Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-229-2014.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/229/2014
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. B. XXX/X, o vymoženie 785,45 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Krušinovi trovy exekúcie v sume 50,03 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 06.03.2014 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 785,45 € s prísl. na podklade exekučných titulov, ktorými sú výkazy nedoplatkov č. 1428041013 zo dňa 17.01.2014, č. 1328329813 zo dňa 15.05.2013, č. 1328742217 zo dňa 10.07.2013 a č. 1328639313 zo dňa 02.10.2013 vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Krušinovi (ďalej len „súdny exekútor“).
2. Súdny exekútor dňa 08.06.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný je nemajetný. Na výzvu súdu oprávnený oznámil, že v prípade, že súd dospeje k záveru, že exekúciu je z dôvodu nemajetnosti povinného potrebné zastaviť, so zastavením súhlasí.
3. Súd z predložených listín zistil, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku nasledovne: na základe súčinnosti so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný; zo súčinnosti s katastrom nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností; zo súčinnosti s bankami bolo zistené, že povinný nie je majiteľom bankového účtu vedeného na území SR; na základe súčinnosti s dopravným inšpektorátom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ (ďalej len EP), ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí) avšak bezúspešne. Súd má za to, že súdny exekútor dostatočne zistil majetkové pomery povinného z ktorých jasne vyplýva, že povinný je nemajetný. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Oprávnený zároveň oznámil, že v prípade preukázania nemajetnosti povinného so zastavením exekúcie súhlasí. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačil aspoň na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>).
9. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 53,43 € a špecifikoval ich nasledovne:
Odmena súdneho exekútora podľa § 14, 15 vyhl. MS 288/1995 Z.z.:
Minimálna odmena súdneho exekútora podľa § 14, 15 vyhl. MS 288/1995 Z.z.: Spolu ................................................................................................................................33,19 € Náhrada hotových výdavkov..............................................................................................8,50 € 20% DPH zo sumy 40,59 €.................................................................................................8,34 €
Celkom............................................................................................................................50,03 €
15. Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že pôvodne poverený súdny exekútor má právo na náhradu trov v sume 39,83 €, ktoré pozostávajú z: minimálnej odmeny exekútora vo výške 33,19 € + dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 33,19 € + 6,64 € = 39,83 €.
16. Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné a poplatky za úkony vykonané za účelom zisťovania majetku povinného. Z predloženého exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor vykonal zaslanie:
Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - ISEB ...........................................................................0,30 € Exekučný príkaz 1x)..........................................................................................................1,50 € Upovedomenie o začatí exekúcie (2x)................................................................................3,00 € Poštovné pri ukončení exekúcie .........................................................................................3,00 € Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Banky .........................................................................0,70 €
Celkovo tak vznikli súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 8,50 €. Vykonanie zaslania vyššie uvedeného má súd za preukázané z doručeniek predložených v exekučnom spise.
17. Spolu teda súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 50,03 € vrátane DPH. Vzhľadom na to, že v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania znáša ich oprávnený, súd zaviazal oprávneného zaplatiť trovy súdneho exekútora.
18. O nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 257 CSP a contrario s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavanie nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekučného konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd rozhodol, že žiaden z týchto účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.