Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1041-2009.pdf
PDF · 73.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1041/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Scania Finance Slovak Republic s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43 874 746, zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému K & K Trans, s.r.o., naposledy so sídlom Demänovská cesta 78, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 379 191, pre vymoženie pohľadávky 8.949,80 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavelom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava,, pod spisovou značkou EX 24468/09, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavelovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 45,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavelom Halásom sa dňa 27. 10. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 24468/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 8.949,80 eur s príslušenstvom, priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/498/2009-58 zo dňa 3. 9. 2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 020429 * zo dňa 18. 12. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8.949,80 eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 1.565,89 eur a trov exekúcie.
2. V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 20. 12. 2017.
3. Súd zistil lustráciou v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, že pôvodný povinný, spoločnosť K & K Trans, s.r.o., naposledy so sídlom Demänovská cesta 78, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 379 191 bola dňa 8. 3. 2016 z obchodného registra vymazaná. Pôvodný povinný zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Doslav s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 920 145. Pretože je súd na návrh oprávneného povinný exekúciu zastaviť (v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013), súd ďalej nepokračoval už v konaní rozhodnutím o zmene účastníka konania na strane povinného.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená, súd rozhodol v súlade s § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 230,46 eur.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
10. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
12. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Súdny exekútor si uplatnil odmenu po 3,32 eur za celkom 40 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, spolu vo výške 132,80 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1 úkon doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, za 17 úkonov doručenia príkazu na začatie exekúcie bankám a za 17 úkonov doručenia exekučného príkazu, nakoľko podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), c) a d) patrí súdnemu exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľkým subjektom upovedomenie, príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí. Súd považuje takéto doručovanie bankám za neúčelné. Súdny exekútor postupoval v rozpore s ustanovením § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktoré mu ukladá doručiť príkaz na začatie exekúcie tej banke, ktorá vedie účet povinného. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti a to za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnený, a doručenie súčinností (2x) Sociálna poisťovňa, 1 x ODI, čo predstavuje sumu 16,60 eur, preto súd priznal v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur.
14. Súdny exekútor si uplatňoval v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 59,25 eur. Súd priznal poštovné za žiadosť o udelenie poverenia v sume 1,40 eur, upovedomenie o začatí exekúcie v sume 1,40 eur, doručenie exekučného príkazu povinnému v sume 1, 40 eur, žiadosť o súčinnosť (Sociálna poisťovňa ústredie, miestne príslušná poisťovňa, ODI) v sume 2 x 0,40 eur (obyčajná listová zásielka). Doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému súd nepriznal, nakoľko v predloženom exekútorskom spise chýbala doručenka. Súd nepriznal doručovanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov do 16 bánk, nakoľko súd uvedené doručovania považuje za neúčelné. Súd priznal súdnemu exekútorovi celkovo náhradu hotových výdavkov za poštové vo výške 5,00 eur, nakoľko v uvedenej výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z exekútorského spisu, z
doručeniek a listín v ňom založených a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu, príp. pečiatkou exekútora o expedovaní zásielky.
15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je podanie návrhu oprávneného, je v danom prípade na mieste aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený síce navrhol zastavenie exekúcie aj z dôvodu nemajetnosti povinného, avšak túto skutočnosť nebol súd povinný prednostne skúmať, nakoľko ako bolo vyššie uvedené samotný dispozičný úkon oprávneného zakladá povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený teda procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, keď podal návrh na zastavenie exekúcie. Na základe tejto skutočnosti exekučný súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavelovi Halásovi nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 45,83 eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Na záver súd dodáva, že aj v prípade zastavenia exekúcie, z dôvodu nemajetnosti povinného, by trovy exekúcie znášal oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.