Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-22-2017.pdf
PDF · 95.78 KB
No categories available
11S/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: BISON, s.r.o., so sídlom Moravská 4312, Púchov, IČO: 36 005 533, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Galanta, Hlavná 979/23 proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, IČO: 35 627 620, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. ITN-5-34-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa 19.1.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Inšpektorátu práce Trenčín - protokol č. ITN-5-34-2.3/ P-E24, A 25-17 zo dňa 19. januára 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-5-34-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa 19.1.2017, v ktorom žalovaný zhrnul výsledky inšpekcie práce vykonanej u žalobcu v dňoch 30.9.2016, 16.1.2017 a 19.1.2017 zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania u žalobcu ako zamestnávateľa za obdobie od 5/2015 do 12/2015. Pri výkone inšpekcie boli zistené nasledovné nedostatky:
- Žalobca v pracovných zmluvách so zamestnancami S., Y., H. nedohodol podstatnú časť a to stručnú charakteristiku druhu práce „elektromontážne práce“, čím porušil § 43 ods. 1 písm. a) ZP
- Žalobca v pracovnej zmluve so zamestnancom S. nedohodol ďalšie pracovné podmienky, a to výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby, čím porušil § 43 ods. 2 ZP
- Žalobca nevyplatil, resp. až oneskorene zamestnancom S., Y., H. pri skončení pracovného pomeru mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru a ani sa s nimi inak nedohodol, čím porušil § 129 ods. 3 ZP
- Žalobca nevyplatil, resp. až oneskorene zamestnancovi H. pri skončení pracovného pomeru náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru a ani sa s nimi inak nedohodol, čím porušil § 132 ZP
- Žalobca nevyplatil, resp. až oneskorene zamestnancom S., Y., H. pri skončení pracovného pomeru náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru a ani sa s nimi inak nedohodol, čím porušil § 116 ods. 1 ZP
- Žalobca nevydal, resp. oneskorene pri vyúčtovaní mzdy zamestnancom S., Y., H. doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce, čím poručil § 130 ods. 5 ZP
- Žalobca neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu vo Francúzsku zákonom stanovenú minimálnu mzdu platnú vo Francúzsku, čím porušil čl. 8 ods. 1 Nariadenia EPaR č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvnú záväzky, čl. 3 bod. 1 písm. c) Smernice 96/71/ES EPaR o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb a § 5 ods. 11 ZP
2. Žalovaný v preskúmavanom protokole nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť informáciu o prijatých opatreniach. 3. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu alebo v nich nemá oporu, protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a konanie predchádzajúce jeho vydaniu trpí vadami majúcimi za následok nezákonnosť protokolu. Argumentoval, že vyššie uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 351/2015, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 18.6.2016, a ku ktorému dátumu došlo súčasne k zmene ustanovenia § 5 Zákonníka práce. Poukázal na to, že z ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce nevyplýva spôsob ako sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na neskoršom termíne výplaty splatnosti mzdy ako je deň skončenia pracovného pomeru. Za rozporné so zákonom považoval aj nejednoznačné a všeobecné formulovanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa domáhal zamietnutia žaloby. Mal za to, že nariadenie č. 593/2008 je aplikovateľné priamo a v čase kontroly bolo záväzné pre Slovenskú republiku, kedy platilo ustanovenie § 5 ods. 6 Zákonníka práce, ktoré bolo obdobou ustanovenia § 5 ods. 11 Zákonníka práce. Vo vzťahu k ustanoveniu § 129 ods. 3 Zákonníka práce uviedol, že žalobca nepreukázal, že by sa so zamestnancami dohodol na inom termíne výplaty splatnej mzdy v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Vzhľadom na obsah uložených opatrení tieto považoval za jednoznačne zrozumiteľné a vykonateľné, pričom spôsob ich realizácie spočíva na tom ktorom zamestnávateľovi podľa jeho ekonomických a hospodárskych pomerov. 5. Tak žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich postoch aj vo svojich ďalších vyjadreniach k veci. 6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnutý protokol a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná. 7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 8. Žalovaný vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania u žalobcu ako zamestnávateľa za rozhodné obdobie 5/2015 až 12/2015. 9. Na žiadosť žalovaného žalobca doručil inšpekcii pracovné zmluvy zamestnancov s ich dodatkami, mzdové listy, evidencie dochádzky, výplatné lístky, výdavkové doklady o výplate miezd, vyúčtovanie cestovných príkazov na pracovné cesty do Francúzka, zápočtové listy, bankové príkazy na úhrady mzdových nárokov a poštové podacie lístky 10. Z predložených podkladov bolo žalovaným zistené, že pracovný pomer so zamestnancom G. S. vznikol 13.5.2015 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.5.2015 a bol ukončený dňa 30.11.2015 dohodou z rovnakého dňa. Pracovný pomer so zamestnancom Vratislav Y. vznikol 23.8.2014 pracovnou zmluvou zo 12.8.2014 a bol ukončený 6.11.2015 dohodou z toho istého dňa. Pracovný pomer so zamestnancom D. H. vznikol 24.3.2004 pracovnou zmluvou zo dňa 24.3.2004 a bol ukončený 31.12.2015 dohodou z toho istého dňa. V pracovných zmluvách bol dojednaný druh práce s označením elektromontážne práce. Pri zamestnancovi S. chýbala v pracovnej zmluve úprava dĺžky výpovednej doby. Výplatný termín bol v jeho prípade dojednaný na 20. deň nasledujúceho mesiaca. V pracovných zmluvách zamestnancoch Kirajn a H. nebol dojednaný osobitne výplatný termín. 11. V súvislosti so skončením pracovných pomerov bolo podľa výdavkového dokladu preukázané oneskorené vyplatenie mzdy a náhrady za vyčerpanú dovolenku za mesiac 11/2015 zamestnancovi S. až dňa 10.12.2015, zamestnancovi Y. podľa bankové výpisu Prima banky oneskorené vyplatenie mzdy a náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku za mesiac 11/2015 až dňa 9.12.2015 a zamestnancovi H. podľa
bankového výpisu Prima banky oneskorené vyplatenie mzdy, náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku a náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti za mesiac 12/2015 až dňa 11.1.2016. 12. Žalobca ďalej nevydal zamestnancovi S. výplatnú pásku za obdobie od 5/2015 do 11/2015 a zamestnancovi H. výplatnú pásku za obdobie od 5/2015 až 12/2015. Zamestnancovi Y. žalobca cestou pošty doručil výplatné pásky za obdobie od 5/2015 do 9/2015 až dňa 20.11.2015. 13. Zamestnanci S., Y. a H. boli v období od 3/2015 do 10/2015 vyslaní na pracovnú cestu do Francúzska, za ktorú im vyplatil podľa výdavkových dokladov, výplatných lístkov a bankových výpisov mesačnú mzdu 456 € brutto, pričom zákonná minimálna hodinová mzda vo Francúzku pre rok 2015 bola 9,61 €. 14. Výsledky inšpekcie práce boli zhrnuté do Protokolu zo dňa 19.1.2017, v ktorom žalovaný konštatoval vyššie uvedenia porušenie právnych predpisov. Obsah protokolu bol v rovnaký deň prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorý vyjadril snahu zistené nedostatky odstrániť v rámci svojich možností. 15. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len Zákonník práce) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. 16. Podľa § 5 ods. 1 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. 17. Podľa § 5 ods. 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon prác z územia členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú : a) dĺžku pracovného času a odpočinok, b) dĺžku dovolenky, c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania. 18. Podľa § 5 ods. 3 Zákonníka práce ustanovenie odseku 2 nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne. 19. Podľa § 5 ods. 4 Zákonníka práce vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje. 20. Podľa § 5 ods. 5 Zákonníka práce ustanovenia odseku 2 písm. b) a c) sa nepoužijú v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne osem dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania; to neplatí pre tieto práce: a) hĺbenie (výkopy), b) zemné práce (premiestňovanie zeminy), c) vlastné stavebné práce, d) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, e) interiérové alebo inštalačné práce, f) úpravy, g) renovačné práce, h) opravy, i) rozoberanie (demontáž), j) demolačné práce, k) údržba, l) maliarske a čistiace práce v rámci údržby, m) rekonštrukcie. 21. Podľa § 5 ods. 6 Zákonníka práce ak je zamestnanec vyslaný podľa § 58 do členského štátu Európskej únie, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území prácu vykonáva. 22. Podľa § 58 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. 23. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 (ďalej len nariadenie) individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným. 24. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto
prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine. 25. Podľa čl. 8 ods. 3 nariadenia ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 2, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny miesta podnikania, prostredníctvom ktorého bol zamestnanec zamestnaný. 26. Podľa čl. 3 nariadenia zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 27. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. 28. Predmetom súdneho prieskumu je protokol z inšpekcie práce zo dňa 19.1.2017, v ktorom žalovaný konštatoval vyššie uvedené nedostatky u žalobcu, ktorému žalovaný z tohto dôvodu podľa § 14 ods. 2 zákona uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. 29. Pokiaľ ide o možnosť súdneho prieskumu protokolu, inšpekcia predstavuje proces zisťovania skutkového stavu, ktorého výsledky slúžia ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Inšpekčné závery sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý predstavuje v následne začatom správnom konaní o uložení sankcie jeden z dôkazných prostriedkov. Protokol o inšpekcii práce nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože protokol je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie porušení predpisov. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu a zasahuje do právneho postavenia žalobcu, čím sa zakladá preskúmateľnosť protokolu správnym súdom v rozsahu vysporiadania sa s vyjadreniami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda v zásade obmedzená na zákonnosť procesu samotnej inšpekcie ako aj uloženia povinností, ďalej potrebu, resp. dôvodnosť uloženia povinností a na zachovanie zákonných náležitostí protokolu. 30. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu čo do právneho posúdenia žalovaným vytýkaného nevyplatenia minimálnej mzdy platnej v rozhodnom období vo Francúzsku za dôvodnú. Podľa zistení správneho súdu si žalobca so svojimi zamestnancami pri ich vyslaní na práce do Francúzska pri úprave pracovného pomeru výslovne nezvolili inú právnu úpravu odlišnú od skôr dojednaných pracovných zmlúv. V dôsledku uvedeného postupu sa na pracovný pomer dotknutých zamestnancov v súlade so znením § 1 Zákonníka a čl. 8 ods. 2 a 3 priamo aplikovateľného nariadenia vzťahuje právna úprava podľa Zákonníka práce, ktorý predstavuje právo Slovenska ako krajiny, v ktorej zamestnanci obvykle vykonávali prácu na základe pracovných zmlúv, a nie právne predpisy platné v rozhodnom období na území Francúzska, ktoré by zaväzovali žalobcu vyplatiť svojim zamestnancom minimálnu mzdu platnú vo Francúzsku. 31. Ďalej treba zdôrazniť, že na základe žalobných dôvodov sa preskúmava napadnuté rozhodnutie len z pohľadu jeho obsahu, t.j. žalovaným uplatnenými a prijatými skutkovými a právnymi závermi. Úlohou správneho súdu je preto zaoberať sa zákonnosťou len tých skutkových a právnych úvah, ku ktorým dospel žalovaný v administratívnom rozhodnutí, vrátane správnosti použitých právnych predpisov, ktorým bol podriadený zistený skutkový stav. Len to, čo je uvedené v obsahu rozhodnutia, je predmetom prieskumu, nakoľko správny súd nemôže v tomto smere nahrádzať činnosť správneho orgánu, ak by dospel k záveru o nezákonnosti a nesprávnosti právnych úvah a použitých právnych predpisov. Smernica č. 96/71/ES Európskeho parlamentu a rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb bola prenesená do právneho poriadku Slovenskej republiky až zákonom č. 351/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 18.6.2016, teda až po kontrolovanom období, a až ktorým bol do Zákonníka práce v prijatý § 5 ods. 11. Ak správny orgán skutkové zistenia posudzoval podľa právneho predpisu, ktorý nebol účinný v čase vykonania vyslania zamestnancov do zahraničia (§ 5 ods. 11), dopustil sa pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení, keď preskúmavané rozhodnutie vo svojej podstatnej časti bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Preto z dôvodu, že správny orgán bral za rozhodné ustanovenie § 5 ods. 11 Zákonníka práce, predmetom právneho posúdenia zo strany správneho súdu mohlo byť len to, či správny orgán použil správny (účinný) právny predpis, resp. jeho časť. Na záver správny súd poukazuje ešte na fakt, že v čase výkonu prác vo Francúzsku bol účinný § 5 ods. 6 Zákonníka práce, ktorý za rozhodné právo považoval právo miesta výkonu prác s odkazom na
§ 58, ktorý však upravoval dočasne pridelenie zamestnanca k inému užívateľskému zamestnávateľovi, čo nie je tento prípad. 32. Podľa názoru správneho súdu už len uvedené právne pochybenie žalovaného bolo postačujúcim dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia bez toho, aby správny súd venoval pozornosť ostatným namietaným skutočnostiam. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené s správny súd dospel k záveru, že preskúmavaný protokol v znení dodatku a opravy je v rozpore so zákonom, nakoľko bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. a/ a c/ SSP) z dôvodov bližšie rozvedených v bodoch 30 a 31 tohto rozsudku. Preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 35. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.