Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/416/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Š. W., V., Š. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Mariánom Orosom, advokátom, Košice, Kmeťova 24, IČO: 42 409 209, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubíniho 16, IČO: 47 233 516, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 2C/243/2016-54 zo 6.7.2017 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len dohoda) č.XXXXXXXXXX z 27.10.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 9.6.2016, domáhal, čím ju odôvodnil, čo žalovaný uviedol (na čo poukázal a čo navrhol) v podaní označenom ako vyjadrenie k žalobe žalobcu, doručenom mu 21.9.2016 zo strany žalovaného, čo žalobca uviedol (čo navrhol, čo zdôraznil, na čo poukázal, čo žiadal a na čom trval) vo vyjadrení, doručenom mu 2.11.2016 zo strany žalobcu, čo žalovaný uviedol (na čo poukázal, čo žiadal) a, že vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti. Medzi stranami konania nie je sporné, že spolu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX z 27.10.2014 a zároveň aj dohodu č.XXXXXXXXXX z 27.10.2014. Medzi stranami konania taktiež nie je sporné, že žalobca dal žalovanému aj písomný súhlas k tomu, aby v prípade, ak žalovaný nedodrží podmienky uvedené v dohode, môže žalovaný požiadať zamestnávateľa žalobcu o plnenie nesplatenej časti úveru formou zrážok zo mzdy žalobcu. Medzi stranami konania ďalej nie je sporná aj tá skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z jeho mzdy. Ďalej, citujúc znenie § 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,ods.4 písm. l/,ods.5,9 a § 54 ods.1,2 ObZ, uviedol: 15. Dohoda uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje také znenie, ktoré stavia žalobcu do nevýhodnejšej pozície oproti žalovanému. Vychádzal z § 53 ods.4písm. l/ O. z., vykonávaním dohody v čase keď je medzi účastníkmi úverovej zmluvy sporný základ alebo výška pohľadávky, je možné bez ohľadu na námietku dlžníka subjektívne vyložiť otázku plnenia zo strany dlžníka a bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka začať realizovať zrážky zo mzdy dlžníka. Dlžník sa za žiadnych okolností v tomto prípade nemôže brániť tomu, aby prípadný postup zo strany žalovaného ako veriteľa mohol zvrátiť vo svoj prospech, v prípade, že žalobca ako veriteľ v rozpore so skutočnosťou posúdil dodržiavanie povinností dlžníka pri splácaní úveru. Takýto postup žalovaného ako veriteľa je zameraný na to, aby obmedzil dlžníka pri uplatňovaní svojho práva takým spôsobom aký mu poskytuje, napr. inštitúcia námietok alebo návrh na zastavenie exekúcie v exekučnom konaní. V takomto prípade pri výkone dohody zamestnávateľ dlžníka nemá inú

možnosť, resp. nemá možnosť odmietnuť vykonávanie týchto zrážok alebo ich pozastaviť aj keby sa toho dlžník ako zamestnanec domáhal a rovnako nemá možnosť zadržať už zrazené čiastky zo mzdy ako je to v prípade exekučného konania. Dohoda ako zabezpečovací úkon na splatenie úveru by mohla spĺňať podmienky platnej zmluvy iba vtedy, ak by bola uzavretá na splácanie dlhu, ktorý už ku dňu uzavretia dohody existoval. Tým, že žalovaný podmienil uzavretie úverovej zmluvy podpísaním dohody na splatenie dlžnej časti úveru, ku ktorej má dôjsť až po uzavretí dohody, porušil svoju povinnosť, ktorá je uvedená v § 53 ods.1 O. z. a to tým, že spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech žalobcu. Z takto vykonaného dokazovania a z uvedených zistení a cit. právnych ust. v súlade s § 53 ods.5 O. z. rozhodol, že dohoda, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku je neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1,§ 262 ods.1,2 a § 263 ods.1 (ich znenie citoval a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote, v celom rozsahu a z uvedených dôvodov nasledovné o d v o l a n i e a uviedol: Odvolanie proti rozsudku súdu podáva z dôvodu podľa: - § 365 ods.1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - § 365 ods.1 písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; - § 365 ods.1 písm. d) nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. I. Súd rozhodol vo veci na základe záveru, uvedeného v 7. vete 15. bodu odôvodnenia rozsudku (citoval jej znenie). Uvedený záver súdu je nezákonný, nakoľko

- Uzavretie a vznik dohody nikdy nevyžadoval ako podmienku pre uzavretie úverovej zmluvy. Citoval čo z dohody vyplýva, konkrétne znenie jej bodov I-III. Z dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti jej uzavretia, akou formou môže navrhovateľ odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ust., a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ (úvodzovky žalovaný). Žiadne z uvedených ust. súd nehodnotil, nevzal do úvahy pri hodnotení dôkazov, ustálení skutkového stavu a ani pri právnom posúdení. Za tejto situácie je potom záver súdu o tom, že žalobca nemal možnosť odmietnuť uzavretie dohody minimálne predčasný. - Závery súdu odporujú zákonnej povahe dohody, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom, čo znamená, že je logické jej uzavretie aj v čase, kedy k porušeniu zabezpečenej povinnosti. - Dohoda je spôsob zabezpečenia pohľadávky, ktorý právna úprava výslovne pre oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov upravuje a reguluje. Dodržanie zákonnej úpravy vylučuje záver súdu o tom, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je z povahy veci len také ust./zmluvná podmienka, ktorá sa odchyľuje od zák. v neprospech spotrebiteľa, pričom zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Z napádaného rozsudku nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej mal súd preukázané, čím sa uzatvorená dohoda odchyľuje od zákonnej úpravy, v čom toto odchýlenie by malo spočívať a v čom spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Poukazuje na to, že dohoda je v zmysle § 9 ods.13 zák.č.129/10 Z. z. jedným z 3 „spôsob“ zabezpečenia nárokov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Uvedené bolo do zák. doplnené novelou č.438/15 Z. z., ktorá teda výslovne potvrdila nielen dovtedajšiu prípustnosť dohody, ale aj prípustnosť jej ďalšieho používania. Na základe uvedených skutočností tvrdí, že súd dospel k nesprávnym a nezákonným záverom o dôvodoch neplatnosti dohody. II. V súvislosti so záverom súdu uvedeným v 2. a 3. vete bodu 15. odôvodnenia rozsudku (ich znenie cituje) uvádza, že súdne rozhodnutie nie je rozhodovanie o potencionálnych stavoch, ale o skutočnostiach dokázaných počas súdneho konania. Žiadna skutočnosť, na základe ktorej by uvedený záver mohol súd prijať nebola preukázaná. Zároveň z napádaného rozsudku nie je zistiteľné, prečo súd predpokladá porušenie zák. zo strany veriteľa a akési nesprávne vyhodnotenie platobnej disciplíny dlžníka. Pri svojich úvahách však opomína prostriedky nápravy ako zdržovacia žaloba, náhrada škody, prostriedky spojené s výkonom dohľadu nad činnosťou veriteľa podľa zák.č.129/10 Z. z., resp. zák.č.250/07 Z. z. Tvrdí, že pre uvedený záver nemal súd preukázané žiadny skutočnosti a zároveň na jeho základe nie je možné prijať rozhodnutie vo vzťahu k veci samej. III. Návrh na rozhodnutie. Vzhľadom k uvedenému podáva proti rozsudku odvolanie a navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu zamietnuť alebo vrátiť celú vec na ďalšie konanie súdu. uplatňuje si nárok na náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní 92,21 € vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 81,60 € vrátane DPH /68 € + 20 % DPH/, režijný paušál 10,61 € vrátane DPH /8,84 € + 20 % DPH/) a náhradu iných trov odvolacieho konania. 4. Žalobca podáva k tvrdeniam žalovaného v odvolaní nasledovné vyjadrenie: II. 5. Zdôrazňuje, že celé znenie Dohody je súčasťou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebitelia sú pri podpise zmlúv a iných právnych úkonov, nevyhnutných zo strany veriteľa pre poskytnutie úveru, pod tlakom jednak nepriaznivej finančnej situácie ako aj pod tlakom veriteľa, ktorý vo vzťahu k spotrebiteľom využíva svoje silnejšie postavenie. Zo samotnej dlhodobej praxe žalovaného

známej zo súdnej praxe a zo spôsobu uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere je zrejmé, že zasielal svoju vyplnenú žiadosť spoločne s jej predpripravenými formulárovými prílohami (jednou z nich bola aj Dohoda) priamo žalovanému. Ako spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah formulárových dojednaní a pod tlakom okolností nemá možnosť ani odmietnuť podpísanie takejto dohody. Ako spotrebiteľ zároveň nebol poučený ani o dôsledkoch uzavretia dohody zo strany žalovaného. V súvislosti s uvedeným poukazuje, napr. na rozhodnutie Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove 3Co/161/2016 zo 6.12.2016 (cituje, čo v ňom uviedol). 6. V súvislosti s uvedeným poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 6MCdo 9/2012 zo 16.1.2013 (cituje z jeho odôvodnenia). K tvrdeniam žalovaného o prípustnosti Dohody. 7. Podľa názoru žalovaného je Dohoda jedným zo zákonných prostriedkov zabezpečenia pohľadávky veriteľa. 8. Cituje znenie § 551 ods.1 O. z. 9. Zdôrazňuje tú skutočnosť, že Dohoda je zákonným zabezpečovacím prostriedkom iba v tom prípade, že je uzavretá v súlade so zák. a obsahuje predpísané náležitosti. 10. Cituje znenie § 37 O. z. 11. Cituje, čo ďalej ustanovuje § 39 O. z. 12. V tomto prípade teda nebola Dohoda uzavretá v súlade so zák. o ochrane spotrebiteľa, no súčasne znenie Dohody je v rozpore aj so všeobecnou právnou úpravou O. z. o právnych úkonoch. 13. Neplatnosť Dohody zakladá aj skutočnosť, že táto dohoda nebola ním ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Tzn., že nemal reálnu možnosť ovplyvniť znenie tejto Dohody. 14. Predmetná dohoda je neplatná ex lege z toho dôvodu, že nie je uzavretá v súlade so zák., a nie preto, že by zák. takýto prostriedok zabezpečenia pohľadávky nepripúšťal. 15. Napriek tomu, že v zmysle zákonnej právnej úpravy predstavuje dohoda prípustný zabezpečovací prostriedok, poukazuje na Infrigement Európskej Komisie proti SR č.2012/4165 (cituje z neho). 16. Vzhľadom k tomu, že predmetná dohoda nebola uzavretá v súlade so zák., a na základe ktorej žalovaný zasahuje do jeho práv a majetku, je potrebné mu, ako spotrebiteľovi, v súlade s vnútroštátnou ako aj európskou právnou úpravou zabezpečiť právnu ochranu, a to práve nariadením predbežného opatrenia, a následne rozhodnutím súdu o neplatnosti tejto dohody. K SÚDNEJ KONTROLE. 17. Poukázaním na rozhodnutie ESP vo veci C-106/77 Simmenthal zdôrazňuje tú skutočnosť, že súdna ochrana je potrebná v prípade procesu zrážok zo mzdy, ktorý je ako aj v tomto prípade, v rozpore s princípmi európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, nakoľko tento proces zrážok zo mzdy v súlade so zák. je vykonávaný bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Podstatou tohto jeho tvrdenia je to, že veriteľ voči dlžníkovi vymáha pohľadávky, ktoré neboli podrobené súdnemu prieskumu, na základe čoho veriteľ môže uplatňovať aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Uvedené vyplýva aj z „citované“ rozhodnutia KS Prešov (cituje ďalšiu časť jeho odôvodnenia). Cituje, čo v inom rozhodnutí KS v Prešove zase uvádza. K neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky. 18. Zdôrazňuje ním uvedené argumenty v žalobe týkajúce sa neurčitého vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky, v zmysle ktorých je potrebné, aby dohoda obsahovala presné a úplné konkretizovanie zabezpečovanej pohľadávky. Takáto konkretizácia pohľadávky je nevyhnutnou podmienkou pre platnosť prejavu vôle spotrebiteľa, ktorým vyjadruje súhlas so zabezpečením pohľadávky veriteľa dohodou. 19. Jeho tvrdenia o neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky ako aj výšky zrážok v dohode uzavretej medzi ním a žalovaným potvrdzuje judikatúra súdov SR v oblasti ochrany spotrebiteľa. 2. V súvislosti s neurčitým označením zabezpečovanej pohľadávky cituje právny názor vyslovený KS Žilina v jeho rozhodnutí 5Co/815/2014 z 27.1.2015. 21. Cituje, čo uviedol KS Nitra svojím rozhodnutím z 11.2.2015 v konaní: 25Copr/5/2015, keď vymedzil podmienky, za ktorých je možné považovať označenie zabezpečovanej pohľadávky za dostatočne určité. III. ZÁVER: Na základe uvedených skutočností navrhuje rozsudok súdu v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania 76,84 € (Vyčíslené v zmysle vyhlč.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby (písomné podania na súd vo veci samej: vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) 68 € a režijný paušál 8,84 €. 5. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 8. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. 9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 10. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva a preto nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou postihnuté. 13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť: 18. Napadnutý rozsudok je v súlade rozhodovacou praxou súdov (na ktorú žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje), ktoré rozhodovali z hľadiska skutkového a právneho v analogických sporoch a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým tieto súdy dospeli a keďže niektoré spomínané rozhodnutia sú známe žalovanému, a ostatné sú všeobecne prístupné, nepovažuje za potrebné, ani účelné v nich vyslovené právne závery uvádzať, resp. opakovať. 19. Žalobca nemal nijakú možnosť ovplyvniť obsah Dohody, čo malo za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ods. 1 prvá veta O. z. neslúži len ako zabezpečovací prostriedok, ale súčasne sa na jej základe pohľadávka žalovaného ako veriteľa žalobcu aj uspokojuje, preto žalobcovi ako spotrebiteľovi sa musí poskytnúť súdna ochrana v situácii, keď na základe Dohody je umožnené mimosúdnym výkonom zrážok z jeho mzdy uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly jej podmienok. 20. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.