Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-27-2018.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018 prejednal odvolanie obžalovaného
I. K.
nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., E. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/227/2017 zo dňa 30.1.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine o d- s u d z u j e podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výroky o vine a uloženom ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/227/2017 zo dňa 30.1.2018 bol obžalovaný I. K. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože od presne nezisteného času od augusta 2016 do 04.08.2017 v S. na ul. E. v byte č. XX ako druh poškodenej M. H., túto opakovane verbálne i fyzicky napádal a to tak, že jej vulgárne nadával, fackoval ju, vyhrážal sa jej, že jej nikdy nedá pokoj a pokoj jej dá až po smrti, kontroloval ju, aj jej výplatu a pýtal od nej peniaze, keď mu tieto odmietla odovzdať, v byte rozbíjal nábytok, hádzal stoličky, búchal do steny, do stola a do chladničky, vykrikoval po poškodenej, v noci ju budil, v marci XXXX ho požiadala, aby z bytu odišiel, načo jej uviedol, že pôjde, ale iba oknom a že poškodená pôjde s ním, po čom ju chytil za ruku a chcel skočiť dolu oknom, pričom sa mu táto vyšmykla, vyžadoval od nej sexuálny styk, čím u nej vyvolával strach o život a zdravie. Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. V dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu z hľadiska ukladania trestu a nepodmienečný trest odňatia slobody na tri roky považuje z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie za neprimerane prísny. U obžalovaného bola preukázaná existencia dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák., teda, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval a napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti svojím vyhlásením o vine. Súd mal teda podľa jeho názoru možnosť postupovať tak, že za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. uloží obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby. K odvolaniu obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je otcom piatich detí a v jeho záujme, aby čím skôr vykonal trest a mohol sa starať o deti. Žiadal preto, aby odvolací súd pri nezmenenom výroku o vine mu uložil za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody pod spodnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť a zákonnosť napadnutého výroku o treste a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.
Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd prisvedčil odvolaniu obžalovaného, že použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je možné aplikovať, ale nie tak, ako sa toho domáhal obžalovaný, teda použitím ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., ale v tomto prípade vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016, podľa ktorého v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, keď páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, je možné per analogiam takémuto páchateľovi mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu sú u obžalovaného splnené podmienky pre takýto postup. Je síce faktom, že obžalovaný sa dopustil čiastočne trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ale za iný charakterovo úplne odlišný trestný čin, v dôsledku čoho však je takmer nepochybné, že obžalovaného čaká premena uloženého trestu vo výmere jedného roka na trest nepodmienečný. Na druhej strane, keď súd prvého stupňa vyhodnotil v prospech obžalovaného jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., z hľadiska ukladania trestu, keďže u obžalovaného aj bez toho prevažovali poľahčujúce okolnosti, nemal tento postup praktický význam. K veci je potrebné uviesť, že nebyť vyhlásenia obžalovaného o vine, vo veci by na súde prvého stupňa prichádzalo do úvahy pomerne rozsiahle dokazovanie nielen výsluchmi poškodenej a svedkov, ale aj znalcov a obžalovaný svojím vyhlásením o vine umožnil súdu ihneď vo veci rozhodnúť len uložením trestu a ochranného liečenia. Vychádzajúc z uvedeného, dospel potom odvolací súd k záveru, že spravodlivejší postup v tomto prípade je nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. u obžalovaného, ale na druhej strane aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.
Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd teda obžalovanému priznal iba jednu poľahčujúcu okolnosť, a to doznanie sa a oľutovanie trestnej činnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože napomáhanie vo forme vydania vyhlásenia o vine pred súdom, vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., práve z tohto dôvodu, by mu bolo aj ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. pričítané dvakrát. Keďže výrok o zaradení obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bol zo strany súdu prvého stupňa správny a zákonný, odvolací súd tento výrok prevzal a následne uložil obžalovanému aj vo svojom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.