbami spotřebitele namísto splácení spotřebitelského úvěru povede k úplnému splacení spotřebitelského úvěru.
Podľa § 107 ods. 1 zák. č. 275/2016 Sb. v případě spotřebitelského úvěru ve formě možnosti přečerpání, kde spotřebitelský úvěr musí být splacen na požádání nebo do 3 měsíců ode dne poskytnutí spotřebitelského úvěru, musí smlouva o spotřebitelském úvěru obsahovat tyto informace:
a) informace stanovené v § 106 odst. 1 písm. a) až d), f) a o), b) upozornění, že spotřebitel může být kdykoliv vyzván ke splacení plné výše spotřebitelského úvěru, vyplývá-li tato možnost ze smlouvy, c) informace o platbách platných od okamžiku uzavření smlouvy a o podmínkách, za nichž lze tyto platby změnit, a d) celkové náklady spotřebitelského úvěru, vypočtené k okamžiku předpokládaného uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru.
Podľa § 1977 Obč. zákonníka č. 89/2012 Sb. poruší-li strana prodlením svou smluvní povinnost podstatným způsobem, může druhá strana od smlouvy odstoupit, pokud to prodlévajícímu oznámí bez zbytečného odkladu poté, co se o prodlení dozvěděla.
Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná ust. § 37a písm. c zák. č. 97/1993 Zb., nakoľko vo právomoc súdov Slovenskej republiky je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
Právne vzťahy medzi stranami v spore sa vzťahujú právom Českej republiky, nakoľko zmluva bola uzavretá na území Českej republiky, veriteľ mal sídlo v Českej republike a dlžník obvyklý pobyt a ani činnosť veriteľa nesmerovala mimo územie Českej republiky, teda je nevyhnutné aplikovať právo miesta vzniku úkonu podľa práva platného na území pobytu strán.
Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú na základe oznámenia o postúpení pohľadávok v spojení s Smlouvy o postoupení pohledávek Equa bank a.s. a žalobcom zo dňa 19.3.2019.
Súd zistil, že medzi veriteľom Equa bank a.s. a dlžníkom – žalovaným bola dňa 4.10.2017 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní bankových a platobných služieb. Na základe tejto rámcovej zmluvy potom dňa 16.2.2018 (dátum akceptácie návrhu) uzavrela banka so žalovaným Zmluvu o kontokorente č. 1802164408. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o kontokorente sa banka zaviazala umožniť žalovanému čerpať peňažné prostriedky až do záporného zostatku na jeho účte (1024617229/6100) v dohodnutej výške 20.000,- Kč. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť súvisiace úroky a prípadné ďalšie platby podľa tejto zmluvy. Kontokorent poskytnutý bankou podľa zmluvy je splatný na požiadanie. Súd zistil, že zmluva obsahuje náležitosti podľa § 107 zák. č. 257/2016 Sb. druh spotrebiteľského úveru, kontaktné údaje, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, dobu trvania spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, informáciu o odstúpení od zmluvy, RPSN.
Súd kontrolou nezistil existenciu takých neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na povinnosti žalovaného a žalovaný ako dlžník takéto skutočnosti podľa § 1815 NOZ netvrdil.
Podľa výpisu z účtu, ktorého pravdivosť žalovaný nepoprel a nepoprel ani skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaný vyčerpal sumu 22.122,76 Kč v čase, keď veriteľ uplatnil zosplatnenie nároku po výzve na úhradu pred odstúpením a zosplatnením podľa § 124 zák. č. 257/2016 Sb. a vykonal prevod zostatku na technický účet, o čom bol žalovaný upovedomený listom veriteľa z 20.7.2018 a následne 23.8.2018. Súd zistil, že nárok (ktorý nebol dlžníkom popretý a neuviedol iné skutkové tvrdenia o jeho výške a úhrade) je v uplatnenom rozsahu – prečerpania vo výške 22.122,76 Kč dôvodný.
Zároveň dňa 4.10.2017 bola uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní bankových a platobných služieb. Na základe tejto rámcovej zmluvy strany uzavreli dňa 24.1.2018 Zmluvu o pôžičke č. 1801245389. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke boli bankou poskytnuté žalovanému dňa 24.1.2018 finančné prostriedky vo výške 30.000,- Kč pripísaním na účet dlžníka č. 1024617229/6100. Vo vyššie uvedenej zmluve o pôžičke bolo medzi bankou a žalovaným dohodnuté, že celková mesačná výška splátky (anuitná mesačná splátka, poplatok za správu a prípadné poistenie, bližšie čl. 2.6. zmluvy o pôžičke) činí 1.581,- Kč, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá najneskôr ku každému 24. dňu toho mesiaca, za ktorý je splátka zaplatená a ročná komerčná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,90%, RPSN (RPMN) bola vo výške 26,46%. K zmluve bolo dojednané poistenie vo výške 45,- Kč. Celková čiastka na zaplatenie predstavuje 38.371,55 eur. Súd kontrolou zistil, že zmluva obsahuje náležitosti podľa § 106 ods. 1 zák. č. 257/2016 Sb..
Z historického prehľadu platieb mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník si neplnil svoje povinnosti.
Podľa výpisu z účtu, ktorého pravdivosť žalovaný nepoprel a nepoprel ani skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaný vyčerpal sumu celú sumu úveru. Žalovaný žiadne úhrady netvrdil, súd preto vychádzal zo zostatku uvádzaného veriteľom k 27.7.2018 vo výške istiny 28.104,31 eur, v čase, keď veriteľ uplatnil zosplatnenie nároku po výzve na úhradu pri zosplatnení záväzku podľa § 124 zák. č. 257/2016 Sb. listom veriteľa z 21.7.2018. Súd zistil, že nárok (ktorý nebol dlžníkom popretý a neuviedol iné skutkové tvrdenia o jeho výške a úhrade) je v uplatnenom rozsahu – zostatku istiny vo výške 28.104,31 Kč dôvodný.
Súd preto priznal žalobcovi uplatnené nároky, teda zostatok bez poplatkov pri kontokorentnom úvere a zostatku istiny pri spotrebiteľskom úvere, spolu vo výške 50.225,07 Kč čo zodpovedá konverzii dňa 24.09.2019 EUR 1 = 25,872 CZK k uplatneniu nároku žalobcom voči žalovanému v sume 1.941,37 eur.
Súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 1970 NOZ a nařízení vlády č. 351/2013 Sb., t.j. zvýšené o 8% bodov nad REPO sadzbu ČNB ku dňu omeškania, teda spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 855,09 eur od 21.7.2018 do zaplatenia, a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.086,28 eur od 27.7.2018 do zaplatenia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).