Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-103-2013.pdf
PDF · 119.13 KB
No categories available
30Cb/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: MAXS spol. s r.o., Hraničná 24/A, Bratislava, IČO: 46 150 072, právne zastúpený: JUDr. Milan Koleda, advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 59.666,28,- EUR, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2013, doručenou súdu dňa 29.05.2013, domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 59.666,28,- €, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobou podanou dňa 14.6.2010 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa domáhal zaplatenia 99.937,87 Eur s príslušenstvom, pričom o uvedenom nároku rozhodol konajúci súd rozsudkom č.k. 9Cb/135/2010-246 zo dňa 28.12.2010 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 92.232,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti istiny 7.705,27 Eur a úroku z omeškania súd návrh zamietol. Tretím výrokom súd vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 92.232,60 Eur ako aj proti výroku o trovách konania, podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 14Cob/92/2011 zo dňa 05.09.2012 tak, že napadnutý výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 92.232,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj napadnutý výrok o trovách konania, potvrdil. Rozsudkom prisúdenú čiastku 92.232,60 Eur žalovaný pripísal dňa 08.10.2012 na účet právneho zástupcu žalobcu, čím si žalovaný splnil svoj záväzok.
3. Poistná udalosť nastala dňa 10.10.2007. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v marci 2008 a dňa 26.03.2008 poukázal žalobcovi čiastočné poistné plnenie. Od tohto dňa sa žalovaný nachádzal ohľadom sporného zvyšku poistného plnenia v omeškaní. Nakoľko žalovaný odmietal poistné plnenie uhradiť, podal žalobca na Okresnom súde Liptovský Mikuláš už vyššie uvedenú žalobu. Listom zo dňa 22.02.2013 si žalobca u žalovaného uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka za obdobie od 26.03.2008 do 08.10.2012 vo výške 59.757,75 EUR, t.j. za 1659 dní omeškania pri úroku 14,25% z dlžnej sumy 92.232,36 EUR, čo žalovaný odmietol uhradiť z dôvodu premlčania ako aj prekážky rozsúdenej veci.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 16.09.2013 v ktorom uviedol, že žalobca mal u žalovaného uzatvorenú Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.1996, ktorou bol poistený objekt
- I. O., T. T. č. XX, s dojednanou poistnou sumou 132.776,-Eur (4.000.000,-Sk). Poistením boli kryté aj hnuteľné veci, nachádzajúce sa v objekte, ako aj zásoby. Dňa 10.10.2007 došlo v predmetnom objekte k rozsiahlemu požiaru. Poistná udalosť bola u žalovaného riadne nahlásená, v systéme bola zaevidovaná pod číslom T. a žalovaný pristúpil k jej prešetreniu. Dňa 26.3.2008 žalovaný ukončil šetrenie a na účet žalobcu poukázal poistné plnenie vo výške 45.708 Eur a plnenie vo výške 3.629,91 Eur ako odpratávacie náklady. Dňa 14.6.2010 podal žalobca na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu o zaplatenie 99.937,87 Eur s prísl. (č.k. 9Cb/135/2010). Konajúci súd v predmetnej veci rozhodol a v rozsudku zo dňa 28.12.2010 v odôvodnení na strane 10 uviedol: „Rovnako súd zamietol návrh aj v časti úroku z omeškania, lebo žalobca v žalobe vôbec neuviedol výšku úroku z omeškania. Súd v sporných konaniach nemôže prekročiť návrh účastníka a keďže žalobca nežiadal konkrétne určenú výšku úroku z omeškania, nemohol súd úrok z omeškania žalobcovi priznať.“ Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie otázky výpočtu podpoistenia a výšky poistného plnenia (strana 6 Rozsudku Krajského súdu Žilina, č.k. 14Cob/92/2011). Otázkou nepriznania úrokov z omeškania sa odvolací súd vôbec nezaoberal, keďže tieto neboli napadnuté odvolaním. Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu dňa 5.9.2012 potvrdil v celom rozsahu. Žalovaný na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu Žilina poukázal na účet žalobcu dňa 8.10.2012 súdom priznanú čiastku vo výške 92.232,60 Eur.
5. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, žalobcom uplatnený nárok považuje za premlčaný a v tejto súvislosti vznáša námietku premlčania. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, uvádzanú v žalobe, kde žalobca aplikuje § 112 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len OZ), ktorý pojednáva o prerušení plynutia premlčacej doby, pričom za prerušenie považuje žalobca trvanie súdneho konania - tak prvostupňového ako aj odvolacieho - ktoré začalo 14.6.2008 a skončilo 5.9.2012. Odvolací súd sa otázkou nepriznaných úrokov z omeškania vôbec nezaoberal, a to z dôvodu, že tieto neboli odvolaním napadnuté ani zo strany žalobcu ani zo strany žalovaného, a preto nárok týkajúci sa úrokov z omeškania bol ukončený rozhodnutím prvostupňového súdu. Po tomto termíne mal žalobca možnosť podať žalobu a žiadať priznať úroky z omeškania. Konanie na prvostupňovom súde trvalo od 14.6.2010 do 28.12.2010, t.j. cca 194 dní, kde by bolo možné hovoriť o prerušení plynutia premlčacej doby. Žalobca nemal dôvod čakať na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý o predmetnej veci vôbec nepojednával. V tejto súvislosti podľa žalovaného nie je možné hovoriť ani o podmienke, s ktorou sa spája prerušenie plynutia premlčacej doby, uvedenej v § 112 OZ, a to, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. V uvedenom prípade žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava I až 29.5.2013, t.j. už po uplynutí premlčacej doby a poukázal na ust. § 110 ods. 3) OZ prvá veta „Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;....“ Žalovaný je ďalej toho názoru, že prvýkrát mohol žalobca požiadať o úroky z omeškania dňom, kedy žalovaný ukončil likvidáciu, t.j. 26.3.2008. Na súd bola žaloba podaná 14.6.2010, t.j. po uplynutí 2 rokov, 2 mesiacov a 19 dní. Po dobu trvania konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, kedy bolo možné reálne o úroku z omeškania pojednávať, premlčacia doba neplynula. Podľa názoru žalovaného po doručení rozsudku 30Cb/103/2013-115
prvostupňového súdu a uplynutí 15 dní po jeho doručení, mohol žalobca podať opätovne žalobu o priznanie úroku z omeškania, stále mu totiž neuplynula trojročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 3) OZ. Tá mu podľa názoru žalovaného uplynula cca 10.10.2011 (26.3.2011 + 194 dní za prerušenie). Po tomto dátume je uplatnený nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania z pohľadu žalovaného premlčaný. Okrem námietky premlčania žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš bolo jednoznačne preukázané a účastníkmi konania nijak nerozporované, že predmetná Poistná zmluva č. XX.X.XXXX, bola uzatvorená dňa 18.3.1996, kedy všetky nároky súvisiace s poistením (t.j. úroky z omeškania, premlčanie, náhrada škody a pod.) sa posudzovali výlučne podľa Občianskeho zákonníka. Preto nie je v uvedenom prípade možné na výpočet úrokov z omeškania aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a použiť sadzbu úroku z omeškania, ktorá je aplikovateľná v obchodnoprávnych vzťahoch (túto možnosť priniesla až novela Občianskeho zákonníka č. 530/2003 Z.z., účinná od 1.2.2004, kedy sa v rámci poistných zmlúv, uzatvorených medzi podnikateľmi po tomto termíne, v ostatnom odkazuje na Obchodný zákonník) .
6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.04.2018, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Účastníci konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka premlčania žalobcom uplatneného nároku predstavujúceho vyčíslené úroky z omeškania a skutočnosť, že či ide o prekážku rozsúdenej veci.
8. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov.
10. Podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
11. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: rozsudkom OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010-246, Opravným uznesením OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010-277,
Rozsudkom KS v Žiline č.k. 14Cob/92/2011, Listom žalobcu zo dňa 22.02.2013, Listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.1996, výpisom z OR žalobcu a žalovaného, výpisom zo živnostenského registra pôvodného žalobcu, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav:
16. Z rozsudku OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010-246 v spojitosti s Opravným uznesením OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010-277 súd zistil, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom 9Cb/135/2010-246 zo dňa 28.12.2010 rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 92.232,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti istiny 7.705,27 Eur a úroku z omeškania súd návrh zamieta. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
Prvý a tretí výrok rozsudku nadobudol v spojení s rozhodnutím KS v Žiline č.k. 14Cob/92/2011 - 291 právoplatnosť dňa 11.09.2012 a vykonateľnosť dňa 15.09.2012. Druhý výrok rozsudku, ktorým súd zamietol časť istiny 7.705,27 Eur a žalobcom uplatnený úrok z omeškania nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.01.2011.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš (prvá strana rozsudku) súd ďalej zistil, že žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 14.06.2010 sa žalobca domáhal, aby súd 30Cb/103/2013-116
rozhodol, že žalovaný je mu povinný zaplatiť 99.937,87 eur spolu s úrokom z omeškania od 26. 3. 2008 do 8. 4. 2010 z celej istiny a od 9. 4. 2010 až do zaplatenia zo sumy 96.310,95 eur.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš (šiesta a siedma strana rozsudku) súd ďalej zistil, že účastníci konania sú podnikatelia: žalobca (pôvodný žalobca U. O. - A a J) bol živnostník od 23. 6. 1992 s predmetom podnikania ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v prevádzkarni XXXXX T. T. XX a žalovaný je akciová spoločnosť od 29. 11. 1990 s predmetom podnikania poisťovanie všetkých druhov majetku od 14. 5. 1992 do 5. 9. 2000. Žalovaný ako poistiteľ uzavrel dňa 18. 3. 1996 so žalobcom ako poistníkom Poistnú zmluvu č.XX-XXXXXXX-X na dobu neurčitú. Predmetom bolo poistenie majetku žalobcu: chaty O. č. XX v T. T. XXXXX. Keďže poistná zmluva bola uzavretá pred 1. februárom 2004 (§ 763a OBZ) práva zo zodpovednosti za porušenie záväzku z poistnej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napríklad právo na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody podľa § 420a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne).
Z odôvodnenia rozsudku (strana desať) súd ďalej zistil, že súd zamietol návrh aj v časti úroku z omeškania, lebo žalobca v žalobe vôbec neuviedol výšku úroku z omeškania. Súd v sporných konaniach nemôže prekročiť návrh účastníka a keďže žalobca nežiadal konkrétne určenú výšku úroku z omeškania, nemohol súd úrok z omeškania žalobcovi prisúdiť.
17. Z Rozsudku KS v Žiline č.k. 14Cob/92/2011 súd zistil, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného voči prvému a tretiemu výroku rozsudku OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010-246, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 92.232,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Obidva napadnuté výroky odvolaním KS v Žiline rozsudkom 14Cob/92/2011- 291 zo dňa 05.09.2012 potvrdil. Rozsudok KS v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2012.
18. Z listu žalobcu zo dňa 22.02.2013 súd zistil, že ním právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo 59.757,73 EUR počítaných odo dňa 26.03.2008 do 08.10.2012 zo sumy 92.232,60 EUR.
19. Z listu žalovaného zo dňa 06.03.2013 súd zistil, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznáva, namieta premlčanie a prekážku rozsúdenej veci.
20. Z Poistnej zmluvy č. XX.X.XXXX zo dňa 18.3.1996 súd zistil, že žalovaný ako poistiteľ uzavrel dňa 18. 3. 1996 s pôvodným žalobcom v postavení podnikateľa ako poistníkom Poistnú zmluvu č.XX-
XXXXXXX-X na dobu neurčitú. Predmetom bolo poistenie majetku žalobcu: chaty XX č. T.. Poistná hodnota 4.000.000,- Sk bola dohodnutá na základe znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 94/1995 znalca z odboru stavebníctva P.. C. C., ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti na 3.154.211,- Sk. Spoluúčasť poistníka bola dohodnutá na 10%, minimálne 1.000,- Sk. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, všeobecná časť č. 101 a príslušné zvláštne časti č. 150, 200, 600. Vydaním poistky č.XXXXXXXXXX potvrdil žalobca žalovanému uzatvorenie poistnej zmluvy podľa návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 3. 1996. Uvedené skutočnosti súd zistil i z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš (siedma strana rozsudku).
21. Z výpisu z OR žalobcu a žalovaného, a z výpisu zo živnostenského registra pôvodného žalobcu súd zistil, že pôvodný žalobca bol živnostník od 23. 6. 1992 s predmetom podnikania ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v prevádzkarni 03251 T. T. XX, žalovaný je akciová spoločnosť od 29. 11. 1990 s predmetom podnikania poisťovanie všetkých druhov majetku od 14. 5. 1992 do 5. 9. 2000 a súčasný žalobca je spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.
22. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
22. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako " ObZ") " Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním." ods. 2. " Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon."
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ " Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti."
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 ObZ " Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho."
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003 zákona č. 526/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník
Podľa ustanovenia § 879e ods. 1 “Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.“
Podľa ustanovenia § 763a ObZ Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004 “Práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.“
Podľa ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka " Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti."
Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka " Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní."
30Cb/103/2013-117
Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka " Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia."
Podľa ust. § 152 Hmotnoprávna námietka CSP “Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.“
Podľa ust. § 124 ods. 2 CSP “Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.“
Podľa ust. 228 ods. 1 CSP „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“
Podľa ust. 230 CSP „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah špecifikovaný poistnou zmluvou, uzatvorenou medzi žalovaným ako poistiteľom dňa 18. 3. 1996 s pôvodným žalobcom v postavení podnikateľa ako poistníkom Poistnú zmluvu XX. na dobu neurčitú. Predmetom bolo poistenie majetku žalobcu: chaty O. č. XXXX v T. T. XXXXX. Vydaním poistky č.XXXXXXXXXX potvrdil žalobca žalovanému uzatvorenie poistnej zmluvy podľa návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 3. 1996. Nakoľko poistná zmluva bola uzavretá pred 1. februárom 2004 (§ 763a OBZ) práva zo zodpovednosti za porušenie záväzku z poistnej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napríklad právo na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody podľa § 420a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne). Až novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 530/2003Z. z. účinného od 1. 2. 2004 sa aj poistné zmluvy uzavreté medzi podnikateľmi, ktorá poistná zmluva nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku a je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a v ostatnom ustanoveniami Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že poistná zmluva bola uzavretá, že došlo dňa 10. 10. 2007 k poistnej udalosti - požiaru na predmete poistenia. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku a či v danej veci ide o prekážku rozsúdenej veci, nakoľko žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania z tej istej poistnej udalosti a poistného plnenia, ktoré boli prejednané v konaní na OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010, pričom žalobou na tunajšom súde si ich žalobca vyčíslil od 26.03.2008 (rovnaký dátum uplatnenia aj na OS Liptovský Mikuláš) do 08.10.2012 vo výške 14,25 % ročne a už len z rozsudku OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010 - 246 priznanej sumy 92.232,36 EUR.
24. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že poistná udalosť nastala dňa 10.10.2007. S poukazom na ust. § 104 Občianskeho zákonníka začala žalobcovi od 10.10.2008 plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 10.10.2011. Premlčacia doba však bola prerušená z dôvodu podania žaloby na OS Liptovský Mikuláš dňa 14.06.2010, ktorou si okrem iného žalobca uplatnil úroky z omeškania od 26. 3. 2008 do 8. 4. 2010 zo sumy poistného plnenia, ktoré žiadal od žalovaného zaplatiť, t.j. sumy zo sumy 99.937,87 EUR a od 09.04.2010 až do zaplatenia zo sumy 96.310,95 eur, nakoľko žalovaný žalobcovi čiastočne plnil. Konanie na OS Liptovský Mikuláš bolo vo veci uplatnenia úrokov z omeškania právoplatne skončené dňa 27.01.2011. Podaním žaloby na OS Liptovský Mikuláš došlo s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákonníka k spočívaniu plynutia premlčacej doby, čo znamená, že počas trvania prekážky (vedenia konania na OS Liptovský Mikuláš vo veci uplatnenia úrokov z omeškania od 14.06.2010 do 27.01.2011) premlčacia doba od uplatnenia práva po dobu konania neplynie (dočasne sa zastavuje). Plynutie pôvodnej premlčacej doby pokračuje ďalej po odpadnutí prekážky, t.j. v prejednávanej veci od 28.01.2011 začala premčacia doba opäť
plynúť. Predpokladom spočívania plynutia premlčacej doby je, že najneskôr v posledný deň stanovenej premlčacej doby veriteľ uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a súčasne v začatom konaní riadne pokračuje. Žalobca však v začatom konaní riadne nepokračoval, voči výroku rozsudku OS Liptovský Mikuláš, č.k. 9Cb/135/2010-246, ktorým súd jeho nárok vo veci úroku z omeškania zamietol, nepodal odvolanie, čím výrok daného rozsudku nadobudol dňa 27.01.2011 právoplatnosť. Z dôvodu, že žalobca si úroky z omeškania z tej istej poistnej udalosti opätovne uplatnil žalobou podanou až dňa 29.05.2013, t.j. zjavne po uplynutí premlčacej doby, ktorá mu po spočívaní (spočívanie trvalo 7 mesiacov počas trvania konania na OS Liptovský Mikuláš ohľadne úrokov z omeškania) uplynula v máji 2012, teda po uplynutí premlčacej doby.
25. K žalovaným namietanej prekážke rozsúdenej veci, konajúci súd zastáva názor, že nejde o ten istý nárok, ktorý bol uplatnený na OS Liptovský Mikuláš. Je nepochybné, že ide o tých istých účastníkov konania, o nároky z tej istej poistnej udalosti, avšak tým, že žalobca v konaní na OS Liptovský Mikuláš nešpecifikoval konkrétnu výšku úroku z omeškania, nie je možné jednoznačne ustáliť, či ide o ten istý nárok, nakoľko jeho výška nepochybne závisí aj podľa toho, či si ho uplatnil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako to bolo v prejednávanom prípade. Nakoľko tak ako bolo uvedené už vyššie, sa na poistnú zmluvu a vzťah ňou založený medzi účastníkmi konania vrátane úrokov z omeškania vzťahuje výlučne Občiansky zákonník, je aplikácia Obchodného zákonníka ako aj výška úrokov z omeškania uplatnená žalobcom podľa Obchodného zákonníka vylúčená.
26. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Súd výzvou zo dňa 27.03.2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil návrh na oslobodenie od súdneho poplatku tak, že do súdneho spisu doloží listiny preukazujúce majetkové pomery žalobcu, a to:
- účtovné závierky za rok 2015, 2016 (súvaha, výkaz ziskov a strát, alebo výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch),
- vyhlásenie o tom, či vlastníte hnuteľný majetok a aký, nehnuteľný majetok a aký,
- výpisy z bežných účtov za mesiace december 2017 - február 2018. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval tým, že o oslobodenie žiada z dôvodu, že ide o práva zo spotrebiteľskej zmluvy a preto má za to, že požadované doklady nie je potrebné doplniť do spisu. Súd z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov zo dňa 18.03.1996, ako aj z poistky č.XX.XX.XXXX XXX XXX zo dňa 11.10.2007 - Poistenie malých a stredných podnikateľov zistil, že pôvodný žalobcaT. O.,U. 95, G., IČO: 10 853 243 dojednal poistenie reštaurácie O. Z výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXX vyplýva, že pôvodný žalobca Július Kšiňan - A a J, IČO: 10 853 243 v období od 23.06.1992 do 16.05.2003 vykonával ako predmet podnikania pohostinskú činnosť v prevádzkarni T..Na základe uvedených skutočností má súd za to, že pôvodný žalobca Július Kšiňan nevystupoval pri uzatváraní a plnení z poistnej zmluvy ako spotrebiteľ, ale naopak konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto nebol v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákon o súdnych poplatkoch oslobodený od súdnych poplatkov. V 30Cb/103/2013-118
tejto súvislosti súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo 391/2009 zo dňa 26.08.2010, v zmysle ktorého „Súd rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na návrh účastníka konania, t.j. nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti, ex officio. Je preto na účastníkovi, aby predložil k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov všetky doklady, ktoré podľa jeho mienky sú dôležité pre také rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme účastníka konania - žiadateľa, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery preukázal. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať“. Podľa § 254 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku na základe jeho žiadosti, nakoľko má za to, že sa v prejednávanom spore nejedná o práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pôvodný žalobca Július Kšiňan - A a J, IČO: 10 853 243 vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník, podnikateľ a nie ako spotrebiteľ.
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak z dôvodu, že si trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
29. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).