Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-305-2009.pdf
PDF · 123.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cb/305/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: C + K Consulting, spol. s.r.o., Rybničná 40, 831 07 Bratislava, IČO: 36 795 216, proti žalovanému: C. Y., D. 1, XXX XX J., IČO: 322 02 393, o zaplatenie 69.766,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 69.766,56 EUR s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne plynúcim od 13. 06. 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojím návrhom zo dňa 03.07.2009 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 69.766,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne plynúcim od 13. 6. 2009 do zaplatenia a trovy konania s odôvodnením, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej vykonával žalovaný vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu, ako spolupracujúca osoba, sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov žalobcu, ako aj zmluvy na finančné produkty pre obchodných partnerov žalobcu.
2. Dňa 06.07.2007 a dňa 02.08.2007 poskytol žalobca žalovanému na začiatok jeho sprostredkovateľskej činnosti preddavok na províziu vo výške 21.482,04 EUR, ktorý bol žalovanému prevedený bezhotovostným prevodom na jeho účet a individuálny preddavok v súvislosti s výkonom jeho funkcie podriadeného sprostredkovateľa - poradcu vo výške 49.790,88 EUR , táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
3. Dňa 26.01.2009 podal žalovaný Žiadosť o ukončenie Zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej došlo k ukončeniu zmluvy dohodou ku dňu 26.01.2009. Žalobca po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti žalovaného v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov s tým, že provízia, ktorá prináležala za činnosť žalovaného v tom- ktorom mesiaci, bola sčasti započítaná oproti zálohe a individuálnemu preddavku poskytnutých žalobcom. Žalobca tak konal v súlade s ust. čl. IV Zmluvy o sprostredkovaní a započítal za mesiac december 2008 províziu žalovaného vo výške 1.021,21 EUR oproti zálohe a poskytnutému preddavku a za január 2009 províziu žalovaného vo výške 485,15 EUR oproti zálohe a individuálnemu preddavku, ktoré boli poskytnuté žalovanému.
4. Žalovaný pred tým, ako začal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu, bol sprostredkovateľom pre spoločnosť CAPITOL, a.s., a dňa 20.06.2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie sprostredkovateľov spoločnosti CAPITOL, a.s. a žalobca poskytol, okrem iných sprostredkovateľov aj žalovanému zálohy z cudzích finančných zdrojov získaných od spoločnosti
AXA životní poisťovňa, a.s., titulom preddavku na províziu a táto záloha mala byť zúčtovaná počas zmluvného vzťahu uzavretého medzi stranami. Po ukončení zmluvného vzťahu došlo k vyúčtovaniu poskytnutej zálohy. Žalovaný k zaslanému Vyúčtovaniu za mesiac december 2008 vzniesol dňa 02.03.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v súlade s článkom II, bod B, odsek 1 VZP, námietky. V predmetných námietkach uviedol, že so zaplatením zrazených súm - preddavkov, ktoré mu boli poskytnuté na začiatku zmluvného vzťahu, resp. s ich započítaním voči provízii v zmysle Vyúčtovania za mesiac december 2008 nesúhlasí. Ako argument uviedol skutočnosť, že v júni 2007 (v období vzniku vzájomného vzťahu) na seminári konanom v Banskej Bystrici zástupca žalobcu za účasti väčšiny svojich spolupracovníkov, vrátane žalovaného, verejne prisľúbil, že im zaplatí odmenu (každému na seminári zúčastnenému spolupracovníkovi) vo výške jeho priemernej provízie za dve mesačné obdobia, ktorú dosahoval ešte počas predchádzajúcej spolupráce so spoločnosťou CAPITOL, akciová spoločnosť, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava za predpokladu splnenia podmienky, že prejdú do novovzniknutej spoločnosti žalobcu a uzavretím zmlúv o sprostredkovaní sa zaviažu k sprostredkovaniu poistenia pre žalobcu. Žalovaný podmienku žalobcu, ktorú určil vo verejnom prísľube splnil - uzatvoril so žalobcom Zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa zaviazal k sprostredkovaniu poistenia alebo k sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami a predmetnú odmenu nebol povinný vrátiť.
5. Podľa VZP - časť B bod 1 - Mesačné vyúčtovanie - bolo povinnosťou žalobcu spracovávať a vykonávať vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti svojich spolupracovníkov a následne tieto im za účelom evidencie zasielať. Žalovanému boli každý mesiac zo strany žalobcu zasielané vyúčtovania až po posledné Vyúčtovanie za mesiac december 2008, z ktorých bolo zrejmé, že žalobca neeviduje voči žalovanému žiadny záväzok titulom poskytnutých preddavkov na províziu, nakoľko pri položke " Zúčtovanie zálohy " uvádza sumu "0". Žalobca takto, prostredníctvom pravidelných mesačných vyúčtovaní, písomne potvrdzoval skutočnosť, že neeviduje voči žalovanému žiadnu pohľadávku a utvrdzoval žalovaného v tom, že poskytnuté plnenie nebude požadovať späť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade sumy poskytnuté žalobcom dňa 06. 07. 2007 vo výške 10.741 EUR a dňa 02. 08. 2007 vo výške 10.741,02 EUR nie je možné považovať za preddavok na províziu (zálohu) z dôvodu, že samotná Zmluva o sprostredkovaní ani VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou pojem „ preddavok na províziu" nepoznajú a neupravujú možnosť jeho poskytnutia zo strany žalobcu. Článok IV. Zmluvy o sprostredkovaní, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva, sa na ním uplatnený nárok nevzťahuje. Podľa článku IV. Zmluvy o sprostredkovaní je žalobca oprávnený riešiť pohľadávky, ktoré mu vznikli na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv započítaním a ich vyrovnaním z nárokovateľných provízií poradcu. Žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy nebol povinný v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť finančné prostriedky, ktoré u boli zo strany žalobcu poskytnuté verejným prísľubom a preto nemohlo žalovaným dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti .Konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému v čase po poskytnutí plnenia nenasvedčovalo tomu, že by poskytnuté plnenie požadoval vrátiť, že by ho evidoval ako pohľadávku. V pravidelných mesačne vyhotovovaných vyúčtovaniach, ktoré slúžili aj na evidenciu vzájomných finančných záväzkov, figuroval v položkách " Zostatok zálohy" resp. "Zúčtovanie zálohy" nulový zostatok. Predmetné vyúčtovania boli zo strany žalovaného akceptované bez vznesenia akýchkoľvek námietok. Nijako na nich nefigurovala položka dlh, z ktorej by bola zrejmá výška dlhu žalovaného voči žalobcovi. Nakoľko tieto vyúčtovania boli vyhotovované žalobcom a mali písomnú formu, je možné sa domnievať, že tieto mohli mať povahu odpustenia dlhu v prípade, ak by súd odlišne vyhodnotil argumenty žalovaného ohľadne verejného prísľubu. V liste zo dňa 02.03.2009 okrem vznesenia námietok proti zaslanému vyúčtovaniu žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie sumy v celkovej výške 57.014,11 EUR, ktorá mu prináleží z titulu tzv. "Ďalšej provízie" za dosiahnuté výsledky vo výške 15 Sk za každú BNJ vyprodukovanú jeho tímom za obdobie jún2007 až jún 2008, v súlade s čl. III. ods. 7 VZP. Predmetná provízia nebola žalovanému ani členom jeho bývalého tímu počas platnosti Zmluvy o sprostredkovaní a ani doposiaľ uhradená.
Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 57.014,11 EUR titulom neuhradenej „Ďalšej provízie“, ktorá sa stala splatnou v časti: 6.201,51 EUR dňa 15. 08. 2007, 3.599,42 EUR dňa 15.09.2007, 3781,18 EUR dňa 15.10.2007, 4.872,59 EUR, dňa 15. 11. 2007, 4.707,26 EUR, dňa 15.12.2007, 4.901,38 EUR, dňa 15.01.2008, 4.696,94 EUR, dňa 15.02.2008, 4.710,01 EUR, dňa 15.03.2008, 5.995,56 EUR, dňa 15.04.2008, 4.753,67 EUR, dňa 15.05.2008, 4.235,52 EUR dňa 15.06.2008 a v časti 4.559,07 EUR dňa 15.07.2008.
Vzniesol kompenzačnú námietku voči pohľadávke žalobcu vo výške 49.790,88 EUR, ktorá mu vznikla voči žalovanému titulom poskytnutého individuálneho preddavku a ktorá sa stala splatnou dňa 06.03.2009.
6. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, pripustil, že Zmluva o sprostredkovaní vo svojich ustanoveniach neobsahuje podmienky poskytnutia zálohy na províziu, t.j. neobsahuje povinnosť žalobcu poskytnúť zálohu na províziu ani právo žalovaného požadovať zálohu na províziu. Vzniknutý obchodno- záväzkový vzťah však nevylučuje možnosť poskytnutia záloh, hoci to nebolo vyslovene dohodnuté v uzavretej zmluve. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky ako zálohu na jeho províziu, na ktorú by mal v budúcnosti nárok pri obvyklom vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti. Žalobca tým reagoval na žalovaným vyslovené obavy z existenčných problémov, očakávaných ako dôsledok postoja predchádzajúceho obchodného partnera žalovaného - spoločnosti CAPITOL a.s., ako aj s ohľadom na splatnosť provízie v zmysle zmluvy (resp. Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy). Žalobca predložil súdu vyúčtovanie, doručené žalovanému, ktorým mu oznámil vyplatenie finančných prostriedkov, pričom poukázal na skutočnosť, že tieto boli vyplatené ako záloha , takto boli označené aj na vyúčtovaniach v kolónke príjem a teda žalovaný nielenže mal, ale musel mať vedomosť o tom, že sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu, či preddavok, pričom týmto označeniam je v bežnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia vyplácaného vopred pred splnením istej podmienky (pred tým, ako nastane istá skutočnosť), ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených finančných prostriedkov. Žalovaný nepreukázal, že by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí záloh došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie, nepreukázal ani ich následnú transformáciu na nenávratne poskytnuté peňažné prostriedky. Pojmu záloha je tak v právnej, ako aj ekonomickej terminológii priradený jasný účel a tento nie je možné zamieňať.
7. Dňa 20. 06. 2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa zúčastnil tak žalovaný, ako aj viacerí pozvaní sprostredkovatelia poistenia pracujúci ešte v spoločnosti CAPITOL a.s., ako aj bývalí sprostredkovatelia poistenia (žalovaný, E., E.), ktorým bola pred týmto stretnutím zo strany spoločnosti CAPITOL a.s. daná výpoveď. Zároveň sa na uvedenom stretnutí zúčastnili súčasní spoločníci žalobcu, ktorý v tom čase ešte nebol zapísaný v obchodnom registri a taktiež zástupcovia spoločnosti AXA životní poisťovňa a.s., sídlo: Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika - AXA životní poisťovňa a.s., organizačná zložka Slovensko, Laurinská 18, 811 01 Bratislava. Na uvedenom stretnutí bol prezentovaný spôsob fungovania žalobcu v budúcnosti a možná spolupráca s potenciálnymi zmluvnými partnermi. Taktiež bola prebratá možnosť poskytnutia zálohy na províziu v mesiaci júl 2007 ako aj august 2007.Žalobca pristúpil na riešenie otázky poskytnutia zálohy jednak z dôvodu, že v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, by bola provízia žalovaného za činnosť sprostredkovateľa v mesiaci júl 2007 vyplatená v septembri 2007a za činnosť vykonávanú žalovaným v auguste 2007 až v októbri 2007 a jednak z dôvodu postoja spoločnosti CAPITOL a.s., ktorá odmietla vyplatiť sprostredkovateľom províziu za posledné dva mesiace. Systém výpočtu výška zálohy (80% z priemernej hodnoty provízie dosiahnutej tým, ktorým sprostredkovateľom v CAPITOL a.s., v posledných troch mesiacoch) bol nastavený tak, aby poskytnutá záloha z časti pokryla životný štandard žalovaného, ako aj ostatných sprostredkovateľov poistenia. Žalobca poskytoval žalovanému, ako aj ostatným sprostredkovateľom, zálohy z cudzích finančných zdrojov získaných do spoločnosti AXA životní poisťovňa a.s. titulom preddavku na províziu. Na preukázanie uvedených skutočností predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní poistenia zo dňa 22.06.2007, ktorým preukazoval skutočnosť, že žalobcovi boli skutočne poskytnuté finančné prostriedky od spoločnosti AXA, pričom časť z nich bola použitá na poskytnutie zálohy (preddavku) na províziu jednotlivým sprostredkovateľom. Žalovaný pred tým, ako uzatvoril zmluvu so žalobcom, vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť CAPITOL a.s.,, pričom sa v tejto spoločnosti začali vytvárať nepriaznivé podmienky, ktoré vyústili do toho, že viacerí sprostredkovatelia dostali výpovede, vrátane žalovaného. Zálohy poskytnuté žalovanému, ako aj iným sprostredkovateľom, mali byť zúčtované počas platnosti zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. K zúčtovaniu zálohy malo dôjsť v priebehu trvania platnosti zmluvy v prípade, ak by bola sprostredkovateľmi dosiahnutá celková produkcia 30 000NNJ/ mesiac, t.j. produkcia žalobcu ako celku. Uvedenú úroveň celkovej produkcie žalobca počas platnosti a účinnosti zmluvy so žalovaným nedosiahol. Žalovaný podal žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Z uvedeného dôvodu žalobca zúčtoval žalovanému ostávajúcu časť poskytnutej zálohy oproti provízii za december 2008 vo výške 1.021,21 EUR a za január 2009 vo výške 485,15 EUR.
Zvyšná časť nezúčtovanej zálohy ostala žalobcom evidovaná ako pohľadávka voči žalovanému, ktorú si uplatnil v konaní na súde.
8. Žalobca, podobne ako žiadny podnikateľský subjekt by nešiel do takého rizika, ktoré by mohlo znamenať koniec jeho podnikateľskej činnosti. Nakoľko Zmluvu o sprostredkovaní mohol žalovaný kedykoľvek vypovedať, bolo by neprimeraným rizikom žalobcu, prisľúbenie zálohy na províziu ako nenávratnú zálohu, vediac, že žalovaný môže spoluprácu kedykoľvek ukončiť, čo v konečnom dôsledku žalovaný aj urobil.
9. Žalovaný nepopieral skutočnosť, že prijal od žalobcu finančné prostriedky. Nedôvodnosť žaloby argumentoval tým, že mu finančné prostriedky boli vyplatené na základe verejného prísľubu žalobcu, podľa ktorého mu tieto prislúchajú ako odmena za uzatvorenie Zmluvy o sprostredkovaní a teda ich nie je povinný vrátiť. 10. Súd neskúmal splnenie formálnych náležitostí verejného prísľubu predpokladané zákonom vzhľadom ku skutočnosti, že v čase, keď sa uskutočnilo stretnutie v Banskej Bystrici dňa 20. 06. 2007, na ktorom sa zúčastnili súčasní spoločníci žalobcu, pozvaní sprostredkovatelia poistenia pracujúci v spoločnosti CAPITOL a.s., a zástupcovia spoločnosti AXA životní poisťovňa a.s., žalobca nemal právnu subjektivitu, nakoľko spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra 22. 06. 2007. Z výsluchu svedka I. T. J. realizovaného na pojednávaní dňa 07.03.2011 vyplýva, že k uskutočneniu tvrdeného verejného prísľubu malo dôjsť v období po založení žalobcu ale pred vznikom jeho právnej subjektivity, pričom v rozhodnom období mal za spoločnosť okrem iných oprávnenie konať svedok, p. J., ako zakladateľ, avšak na stretnutí v Banskej Bystrici nebol realizovaný žiaden právny úkon súvisiaci so vznikom spoločnosti a v súlade so znením Obchodného zákonníka v zákonnej lehote 3 mesiace od vzniku spoločnosti spoločnosťou výslovne schválený.
11. Súd ustálil, že žalobca počas existencie zmluvného vzťahu so žalovaným na základe odplatnej Zmluvy o sprostredkovaní vyplatil žalovanému peňažné prostriedky. Súd mal za to, že predmetné peňažné prostriedky boli žalovanému vyplatené ako záloha na sprostredkovateľskú províziu, vzhľadom ku skutočnosti, že ak by aj jeden zo zakladateľov žalobcu, p. I. T. J., realizoval vyhlásenie na stretnutí v Banskej Bystrici, že pôjde o dar, takéto konanie by zaväzovalo výlučne osobu realizujúcu vyhlásenie a nie žalobcu, ktorý v inkriminovanom čase nemal právnu subjektivitu. Nejednalo sa o úkon súvisiaci so vznikom spoločnosti, schválený spoločnosťou v zákonnej lehote. V konaní žalovaný nepreukázal žiaden právny dôvod, oprávňujúci ho si ponechať uvedené finančné prostriedky. Argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že požadoval započítať oproti nároku žalobcu nárok na vyplatenie tzv. „Ďalšej provízie“ za dosiahnuté výsledky, bola podľa názoru súdu účelová, v snahe vyhnúť sa vráteniu zálohy na sprostredkovateľskú províziu. Ďalšia provízia neprináležala samotnému žalovanému, ale bola určená na rozvoj a motiváciu tímu, žalovaný figuroval v hierarchii sprostredkovateľov ako rozdeľovník, nejednalo sa o finančné prostriedky, ktoré by prináležali jemu samotnému. 12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, s poukazom na skutočnosť, že súd žalobe vyhovel bez toho, aby žalobca v konaní preukázal, že išlo o návratné finančné prostriedky a ich splatnosť nastala. V konaní nebolo sporné vyplatenie finančných prostriedkov žalovanému, avšak spornou bola skutočnosť týkajúca sa obsahu vyhlásenia svedka J., či platby uskutočňované v júli a auguste 2007 boli dohodnuté ako zálohy, ktoré bude potrebné vrátiť, alebo ako nevratné prostriedky, ktoré mali motivovať sprostredkovateľov k prestupu do spoločnosti žalobcu. Žalobca následne svojvoľne a jednostranne zmenil titul poskytnutia finančných prostriedkov, pričom žalovaný sa so žalobcom nikdy nedohodol o poskytnutí zálohy a o požičanie peňazí nemal záujem. Plnenie žalobcu žalovaný aj ostatní sprostredkovatelia považovali za motivačný príspevok, ktorý nesúvisel s ich budúcimi výkonmi a výškou provízií u žalobcu, pretože žalobca mal záujem na získaní kvalifikovaných ľudí. Takto bol prezentovaný aj úmysel žalobcu na stretnutí v Banskej Bystrici a po obdržaní finančnej sumy žalovaný nemal dôvod pochybovať o jej účele. Podľa názoru žalovaného poskytnutím finančnej sumy došlo medzi stranami sporu k uzavretiu inominátnej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka konkludentným spôsobom. Vytýkal súdu prvého stupňa, že s touto argumentáciou sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. V ďalšom poukázal na to, že súd prvého stupňa neuznal kompenzačnú námietku žalovaného vo výške 57.014,11 EUR vznesenú titulom nároku na Ďalšiu províziu, túto žiadnym spôsobom neskúmal z pohľadu Všeobecných zmluvných podmienok. Poukázal na to, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil výpovede ostatných svedkov, nevyhodnotil písomné doklady predložené v konaní (obsah Dohody o ukončení zmluvného vzťahu, kde žalobca neupozornil
žalovaného na dlh a na povinnosť ho vrátiť, nevysporiadal sa s vykazovaním nulového dlhu v jednotlivých vyúčtovaniach žalobcu).
13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným, poskytol žalovanému preddavok v hotovosti (zálohu) na províziu vo výške 21.482,04 EUR a ďalej v súvislosti s výkonom jeho funkcie podriadeného sprostredkovateľa poistenia - poradcu - prevodom na jeho bankový účet sumu 49.790,88 EUR ako individuálny preddavok. Po ukončení zmluvného vzťahu žalobca vykonal vyúčtovanie a zostatok pohľadávky žalovaného je predmetom konania. Žalovaný po vykonaní vyúčtovania nenamietal započítanie a zúčtovanie časti zálohy. Uviedol, že žalobca poskytol žalovanému aj ostatným sprostredkovateľom zálohy z cudzích finančných zdrojov od spoločnosti AXA životní poisťovňa, a.s.. V súvislosti so stretnutím v Banskej Bystrici uviedol, s poukazom na výroky zástupcu Ing. K. K., že toto stretnutie nebolo organizované pre širokú verejnosť, nebolo urobené formou verejného prejavu, preto neboli splnené podmienky verejného prísľubu podľa ust. § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na rozdielne výpovede svedkov v iných súdnych konaniach. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že medzi stranami sporu došlo ku konkludentnému uzavretiu nepomenovanej zmluvy, pretože v konaní ani odvolaní žalovaný nešpecifikoval tento konkludentný právny úkon tak, aby išlo o právny úkon platný. Takýto právny úkon, ako uviedol žalovaný, neobsahuje jasný prejav vôle, ponuku , jej prijatie a určitosť a takýto právny úkon je neplatný. Medzi stranami bola uzavretá iba jediná Zmluva o sprostredkovaní, finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené ako záloha a tak aj boli označené vo vyúčtovaní v mesiacoch júl a august 2007, o čom žalovaný vedel. V konaní žalovaný nepreukázal, že poskytnutie finančných prostriedkov s poukazom na ukončenie spolupráce so spoločnosťou CAPITOL, a.s., a následného uzavretia zmluvy so žalobcom bolo nenávratné.
14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v uznesení č. kon. 1Cob/100/2012/444 zo dňa 06.02.2014 uviedol, že z obsahu spisu nesporne vyplýva, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej boli upravené vzájomné práva a povinnosti, ako aj nároky oboch strán a to najmä nárok žalovaného na províziu. Z výpovede žalovaného a jeho vyjadrení v konaní je zrejmé, že žalovaný mal za to, že Zmluva o sprostredkovaní nesúvisí s poskytnutým plnením, ktorého postup bol žalovanému ozrejmený na stretnutí v Banskej Bystrici a na základe ktorého žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o sprostredkovaní a po jej uzavretí žalobca žalovanému vyplatil peňažné prostriedky na jeho účet. Suma 21.482,04 EUR podľa žaloby žalobcu bola poskytnutá (na dvakrát), ako preddavok na províziu a suma 49.790,88 EUR bola poskytnutá ako individuálny preddavok v súvislosti s výkonom funkcie žalovaného ako podriadeného sprostredkovateľa
- poradcu. Po ukončení zmluvy dohodou strán sporu žalobca vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti žalovaného proti poskytnutým zálohám - preddavkom a rozdiel je predmetom žaloby.
15. Žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu nepoprel pohľadávku žalobcu vo výške 49.790,88 EUR, avšak proti tejto pohľadávke si uplatnil vzájomný návrh vo výške 57.014,11 EUR titulom neuhradenej ďalšej provízie za dosiahnuté výsledky a to len do výšky, v ktorej sa tieto pohľadávky kryjú, teda jeho prejav je obranou proti žalobe žalobcu. Tento vzájomný návrh žalovaného súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku posúdil ako nedôvodný, keď uviedol, že žalovaný nepreukázal žiaden právny dôvod oprávňujúci ho ponechať si vyplatené finančné prostriedky a započítanie proti pohľadávke považoval za argumentáciu účelovú v snahe vyhnúť sa vráteniu zálohy za sprostredkovateľskú províziu. Ďalej uviedol, že táto ďalšia provízia nepatrila žalovanému, ale bola určená na rozvoj a motiváciu tímu a žalovaný figuroval v hierarchii sprostredkovateľov ako rozdeľovník a tieto finančné prostriedky nepatrili žalovanému. Úprava výšky a vznik nároku na ďalšiu províziu je uvedená v čl. III bod 7 Všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov. Súd prvého stupňa sa však s touto úpravou vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov vôbec nezaoberal a nezisťoval, ako bolo s touto ďalšou províziou naložené. Krajský súd v Bratislave uložil tunajšiemu súdu v odôvodnení rozsudku vyporiadať sa s výpoveďami svedkov I.. K. Y., K. I. a oboznámiť sa s rozsudkami iných súdov v rovnakých veciach a jednoznačne ustáliť, či finančné prostriedky poskytnuté žalobcom boli prostriedkami vratnými alebo nie.
16. Súd na pojednávaní dňa 07.03.2011 vypočul svedkyňu I.. K. Y., ktorá uviedla, že medzi obchodné zvyklosti v poisťovníctve patrilo poskytovanie preddavkov na provízie. Zdôraznila, že vybudovanie siete sprostredkovateľov je finančne náročné, nevedela si predstaviť situáciu, že by sprostredkovateľ poskytol prostriedky bez účelového viazania, alebo ako dar. Poskytovanie finančných prostriedkov má dopady tak na strane poskytovateľa, tak na strane príjemcu peňazí. V prípade bezúčelového
poskytovania finančných prostriedkov sa reálne jedná o dar, ktoré zvyšuje daňové zaťaženie, pri poskytovaní preddavku je situácia iná, u poskytovateľa sa jedná o nákladovú položku, ktorá znižuje daňový základ u príjemcu sa jedná o čistý príjem. Príjemca musí v prípade preddavku k 31.12. zúčtovať rozdiel medzi preddavkom a reálnym plnením. Svedkyňa konkrétne okolnosti tvoriace predmet sporu nepoznala.
17. Súd na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 vypočul svedka K. I., ktorý potvrdil skutočnosť, že dostal od pána J. ponuku, aby prešiel do jeho novovzniknutej spoločnosti C+K Consulting. V spoločnosti CAPITOL, a.s. už boli vybudované tímy, poistný kmeň, z ktorého mali prichádzať provízie. Pri odchode z CAPITOL-u sa museli sprostredkovatelia všetkého vzdať. Na stretnutí v Banskej Bystrici (pripustil možnosť „uzavretej spoločnosti“) bolo odprezentované p. J., za akých podmienok by prechod do jeho spoločnosti mal prebiehať. Bolo povedané, že provízie, ktoré budú zadržané spoločnosťou CAPITOL (provízie za posledné 2 mesiace, keďže sa vyplácali spätne až po prešetrení, či bola poistná suma prijatá alebo nie), budú refundované spoločnosťou žalobcu vo výške priemeru za obdobie ktoré si svedok presne nepamätal, uvádzal rok, resp. pol roka. Bolo prezentované, že zadržané provízie za posledné dva mesiace Capitolom za predpokladu, že nebudú vyplatené Capitolom, budú uhradené žalobcom a nebudú žalobcom nikdy pýtané späť. Jednalo sa o produkčné obdobie máj -jún 2007, nakoľko stretnutie v Banskej Bystrici bolo koncom júla 2007. Všetky sľuby, ktoré boli dané na stretnutí v Banskej Bystrici, boli žalobcom splnené, až do obdobia, kým začali chodiť požiadavky na vrátenie provízie po ukončení spolupráce s p. J. v roku 2009. Svedok potvrdil skutočnosť vyplácania motivačných provízií za nadprodukciu, ktoré mali chodiť vedúcemu obchodného zastúpenia, p. Y., nevedel sa vyjadriť, či ich obdržal, alebo nie. Potvrdil skutočnosť, že mali chodiť na rozvoj tímu, motiváciu tímu a akcie.
18. Žalovaný v konaní namietal skutočnosť, že zo strany žalobcu mu boli každý mesiac zasielané vyúčtovania až po posledné Vyúčtovanie za mesiac december 2008, z ktorých možno vyvodzovať, že žalobca neeviduje voči žalovanému žiadny záväzok titulom poskytnutých preddavkov na províziu, nakoľko pri položke „Zúčtovanie zálohy“ uvádza sumu „0“. Žalobca podľa názoru žalovaného aj takto, prostredníctvom pravidelných mesačných vyúčtovaní, písomne potvrdzoval skutočnosť, že neeviduje voči žalovanému žiadnu pohľadávku a utvrdzoval žalovaného v tom, že poskytnuté plnenie nebude požadovať späť. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že v žiadnom prípade sumy poskytnuté žalobcom dňa 06.07.2007 vo výške 10.741,02 EUR a dňa 02.08.2007 vo výške 10.741,02 EUR nie je možné považovať za preddavok na províziu (zálohu) z dôvodu, že samotná zmluva o sprostredkovaní ani VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, pojem „ preddavok na províziu“ nepoznajú a neupravujú možnosť jeho poskytnutia zo strany žalobcu.
19. Súd konštatuje, že Zmluva o sprostredkovaní neobsahuje podmienky poskytnutia zálohy na províziu, žalobca v mesačných vyúčtovaniach v kolónke „zúčtovanie zálohy“ uvádza „0“. S poukazom na svedeckú výpoveď svedkyne JUDr. Y. súd uzatvára, že žalobca svojím konaním nedeklaroval vôľu znižovať daňový základ účtovaním poskytnutých finančných súm ako preddavok na plnenia z akéhokoľvek titulu, preto finančné plnenia žalobcu v sume 21.482,04 EUR dvomi plneniami po 10.741,02 EUR treba považovať za finančné plnenie žalobcu poskytnuté v dôsledku vyslovených obáv žalovaným z finančných problémov očakávaných ako dôsledok postoja predchádzajúceho obchodného partnera žalovaného - spoločnosti CAPITOL, a.s. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v priebehu spolupráce so žalobcom došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie, nepreukázal ich transformáciu na nenávratné finančné prostriedky (dar). Žalovaný súdu nepredložil akýkoľvek dôkaz o skutočnosti, že k poskytnutým peňažným prostriedkom pristupoval ako k príjmu a tento príjem zohľadnil v daňovom priznaní. Žalovaný nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom v súlade s údajným verejným prísľubom. Prejav zakladateľa žalobcu p. J. nemožno považovať za verejný prísľub z dôvodu, že na stretnutí v Banskej Bystrici sa nejednalo o „ bližšie neobmedzený počet osôb“. Na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou CAPITOL, a.s., v postavení sprostredkovateľov, ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL, a.s. a uzavrieť zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom. Prejav s ponukou na vyplatenie finančných prostriedkov bol adresovaný nanajvýš všetkým zmluvným sprostredkovateľom spoločnosti CAPITOL, a.s., ktorých počet je daný pevným počtom osôb a nie počtom neobmedzeným, tak ako to vyžaduje ust. § 850 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný mal za to, že pokiaľ sa nejednalo o verejný prísľub, malo byť plnenie zo strany žalobcu súdom považované za plnenie titulom uzavretej inominátnej zmluvy, v súlade s ktorou by bolo povinnosťou žalovaného plnenie spočívajúce v ukončení zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL a.s., a povinnosťou žalobcu poskytnúť odmenu za plnenie žalovaného - províziu. Medzi stranami sporu nebol preukázaný vznik takého právneho vzťahu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že vyplatenie odmeny bolo vykonané ako nenávratné plnenie, preto súd nárok žalobcu aj v predchádzajúcom rozhodnutí právne kvalifikoval v súlade s ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď finančné plnenie vyplatené žalovanému neposúdil ako nenávratné plnenie, ale ako bezdôvodné obohatenie. Súd aplikoval podporne i výkladové pravidlá prejavu vôle strán, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovanému vzniklo právo na ponechanie si žalobcom vyplatených finančných prostriedkov vo výške 21.482,04 EUR, ktoré mali vlastne pokryť obdobie, kým žalovaný získa príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre žalobcu a pokiaľ by žalovaný pokračoval v zmluvnom vzťahu so žalobcom, bol by získaval ďalšie provízie, ktoré by sa započítali voči poskytnutej zálohe. Zmluvný vzťah sa ukončil skôr, ako sa vyplatená záloha skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a takto získané bezdôvodné obohatenie musí žalovaný vydať. V prípade žalobcom poskytnutého individuálneho preddavku v súvislosti s výkonom žalovaného vo funkcii sprostredkovateľa - poradcu vo výške 49.790,88 EUR, voči tomuto plneniu bol v súlade s ust. IV Zmluvy o sprostredkovaní započítaný nárok žalovaného na províziu za mesiac december vo výške 1.021,21 EUR a za mesiac január 2009 vo výške 485,15 EUR, v dôsledku čoho obdobne, ako vo vyššie uvedenom prípade nedošlo k vyváženosti medzi žalobcom poskytnutým individuálnym preddavkom a nárokom žalovaného na províziu, v sume 48.284,82 EUR. 20. Žalovaný v liste zo dňa 02.03.2009 okrem vznesenia námietok proti zaslanému vyúčtovaniu vyzval žalobcu na zaplatenie sumy v celkovej výške 57.014,11 EUR, ktorá mu údajne prináležala z titulu tzv. „Ďalšej provízie“ za dosiahnuté výsledky vo výške 15,- Sk za každú BNJ vyprodukovanú jeho tímom za obdobie jún 2007 až jún 2008 v súlade s čl. III ods. 7 VZP. V konaní vzniesol kompenzačnú námietku voči pohľadávke žalobcu titulom individuálneho preddavku vo výške 49.790,88 EUR.
Podľa čl. III ods. 7 VZP “poradcom v postavení 4-6, ktorí vedú OZ a nemajú postavením vyššieho poradcu, prináleží provízia 15Sk za každú BNJ vyprodukovanú celým tímom v danom produkčnom mesiaci, ktorá bude použitá na rozvoj a motiváciu tímu. Tento vedúci poradca predloží každých šesť mesiacov - jún a december - vedeniu C&K písomný prehľad o tom, ako bolo s týmito prostriedkami naložené.“ Súd konštatuje, že podľa výkladových pravidiel nejde o províziu prináležiacu výlučne žalovanému, jej vyplatenie zo strany žalobcu bolo viazané na tímové výsledky produkcie, jej spôsob použitia bol tiež striktne účelovo viazaný, túto skutočnosť potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi i svedok K. I., preto súd vyhodnotil „Ďalšiu províziu“ nespôsobilú na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Ďalšia provízia bola nárokom celého kolektívu poradcov, voči ktorému mal žalovaný postavenie vyššieho poradcu, znenie VZP bolo koncipované tým spôsobom, že vyšší poradca rozhodoval o spôsobe použitia týchto prostriedkov, nejedná sa však o nárok viažuci sa výlučne k osobe žalovaného a preto nárok spôsobilý na započítanie. Žalovanému „Ďalšia provízia“ nebola nikdy žalobcom za obdobie jún 2007 - jún 2008 vyplatená, preto nebolo objektívne možné zistiť, ako bolo s týmito prostriedkami naložené. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu uplatnenú v petite návrhu.
21. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, úroky sa stali splatnými v zmysle ust. § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Žalobca vo výzve na splnenie záväzku určil 30 - dňovú lehotu na plnenie, ktorá uplynula dňom 12. 6. 2009, omeškanie nastalo dňa 13. 6. 2009.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 C.S.P., v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu