Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-114-2017.pdf
PDF · 78.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému V. P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.04.2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
V. P. Y. U. Z. R. Š. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Ž., t.č. bytom B., W. J. Č.. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e :
ako otec maloletého P. B., nar. 05.10.2007, bytom u matky Q.. Q. B. v V. Č.. XXX, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/47/2009 zo dňa 26.11.2009 právoplatným dňa 11.01.2010 mu vyživovacia povinnosť bola určená sumou vo výške 70,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, túto povinnosť si riadne neplnil a za obdobie od 01.01.2014 do 10.04.2018 dlhuje matke maloletého Q.. Q. B. výživné v sume 1 650,- Eur
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona
Za t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému V. P. na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkyne Q.. Q. B. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný V. P. na svoju obranu uviedol, že výživné zaplatil vždy, keď mal dostatok finančných prostriedkov, výživné neuhradil nakoľko nemal príjem. Z dlhu uhradil dňa 10.11.2017 sumu 450,- Eur. Pracuje na stavbách ako murár na W. aj v E., a v krátkej dobe má uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu. V dôsledku toho prejavil ochotu uhradiť celý dlh, ktorý mu vznikol.
Svedkyňa Q.. Q. B. na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný výživné vo výške 70,- € na maloletého syna riadne neplatil od januára 2014, výživné platil nepravidelne. Za rok 2014 dlhuje 340,- € (roku 2014 zaplatil 10,- Eur 9.1., 70,- € 10.3., 70 + 70 € 23.6., 140 € 19.9., 70€ 24.11, 70,- € 23.12) za rok 2015 dlhuje 210,- € (v roku 2015 zaplatil 70,- € 21.1., 210,- € 9.7., 210,- € 4.12., 140,- € 18.12.), za roku 2016 dlhuje 490,- € (v roku 2016 zaplatil 350,- € 5.9.). Dňa 10.11.2017 zaplatil sumu 450,- Eur. Ku dňu 10.4.2018 jej dlhuje výživné v sume 1.650,- €. Obžalovaný sa s maloletým, ktorý navštevuje 4. ročník základnej školy nekontaktuje, a ani nežiadal o styk s maloletým. Sumu 10,- €, ktorú obžalovaný zaplatil 9.1.2014 považuje za splatené výživné z predchádzajúceho obdobia, nepovažuje ju za zaplatenie časti výživného za január 2014.
V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/47/2009 zo dňa 26.11.2009 bol obžalovaný ako otec maloletého P. P. zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 70,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
- rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/43/2013 zo dňa 15.1.2014 bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. za obdobie od 1.1.2011 do 17.12.2013 pretože Mgr. Q. B. zaplatil dlžné výživné
- z fotokópií útržkov poštových poukážok bolo zistené, že obžalovaný cestou pošty zaslal matke maloletého výživné v roku 2014: 70,- € 10.3., 70 + 70 € 23.6., 140 € 19.9., 70€ 24.11, 70,- € 23.12., v roku 2015: 21.1., 210,- € 9.7., 210,- € 4.12., 140,- € 18.12., v roku 2016: 350,- € 5.9., v roku 2017: 450,- € 10.11.
- obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený v období od 15.10.2003 do 15.6.2004, a dávky v hmotnej núdzi poberal v období od 1.11.2000 do 31.3.2001.
- podľa evidencie Sociálnej poisťovne obžalovaný bol zamestnancom s pravidelným príjmom od 7.7.2004 do 31.1.2008, krátku dobu od 8.5.2013 do 14.5.2013 bol evidovaný ako poistenec s dohodou o vykonaní práce
Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V evidencii priestupkov má 6 záznamov (rok 2013-2017) za priestupky v oblasti cestnej dopravy a jeden priestupok (rok 2013) proti občianskemu spolunažívaniu. V odpise registra trestov má dva záznamy, v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako ho vo výrokovej časti tohto uznesenia ustálil súd, keď súd upravil dobu, po ktorú si obžalovaný riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to od 01.01.2014 do 10.04.2018, t.j. do dňa vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku a tiež výšku dlžného výživného, po odpočítaní zaplateného výživného za toto obdobie t.j. 1.650,- €.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou samotného obžalovaného ako aj výpoveďou svedkyne Q.. Q. B., z ktorej mal súd jednoznačne preukázanú výšku výživného, ktorú obžalovaný na maloleté dieťa dlhuje a to 1 650,- € za obdobie od 1.1.2014 do 10.4.2018, keďže jej obžalovaný za toto obdobie uhradil 1920,- € z celkovej sumy 3 570,- €. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný v žalovanom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, resp. ako nezamestnaný, nepoberal žiadne sociálne dávky ani podporu v nezamestnanosti, a v Sociálnej poisťovni nie je registrovaný u zamestnávateľa ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Tým mal súd preukázané, že obžalovaný v žalovanom období nikde nebol zamestnaný, čím si nevytvoril podmienky na pravidelný príjem, z ktorého by platil výživné čo i len v minimálnej výške (t.č.27,13 €). Obžalovaný takto svojím vlastným správaním a prístupom k práci, nemal možnosť postarať sa o svoje maloleté dieťa prispievaním na jeho výživu, o výživu ktorého sa majú starať obidvaja rodičia, a o výživu ktorého sa v súčasnosti stará iba jeho matka.
Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku v podstate priznal a na svoju obranu uviedol, že výživné nemal z čoho platiť, čo však nie je skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vyviniť ho spod obžaloby, pretože nie je právne opodstatnená. Pre osobu, ktorá má vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu zo Zákona o rodine, určenú čo do výšky a čo do spôsobu platenia právoplatným rozsudkom súdu, nemôže slúžiť na ospravedlnenie neplnenia tejto povinnosti skutočnosť, že ju „nemá príjemť“.
Obžalovaný takto svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedel akú výšku výživného má mesačne platiť na maloleté dieťa, naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - páchaním trestného činu po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a § 34 Trestného zákona, pri nezistení žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich, súd prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, ako aj na mieru zavinenia obžalovaného a následok, ktorý jeho konaním vznikol, t.j. výšku dlhu na výživnom. Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona bude splnený uložením trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov), bez jeho skutočného výkonu. Zároveň obžalovanému bol výkon trestu odňatia slobody odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s prihliadnutím na osobu obžalovaného a na dobu po ktorú si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu a povedie k tomu, aby viedol riadny život a plnil si v budúcnosti svoju vyživovaciu povinnosť, uvedomí si nesprávnosť svojho konania, a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.