Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-178-2016.pdf
PDF · 94.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: E. Š., L.. XX. XX. XXXX, P. G. L. L. C. J. J., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1 789,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 579,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20. 02. 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 % od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu cestou právneho zástupcu žalobou došlou dňa 19. 12. 2016 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1789,25 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 23. 08. 2013. Zároveň žiadal priznať aj trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
2. Súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe. Súd doručoval súdnu zásielku aj prostredníctvom príslušného policajného zboru. Nakoľko sa nepodarilo zásielku menovanému doručiť, súd túto doručoval vzhĺadom na adresu trvalého pobytu cestou C. J. J., a to verejnou vyhláškou o oznámení miesta uloženia písomností (s poučením o tom, ak si adresát túto uloženú písomnosť do 20 dní od vyvesenia tohto oznámenia neprevezme, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, čo sa nestalo). Zároveň podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1 tohto ustanovenia /§ 106 ods. 1 písm. a) CSP/, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca žalobcu ako pôvodný žalobca“) dňa 23. 08. 2013 zmluvu o pôžičke č. 6155437, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol celkovú sumu pôžičky 5613,60 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 96,27 Eur. Doposiaľ uhradil sumu 1841,55 Eur. Listom zo dňa 25. 12. 2013 - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v lehote do 06. 02. 2014 (neprevzal v odbernej
lehote), tohto upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade v stanovenej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 02. 2014 úver zosplatnil. Túto zásielku doručoval pôvodný žalobca na adresu žalovaného uvedenú v tom čase v zmluve. Doposiaľ žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca pri výpočte uplatnenej žalovanej sumy 1789,25 Eur vychádzal z tohto výpočtu: istina 3421,37 Eur (súčet predpísaných splátok do zosplatnenia) plus náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky 209,43 Eur (ust. § 121 ods. 3 OZ) mínus zaplatené úhrady žalovaným 1841,55 Eur.
4. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou č. 3 vyplýva, že pôvodný žalobca postúpil dňa 30. 12. 2016 pohľadávku žalovaného zo zmluvy o pôžičke, a preto súd uznesením č. k. 15Csp/178/2016-45 zo dňa 17. 10. 2017 pripustil zmenu subjektu na strane pôvodného žalobcu tak, že namiesto neho vstúpil do konania žalobca - Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.
5. Podaním zo dňa 09. 04. 2018 žalobca oznámil, že žalovaná pohľadávka predstavuje nesplatenú časť úveru pozostávajúcu z predčasne zosplatnenej istiny úveru, čomu nasvedčuje kompletná platobná história počas trvania tohto úverového vzťahu.
6. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, ako aj žalovaného. Ďalej súd uvádza, že dokazovanie listinami ich čítaním, čítaním ich časti alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko odpisy listín, prípadne ich fotokópie (ktoré tvorili prílohu žaloby žalobcu) boli žalovanému doručované spolu so žalobou, ku ktorej sa nevyjadril. Žalobca k podanej žalobe pripojil tieto listinné dôkazy: zmluva o pôžičke evidenčné č. 6155437 zo dňa 23. 08. 2013, všeobecné obchodné podmienky, predžalobná upomienka s výzvou a s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25. 12. 2013, prehľad splátok a úhrad k tejto zmluve. Následne zistil tento skutkový stav:
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Z právneho hľadiska posúdil súd uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
20. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe vopred konkretizovanej zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 08. 2013 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky (pôžičku) vo výške 5613,60 Eur za nasledovných podmienok: suma pôžičky 5613,60 Eur, výška mesačnej splátky 96,27 Eur, počet mesačných splátok 60, RPMN 31,58 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný nesplácal pôžičku riadne a včas, a to formou 60 pravidelných mesačných splátok splatných ku 20. dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2., 6.3., 6.4. VOP, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20. 09. 2013. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 5613,60 Eur, pričom do podania žaloby žalobcom na tunajší súd žalovaný uhradil na úverovej pohľadávke sumu 1841,55 Eur, čo žalobca preukazuje predloženým prehľadom splátok a úhrad. Z dôvodu neplnenia platobných povinností právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na jednorazové zaplatenie dlžného zostatku v lehote do 06. 02. 2014. Listom zo dňa 25. 12. 2013 - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v lehote do 06. 02. 2014, tohto upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru (zásielku doručoval pôvodný žalobca na adresu žalovaného uvedenú v tom čase v zmluve). Nakoľko k úhrade v stanovenej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 02. 2014 úver zosplatnil. Žalobca si neuplatnil v tomto spore zmluvnú pokutu, uplatnil si vrátane istiny aj náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 209,43 Eur, t.j. celkom 1789,25 Eur. Žalobca trval na žalobe, na základe ktorej žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy vo výške 1789,25 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1789,25 Eur od 20. 02. 2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia (predmet sporu). Okrem uvedeného súd konštatuje, že bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v spore oznámením o postúpení pohľadávky zaslaným žalovanému poštou (č. 39).
21. Okresný súd následne pristúpil k skúmaniu Zmluvy z hľadiska obsahu podstatnej zmluvnej náležitosti
- termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. majú byť v spotrebiteľskej zmluve vyjadrené jasne a zrozumiteľne tak, aby mohol spotrebiteľ pri podpise zmluvy takéto náležitosti bez ťažkostí a bez nutnosti ich odvodzovania od iných údajov a príloh identifikovať. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený jednoznačným spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá, náležitosť ktorá v zmluve úplne absentuje. Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Ďalej súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Súd má za to, že v znení Zmluvy nie je vôbec uvedený presný dátum určujúci konečnú splatnosť úveru, pričom túto náležitosť v zmluve nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Podľa názoru tunajšieho súdu spotrebiteľ - žalovaný nemohol ľahko odvodiť presný dátum konečnej splatnosti zo znenia Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“). Ani z obsahu VOP nie je možné s určitosťou označiť konkrétny dátum konečnej splatnosti. Konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru by sa dal ľahko odvodiť zo Zmluvy s kombináciou s VOP za predpokladu, pokiaľ by tento údaj
žalobca uviedol priamo v Zmluve (aspoň mesiac a rok ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru) tak, aby bol zrejmý žalovanému už pred jej podpisom. Počet splátok však nemôže predstavovať dĺžku doby trvania zmluvy. Dĺžka doby trvania zmluvy o úvere má byť určená aspoň mesiacom a rokom jej ukončenia za predpokladu, že splatnosť splátky je dostatočne identifikovaná.
22. Súčasne predmetná spotrebiteľská zmluva vôbec neobsahuje ani ďalšie podstatné náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie a iné v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj náležitosť - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) tohto zákona. Pokiaľ ide o absenciu ďalšej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) tohto zákona, okresný súd konštatuje, že v záujme ochrany spotrebiteľa musia byť v zmluve zároveň uvedené aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Napriek tomu, že v posudzovanej zmluve tento údaj o RPMN je uvedený, predpoklady použité pre jeho výpočet však jednoznačne absentujú.
23. Zároveň okresný súd dáva do pozornosti veľkosť písma použitého právnym predchodcom žalobcu tak v Zmluve, ako aj vo VOP. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Súdna prax ustálila, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj spôsob formálneho vyjadrenia konkrétneho zmluvného dojednania; t.z., že neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je aj uvedenie textu zmluvy alebo jej časti, vrátane všeobecných obchodných podmienok drobným nečitateľným písmom. Odkaz na VOP je takou zásadnou a dôležitou informáciou, že mal byť uvedený zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania Zmluvy v celom jej rozsahu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 320/2013).
24. Z dôvodov vopred pomenovaných (body 21., 22. odôvodnenia tohto rozsudku) preto súd považoval úver medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), y) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poznamenáva s poukazom na prílohu vyhlášky Ministerstva financií č. 620/2007 Z.z. - časť 2C formulára, že tento právny predpis bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným v čase uzavretia Zmluvy so žalovaným, preto bolo povinnosťou žalobcu vyhotoviť Zmluvu o úvere v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z.
25. Potom v konkrétnom prípade má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutého zvyšku istiny úveru (3421,37 Eur) zníženej o doterajšiu úhradu zo strany žalovaného (ktorá podľa prehľadu splátok a úhrad i tvrdenia žalobcu predstavuje sumu 1841,55 Eur), teda sumu 1579,82 Eur. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa 20. 02. 2014 až do zaplatenia (po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie celkového dlhu). Na druhej strane súd nepriznal žalobcovi náklady vzniknuté vymáhaním pohľadávky (209,43 Eur), keďže ich výšku nepreukázal listinnými dôkazmi, resp. nešpecifikoval, z akých položiek tieto náklady pozostávajú. Preto súd rozhodol tak, že v časti žalobe vyhovel a vo zvyšku túto zamietol (čo do sumy 209,43 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania).
26. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol prvým výrokom rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1579,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20. 02. 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom rozsudku rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta, a to z dôvodov vopred uvedených (body 21. až 25. odôvodnenia tohto rozsudku).
27. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podĺa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol úspešnejší žalobca (v rozsahu 88 % - čo do priznania žalovanej sumy do výšky 1579,82 Eur s príslušenstvom), menej úspešný žalovaný (v rozsahu 12 % - čo do súdom nepriznanej sumy 209,43 Eur). Preto okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, t. j. 76 % od žalovaného (88 % - 12 %).
28. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.