Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35C-326-2015.pdf
PDF · 149.99 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/326/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcov v X. rade: Bc. Miroslava Kumičáková, rod. Kumičáková, nar. X.X.XXXX, bytom Jaltská XX, XXX XX Košice, v 2. rade: C., obaja zastúpení JUDr. Ivanom Vankom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanej: I. zastúpená JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Mlynárska 15, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti listiny o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice
rozhodol:
Listina o vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice L. zo dňa 24.9.1999 na Notárskom úrade notárky JUDr. Melánie Košovej, so sídlom v Košiciach, Puškinova 8 j e n e p l a t n á a dôvody vydedenia nie sú dané.
Žalobcom v 1. a v 2. rade p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.7.2015 domáhali, aby súd vyslovil, že listina o vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice je neplatná nakoľko dôvody vydedenia neboli dané. Žiadali priznať náhradu trov konania.
2. Žalobcovia v 1. a v 2. rade v žalobe tvrdili nasledovné skutočnosti: Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18.6.2015 sp. zn. 36D/284/2014 uložil im dvom ako dedičom v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia podať na Okresný súd Košice I žalobu, že listina o vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice L. zo dňa 24.9.1999 na notárskom úrade v Košiciach je neplatná. Nebohý MW., naposledy bytom Košice, Darg. Hrdinov, T., otec žalobcov zomrel dňa 17.9.2014. Tento dňa 24.9.1999 spísal formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Košiciach I. notárky závet a vydeďovaciu listinu. Z obsahu predmetnej notárskej zápisnice je zrejmé, že nebohý otec žalobcov závetom odkázal svoj kdekoľvek sa nachádzajúci sa hnuteľný, nehnuteľný majetok pani C. v celosti. PanW.á zomrela ešte pred úmrtím poručiteľa C. - otca žalobcov. Z notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že otec žalobcov ich vydedil a to z dôvodov, že títo v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, alebo iných závažných prípadoch a trvale o neho neprejavovali skutočný záujem, ktorí by ako potomkovia mali prejavovať. Žalovaná je ďalšia dcéra poručiteľa Miloša Lašuta a nevlastná sestra žalobcov. V rámci dedičského konania vedenom na Notárskom úrade v Košiciach C. po oboznámení sa s obsahom závetu a listiny o vydedení žalobcovia vyhlásili, že neuznávajú listinu o vydedení a domáhajú sa svojho dedičského práva. Žalovaná závet a vydeďovaciu listinu spísanú vo forme notárskej zápisnice uznala a neuznala dedičské právo žalobcov. Na základe vyššie uvedeného v spojení s hore citovaným uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 36D/284/2014 zo dňa 18.6.2015 žalobcovia podali túto žalobu. Žalobcovia napádajú platnosť listiny o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 24.9.1999 N 96/99, Nz 96/99, nakoľko majú za to, že dôvody vydedenia zo strany poručiteľa - ich otca neboli dané. V čase rozvodu ich otca s ich matkou v roku 1982 mal žalobca v 2. rade 7 rokov, žalobkyňa v 1. rade 4 roky. Žalovaná je dcéra poručiteľa a M., druhej manželky poručiteľa. Žalobcovia nesúhlasia s dôvodom uvedeným v listine o vydedení, nakoľko poručiteľ potom ako sa rozviedol s ich matkou, prestal mať akýkoľvek záujem o nich. Žalobcov nekontaktoval, nestaral sa o nich, nezaujímalo ho ako žijú. Ako otec ani neprejavoval žiaden záujem aj napriek tomu, že v čase rozvodu rodičov boli títo maloletí. Poručil si neplnil ani zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť voči žalobcom. Žalobcovia nevedeli ani kde je a čo robí. Ešte v čase zdieľania spoločnej domácnosti poručiteľ bol stále pod vplyvom alkoholu, závažným spôsobom narúšal rodinný život. Po odsťahovaní sa zo spoločného bytu na Y. zobral komplet všetky veci z bytu a žalobcom a ich matke nenechal vôbec nič. Žalobcovia objektívne nemali žiadne informácie o otcovi, nevedeli ani to, že sa druhýkrát oženil a že majú nevlastnú sestru. S poukazom na vyššie uvedené v kontexte rodinnej genézy majú žalobcovia za to, že v tomto prípade ich poručiteľ nemal vydediť z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a/ OZ a ani dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ OZ nie je daný. Žalobcovia poukázali na ustálenú judikatúru Českej aj Slovenskej republiky. Žalobcovia majú za to, že to bol práve poručiteľ, ktorý sa voči ním zachoval v rozpore s dobrými mravmi a jediný spravodlivý následok poručiteľovho až neľudského správania sa k žalobcom počas jeho života môže byť aspoň čiastočne materiálne napravený tým, že po ňom zdedia majetok. Žalobcovia sú presvedčení, že na predmetné dedičstvo majú nespochybniteľný právny, ako aj morálny nárok.
3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení označili a predložili nasledovné dôkazy: Notárska zápisnica N XX/XX, Nz XX/XX. zo dňa 24.9.1999, Zápisnica z prejednania dedičstva zo dňa 5.2.2015, Oznámenie C. - notára z 2.3.2015, Výsluch žalobcov, Výsluch svedka W. matka žalobcov, výsluch svedka: pani T. - sestra nebohého otca žalobcov, výsluch svedka I. - brat nebohého otca žalobcov.
4. Žalobcovia v konaní použili nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a vyjadreniach, ako aj návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 2.10.2015, kedy uviedla, že žaloba žalobcov, ako aj dôvody v nej uvádzané nie sú pravdivé. Tvrdenia žalobcov sú irelevantné a všetky skutočnosti prednesie na pojednávaní.
6. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila a označila nasledovné dôkazy: výpovede svedkov
- C.
7. Podaním zo dňa 4.11.2015 žalovaná namietla miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I.
8. Ďalším podaním zo dňa 8.6.2016 žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že by poručiteľ otec žalovanej sa počas svojho života správal tak, ako to uvádzajú v návrhu žalobcovia. Navrhnutí svedkovia majú vedomosť o tom ako formou, za akých okolností a z akého dôvodu došlo zo strany poručiteľa k spísaniu notárskej zápisnice zo dňa 24.9.1999 - Závet a vydeďovacia listina.
9. Žalobcovia v 1. a v 2. rade reagovali na vyjadrenie žalovanej podaním zo dňa 20.3.2017 (replika), kedy uviedli, že so žiadnym s navrhovaných svedkov sa osobne nepoznajú, nie je zrejmé, aký je vzťah svedkov k stranám konania v prejednávanej veci a akým spôsobom svedkovia označení v predmetnom podaní žalovanej by mohli preukázať nedôvodnosť podanej žaloby, ako aj formu okolností a dôvody spísania notárskej zápisnice zo dňa 24.9.1999. Žalovaná neuviedla, k akým konkrétnym skutkovým okolnostiam majú byť svedkovia vypočutí, obmedzila sa len na všeobecný odkaz, že títo majú preukázať nepravdivosť tvrdení zo strany žalobcovi. Týmto postupom je narušená zásada predvídateľnosti postupu súdu v prebiehajúcom konaní. Zároveň počet navrhovaných svedkov je nadmieru nehospodárnu a môže mať za následok nedodržanie princípu hospodárnosti porušenia práva na spravodlivý proces.
10. Žalovaná reagovala podaním zo dňa 6.6.2017, kde len zopakovala svoje predtým uvedené vyjadrenia.
11. Žalobcovia doplnili návrhy na vykonanie dokazovania a to: výsluch svedka JA. - brata matky žalobcov, Źiadosť o zmenu priezviska žalobkyne v 1. rade z 8.1.1997, Žiadosť o zmenu priezviska žalobcu v 2. rade z 1.3.1995, vyčíslenie škody bytového zariadenia zo 4.5.1983, Potvrdenie Mestského národného výboru v Košiciach z 6.10.1982, č. IVP/1982, Podanie navrhovateľky - Žiadosť o zrušenie užívacieho práva odporcu k bytu zo dňa 1.2.1983, Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu vo veci zvýšenia výživného z 25.3.1986 sp. zn. P/173/83, Návrh na zaviazanie odporcu k úhrade zaostalého výživného k rukám navrhovateľky zo dňa 2.1.1989 sp. zn. E 3210/83, Vyjadrenie IL. k pozastaveniu výkonu súdneho rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach č.., Návrh na splácanie dlžného výživného z 24.5.1995 sp. zn. E 3210/83-4, Rozsudok Obvodného súdu Košice 1 zo dňa 19.9.1995 sp. zn. P 173/83-247.
12. Žalovaná sa k predmetu sporu vyjadrila ešte bez výzvy súdu podaním zo dňa 29.3.2018, kedy uviedla, že dôkazné bremeno preukázania, že neexistovali dôvody vydedenia ku dňu spísania listiny o vydedení k 24.9.1999 zaťažuje žalobcov. Žalobcovia nepreukázali, že k tomuto dátumu poručiteľ nemal dôvod na ich vydedenie. Správanie sa poručiteľa v byte do roku 1992 do rozvodu a vysťahovania sa z bytu, keď boli žalobcovia maloletí nie je pre rozhodovanie o predmete konania významný pre posúdenie či o 17 rokov neskôr po rozvode, odsťahovaní mal poručiteľ dôvod na vydedenie žalobcov už plnoletých detí, alebo nie. Podľa tvrdenia žalobcov a svedkov sa poručiteľ v roku 1982 správal nevhodne a tvrdia až násilne, no vo vzťahu k ich matke - vlastnej manželke, s ktorou sa rozviedol a opustil byt ešte v roku 1982. Od tej doby nebolo žiadne nevhodné správanie sa poručiteľa voči bývalej manželke a už vôbec nie voči žalobcom. Ich matka potvrdila, že sa pokúšal o styk s deťmi, do bytu ho odmietla pustiť a deti nahovárala, aby s ním nekomunikovali, čo bolo potvrdené výpoveďami. Opak bol preukázaný najmä v čase keď v roku 1993 žalobca a v roku 1996 žalobkyňa dovŕšili plnoletosť, odmietala otca, vôbec neprejavili o neho žiadny záujem. Niet jediného dôkazu v tomto konaní, že sa žalobcovia do 24.9.1999 o poručiteľa zaujímali, alebo že mu chceli alebo sa aspoň pokúsili pomôcť aj v chorobe. Plnoletí žalobcovia boli schopní, nič im nebránilo primerane mu pomôcť, pričom pomoc potreboval, nakoľko bol chorý, o čom svedčia aj lekárske správy predložené súdu. Dokonca pri hospitalizácii v zdravotníckom zariadení, kde pracovala žalobkyňa ako zdravotná sestra sa s ním ani nechcela stretnúť, tobôž že by mu v chorobe nejako pomohla, alebo sa o to pokúsila. V čase troch až šiestich rokov pred vyhotovením listiny o vydedení neprejavili žalobcovia o poručiteľa nie že opravdivý záujem, ale absolútne žiaden záujem hoci na to mali možnosť. Preukázaný nezáujem vyplýva aj zo zmeny priezviska žalobcov. Hoci zo súdnych konaní o zrušení vyživovacej povinnosť žalobcovia zistili, kde býva, nikdy ho nekontaktovali. Dokonca sa v konaní aj nechali zastupovať, aby sa s ním nestretli. Poručiteľ nikdy žiadne stretnutia a záujem zo strany jeho plnoletých deti neodmietol a to ani žalobcovia netvrdia. Neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe a v závažných situáciách poručiteľ ťažko psychicky znášal a preto sa rozhodol zriadiť listinu o vydedení hoci v tom čase žiadny majetok nemal. Nemal preto ani dôvod ani motív na vydedenie a snažil sa zanechať závet radšej v prospech svojej družky. Úplne opačne sa chovala žalovaná, ktorá o otca prejavovali záujem, komunikovala, navštevovala hoci tieto skutočnosti taktiež nemajú v tomto konaní právny výzvam na rozhodnutie o vydedení žalobcov.
13. Podľa § 13 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 20 písm. b/ CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním o dedičstve.
15. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
16. Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
17. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
18. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
21. Podľa § 84 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 88 ods. 1 písm. ch/ OSP, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve.
23. Vzhľadom na námietku miestnej nepríslušnosti súdu vznesenú žalovanou súd v prvom rade skúmal svoju miestnu príslušnosť, kedy mal za to, že príslušnosť Okresného súdu Košice I. na prejedanie veci je daná s poukazom na § 20 CSP, nakoľko na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o dedičstve vedené po poručiteľovi C. vedenom pod sp. zn. 36D/284/2014. Naviac súd poznamenáva, že takúto námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I nevzniesla žalovaná pri svojom prvom procesnom úkone, t.j. v jej vyjadrení v žalobe zo dňa 2.10.2015 doručené súdu 5.10.2015. Túto námietku vzniesla až druhým podaním, t.j. svojím druhým úkonom vo veci - listom zo dňa 4.11.2015 doručené súdu 6.11.2015 a preto už len z tohto dôvodu súd na neskoro vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti súdu (v prípade, ak by bol naozaj miestne nepríslušný tento súd) neprihliada a vec prejedná, avšak miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I bola daná tak za účinnosti OSP, ako aj za účinnosti CSP vyššie citovanými ustanoveniami a to § 88 ods. 1 písm. ch/ OSP a § 20 písm. b/ CSP.
24. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov, pripojenými spismi Obvodného súdu Košice I sp. zn. 14C/581/97 a 22C/343/93, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
25. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a v 2. rade a žalovaná sú deti po poručiteľovi nebohom C. Tento dňa 24.9.1999 spísal formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárky JA. závet a vydeďovaciu listinu L. ktorou odkázal všetok jeho kdekoľvek sa nachádzajúci hnuteľný, nehnuteľný majetok C. v celosti, s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti. Zároveň vydedil jeho dve deti C. podľa jeho vedomosti posledným bytom Y. zdržujúcu sa mimo územia SR s posledným trvalým bydliskom v Košiciach, Hlinkova 36, nakoľko v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, alebo v iných závažných prípadoch a trvale o neho neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Vydedil aj potomkov týchto dvoch uvedených detí.
26. Pri prejednaní dedičstva na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského po poručiteľovi C. boli účastníci oboznámení s obsahom závetu a listiny o vydedení, pričom právny zástupca žalobcov vyhlásil, že listinu o vydedení títo neuznávajú, domáhajú sa svojho dedičského práva z dôvodu, že dôvody vydedenia neboli dané. Následne oznámením zo dňa 2.3.2015 notár C.známil právnemu zástupcovi žalobcov, že žalovaná neuznala dedičské právo žalobcov v 1. a v 2. rade.
27. Žalobkyňa v 1. rade v konaní vypovedala, že jej rodičia sa rozviedli keď mala 3,5 roka a od toho času ju otec nenavštevoval, nekontaktoval a bol aj problém s platením výživného. Nejavil o ňu záujem. Nič jej nekupoval, nenavštevoval ju. Výživné platil len na základe exekúcie. Sem tam sa zjavil pred blokom a aj to v podnapitom stave, na čo ona nereagovala. Pred septembrom 1999 mala o ňom len také informácie, že druhýkrát oženil a má dcéru z druhého manželstva a potom, že mal tretíkrát družku a že s ňou žil. O zdravotných potiažach poručiteľa nevedela. Matka taktiež nikdy nekontaktovala otca, len keď sa jednalo o výživné , pretože o nich nejavil záujem, aby sa s nimi stretával. Ona sa ho nepokúšala kontaktovať písomne, alebo na mieste bydliska. Pred 17timi rokmi raz navštívila otca (cca v roku 2000-2002), avšak nie s úmyslom mu zobrať peniaze. Naopak on jej peniaze ponúkal, tieto ona nezobrala. Bola to len jediná návšteva otca, chcela ho spoznať, pozrieť sa mu z očí do očí a spoznať, aký je to človek. Žiaľ, neurobilo to na ňu dojem a preto sa ho rozhodla viac nekontaktovať. Na pľúcnej klinike, kde pracovala, ležal asi rok pred smrťou, avšak ju nepoznal, aspoň sa tak tváril. Ona sa mu neprihovárala, nemala záujem nadviazať s ním nejaký kontakt, keďže ani on o ňu nejavil záujem.
28. V konaní vypovedal žalobca v 2. rade, ktorý uviedol, že poručiteľ bol jeho otec a keď od nich odišiel, žalobca mal cca 10 rokov. Už vtedy o nich otec nejavil záujem, vždy to bola len mama, alebo starí rodičia z otcovej strany a z maminej strany. V čase keď mal 10 rokov, poručiteľ rozbil celý byt, opustil ich a matke vypomáhali len jej rodičia. Nečudoval sa mame, že v tom čase ich odstavila od rodiny z otcovej strany, pretože to bolo peklo, ktoré im poručiteľ spôsobil a rozbil kompletnú rodinu. Poručiteľ sa o nich nikdy nestaral, neprejavoval vzťah ako otec k deťom, o nevlastnej sestre sa dozvedel až na pohrebe otca. V roku 1999 v čase spísania vydeďovacej listiny bol už rok pri polícii, nastúpil k Ministerstvu vnútra a v tom čase žili s manželkou v 1-izbovom byte a narodil sa im prvý syn. Ak by otec bol chcel, tak ich nájde, vyhľadá a nie raz, avšak on toto neurobil, neprejavil záujem. V rokoch 1997-99 pred vydedením žalobca v 2. rade nevedel, čo otec robí, kde sa nachádza. Otca nikdy nestretol ani spontánne. Otec nevyhľadával prítomnosť žalobcu v 2. rade napr. v škole, na rodičovskom združení, na krúžkoch a podobne. Žalobca v 2. rade nevedel, kde otec býva v čase pred vydedením. V podstate od roku 1985 otca nevidel. V rokoch 1998,1999 nevedel o zdravotnom stave poručiteľa, nevedel ako žil otec, nikdy sa o to nezaujímal, pretože ani otec k nim ako deťom neprejavoval záujem. V čase od 1.1.1993 do 31.5.1995 dlhoval otec na výživnom 3.900,- Sk. Je teda na povážení, či oni ako deti by ho mali vyhľadávať. Oni nikdy neútočili na sestru, len chcú dosiahnuť zadosťučinenie voči všetkým trom deťom rovnako. Žalobca uviedol, že nevedel, čo vlastnil poručiteľ v čase vydedenia. V prípade, ak by bol vzťah žalovanej k otcovi taký pekný, tak ju v závete spomenie a neodkáže celý majetok len družke.
29. Žalovaná v konaní vypovedala, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú jej súrodenci. Ich otec nebol príkladným otcom, nakoľko aj rodičia sa rozviedli, keď mala asi 6 rokov. V roku 1999 v čase spísania závetu nebola plnoletá, mala 11 rokov. Od roku 1999 bola jediná, ktorá osobne navštevovala otca. Podľa jej vedomostí žalobkyňa v 1. rade bola raz v byte u otca, asi si prišla pýtať peniaze. Videla jej fotky, ako aj otec mal fotky C.. Otec bol chorý, bol alkoholik, avšak aj napriek tomu si ona osobne k nemu cestu našla a s nebohou mamou ho chodili navštevovať do Košíc. Čo sa týka výživného, možno bol naozaj niekedy problém, ale keď za ním chodili, otec jej prispel aj na stužkovú, aj na svadbu. Žalovaná poukázala, že aj žalobcovia v 1. a v 2. rade mohli sa správať tak ako ona. Otec sa na nich pýtal, chcel, aby ho oni navštevovali. Záujem tam nebol ozaj žiaden z ich strany. Keď ich našli prostredníctvom facebooku a oznámili smrť otca, tak im odpovedali, že oni s tým nechcú mať nič spoločné. Otec nemohol byť v tom čase alkoholik ako vypovedala žalobkyňa v 1. rade, nakoľko podľa lekárskych záznamov trpel silnými epileptickými záchvatmi, často ležal na psychiatrii. Žalovaná opísala situáciu, kedy žalobkyňa pracovala na pľúcnom oddelení v nemocnici, kde otec ležal a tvárila sa, že ho nepozná, že nevie že tam leží. Keby sa žalobcovia trošku ináč zachovali k otcovi, že si k nemu nájdu cestu, tak je všetko úplne inak. Ona si našla cestu k otcovi keď mala cca 9 rokov. Keď chodila do školy, navštevovala otca každé 2-3 mesiace, tesne pred smrťou to bolo cca raz za mesiac. Každý deň spolu telefonovali a predtým keď ešte nevyužívali ešte internet, písali si s otcom listy.
30. Listom zo dňa 8.1.1997 žalobkyňa v 1. rade požiadala Obvodný úrad Košice I - matriku o zmenu priezviska z B. z dôvodu, že otca MW. nepozná a nepozná nikoho z jeho rodiny. O ňu a o jej výchovu od detstva nejavil záujem, nenavštevoval ju, nič je nekupoval. Nemá k nemu žiaden citový vzťah, výživné platil len na základe exekúcie a nie dobrovoľne. Vychovávala ju matka a jej rodičia a preto žiadala o zmenu priezviska. Takú istú žiadosť o zmenu priezviska podal aj žalobca v 2. rade dňa 1.3.1995.
31. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 1.2.1983 podala matka žalobcov v 1. a v 2. rade voči poručiteľovi, vtedajšiemu manželovi žalobu o zrušenie práva užívať byt odporcom po rozvode.
32. Z listu matky žalobcov v 1. a v 2. rade zo dňa 25.3.1986 adresovaného Mestskému súdu v Košiciach sp. zn. P 173/83 vo veci zvýšenia výživného na v tom čase maloletú žalobkyňu v 1. rade súd zistil, že matka uviedla nasledovné skutočnosti: Odporca (otec) nejaví záujem o styk s maloletými deťmi, naposledy ich videl v apríli 1985. Od roku 1983 odporca deťom okrem jedného kila banánov nekúpil nič. Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.1985 do 31.3.1986 v celkovej sume 700,- Kčs žiadala, aby odporca splácal v 100,- Kčs mesačných splátkach popri bežnom výživnom .
33. Z listu matky žalobcov v 1. a v 2. rade zo dňa 2.1.1989 k sp. zn. E 3210/83 súd zistil, že matka žiadala zaviazať odporcu (otca - poručiteľa) k úhrade zaostalého výživného za obdobie od 1.1.1988 do 31.5.1988 vo výške 600,- Kčs.
34. Listom zo dňa 30.11.1993 matka žalobcov v 1. a v 2. rade žiadala spoločnosť Tesla Elektro Akustika š.p. z dôvodu, že táto spoločnosť ako zamestnávateľ povinného otca prestala jej vyplácať výživné, pričom za dcéru za mesiac 9/1993 v sume 500,- Sk, za mesiac 10/1993 v sume 500,- Sk.
35. Listom zo dňa 24.5.1995 žiadala matka žalobcov v 1. a v 2. rade Obvodný súd Košice 1 sp. zn. E 3210/83 o pomoc pri splácaní dlžného výživného za obdobie od 1.9.1993 do 31.5.1995 v sume 3.400,- Sk v 100,- Sk splátkach spolu s bežnými výživným.
36. Z rozsudku Obvodného súdu Košice 1 sp. zn. P 173/83 zo dňa 19.9.1995 súd zistil, že na návrh matky žalobcov v 1. a v 2. rade bolo voči žalovanému rozhodnuté v konaní o dlžnom výživnom nasledovne: Určuje, že dlžné výživné zo strany otca pre maloletú C. za obdobie od 1.9.1993 do 31.8.1995 v sume 2.900,- Sk súd povolil otcovi splácať v 200,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku.
37. Z konzultačného listu vystaveného praktickým lekárom pre dospelých závod VSŽ nemocnica Košice
- Šaca súd zistil, že podporná doba poskytovania nemocenského pre poručiteľa končila 12.1.1999. V odôvodnení bolo uvedené, že v roku 1975 mal dotyčný vo VSŽ pracovný úraz, odvtedy je liečený na epilepsiu.
38. Z listu posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity zo dňa 6.10.1999 súd zistil, že poručiteľ bol posudzovaný od 5.10.1998, že poberá invalidný dôchodok v sume 5.585,- Sk, PMZ 7.516,- Sk.
39. Z lekárskej správy zo dňa 28.9.1999 súd zistil, že poručiteľ bol aj vyšetrený na neurologickom oddelení.
40. V konaní vypovedala svedkyňa Ing. Marta Kumičáková - matka žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá uviedla, že v rozsudku o rozvode s jej bývalým manželom bolo určené, ako sa má po rozvode manželstva s deťmi stretávať. Zo začiatku pre deti aj chodieval, ale bol pod vplyvom alkoholu, resp. toxických látok. Kvôli tomu, že bol k nej agresívny, tak sa stretával s deťmi pred domom, nie v byte. Naposledy keď ich poručiteľ videl, tak syn mal asi 10 rokov a dcéra asi 7 rokov. Viackrát ich nekontaktoval nikdy. Nikdy im nič nekupoval, ani ich nenavštevoval. Nebol vôbec žiadny záujem o stretávanie sa s deťmi, o nejakú starostlivosť o ne. Deťom netelefonoval, nedával im darčeky pri príležitosti Vianoc. Dňa 1.2.1983 žiadala súd, aby bolo zrušené užívacie právo môjho exmanžela - poručiteľa k bytu, kde spolu bývali. Z bytu sa odsťahoval a zobral z bytu aj všetky veci, ktoré potreboval na zariadenie svojho 1-izbového bytu tak, že vlastne im neostalo nič, iba prázdna izba na vymaľovanie, poškodil každú vec v byte, byt zostal zdemolovaný. Bývalý manžel neplatil výživné dobrovoľne, platil len na základe exekučného rozhodnutia. Keď bola dcéra dospelá, kontaktoval otca, chcela sa s ním len rozprávať, spoznať ho. O vzťahu poručiteľa a žalovanej nemala žiadnu vedomosť. Vedela len to, že keď mal žalovaná 7 rokov, aj od nich odišiel. Ešte počas manželstva sa po požití alkoholu správal násilne, vyhrážal sa jej zabitím či zohavením. Dôvodom rozvodu bola labilná povaha exmanžela a požívanie alkoholických nápojov.
41. V konaní vypovedal svedok Ing. Jaroslav Lašút - brat poručiteľa, ktorý uviedol, že počas manželstva s matkou žalobcov v 1. a 2. rade býval vedľa neho, na G. a častokrát som k nim musel utekať, pretože brat terorizoval rodinu, vyhrážal sa násilím. Dokonca dvakrát nastala taká situácia, že mal v ruke šrubovák a chcel s ním útočiť na manželku. Svedok mal dokonca obavy aj o svoj život, či naňho nezaútočí. Prvé manželstvo brata bolo preto také, lebo v tom čase začal piť, požívať lieky. Lieky zapíjal alkoholom a tým jeho agresivita stúpala. Pomerne rýchlo sa rozviedli. O deti sa vôbec nestaral, nezavolal, nenavštívil ich i keď mal určené dni, kedy sa s nimi mohol stretávať a deti v tom čase mali nejakých 7 a 4 roky, takže oni ho priamo vzhľadom na svoj vek navštíviť nemohli, takže takto sa v podstate vytratil z ich života. V druhej etape života sa stal z neho skoro bezdomovec, lebo byt od zamestnávateľa buď vrátil alebo predal. Cez inzerát zoznámil so svojou druhou manželkou, tam tiež mali jedno dieťa spoločné a to žalovanú a postupne začali také isté problémy, ako boli v tom prvom manželstve. Žil v Trebišove. Aj s druhou manželkou sa rozviedol. Potom nastala jeho tretia najhoršia etapa života, keď odišiel do cigánskeho tábora v Trebišove, tam žil asi 2 alebo 3 roky. Tak potom sa po nejakom čase z toho bahna dostal, nikto sa o neho neobtrel, ani z prvého a ani z druhého manželstva a skončil v podstate zas ako bezdomovec na psychiatrii na lôžkovej časti a to mohlo byť asi 10-12 rokov dozadu, keď asi zasiahla určitá prozreteľnosť a zoznámil sa tam s jednou ženou p. Sabolovou, ktorá bola takisto psychiatrický pacient, mala svoj byt, rozumeli si, takže sa dali dohromady a žili ako druh s družkou. On sa o ňu staral, pretože ona bola na tom horšie, až nakoniec ona umrela a byt závetom prepísala na neho. Brat bol dobre finančne zabezpečený, lebo počas celého toho obdobia, pretože z dôvodu pracovného úrazu vo VSŽ mu boli uznané trvalé následky s náhradou a s progresívnym doplatkom mzdy, takže netrpel žiadnym finančnými suchotami, práveže mal dosť našetrené. Po smrti jeho družky pani D. tak sme ho navštevovali, starali sa o neho, keď bolo niečo treba, tak zavolal. Nikto sa k nemu nehlásil, len vtedy keď niečo od neho potrebovali a to hlavne zo strany Trebišova. Keď sa s ním rozprával, zdôveril sa mu, že mu nikto nepomôže, pomoc sa čaká len od neho. Žalovaná ho navštevovala 1-2x do roka, a to až v čase jej dospelosti. svedok nemal vedomosť o tom, že by žalovaná s poručiteľom denno denne si písala, telefonovala. Brat trpel epilepsiou, veľakrát ho brala sanitka do nemocnice. Opateru nepotreboval, pretože keď ho už prepustili z nemocnice, tak už bol v poriadku.
42. V konaní vypovedala P. - sestra poručiteľa, ktorá uviedla, že od pracovného úrazu brata tento začal brať lieky, ktoré zapíjal alkoholom. Kvôli tomu boli v rodine veľké zvady, nevenoval sa deťom, nemal o nej záujem. Keď sa oženil druhýkrát do Trebišova, naďalej pil a bral lieky. Manželstvo bolo tiež nanič, nevenoval sa deťom, teda žalovanej, bol agresívny. Potom keď už žil v Košiciach, si našiel priateľku, žili v jej byte spolu. Tam k nim ona chodila, pomáhala, robila nákupy, čo bolo treba. Keď táto družka zomrela, brat stále niečo potreboval, tak mu s manželom chodila na nákupy na aute. To bolo okolo roku 2000 a aj rok, dva potom tam stále bola. Dokonca brat mal taký strach, keď bol sám, že niekoľkokrát bola u neho aj spať. V tom čase on nenavštevoval deti, či jedny, alebo druhé, t.j. z prvého alebo druhého manželstva a ani oni jeho nenavštevovali. Ona tam žalovanú nikdy nevidela. Jej brat jej hovoril, ako to vlastne je, že keď príde k nemu žalovaná, tak prišla len na peniaze a na jeho žiadosť mu ani okná neumyla. Na upratovanie mal zabezpečenú upratovačku cez nejakú agentúru, ktorá bola k nemu milá a preto chcel na ňu prepísať byt. Svedkyňa mu hovorila, že nech neblázni a nech neprepisuje byt na tretiu cudziu osobu, ak má svoje vlastné deti a on jej na to takto povedal: „Prečo by mal dať byt I. keď mu nič nepomáha, keď nič nerobí“. Deti z prvého manželstva samozrejme nespomenul. Brat jej povedal, že dal 10.000,- Eur na svadbu p. C. (pozn. sudcu: nevlastný brat žalovanej). Potom jej aj rozprával, že volal Janku, veľakrát mu nedvíhala telefón. Žalovaná pýtala peniaze na podnikanie - pedikúru v jej byte v Trebišove. Po jeho smrti mu žalovaná, jej nevlastný brat a jeho žena nechceli urobiť pohreb, lebo nemajú peniaze. Tak svedkyňa urobila bratovi pohreb, lebo oni traja zdúchli a ich nebolo. Počas života brat nekontaktoval deti z prvého manželstva. Raz za ním bola C., o čom jej on povedal. Žiadny záujem z jeho strany tam nebol. On nemal záujem o deti. Brat vždy hovoril o žalovanej v zlom. Hovoril, že nechcela pomáhať, že nepríde a keď prišla, tak sa jej on spýtal, či zas prišla pre peniaze. žalovanej brat peniaze dával, lebo oni, t.j. žalovaná a ostatní chodili k nemu peniaze pýtať, ale mu nepomáhali, lebo mal upratovačku. On si dokonca aj nákupy zabezpečoval tak, že chodil nakupovať taxíkom. Oni mu nepomáhali nič.
43. V konaní vypovedaB. - nevlastný brat žalovanej, ktorý uviedol, že jeho sestra I.ala so svojim otcom C. celkom dobrý vzťah. Chodila tam aj preto, že sa tam aj sama pýtala. Ich mama M. jej nebránila, aby sa stretávala s otcom. On s jeho sestrou - žalovanou a s jeho ďalšou sestrou, ktorú mala mama ešte s predchádzajúcim manželom z prvého manželstva pánom L. a to panW., tak chodili spoločne na návštevu k otcovi žalovanej. Keď sa mama žalovanej rozviedla s poručiteľom, tak mala žalovaná asi 6 rokov, on mal cca 17 a vie, že ten kontakt s otcom u žalovanej zostal zachovaný nie síce v pravidelných intervaloch, ale bolo to niekoľkokrát to roka, chodili tam a poručiteľ ich pohostil. On ako otec kúpil žalovanej aj nejaké oblečenie, veci. Aj po smrti ich mamy v roku 2010 žalovaná udržiavala kontakt so svojím otcom, prišla niekedy, doniesla mu navarené, či potreboval poprať, niečo popratala. Ak chcel niečo kúpiť, tak mu to doniesla. Čo sa týka žalobcov v 1. a v 2. rade, osobne ich nepozná, len z rozprávania môjho pána B., ktorý hovoril, že mu mama žalobcov v 1. a 2. rade bránila v kontakte a on po rozvode sa bál vyvíjať nejakú snahu a zdôvodňoval to tým, že ich dedo bol policajt a on bál sa, že ak by kontaktoval deti z prvého manželstva, že by mohol dostať bitku. Keď sa pán Lašut rozviedol s mamou žalovanej, tak aj on s ním udržiaval kontakt. Naproti tomu žalobkyňa v 1. rade ho nenavštívila, keď bol v nemocnici na pľúcnom a aj keď bývali na jednej ulici na Kurskej v Košiciach, tiež ho nenavštevovala. Navštívila ho asi 5 alebo 7 rokov dozadu a chcela od neho peniaze 10.000,- Eur. Keď svedok kontaktoval žalobkyňu v 1. rade a informoval ju o tom, že zomrel ich otec, že je brat Janky Lašutovej , ona mu vtedy do telefónu povedala, že medzi nimi to už dávno skončilo a odmietli ho pochovať. Potom na Facebook písali aj C. a neodpísal im ohľadom toho. Následne navštívili P., informovali ju o tom, že zomrel a že deti z prvého manželstva ho odmietli pochovať. P. im vtedy vysvetľovala, že oni nie, že oni predsa dávno nie sú v kontakte. Žalovaná kontaktovala poručiteľa osobne niekoľkokrát do roka, ale telefonicky boli sústavne denno denne v kontakte. V roku 2003 dostal od poručiteľa ako svadobný dar 5.000,- Sk. Nikdy som od neho žiadnych 10.000,- Eur nedostal.
44. V konaní vypovedala svedkyňa C. - nevlastná sestra žalovanej, ktorá uviedla, že ža pán Lašut stále spomínal svoje deti z prvého manželstva. Čo sa týka výživného, otec mal aj nejaké pojednávanie, ale z rečí ich mamy vie, že prvé veci, ktoré zaplatil otčim z výplaty, tak to boli cigarety a výživné. S deťmi sa chcel stretávať, lenže mu to nebolo umožnené, lebo vedel, aká bola jeho prvá manželka a bránila mu. Akým spôsobom, to svedkyňa nevedela uviesť. Svedkyňa nevedela o tom, že by sa poručiteľ pokúsil kontaktovať deti iným spôsobom než cez ich mamu. Otčim s jej sestrou boli stále v kontakte, stále si volali. On vedel, aké známky má, na akú školu ide. Javil o ňu záujem. Rodina o neho vôbec nejavila záujem. deti z prvého manželstva ho nekontaktovali. Jeho syn ho navštívil raz a jeho vlastná dcéra tam bola 2x, lebo chcela od neho peniaze a on ju vyhnal potom. Výživné mu strhávali zo mzdy, takže nevie, prečo žalobcovia tvrdia, že to výživné nedostávali.
45. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení:
46. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
47. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
48. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
49. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
50. Podľa § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
51. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
52. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
53. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
54. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
55. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
56. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
57. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
58. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
59. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
60. V prvom rade je nutné uviesť, že predmetná žaloba obsahovala dva výroky: 1/ o určenie, že listina a vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice N 96/99, Nz 96/99 zo dňa 24.9.1999 je neplatná, nakoľko 2/ dôvody vydedenia nie sú dané. Z formulácie daného výroku sa súd teda zaoberal náležitosťami tejto listiny o vydedení (ktorá bola zahrnutá v rámci spísaného závetu) a mal za to, že táto spĺňa všetky formálne zákonné požiadavky. Listina bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, podpísaná, bol v nej uvedený deň, mesiac a rok podpísania, t.j. plne v súlade s § 476 a § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka.
61. Po tomto vyhodnotení sa súd zaoberal druhým výrokom žaloby - o určenie, že dôvody vydedenia žalobcov v 1/a 2/ rade nie sú dané. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Takýmto spôsobom možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne, na rozdiel od závetu, kde poručiteľ musí neopomenuteľným dedičov dať aspoň to, čo predstavuje ich zákonný podiel v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. Vydedenie ako právny úkon poručiteľa musí spĺňať tak formálne ako aj materiálne náležitosti.
62. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia taxatívne uvedeného v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. Z obsahu závetu a vydeďovacej listiny učineného poručiteľom mal súd za to, že tento vydedil žalobcov v 1/ a 2/ rade z dôvodu uvedeného pod písm. a) t.j. že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch a zároveň pod písm. b) t.j. že o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Pri vydedení podľa týchto dôvodov je nutné skúmať, či bola na strane poručiteľa potreba pomoci v starobe, chorobe alebo iných závažných situáciách a či vydedený dedič mal objektívnu možnosť sa postarať o poručiteľa. Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča resp. mu v tom bránili nejaké objektívne prekážky. Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. V praxi sa stáva, že vydedený dedič poprie existenciu dôvodu (inak zákonného) v listine o vydedení. Ak zostane táto otázka medzi účastníkmi konania o dedičstve sporná, odkáže súd vydedeného dediča, aby svoje právo uplatnil žalobou.
63. V tomto konkrétnom prípade Okresný súd Košice I. ako súd dedičský odkázal žalobcov v 1/ a 2/ rade brániť svoje dedičské právo práve podaním tejto žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení, nakoľko dôvody vydedenia nie sú dané. Týmto je preukázaný na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože bez neho žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemôžu byť účastníkmi dedičského konania po ich otcovi - poručiteľovi.
64. Poručiteľom uvádzaný dôvod vydedenia musí existovať v čase prejavu vôle o vydedení. Z tohto dôvodu súd z predložených dôkazov skúmal situáciu v čase vyhotovenia listiny o vydedení a času mu predchádzajúcemu, t.j. pred dátumom 24.9.1999. Žalobkyňa v 1/ rade v čase vydedenia mala 21 rokov a žalobca v 2/ rade 24 rokov.
65. Súd mal za preukázané, že po tom, čo sa otec žalobcov v 1/ a 2/ rade rozviedol s ich matkou, o nich neprejavoval ozajstný záujem, nestretával sa s nimi, nekontaktoval ich, nenavštevoval ich ani pri príležitostiach ich sviatkov (narodenín, menín, Vianoc), nezabezpečoval ich výchovu a výživu, dokonca aj súdom určené výživné platil nepravidelne a s omeškaním, pričom matka sa mnohokrát musela domáhať výživného prostredníctvom výkonu rozhodnutia. V konaní bolo výpoveďou matky preukázané, že zopár rokov po rozvode sa otec so žalobcami síce stretával, avšak nikdy v ich (jej) byte z dôvodu obavy z fyzického napadnutia jej osoby a deti otec brával spred bloku. Následne aj táto nie častá aktivita otca - poručiteľa ustala a tento deti prestal navštevovať a stretávať sa s nimi. Poručiteľ sa znovu oženil, z ktorého zväzku sa narodila práve žalovaná. Vo veku jej 6 rokov poručiteľ odišiel aj od nich a taktiež sa s ňou nestretával. Ako ona v konaní uviedla, opätovné stretávanie sa s otcom začalo asi keď mala ona 9 rokov. Žalobcovia v 1/a 2/ rade v konaní nerozporovali skutočnosť, že otca oni nekontaktovali, neprejavovali oňho záujem, nepomáhali mu v starobe a chorobe, avšak túto skutočnosť súd vyhodnocoval s prihliadnutím na všetky vzťahy v rodine komplexne.
66. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkami, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen formálneho a v podstate neexistujúceho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.
67. Súd mal za, to že vzhľadom na skutkovú situáciu v rodine a vzájomné vzťahy medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a poručiteľom, žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavili opravdivý záujem, spôsobil sám poručiteľ tým, že po rozvode s ich matkou, ich prestal navštevovať, kontaktovať a zaujímať sa o nich tak, ako by riadny a starostlivý rodič mal a vlastne tak, ako sa poručiteľ choval k žalovanej, kedy o ňu záujem prejavoval. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade svojím konaním nezapríčinili vznik takéhoto stavu ani čiastočne. Súd mal jednoznačne za to, že v prvom rade je to rodič, ktorý má prejaviť záujem, má sa snažiť kontaktovať deti, a to aj v prípade ak mu v tom je bránené, čo však v konaní nebolo vôbec preukázané a ostalo len v rovine tvrdení. Poručiteľ sa mohol stretávať s deťmi - žalobcami v 1/ a 2 rade, avšak jedine mimo ich bytu resp. bytu ich matky, nakoľko táto sa bála o svoj život, pretože poručiteľ bol vo vzťahu k nej agresívny, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj jeho brat. Súd mal za to, že za týchto okolností nebolo možné od žalobcov v 1/ a 2/ rade požadovať zmenu v ich postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase medzi nimi a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný citový vzťah, v ktorom by mohli pokračovať, resp. na ktorý by mohli prípadne nadviazať. Za tohto stavu súd považoval za neprimerané očakávať od žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby poskytli poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, nakoľko ich vzájomný vzťah bol úplne prerušený a poručiteľ sa nikdy nepokúsil ani po dosiahnutí plnoletosti žalobcovi v 1/ a 2/ rade tento obnoviť.
68. Z uvedeného dôvodu súd potom uzatvoril, že dôvody vydedenia v zmysle § 469a písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka nie sú dané a preto listina o vydedení spásaná vo forme notárskej zápisnice N 96/99, Nz 96/99 zo dňa 24.9.1999 je neplatná. Súd už len nad rámec vymedzeného predmetu konania (určenie, že listina o vydedení je neplatná, nakoľko dôvody vydedenia nie sú dané) uvádza, že ak poručiteľ zriadil závet a listinu o vydedení, mal tam poňať a zahrnúť aj žalobcov v 1/ a 2/ rade ako aj žalovanú v rozsahu ich zákonného podielu. Nakoľko poručiteľ tak neučinil a to dokonca ani vo vzťahu k žalovanej, ktorú v tom čase nevydedil, závet a listina o vydedení sú neplatné. Súd nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré nastali krátko po rozvode poručiteľa s matkou žalobcov v 1/ a 2/ rade ako napríklad zdemolovanie bytu pri odsťahovaní sa, alebo skutočnosti, ktoré nastali až po dátume spísania vydeďovacej listiny, t.j. po roku 1999 a to napríklad okolnosti návštev žalovanej u poručiteľa po dosiahnutí 11 rokov veku a v čase jej dospelosti. Z tohto dôvodu potom nebola relevantná ani situácia, kedy žalobkyňa v 1/ rade mala odignorovať otca - poručiteľa ako pacienta na pľúcnom oddelení, kde pracovala, nakoľko tam bol on hospitalizovaný až v čas po dátume vyhotovenia vydeďovacej listiny.
69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).