Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-23-2017.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Denisy Šaligovej a JUDr. Lenky Halmešovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. K., nar. XX.XX.XXXX, a U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov: matky O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, a otca T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Timko, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova tr. 6, 949 01 Nitra, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/166/2013-243 zo dňa 16.06.2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného pre maloletého U. K. p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku o zročnom výživnom pre maloletého U. K. odvolací súd tento rozsudok m e n í tak, že zročné výživné vo výške 1.320 eur za dobu od 01.05.2013 do 30.01.2014 súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 150 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného pre maloletú O. K. p o t v r d z u j e .
IV. Vo výroku o zročnom výživnom pre maloletú O.Q. odvolací súd tento rozsudok m e n í tak, že zročné výživné vo výške 1.320 eur za dobu od 01.05.2013 do 30.01.2014 súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 150 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí U.Q. O. K. v sume po 220 eur mesačne na každé dieťa za dobu od 01.05.2013 do 30.01.2014, t. j. do rozvodu manželstva rodičov, s tým, že otec je povinný výživné platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom za uvedené obdobie u maloletého U. vo výške 1.520 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 253,33 eura spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a
rozhodol tiež o zročnom výživnom za toto obdobie u maloletej O. vo výške 1.320 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 220 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podala dňa 10.05.2013 návrh, v ktorom žiadala, aby súd na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej O. sumou 300 eur mesačne a maloletého U. sumou 600 eur mesačne, pričom ona bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Návrh odôvodnila tým, že s otcom sú síce manželia, avšak nežijú spolu, pretože on pracuje v Nemecku, zatiaľ čo ona spolu s deťmi od neho dňa 05.01.2013 odišla na Slovensko, kde si obstarala podnájom.
2. Súd konštatoval, že v priebehu konania v tejto právnej veci bolo manželstvo rodičov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/228/2013-92 zo dňa 23.01.2014, právoplatným dňa 31.01.2014. Týmto rozsudkom boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na výživné vo výške 220 eur mesačne na každé maloleté dieťa s povinnosťou platenia k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku a bol zároveň upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Na základe tejto skutočnosti matka na pojednávaní dňa 12.06.2015 žiadala určenie výživného odo dňa podania návrhu na súd do dňa 31.01.2014, kedy rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť. Súd teda v tejto veci riešil už len výživné za obdobie od 01.05.2013 do 30.01.2014 a prihliadal na stav, že rodičia v uvedenom období spolu nežili. Matka v tom čase už s deťmi žila na Slovensku a otec žil a pracoval v Nemecku; na Slovensko chodil podľa toho, ako mu to umožňovali jeho pracovné povinnosti. Matka bola spolu s deťmi odkázaná na bývanie v nájme, ktorý uhrádzala. V tom čase poberala rodičovský príspevok, otec prispieval na výživu detí nepravidelne a v sumách, ktoré nemohli dostatočne pokryť ich odôvodnené potreby, ktoré mali v zásade bežný charakter. Súd zohľadnil jeho výdavky na bývanie v Nemecku i na Slovensku a aj ďalšie ním hradené náklady a zohľadnil aj výdavky matky na jej bývanie. Konštatoval, že príjmy rodičov boli z hľadiska ich výšky neporovnateľné, a na ich krytí sa otec mal podieľať v širšom rozsahu. Otec matke síce výživné platil, ale nepravidelne a v nedostatočnej miere. Súd pri určovaní výživného bral zreteľ na odôvodnené potreby mal. detí a súčasne tiež na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov detí spočívajúce v ich príjmoch, výdavkoch a vlastníckych pomeroch.
3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že otec v rozhodnom období 5/2013-1/2014 prispel otec detí na výživu detí sumami: 5/2013 - 240 eur, 6,7,8,9/2013 - neprispel žiadnym výživným na deti, 10/2013
- 300 eur, 11/2013 - 260 eur, 12/2013 - 200 eur, 1/2014 - 320 eur, a to na obe deti spolu s tým, že z uvedených súm dal na každé dieťa dať rovnakú čiastku. Takto teda otec prispel na obe deti spolu 1.320 eur, z čoho je na každé dieťa 660 eur. Za primerané súd považoval určenie výživného pre mal. O. v sume 220 eur mesačne a pre mal. U. v sume 200 eur mesačne. Od uvedenej sumy stanoveného výživného za 9 mesiacov vo výške 1.980 eur (220 eur x 9 mesiacov) u mal. O. odpočítal zaplatené výživné vo výške 660 eur, a rozdiel vo výške 1.320 eur predstavuje konečnú sumu zročného výživného. Túto sumu mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 220 eur. U mal. U. za 9 mesiacov suma výživného rovnako predstavuje 1.980 eur, ale súd k tomu pripočítal (vo výroku o zročnom výživnom) ešte 200 eur, ktorú matka vynaložila na zaplatenie špeciálneho mlieka konzumovaného synom v mesiaci 5/2013. Otec by teda mal zaplatiť spolu 2.180 eur (1.980 eur + 200 eur), od čoho potom súd odpočítal zaplatenú sumu výživného 660 eur, pričom rozdiel činí 1.520 eur a túto sumu ako končenú sumu zročného výživného umožnil súd otcovi splácať mesačnou splátkou po 253,33 eura.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že celkové zročné výživné určí na sumu 2.000 eur, pričom zročné výživné na mal. U. sa určí v sume 1.070 eur s povolením splátok v šiestich mesačných splátkach po 178,33 eura a zročné výživné na mal. O. sa určí v sume 930 eur, ktorú povolí otcovi splácať v šiestich mesačných splátkach po 155 eur. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd svoje rozhodnutie oprel o viaceré tvrdenia matky, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané, najmä v smere preukázania výdavkov na maloleté deti a špeciálneho mlieka, ktorého potreba bola indikovaná výlučne úzkostlivou povahou matky. Nesprávnosť právneho
posúdenia videl v tom, že súd nevychádzal z rovnovážneho modelu medzi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi na strane otca a odôvodnenými potrebami na strane maloletých detí a súd podľa neho nezohľadnil ani reálne potreby detí. V rozhodnom období boli deti v nízkom veku a výživné v sume 220 eur mesačne je neprimerané.
5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že mal. U. požíval špeciálne mlieko už v čase ich pobytu v Nemecku, pričom sám otec potvrdil, že syn mlieko užíval z dôvodu refluxu. K námietke nezohľadnenia reálnych potrieb maloletých detí uviedla, že otec poukázal len na neprimeranosť výšky výživného, ale nespochybnil výdavky na maloleté deti, ktoré boli preukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi rodičmi došlo k dohode ohľadne výšky výživného 220 eur mesačne na každé maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva, odvolanie je podľa nej len formálne.
6. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. K vyjadreniu matky podal otec písomné vyjadrenie, v ktorom zdôraznil svoje argumenty uvedené v podanom odvolaní a uviedol, že súd nie je viazaný jeho postojom z iného súdneho spisu, ktorý sa netýka predmetnej veci. Jediným cieľom matky bol podľa neho úmysel získať majetkový prospech. S cieľom preukázania starostlivosti matky o maloleté deti doručil súdu fotografie šatníku a oblečenia veci maloletých detí.
8. K predloženým fotografiám sa písomne vyjadrila matka, ktorá konštatovala, že fotografie nepreukazujú zanedbávanie detí, lebo deti sú vždy čisté a upravené. Množstvo oblečenia dokladovala fotografiou šatníka detí. Námietky otca v tomto smere považuje za irelevantné.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP) napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výrokoch o zročnom výživnom podľa § 388 CSP čiastočne zmenil. V súvislosti s potvrdením výrokov o určení výživného odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokmi rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výživného ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, CMP a CSP. Súd sa dostatočne zaoberal danosťou zákonných podmienok pre určenie konkrétnej výšky výživného na čas do rozvodu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdil. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého výroku rozsudku v tejto časti a na dôvažok dodáva nasledovné:
10. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávnenej osoby a jednak na strane povinnej osoby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodičov, ktorá je daná tým, že deti majú právo podieľať sa na ich životnej úrovni. Na strane oprávnených detí súd teda skúma ich skutočné odôvodnené potreby, medzi ktoré nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom. Na druhej strane súd skúma aj možnosti a schopnosti oboch rodičov, na základe čoho môžu svoje deti primerane vyživovať.
11. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že výživné v rozhodnom období v určenej výške 220 eur mesačne na každé maloleté dieťa je adekvátne v pomere k finančným schopnostiam a možnostiam otca a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti matky. Príjmy otca dosahované v Nemecku, ako uviedol aj on sám, boli v rozhodnom čase vo výške 2.678 eur mesačne. Vzhľadom na takýto vysoký mesačný príjem, a to aj s prihliadnutím na jeho
nevyhnutné výdavky, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opísal, odvolací súd výšku určeného výživného považuje za primeranú. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, pričom matka sa v tom čase - s jej mesačným príjmom vo výške 149,50 eura
- na ich výžive podieľala najmä osobnou starostlivosťou. Osobitosťou tohto prípadu je skutočnosť, že otec v rozhodnej dobe pracoval v Nemecku, kde dosahoval vyššie uvedený príjem, a aj pri vynakladaní zistených nevyhnutných nákladov na živobytie bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť také výživné, o akom bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté. Preto námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za natoľko právne významné, aby jeho odvolaniu vyhovel.
12. V časti výrokov o zročnom výživnom odvolací súd považoval za potrebné tieto výroky podľa § 388 CSP zmeniť vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj z toho, že súd prvej inštancie u oboch detí stanovil mesačné výživné za dobu 5/2013 - 1/2014 v sume po 220 eur mesačne, čo u každého dieťaťa činilo 1.980 eur. Po odpočítaní zaplateného výživného pre každé dieťa vo výške 660 eur zročné výživné činí 1.380 eur. Súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne, keď k výške zročného výživného (a nie priamo vo výroku o určení výživného) u mal. Sebastiána pripočítal aj náklady na zakúpenie špeciálneho mlieka ako jednorazového výdavku odôvodňovaného matkou zdravotným stavom dieťaťa. Ak však súd takéto náklady matky priamo vo výroku o určení výživného nezohľadnil a pri tomto výroku to teda ani nezdôvodnil, potom nebol daný dôvod takéto náklady pripočítať len v rámci zročného výživného, kde sa zohľadňuje len výška určeného výživného a výška zaplateného výživného v rozhodnom období. Navyše aj formulácia samotného výroku o zročnom výživnom nezodpovedala tomu, že podľa tohto rozsudku sa už žiadne bežné výživné neplatí, a nezodpovedala ani zákonnému ustanoveniu § 232 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. S ohľadom na výšku určeného výživného po 220 eur mesačne odvolací súd teda podľa § 388 CSP musel rozsudok v časti zročného výživného zmeniť u oboch detí tak, že zročné výživné vo výške 1.320 eur za dobu od 01.05.2013 do 30.01.2014 povolil otcovi splácať v splátkach po 150 eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).
13. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).