Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-287-2017.pdf
PDF · 107.32 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/287/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: D. o zaplatenie 1.303,60 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.221,49 EUR s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 14.3.2017 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 87,40 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.303,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 14.3.2017 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 4.6.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7767176, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Dodatok k nej zo dňa 4.6.2014, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, poskytol žalovanému SIM kartu a zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie R., a to za akciovú cenu 1,- EUR, hoci jeho predajná cena bola 210,00 EUR. Dňa 1.12.2015 uzavrel žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu a dohodu o splátkach, na základe ktorej žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie G. za kúpnu cenu vo výške 568,80 EUR, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 24 splátkach po 23,70 EUR. Dňa 19.2.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu a dohodu o splátkach, na základe ktorej žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie G. za kúpnu cenu vo výške 408,00 EUR, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 24 splátkach po 17,00 EUR. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7767176 vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilných telefónov /telekomunikačných zariadení/. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výpočet vzniknutej škody je
nasledovný: pri telefóne zariadenie R. akciová cena 1 EURO, predajná cena 210,00 EUR, uplatnená škoda 82,11 EUR. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 292,09 EUR vyfakturovaných v období 2/2016 - 04/2016. Tým, že žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadení v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv, porušil tým zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu vo výške 929,40 EUR. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 1.2.2017 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, výšku zmluvnej pokuty, a výšku nezaplatených splátok zvyšnej časti kúpnej ceny, vyzval ho na ich úhradu do 13.3.2017. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 14.3.2017.
3. Žalovaný žalobu spolu s procesnými poučeniami prevzal dňa 31.1.2018, nevyjadril sa k nej. Na pojednávanie sa neustanovil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7767176 zo dňa 4.6.2014 a Dodatok k nej zo dňa 4.6.2014, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať telekomunikačné služby, žalobca poskytol SIM kartu, zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie R., a to za akciovú cenu 1,- EURO, hoci jeho predajná cena bola 210 EUR. Dňa 1.12.2015 uzavrel žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu a dohodu o splátkach, na základe ktorej žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie G. za kúpnu cenu vo výške 568,80 EUR, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 24 splátkach po 23,70 EUR. Dňa 19.2.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu a dohodu o splátkach, na základe ktorej žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie G. za kúpnu cenu vo výške 408,00 EUR, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 24 splátkach po 17,00 EUR. Vo vyššie uvedených zmluvách sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy. V bode 2.3 uzatvoreného dodatku bola dohoda účastníkov zmluvy s dobou viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku, pričom žalovaný prehlásil: a/ že zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku, b/ nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c/ nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo vypovedať zmluvu, d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, alebo takú kombináciu, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e/bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a bude ich riadne uhrádzať.
6. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s.. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.
7. Listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 1.2.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 1.303,60 EUR do dňa 13.3.2017. Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
8. Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyúčtoval žalovanému celkovo sumu 292,09 EUR vo výške uplatnenej žalobcom za nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie 2/2016 - 04/2016 nasledovne:
- faktúrou č.: 2327586874 splatnou dňa 11.3.2016 za dodané telekomunikačné služby sumu 138,20 EUR,
- faktúrou č.: 2331869656 splatnou dňa 9.4.2016 za dodané telekomunikačné služby sumu 97,27 EUR,
- faktúrou č.: 2336183650 splatnou dňa 10.5.2016 za dodané telekomunikačné služby sumu 57,42 EUR.
9. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 10. Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
11. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
15. Podľa ust. § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
16. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
17. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Podľa bodu 2.3.Kúpnej zmluvy a dohody o splátkach sa zmluvné strany dohodli, že celá nezaplatená časť Kúpnej ceny sa stáva splatnou, a teda Podnik je oprávnený žiadať o zaplatenie
celej nezaplatenej Zvyšnej časti Kúpnej ceny a Kupujúci je povinný celú nezaplatenú časť Zvyšnej časti Kúpnej ceny zaplatiť v prípadoch ak: a) kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky Zvyšnej časti Kúpnej ceny po dobu minimálne troch mesiacov, v takom prípade sa stáva celá nezaplatená časť Zvyšnej časti Kúpnej ceny splatnou 15 dní odo dňa doručenia upozornenia kupujúcemu, že Podnik si uplatní právo na zaplatenie celej nezaplatenej časti Zvyšnej časti Kúpnej ceny, alebo v iný, neskorší dátum, určený v uvedenom upozornení.
21. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odporcu, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a spôsobenou škodou. Aj napriek tomu, že zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti neviedlo na strane žalobcu k vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia/, ktorú žalobca poskytol žalovanému pri vzniku právneho vzťahu dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaný zvolil (napr. nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom) s tým, že v cene služieb bola započítaná hodnota telekomunikačného zariadenia.
22. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.
23. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
24. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
25. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
26. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
27. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
28. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
29. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
30. Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
31. Podľa ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
32. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.
33. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
34. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza - podľa ust. § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
35. OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
36. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
37. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
38. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.
39. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
40. Aj napriek zisteniu, že žalovaný neplatil žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto jej konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou cenou a zľavnenou cenou), pretože žalovaný bol aj tak povinný „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“ za telefón podľa zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu, teda v zmysle bodu 2.3.Kúpnej zmluvy a dohody o splátkach bol žalovaný povinný riadne uhrádzať mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadení v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv, nakoľko túto svoju povinnosť riadne nesplnil, porušil tým zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu vo výške 929,40 EUR.
41. Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok žalobcu o zaplatenie náhrady škody vo výške 82,11 EUR ako nedôvodný zamietol.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenia zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejné
telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle týchto zmlúv (časť III., čl. 2, bod 1 písm. a) Všeobecných podmienok) okrem iného povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si túto povinnosť vo fakturačných obdobiach mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky, spolu vo výške 292,09 EUR neplnil. Tým, že žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadení v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv, porušil tým zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu vo výške 929,40 EUR. Poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie neuhradených služieb spolu vo výške 292,09 EUR a na úhradu zvyšnej časti neuhradených splátok vo výške 929,40 EUR, teda spolu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.221,49 EUR.
43. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb, zvyšnej časti neuhradených splátok a náhrady škody, si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne od 14.3.2017 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 13.3.2017. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, hoci sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, a to po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola 0,00% a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,00% ročný úrok z omeškania. Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania, ale počítaných iba z priznanej istiny, vyhovel.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celkovej sumy 1303,60 EUR. Súd mu priznal 1.221,49 EUR, čo je jeho 93,70 %-ný úspech oproti 6,30 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspech od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 87,40 % svojich trov. Preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu 87,40 % jeho trov, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.