Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/553/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: X/ G. F., X/ V. F.C., S. L. Y. XX- X-XXX, H., J. L. M. XXXX/X, L., zastúpených JUDr. Alena Genčanská, advokátka, so sídlom Višňová 34, P.O.BOX 17, Malinovo, proti žalovaným: X/ C. J., X/ Y. J., S. L. L.. F. X-XXX, H., J. L. R. XXXX/X, L., zastúpení: JUDr. Hana Kovačiková, PhD., advokátka, Odborárske nám. 3, Bratislava, o zaplatenie 11.395,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. apríla 2014, č.k. 45C/71/2013 -137, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznanej sumy 4.074,83 eur m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania vo veci samej proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 28%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 11.395,53 - eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania so sumy 6.500 eur od 8.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Štátu nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa §2, §9 ods.1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 1 ods. 1, 2, čl. 36 ods.1 vyhlášky č. 90/1983 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, § 657, § 559 ods. 1,2, § 563, § 121 ods. 3, § 517 ods.1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalobcovia sa žalobou v znení neskorších zmien, pripustených súdom prvej inštancie, domáhali proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 6.500 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 8.5.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 97.000 od 24.9. 2012 do 7.5.2013 v sume 4.895,53 eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia poskytli žalovaným pôžičku v sume 90.500 eur na kúpu bytu, dňa 31.8.2011 v sume 70.500 eur a dňa 5.9.2011 v sume 20.000 eur. Žalovaní zaplatili pôžičku na účet žalobkyne 2/, dňa 22.10.2012 poukázali sumu 7.000 eur a dňa 6.5.2013 sumu 83.500 eur, celkom zaplatili 90.500 eur. Dlžník si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke poskytnutej veriteľom vo výške 90.500 eur splnil a peniaze vrátil veriteľovi. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcov titulom zmluvy o pôžičke, o ktorú ich požiadali žalovaní dňa 26.4.2012, keď žiadali žalobcov, aby zaplatili A. C. sumu 6.500 eur, pričom im uviedli číslo účtu vedeného na meno A. C., pričom žalovaní namietali, že od žalobcov 1/ a 2/ si nepožičali žiadne peniaze a ide o dlh žalobcov voči A. C.. Svedeckou výpoveďou A. C. mal za preukázané, že žalovaní ju požiadali o poskytnutie peňazí,

ktoré jej mali vrátiť do februára 2012, so žalobcami sa na ničom nedohodla a žalovanú 2 / následne v mailovej správe v apríli 2012 žiadala o vrátenie peňazí, ktorá jej uviedla, že peniaze jej prevedie na účet, s čím svedkyňa súhlasila a oznámila žalovanej 2/ č. účtu, peniaze mala na účte poukázané však od V. F.. Dospel k záveru, že žalovaní požiadali žalobcov dňa 26.4.2012 o zaplatenie sumy 6.500 eur, ktorí dňa 2.5.2012 za žalovaných poukázali peniaze A. C., ktorú skutočnosť mal za preukázanú z mailových správ, žalovaná 2/ odoslala mail svedkyne žalobcovi 1/, v ktorom bolo uvedené číslo účtu a dlžná suma spolu so žiadosťou o zaplatenie dlžnej sumy. Mal za preukázané, že žalobcovia plnili za žalovaných, išlo o právnu povinnosť žalovaných 1/ a 2/ voči A. C., žalobcom vzniklo právo požadovať neoprávnený majetkový prospech od žalovaných, za ktorých plnili, a preto ich zaviazal zaplatiť žalobcom 6.500 eur titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že spornou skutočnosťou medzi stranami bola splatnosť poskytnutej pôžičky, žalobcovia tvrdili, že medzi stranami bola dohodnutá splatnosť pôžičky na základe ústnej dohody do 31.12.2011 a žalovaní tvrdili, že splatnosť pôžičky si dohodli dňa 31.12.2013, ktorú skutočnosť však nepreukázali. V konaní však bolo preukázané, že žalobca 1/ v mailovej správe dňa 16.9.2012 vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlhu s uvedením rozpisu dlžných pohľadávok, ktorý žiadal zaplatiť do konca týždňa 23.9.2012, teda určil čas plnenia a pohľadávka sa stala splatnou uplynutím tejto doby. Žalovaný 1/ v mailovej správe zo dňa 24.9.2012 uviedol veriteľovi, " že sme pripravení vyplatiť peniaze, za účelom prevodu peňazí pošlite číslo účtu". Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dlžník nesplnil svoj dlh po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie, žalovaní dňa 22.10.2012 zaplatili žalobcom sumu 7.000 eur, dňa 7.5.2013 sumu 83.500 eur a sumu 6.500 eur im nezaplatili. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením istiny 97.000 eur dňa 24.9.2012, a preto priznal žalobcom 8,75% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 97.000 eur za obdobie od 24.9.2012 do 7.5.2013, uplatnených v sume 4.895,53 eur tak, že zo sumy 7.000 eur im priznal úrok z omeškania od 24.9.2013 do 22.10.2013 v sume 45,31 eur, zo sumy 83.500 eur od 24.9.2012 do 7.5.2013 v sume 4.503,83 eur, zo sumy 6.500 eur od 24.9.2012 do 7.5. 2013 v sume 350,55 eur a zo sumy 6.500 eur za obdobie od 8.5.2013 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a o náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a štátu trovy konania vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov v sume 81,48 eur voči účastníkom nepriznal z dôvodu, že trovy vznikli v súvislosti s pribratím tlmočníka, aby strany mohli konať vo svojom materinskom jazyku.

2. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie sumy 4.074,83 eur podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedli, že nenapádajú rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaného úroku z omeškania z istiny 90.500 eur v sume 820,70 eur a pokiaľ ide o sumu 6.500 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 8.5.2013 do zaplatenia. Tvrdili, že lehota splatnosti pôžičky v sume 90.500 eur bola 31.12.2013 s možnosťou predčasného splatenia. Podľa ich názoru v konaní nebolo preukázané inak. Žalobcovia 1/ a 2/ postupne menili svoje tvrdenia ohľadne splatnosti, keď najprv uviedli termín 31.1.2011, potom august 2012. Vzhľadom na to, že neexistuje dôkaz o dohode o splatnosti pôžičky, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka nastala splatnosť pôžičky prvým dňom po tom, ako žalobcovia požiadali žalovaných o plnenie. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že splatnosť nastala dňa 24.9.2012, po výmene - mailovej komunikácie medzi stranami. Namietali, že z predmetného e-mailu je zrejmé, že strany sporu riešili vystúpenie žalobcov 1/ a 2/ zo spoločnej spoločnosti a niektoré vzájomné pohľadávky. Zo žiadnej časti e-mailu nevyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sú pripravení platiť práve spornú pôžičku v sume 90.500 eur. Predmetný e-mail preto nemôže byť dôkazom splatnosti pôžičky. Ani zo zvyšnej časti mailovej komunikácie medzi stranami nevyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ požiadali žalovaných 1/ a 2/ o vrátenie sumy 90.500 eur. Poukázali na to, že napokon žalobca 1/ rade v e-maile z 23.9.2012 opätovne požiadal žalovaných o oznámenie termínu zaplatenia a výšku jednotlivých súm. Žiadosť veriteľa o oznámenie termínu splatenia pôžičky, nemožno stotožňovať so žiadosťou veriteľa o splatenie pôžičky s následkami predvídavými v § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 1/ a 2/ i v skutočnosti požiadali o splatenie pôžičky až listom ich právnej zástupkyne zo dňa 18.3.2013, ktorý žalovaní prevzali dňa 27.3.2013. Splatnosť pôžičky preto nastala dňom 28.3.2013. Žalovaní pôžičku splatili žalobcom dňa 7.5.2013. Žalobcom preto vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 28.3.2013 do 7.5.2013 (41 dní). Keďže žalovaní 1/ a 2/ pôžičku v sume 7.000 eur dobrovoľne plnili už dňa 22.10.2012, žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na zaplatenie 8,75% ročného úroku z omeškania zo sumy 83.500 eur od 28.3.2013 do 7.5.2013 v celkovej výške 820,70 eur. Ďalej namietali nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj v prípade, ak by splatnosť nastala dňa 24.9.2012.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania. S poukazom na výpoveď žalobcu 1/ na pojednávaní, v ktorej sa vyjadril k dohode strán o splatnosti poskytnutej pôžičky, namietali, že ním tvrdené skutočnosti ani jeden zo žalovaných nespochybnil, ani nevyvrátil, a ani proti tomu nevzniesli žiadne námietky. Uviedli, že zrejme z dôvodu jazykovej bariéry došlo k omylu, keď ich právna zástupkyňa zrejme nesprávne pochopila, že pôžička bola splatná do konca roka 2011, pričom správne malo byť uvedené, že je splatná do roka, resp. do augusta 2012; tento nedostatok bol v priebehu konania odstránený a súčasne bol upravený petit žaloby. Ak by aj pripustili, že splatnosť pôžičky nebola medzi stranami dohodnutá, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí , je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ďalej v odvolaní uviedli, že žalobca 1/ niekoľkokrát osobne vyzval žalovaného 1/ na vrátenie pôžičky, ktorý však na jeho výzvu nereagoval, a preto začal žalobca na žalovaného čoraz častejšie a intenzívnejšie naliehať, aby pôžičku vrátil. Žalovaný 1/ síce na každú urgenciu uviedol, že peniaze budú čoskoro, avšak stále nič nevracal, a ani raz nespomenul, resp. nebránil sa tým, že by pôžička mala byť splatná až 31.12.2013. Následne prestal žalovaný 1/ so žalobcom 1/ osobne komunikovať. Žalobca 1/ zaslal žalovanému 1/ mailom dňa 23.9.2012 správu, kde mu okrem iného navrhuje, akým spôsobom môže svoje dlhy vysporiadať, ak nemá peniaze. Poukázali na obsah ďalšej mailovej správy žalobcu 1/ zo dňa 23.9.2012, z ktorého podľa ich názoru jednoznačne vyplýva, že žalobca 1/ dňa 23.9.2012 riadne vyzval žalovaného 1/ na vrátenie pôžičky v peniazoch, prípadne alternatívne vzájomným zápočtom. Okrem toho z mailu vyplýva, že žalovaný 1/ mal v tom čase aj vlastné finančné prostriedky, na mail žalobcu zo dňa 23.9.2012 reagoval žalovaný 1/ mailom zo dňa 24.9.2012, kde okrem iného uvádza, že peniaze za auto pošlú žalovaní 1/ a 2/ do konca týždňa. V ďalšom texte uvádza , že sú pripravení peniaze vyplatiť, pričom za účelom prevodu peňazí žiadal, aby žalobcovia poslali číslo účtu. Poukázali na to, že žalovaný 1/ si bol vedomý toho, že pôžička bola splatná najneskôr do konca augusta 2012 (v prípade predaja bytu v Moskve aj skôr), a preto v žiadnom zo svojich mailov neuvádzal, ani sa neodvolával na to, že pôžička je splatná až dňa 31.12.2013. To, že by pôžička mala byť splatná až koncom roka 2013, žalovaní 1/ a 2/ po prvýkrát uviedli až dňa 05.04.2013 v odpovedi na výzvu právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/. Podľa ich názoru je výška úrokov z omeškania vypočítaná správne, pretože ku dňu splatnosti dňa 24.09.2012 predstavoval dlh žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ sumu 97.000 eur, a nie 90.500 eur, ako uvádzajú žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne správny.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou, po viacerých zmenách petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie a čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 83.500 eur, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil, domáhali proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia dlžnej sumy 6.500 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 08.5.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 97.000 eur od 24.9.2012 do 7.5.2013 v sume 4.895,53 eur. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobcovia poskytli žalovaným pôžičku spolu v sume 90.500 eur, ktorú žalovaní splatili žalobcom dňa 22.10.2012 v sume 7.000 eur a dňa 6.5.2013 v sume 83.500 eur. Ďalej mal za preukázané, že žalobcom vzniklo právo proti žalovaným na zaplatenie sumy 6.500 eur titulom vydania neoprávneného majetkového prospechu, ktorý vznikol žalovaným tým, že žalobcovia plnili ich právnu povinnosť voči A. C.. Medzi stranami zostala sporná splatnosť pôžičky poskytnutej žalovaným 1/ a 2/ žalobcami 1/ a 2/ a súd prvej inštancie na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca 1/ v mailovej správe zo dňa 16.9.2012 vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlhu s uvedením rozpisu dlžných pohľadávok, ktoré žiadal zaplatiť do konca týždňa 23.9.2012 a určil teda čas plnenia a pohľadávka sa stala splatnou uplynutím tejto lehoty. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením istiny 97.000 eur odo dňa 24.9.2012. Priznal preto žalobcom 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 97.000 za obdobie od 24.9.2012 do 7.5.2013 v celkovej uplatnenej sume 4.895,53 eur. Odvolací súd zopakoval dokazovanie predloženými listinným dôkazmi, najmä mailovou komunikáciou strán a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil splatnosť pôžičky poskytnutej žalobcami žalovaným, keď na základe mailu žalobcu 1/ zo dňa 16.9.2012 dospel k záveru, že žalobca 1/ určil čas plnenia, keď žiadal

zaplatiť do konca týždňa 23.9.2012 a konštatoval, že pohľadávka sa stala splatnou uplynutím tejto lehoty. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že z obsahu predmetného mailu žalobcu 1/ zo dňa 16.9.2012 nemožno vyvodiť, že by žalobca vyzval žalovaných na splatenie dlhu, kvalifikovaným spôsobom v zmysle § 563 Obč. zákonníka. V predmetnom maile žalobca 1/ uviedol prehľad dlhov žalovaného 1/, ku ktorým v texte mailu uviedol, že je to so započítaním jeho predchádzajúcich údajov o jeho investíciách, v ktorých sa delil v pomere 50/50 so svojou navigáciou alebo večeru s Ľ.N. a žiadal poslať mu sumy a lehoty, keď splatí dlhy. Z predmetného mailu však nevyplýva, že by žiadal zaplatiť do konca týždňa 23.9.2012 a tým určil čas plnenia a splatnosť pohľadávky tak, ako uviedol súd prvej inštancie, pretože žalobca 1/ v maile uviedol, že do konca týždňa, t.j. 23.9., stačí žalovanému 1/ čas na odpoveď. Ďalej z prehľadu údajných dlhov žalovaného 1/ vyplýva, že tieto sa mali týkať nielen pôžičky na byt a auto, ale týkali sa aj iných záležitostí napr. na účet KRK na výdavky, na priestory, pri otvorení účtu pre Y. E., sídlo na jeden rok, Y. C., auto, benzín, zastúpenie, notár, navigácia a taktiež aj z mailu žalobcu 1/ zo dňa 23.9.2012 a z odpovede žalovaného 1/ zo dňa 24.9.2012 vyplýva, že predmetom tejto komunikácie strán bolo komplexné riešenie vzájomných vzťahov medzi stranami, týkajúcich sa nielen predmetnej pôžičky, ale aj vystúpenia zo spoločnej spoločnosti, založenie novej spoločnosti, cena za priestory a pod., a teda v rámci tejto vzájomnej korešpondencie nevyzval žalobca 1/ žalovaného 1/ na splatenie konkrétnej pôžičky, a ani žalovaní neuviedli v odpovedi výslovne, že sú pripravení splatiť konkrétnu pôžičku, ktorá bola predmetom konania. Až výzvou na vrátenie pôžičky - predžalobná upomienka zo dňa 18.3.2013 boli žalovaní 1/ a 2/ vyzvaní prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcov na vrátenie konkrétnej pôžičky, a to pôžičky poskytnutej im dňa 9.7.2011 v sume 25.000 eur, ďalej pôžičky poskytnutej im dňa 31.8.2011 v sume 70.500 eur a pôžičky poskytnutej žalovaným dňa 5.9.2011 v sume 20.000 eur. Dôvodne preto žalovaní vo svojom odvolaní namietali, že splatnosť pôžičky nastala dňom 28.3.2013, keď predmetnú výzvu prevzali dňa 27.3.2013. Nesporné bolo v konaní medzi stranami, že žalovaní 1/ a 2/ splatili pôžičku v sume 7.000 eur žalobcom 1/ a 2/ dňa 22.10.2012, t.j. pred uplynutím lehoty splatnosti dňa 28.3.2013, a teda žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 7.000 eur. Sumu 83.500 eur splatili žalovaní 1/ a 2/ žalobcom 1/ a 2/ dňa 7.5.2013, a preto žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 83.500 eur od 28.3.2013 do 7.5.2013 v celkovej sume 820,70 eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 6.500 eur, na zaplatenie tejto sumy žalobcovia 1/ a 2/ nevyzvali žalovaných ani výzvou ich právnej zástupkyne zo dňa 18.3.2013, a ani doručením žaloby neboli žalovaní 1/ a 2/ vyzvaní na zaplatenie sumy 6.500 eur žalobcom, keď v tejto časti žalobu žalobcovia skutkovo odôvodnili tak, že táto suma im bola zaplatená, až na pojednávaní dňa 12.12.2013 žalobcovia 1/ a 2/ upresnili, že zaplatenie žalovanej istiny 6.500 eur s úrokom z omeškania, v zmysle zmeny petitu žaloby na základe uznesenia súdu zo dňa 6.11.2013, predstavuje pôžičku zo dňa 2.5.2012. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ sa nedostali do omeškania so zaplatením sumy 6.500 eur žalobcom do 8.5.2013, odkedy bol žalobcom priznaný 8,75 % ročný úrok z omeškania z predmetnej sumy 6.500 eur.

6. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán v konaní, keď úspech žalobcov v sume 7.320,70 eur predstavuje 64 %, úspech žalovaných v sume 4.074,83 eur predstavuje 36 %, z čoho vyplýva, že žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 28 %.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).