Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-357-2015.pdf
PDF · 120.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/357/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Stavoprojekt, s.r.o., so sídlom Jarkova 31, 080 01 Prešov, IČO: 31 705 286, právne zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5,05 % ročne zo sumy 11.030,60 € od 24.06.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.030,60 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.030,60 € od 24.06.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.030,60 € s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že so žalovaným sú v čase od 18.02.2009 podielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy súp. č. XXXX, ležiacej na parcele č. XXX v k. ú. Prešov v Meste Prešov (administratívna budova). Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel k administratívnej budove vo výške 1307/2831. Slovenská republika ako žalovaný je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k administratívnej budove vo veľkosti 1524/2831. 2. V zmluve o bezodplatnom prevode správy majetku štátu č. 171/1-98 (Zmluva) sa právny predchodca žalobcu (SR - Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. Košice) a právny predchodca žalovaného (SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) dohodli na rozsahu a spôsobe užívania administratívnej budovy. Rozsah a spôsob užívania administratívnej budovy jej podielovými spoluvlastníkmi bol špecifikovaný v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá tvorila jej neoddeliteľnú súčasť. Na základe tejto zmluvy užíva žalovaný časť A. a žalobca časť B. v rozsahu označenom v prílohe č. 1 zmluvy. Celkovo žalobca užíva podlahovú plochu administratívnej budovy v rozsahu 1051 m2 a žalovaný v rozsahu 1396 m2. Porovnaním celkovej podlahovej plochy priestorov, ktoré užívajú žalobca a žalovaný s veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov možno dospieť k záveru o tom, že žalovaný užíva administratívnu budovu v rozsahu väčšom, ako to zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný preto užíva o 78,79 m2 plochy administratívnej budovy viac, ako je jeho spoluvlastnícky podiel. 3. Na základe dohody o rozsahu a spôsobe užívania administratívnej budovy užíva žalovaný časť A., teda podlahovú plochu administratívnej budovy v rozsahu 1396 m a žalobca časť B. v rozsahu 1051 m2. Porovnaním celkovej podlahovej plochy priestorov, ktoré užívajú žalobca a žalovaný možno dospieť
k záveru o tom, že žalovaný užíva administratívnu budovu v rozsahu 3,22 % väčšom ako to zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobca v rozsahu o 3,22 % menšom ako to zodpovedá veľkosti jeho podielu. Rozdiel v podlahovej ploche predstavuje celkovo 78,79 m2. 4. V prípade, ak jeden z podielových spoluvlastníkov užíva predmet podielového spoluvlastníctva vo väčšej miere, než mu patrí podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, musí poskytnúť ostatným podielovým spoluvlastníkom jej náhradu. Táto náhrada je ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu ČSSR nasledovanú judikatúrou Najvyššieho súdu ČR a SR považovaná za bezdôvodné obohatenie. Od tohto právneho posúdenia sa však odklonil Ústavný súd ČR, ktorý tento právny vzťah posúdil ako osobitný nárok, ktorý sa výslovne podriaďuje pod ust. § 137 Občianskeho zákonníka. Samotné právne posúdenie veci však nič nemení na dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu. 5. Žalobca si svoj nárok uplatňuje vo výške zodpovedajúcej bežnej výške nájmu takých alebo porovnateľných objektov v čase užívania administratívnej budovy žalovaným, teda vo výške 70 € za 1 m2 ročne. Celkovo nárok žalobcu predstavuje sumu 70 x 78,79, teda 5.515,30 € za 1 rok, celkovo predstavuje požadovaná náhrada za 2 roky sumu: 11.030,60 €. 6. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 17.06.2015 v lehote do 23.06.2015. Predžalobná výzva na úhradu pohľadávok bola doručená žalovanému dňa 22.06.2015. Žalovaný si však do dnešného dňa túto svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. 7. Súčasne poukázal na to, že Okresný súd Prešov viedol konanie v identickej veci so zhodným žalobcom pod sp. zn. 120/180/2013. Konajúci súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu vo výške 16.545,90 € s príslušenstvom a zaviazal ho aj k náhrade trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2014 a vykonateľnosť dňa 16.04.2014. Odvolanie proti spomenutému rozsudku odvolací súd Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.11.2014 vydanom pod sp. zn. 19Co/114/2014 odmietol.
8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vo svojich prednesoch poukázal na to, že spôsob rozdelenia budovy medzi jej vlastníkov a spôsob ich užívania bol stanovený predmetnou Zmluvou, pričom po zmene vlastníkov v obsahu tohto užívania žiadna zmena nenastala. Žalovaný užíva budovu v súlade so zmluvou z roku 1998. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že význam a vôľa zmluvných strán, bez ohľadu na to, či sú závery znalca o veľkosti podielov správne alebo nie, vychádzala z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 210/1995, na základe ktorého bola pre potreby Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vyčlenená časť budovy 2 „A“, ktorú žalovaný reálne užíva. Administratívna budova od roku 1998 prešla viacerými stavebnými rekonštrukciami. Došlo k zmene viacerých priestorov, takže nie je reálne možné, aby spoluvlastnícky podiel, vypočítaný znalcom bol rovnaký, ako mal byť vypočítaný pri prevode časti budovy v roku 1998. Ako príklad uviedol rekonštrukciu kotolne, ktorá do roku 2001 slúžila obom spoluvlastníkom, ale od októbra 2001 bolo vybudované vykurovanie pre každého zvlášť. V časti budovy, ktorú podľa Zmluvy z roku 1998 užíva žalovaný, sa nachádza nebytový priestor o výmere 94,44 m2 - zariadenie civilnej ochrany. V prílohe znaleckého posudku č. 6/2012 je označený ako č. 0.14. Tento nebytový priestor je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany v znení neskorších predpisov určený na plnenie úloh civilnej ochrany ako tzv. odolný úkryt. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný reálne tento priestor nevyužíva na svoje účely (nie je možné v ňom zriadiť kancelárske ani skladové priestory), s čím sa v obdobnej veci zaoberal Najvyšší súd SR č.k. 6 Cdo 184/2010. Preto považuje nárok tvrdený žalobcom za neopodstatnený a neodôvodnený, keďže zo strany žalovaného nedochádza k užívaniu priestorov v rozpore so zmluvou v roku 1998. Znaleckým posudkom č. 6/2012 vypočítaný rozdiel v užívaní plôch je len matematickým prepočtom, ale bez reálneho významu pri skutočnom užívaní priestorov. Priestor zariadenie civilnej obrany - odolný úkryt by mal byť rovnakým spôsobom pri prepočtoch užívanej plochy, tak ako to prerátaval žalobca, započítavať do užívania oboch spoluvlastníkov. V takom prípade by na žalobcu pripadala časť tohto priestoru o výmere XX,XX E. a na žalovaného XX,XX E.. Spolu by teda výmera, ktorú užíva žalobca bola 1091,56 m2 a žalovaný XXXX.XX E.. Z obsahu znaleckého posudku č. 6/2012 je zrejmé, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu k administratívnej budove má žalobca nárok využívať 42,95 % výmery administratívnej budovy a žalovaný 57.05 %. Z uvedeného je zrejmé, že pri takomto rozdelení priestorov, ktoré je možné považovať za spravodlivé, žalobca užíva väčšiu časť administratívnej budovy, ako je jeho podiel. Žalovaný je teda v pozícii uplatnenia si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom nadmerného užívania administratívnej budovy, nakoľko žalovaný využíva o 1,66 % výmery administratívnej budovy viac, ako je jeho spoluvlastnícky podiel. 9. Zároveň žalovaný namietol, že sa žalovaný nemohol dostať do omeškania, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nejestvuje žiaden zmluvný právny vzťah, ktorý by bol žalobca porušil ako aj výšku úrokov z omeškania. Nie je teda možné aplikovať ustanovenia o relatívnych obchodno-záväzkových vzťahoch, ktoré sa týkajú situácie, ak podnikateľ pre subjekt verejnej správy zabezpečuje svojou podnikateľskou činnosťou úlohy, súvisiace so zabezpečením prevádzky subjektu verejnej správy alebo zabezpečením verejných potrieb na predmetný spor. Preto prípadný úrok z omeškania môže byť priznaný maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, keďže ich vzájomný vzťah sa spravuje ustanoveniami o spoluvlastníctve v občianskoprávnych vzťahoch. Taktiež sa žalovaný nemohol dostať do omeškania, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nejestvuje žiaden zmluvný právny vzťah, ktorý by bol žalobca porušil. 10. Vo vzťahu k výške uplatnenej odplaty žalovaný uviedol, že ceny nájmov podľa realitných portálov sa pohybujú od sumy cca 35 € ročne za 1 m2 až po sumu 120 € ročne za 1 m2. Ceny nájmov závisia od lokality, kvality priestorov a mnohých ďalších faktorov. Preto žalobcom stanovená výška odplaty nie je žiadnym spôsobom opodstatnená a odôvodnená a preukázaná a teda je určená na základe voľnej úvahy, avšak bez ohľadu na skutočné ceny nájmu porovnateľných nehnuteľností. 11. Súčasne žalovaný vzniesol námietku prekážky litispendencie z dôvodu, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/180/2013, v ktorej Okresný súd Prešov zaviazal Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, k zaplateniu sumy 16.545,90 € s príslušenstvom, síce Krajský súd v Prešove odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2/Cdo/130/2015 zo dňa 29.04.2015 odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Prešov. Vo veci samotnej do dňa vyjadrenia (31.10.2016) nebolo právoplatne rozhodnuté. Uvedené konanie prebieha v rovnakej veci ako aj konanie sp. zn. 8Cb 357/2015, pričom žalobca v žalobe nešpecifikoval, za aké obdobie si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, z tohto dôvodu má žalovaný za to, že nastala prekážka litispendencie a žalobca si dvoma rôznymi žalobami uplatňuje rovnaký nárok. Preto navrhol konanie zastaviť.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, výpisu z LV č. XXXX, Zmluvy o bezodplatnom prevode správy majetku štátu č. 171/1 -98, Dodatku č. 2 k Zmluve, Zmluvy o spoločnej správe budovy uzatvorená medzi SR - Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š. p. Košice a SR - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov, Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2001, Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2009, v prílohe č. 2 k tomuto vyjadreniu Znaleckého posudku č. 6/2012, znalca Ing. Martina Fedorjaka, výzvy na úhradu pohľadávok zo dňa 17.06.2015, spisu OS Prešov sp. zn. 12C/180/2013, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
13. Žalobca sú so žalovaným od 18.02.2009 podielovými spoluvlastníkmi predmetnej administratívnej budovy, ku ktorej nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel, ako to vyplýva z jeho prednesu. Žalovaný reálne užíva budovu v súlade so Zmluvou č. 171/1-98 o bezodplatnom prevode správy majetku štátu uzatvorenou medzi SR - Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š. p. Košice a SR - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov zo dňa 16.12.1998, a to aj vyčlenenú časť budovy, v ktorej sa nachádza nebytový priestor o výmere XX,XX E. - zariadenie civilnej ochrany, v prílohe znaleckého posudku č. 6/2012 označený ako č. 0.14.
14. Podľa ust. § 1 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o civilnej ochrane obyvateľstva): „Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva (dálej len „civilná ochrana")". Ďalej v zmysle ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva: „Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné stavby sa na účely tohto zákona považujú ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov. Ak je zariadenie civilnej ochrany podľa všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a kolaudačného rozhodnutia určené na civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný zachovávať jeho pôvodné účelové určenie.
15. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva: „ Výdavky na civilnú ochranu sa financujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona o civilnej ochrane obyvateľstva: „Civilná ochrana zahŕňa aj zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, ako aj posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany
17. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva: „Civilnú ochranu riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zariadenie civilnej ochrany zabezpečuje plnenie úloh a povinností verejného sektora na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré sú mu uložené priamo zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva.
19. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že užívanie zariadenia civilnej ochrany bolo medzi SR - Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š. p. Košice a SR - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov výslovne upravené Dodatkom č. 2 k Zmluve č. 171/1-98 o bezodplatnom prevode správy majetku štátu zo dňa 26.5.2000, kde sa uvádza: „V budove, ktorá tvorí predmet bezodplatného prevodu správy majetku štátu, sa nachádza stály úkryt evidenčné č. 0701017 s kapacitou 80 ukrývaných osôb v časti, ktorú podľa zmluvy bude konkrétne užívať preberajúci správca (žalovaný).“ Teda užívanie zariadenia civilnej ochrany žalovaným a jeho úžitková hodnota nebolo medzi stranami Zmluvy č. 171/1-98 o bezodplatnom prevode správy majetku štátu sporné, čo zodpovedá vôli zmluvných strán, aby toto zariadenie civilnej ochrany užíval len žalovaný, pričom o prípadnom spoločnom užívaní zariadenia civilnej ochrany sa nezmieňuje ani Zmluva o spoločnej správe budovy uzatvorená medzi SR - Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š. p. Košice a SR - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2001, kde v článku II. tejto zmluvy sú výslovne určené a popísané spoločné časti a spoločné zariadenia budovy. Vzhľadom na špeciálny charakter zariadenia civilnej ochrany je pritom argumentácia žalovaného o spoločnej povahe zariadenia v dôsledku jeho nevyužiteľnosti v rozpore s účelom, úlohami a povinnosťami žalovaného ako subjektu verejného sektora, ako aj s dohodnutým spôsobom užívania nehnuteľnosti žalobcom a žalovaným resp. ich právnych predchodcov.
20. Tvrdenie žalovaného o viacerých stavebných rekonštrukciách, ktorými došlo k zmene viacerých priestorov, čo má vplyv na výšku spoluvlastníckeho podielu nebolo v konaní ničím preukázané a žalovaný ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Naopak znalecký posudok č. 6/2012 konštatuje nesprávne určenie spoluvlastníckych podielov, čo vyplynulo z nepremietnutia skutočnosti do predmetného výpočtu z dôvodu, že schodište tvorí spoločnú časť, pričom sa jedná sa o skutočnosť, ktorá nastala ešte v čase prevodu nehnuteľností. Spôsob výpočtu spoluvlastníckych podielov vyplývajúci z prednesu žalovaného teda nezodpovedá skutočnostiam zisteným z vykonaného dokazovania.
21. Žalovaný vo svojom prednese vzniesol námietku litispendencie, poukazujúc na konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 12C/180/2013. Litispendencia (prekážka konania veci už začatej) je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takomto prípade vždy konanie zastaví. Z pripojeného súvisiaceho spisu vyplýva, že predmetom tohto súdneho konania je nárok zhodných procesných strán na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívania predmetnej administratívnej budovy žalovaným za obdobie od 03.07.2010 do 03.07.2013. Keďže predmetom konania vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cb/357/2015 je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.07.2013 do 03.07.2015 je zrejmé, že námietka litispendencie zo strany žalovaného nie je dôvodná. Súčasne z pripojeného spisu súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/73/2016 zo dňa 09.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.04.2017 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/180/2013 zo dňa 18.02.2014, ktorým súd vyhovel žalobe v obdobnej veci, keď priznal obdobný nárok, za predchádzajúce obdobie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením nároku ako náhrady za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 137 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
22. Podľa oznámenia žalobcu žalovaný istinu, ktorá bola predmetom konania sp. zn. 12C/180/2013 žalobcovi uhradil, súčasne však dňa 12.05.2017 podal vo veci dovolanie a požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, avšak len vo vzťahu k úrokom z omeškania.
23. V priebehu konania predložil žalobca súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 117/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného.
24. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
25. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
26. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b, § 29 a § 29a ods. 1 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.
27. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
28. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
29. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 149 ods.1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
35. Žalobca si v danej veci uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný ako jeden z podielových spoluvlastníkov užíva predmet podielového spoluvlastníctva vo väčšej miere, než mu patrí podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Výšku náhrady odôvodnil výškou zodpovedajúcou bežnej výške nájmu takých alebo porovnateľných objektov v čase užívania administratívnej budovy žalovaným, teda vo výške 70 € za 1 m2 ročne, celkovo za 78,79 m2, teda 5.515,30 € za 1 rok, za 2 roky vo výške 11.030,60 €. Právnu kvalifikáciu nároku žalobca podriadil pod ust. § 137 Občianskeho zákonníka, ktorej oprávnenosť vo svojom rozhodnutí v súvisiacej veci potvrdil aj Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 19Co/73/2016, keď potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/180/2013 zo dňa 18.02.2014. V záujme zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní súd preto akceptoval predmetnú právnu kvalifikáciu, z ktorou sa na základe vykonaného dokazovania stotožnil.
36. V danom prípade mal teda súd napriek tvrdeniu žalovaného preukázané, že rozdiel podlahovej plochy celkovo 78,79 m2 žalovaný užíva vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností - stavby súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXX vedenej na LV č. XXXX k. ú. Prešov s uvedením spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rozsahu 1307/2831 a žalovaného 1524/2831.
37. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Martinom Fedorjakom č. 6/2012 vyplýva, že spoluvlastnícke podiely sporových strán uvedené na liste vlastníctva sú určené v rozpore s ust. § 24 a § 5 ods. 1 písm. b) zák. č. 182/1993 Z. z. s tým, že správna výška ich spoluvlastníckych podielov je na strane žalobcu 1051/2447 a na strane žalovaného 1396/2447.
38. Práva a povinností spoluvlastníkov vecí sú upravené v ust. § 137 až § 142 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel sa tak prejavuje v dvoch rovinách, teda vyjadruje vlastnícky vzťah k spoločnej veci a zároveň vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel má charakter ideálneho podielu, t. z., že spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci a preto ani nemôže previesť na iný subjekt reálnu časť spoločnej veci. Výška spoluvlastníckeho podielu vyplýva buď z právneho úkonu, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu.
39. V tejto súvislosti má zásadný význam pre rozhodnutie o veci ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou sa zaraďuje aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Úprava užívania môže byť realizovaná tak, že jednotliví spoluvlastníci užívajú niektoré vydelené časti spoločnej veci alebo že jeden zo spoluvlastníkov užíva výlučne celú vec a podľa dohody s ostatnými spoluvlastníkmi im vypláca náhradu za ich neužívanie spoločnej veci alebo jednotliví spoluvlastníci užívajú vec striedavo. Konkrétny spôsob užívania spoločnej veci je závislý od vôle spoluvlastníkov a ich dohoda môže byť uzatvorená aj ústnou alebo aj konkludentnou formou, musia ju však uzatvoriť všetci spoluvlastníci.
40. Ako vyplýva aj zo súvisiaceho konania významnou otázkou, ktorá je predmetom aj aktuálneho judikatúrneho vývoja je otázka podielového spoluvlastníctva a bezdôvodného obohatenia. Jej základ je vyjadrený vzťahom, kedy podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu a právnou kvalifikáciou takéhoto vzťahu, t. j. posúdením, či v takomto prípade možno uvažovať o aplikácii inštitútu bezdôvodného obohatenia alebo nie. Vo vzťahu k užívaniu veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu sa vyslovila už judikatúra už v rozsahu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.9.1979 pod sp. zn. 2Cz54/79, podľa ktorého ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatným spoluvlastníkom sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu, avšak právnu kvalifikáciu tejto náhrady nevymedzuje. Ústavný súd Českej republiky v náleze pod sp. zn. IIÚS 471/05 zaujal stanovisko k otázke plnenia za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci a to v tom zmysle, že nejde o bezdôvodné obohatenie. V právnej vete tohto nálezu uviedol, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. Pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady voči druhému podielovému spoluvlastníkovi z toho dôvodu, že užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu na spoločnej veci bez dohody s ním, ide o nárok, ktorý sa opiera o zákonné ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, v akom rozsahu sa ten ktorý spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie nemôže byť nárokom bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú kogentnú povahu a nie je možné ich preto neprípustným spôsobom vykladať extenzívne. Vzhľadom na ďalší nález Ústavného súdu Českej republiky IÚS 383/2005, ktorý sa prihlásil k inštitútu bezdôvodného obohatenia Ústavný súd Českej republiky nálezom IIÚS 2919/10 zo dňa 10.3.2011 sa vyjadroval k obsahu nálezu Ústavného súdu Českej republiky IÚS 383/05 s poukazom na rôznu interpretáciu záverov vyplývajúcich z nálezu pod sp. zn. IIÚS 471/05. Poukázal na to, že v citovanom náleze IÚS 383/05 bolo vyslovené, že spoluvlastník, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu musí poskytnúť druhému spoluvlastníkovi peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané a to
podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Tento názor vyplýva z odlišnej situácie v danej veci - išlo o neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi nájomcom a menšinovým spoluvlastníkom a jej dôsledky pre účastníka zmluvy z hľadiska vecnej legitimácie. Podľa citovaného nálezu je vo vzťahu medzi účastníkmi neplatnej zmluvy, pokiaľ je jedným z účastníkov zmluvy menšinový spoluvlastník, ktorý ju uzatvoril bez súhlasu väčšinového spoluvlastníka potrebné uvažovať o vyrovnaní podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení, to však nič nemení na tom, že vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi navzájom sa i naďalej uplatňujú princípy vzájomného vyporiadania podľa § 137 Občianskeho zákonníka.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda dospel súd k záveru, že na strane žalobcu je dôvodný nárok voči žalovanému na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti stavby súp. č. XXXX vedenej na LV č. XXXX k. ú. Prešov nad rozsah spoluvlastníckeho podielu určeného znaleckým posudkom Ing. Martina Fedorjaka v rozsahu 78,79 m2, pričom táto náhrada nie je bezdôvodným obohatením, ale ide o nárok podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojom prednese spochybnil výšku odplaty 70 € za 1 m2 ročne, ktorú podľa neho žalobca určil na základe voľnej úvahy. Takto stanovená výška odplaty však už bola priznaná žalobcovi v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 12C/180/2013, a zodpovedá aj zo žalobcom predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 01.07.2009 medzi žalobcom a Ing. Matúšom Čorbom, predmetom ktorej bol prenájom práve časti budovy nachádzajúcej sa na Jarkovej ulici č. 31 v Prešove. Teda stanová hodnota nájmu nevychádza z ceny nájmu porovnateľnej nehnuteľnosti, ale predstavuje skutočnú trhovú cenu danej konkrétnej nehnuteľnosti v roku 2009.
42. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
43. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil okrem istiny aj priznanie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 24.06.2015, po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve žalobu zo dňa 17.06.2015 (do 23.06.2015), ktorú žalovaný prevzal dňa 22.06.2015, ktorých dôvodnosť žalovaný namietal.
44. Žalobca v podaní zo dňa 27.02.2017, doručenom súdu dňa 03.03.2017, vzhľadom na spornosť posúdenia, či má tento nárok občianskoprávny alebo obchodnoprávny charakter, v časti úrokov z omeškania uplatnených podľa obchodnoprávnych predpisov vzal žalobu späť a uplatnil si len úroky z omeškania vyčíslené v súlade s občianskoprávnymi predpismi, a to vo výške 5,05% ročne zo sumy 11.030,60 € od 24.06.2015 do zaplatenia.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2015 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
48. Pre vznik nároku na úroky z omeškania v súvislosti s bezdôvodným obohatením sa nevyžaduje zmluvný vzťah ani nedobromyseľnosť obohacujúceho sa subjektu. Rozhodujúcou skutočnosťou pri nároku na úroky z omeškania je či sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu. Keďže žalobcom uplatnený nárok na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu v zmysle ust. § 137 Občianskeho zákonníka je občiansko- právnym nárokom žalobcovi možno priznať uplatnený úrok z omeškania iba v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v danom prípade v sadzbe 5,05 % ročne.
49. Nakoľko žalovaný si svoj záväzok v lehote na plnenie uvedenej vo výzve žalobu zo dňa 17.06.2015 nesplnil dostal sa dňom nasledujúcim, od 24.06.2015 do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto súd po zastavení konania v časti nad upravenú sadzbu úrokov z omeškania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalovaním náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.