Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018 prejednal odvolanie obžalovaného

I. K.

nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., E. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/227/2017 zo dňa 30.1.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine o d- s u d z u j e podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a uloženom ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/227/2017 zo dňa 30.1.2018 bol obžalovaný I. K. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože od presne nezisteného času od augusta 2016 do 04.08.2017 v S. na ul. E. v byte č. XX ako druh poškodenej M. H., túto opakovane verbálne i fyzicky napádal a to tak, že jej vulgárne nadával, fackoval ju, vyhrážal sa jej, že jej nikdy nedá pokoj a pokoj jej dá až po smrti, kontroloval ju, aj jej výplatu a pýtal od nej peniaze, keď mu tieto odmietla odovzdať, v byte rozbíjal nábytok, hádzal stoličky, búchal do steny, do stola a do chladničky, vykrikoval po poškodenej, v noci ju budil, v marci XXXX ho požiadala, aby z bytu odišiel, načo jej uviedol, že pôjde, ale iba oknom a že poškodená pôjde s ním, po čom ju chytil za ruku a chcel skočiť dolu oknom, pričom sa mu táto vyšmykla, vyžadoval od nej sexuálny styk, čím u nej vyvolával strach o život a zdravie. Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. V dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu z hľadiska ukladania trestu a nepodmienečný trest odňatia slobody na tri roky považuje z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie za neprimerane prísny. U obžalovaného bola preukázaná existencia dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák., teda, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval a napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti svojím vyhlásením o vine. Súd mal teda podľa jeho názoru možnosť postupovať tak, že za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. uloží obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby. K odvolaniu obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je otcom piatich detí a v jeho záujme, aby čím skôr vykonal trest a mohol sa starať o deti. Žiadal preto, aby odvolací súd pri nezmenenom výroku o vine mu uložil za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody pod spodnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť a zákonnosť napadnutého výroku o treste a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd prisvedčil odvolaniu obžalovaného, že použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je možné aplikovať, ale nie tak, ako sa toho domáhal obžalovaný, teda použitím ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., ale v tomto prípade vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016, podľa ktorého v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, keď páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, je možné per analogiam takémuto páchateľovi mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu sú u obžalovaného splnené podmienky pre takýto postup. Je síce faktom, že obžalovaný sa dopustil čiastočne trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ale za iný charakterovo úplne odlišný trestný čin, v dôsledku čoho však je takmer nepochybné, že obžalovaného čaká premena uloženého trestu vo výmere jedného roka na trest nepodmienečný. Na druhej strane, keď súd prvého stupňa vyhodnotil v prospech obžalovaného jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., z hľadiska ukladania trestu, keďže u obžalovaného aj bez toho prevažovali poľahčujúce okolnosti, nemal tento postup praktický význam. K veci je potrebné uviesť, že nebyť vyhlásenia obžalovaného o vine, vo veci by na súde prvého stupňa prichádzalo do úvahy pomerne rozsiahle dokazovanie nielen výsluchmi poškodenej a svedkov, ale aj znalcov a obžalovaný svojím vyhlásením o vine umožnil súdu ihneď vo veci rozhodnúť len uložením trestu a ochranného liečenia. Vychádzajúc z uvedeného, dospel potom odvolací súd k záveru, že spravodlivejší postup v tomto prípade je nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. u obžalovaného, ale na druhej strane aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd teda obžalovanému priznal iba jednu poľahčujúcu okolnosť, a to doznanie sa a oľutovanie trestnej činnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože napomáhanie vo forme vydania vyhlásenia o vine pred súdom, vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., práve z tohto dôvodu, by mu bolo aj ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. pričítané dvakrát. Keďže výrok o zaradení obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bol zo strany súdu prvého stupňa správny a zákonný, odvolací súd tento výrok prevzal a následne uložil obžalovanému aj vo svojom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.