Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2903-2000.pdf
PDF · 75.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/2903/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140 proti povinnej: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., M. XX, zastúpená JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6 o vymoženie 46,47 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským
rozhodol:
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
Návrh povinnej na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 21.12.2015 doručila povinná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie s odôvodnením, že povinná si nie je vedomá žiadneho dlhu voči spoločnosti, ktorá vystupuje ako oprávnená v tomto exekučnom konaní. Povinná nemá vedomosť, na základe akej skutočnosti mal jej dlh voči oprávnenému vzniknúť. Povinnej nikdy nebolo doručené rozhodnutie súdu, ktoré by malo byť v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, toto rozhodnutie preto nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinnej tiež nikdy nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Nemá žiadne dlhy ani neuhradené záväzky. Povinná namietala nezákonnosť postupu súdneho exekútora, ktorý jej dosiaľ nedoručil upovedomenie o začatí exekúcie, pričom vyvodzujúc len z čísla Ex 3369/2000 by mala byť exekúcia vedená už 15 rokov. Súdny exekútor po 15. rokoch doručil povinnej ako prvú listinu Výzvu na úhradu záväzku zo dňa 23.11.2015, v ktorej nie je dlžná suma presne špecifikovaná a nie je tam uvedené ani to, na základe poverenia ktorého súdu koná. Z dôvodu právnej istoty povinná vzniesla aj námietku premlčania. Na základe uvedených skutočností navrhla povinná exekúciu zastaviť a zároveň povoliť odklad exekúcie, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II
spis. zn. 1Ro/5938/1997 zo dňa 16.01.1998, ktorým bolo oprávnenému - B. C. Consulting, a.s. (právny nástupca Československá obchodná banka, a.s.) - priznané voči povinnej právo na zaplatenie sumy 46,47 € s príslušenstvom. Nakoľko povinná vo svojom návrhu uviedla, že tento jej nikdy nebol doručený, súd si vyžiadal na nahliadnutie spis pôvodného konania spis. zn. 1Rob/2152/1998, avšak zistil, že tento bol skartovaný, a teda sa v archíve súdu toho času už nenachádza. Z toho dôvodu si nie je možné overiť, či bol platobný rozkaz povinnej skutočne do vlastných rúk doručený. Súd však vychádzal z toho, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný a doručovaný stranám v konaní v zmysle ustanovení vtedy platného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť C. s. p., ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 C. s. p. zrušil O. s. p., preto je súd povinný pri svojom rozhodovaní aplikovať C. s. p. ako nový procesný predpis. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa ust. § 173 ods. 1 O. s. p. platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Podľa ust. § 173 ods. 2 O. s. p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. Zákon v citovaných zákonných ustanoveniach vyžadoval pri doručovaní platobného rozkazu jeho doručenie odporcovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené. Ak sa súdu nepodarí doručiť platobný rozkaz čo i len jednému odporcovi do vlastných rúk, súd má zákonnú povinnosť tento zrušiť v plnom rozsahu. Inštitút nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia upravoval O. s. p. vo svojom ust. § 159, podľa ktorého je súdne rozhodnutie právoplatné, ak bolo doručené a nie je možné ho napadnúť odvolaním. Z toho vyplýva, že ak sú kumulatívne splnené podmienky doručenia a nemožnosti rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom, súdne rozhodnutie je de iure právoplatné. Právoplatnosť a vykonateľnosť na súdnom rozhodnutí pritom vyznačuje súdny tajomník príslušného súdneho oddelenia bezodkladne potom, čo má k dispozícii všetky doručenky preukazujúce riadne doručenie rozhodnutia účastníkom konania. Z toho vyplýva, že pokiaľ je na predmetnom platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, táto sama o sebe úradne osvedčuje tú právnu skutočnosť, že platobný rozkaz bol účastníkom konania riadne doručený. Preto súd dospel k záveru, že v časti neexistencie právoplatného exekučného titulu v tomto exekučnom konaní nie je návrh povinnej na zastavenie exekúcie dôvodný. Povinná ďalej namietala, že jej nebolo riadne doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie, v dôsledku čoho nemohla voči nemu podať námietky a účinne sa brániť voči prebiehajúcej exekúcii. Vychádzajúc z uvedeného súd výzvou zo dňa 16.06.2016 vyzýval súdneho exekútora na predloženie fotokópie doručenky preukazujúcej riadne doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej. Súdny exekútor dňa 30.06.2016 súdu oznámil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 02.07.2001. Povinná na upovedomenie nereagovala, nepodala voči nemu námietky a neuhradila ani vymáhaný nárok určený v upovedomení o začatí exekúcie. K oznámeniu súdny exekútor pripojil fotokópiu doručenky preukazujúcej, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 02.07.2001. Povinná z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku oprávneného z exekučného titulu. Pod premlčaním práva rozumieme oslabenie práva, čo znamená, že po uplynutí premlčacej doby, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd teda na premlčanie nároku oprávneného neprihliada z úradnej povinnosti, ale len za predpokladu, že povinný premlčanie práva namieta. Ak sa tak stane a súd dospeje k záveru, že naozaj k premlčaniu práva oprávneného došlo, uplatnenie a vymáhanie takéhoto práva prostredníctvom štátneho orgánu je vylúčené. Podľa ust. § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 1Ro/5938/1997 zo dňa 16.01.1998 (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.1998 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.04.2000, teda v lehote 10 rokov od kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. K premlčaniu práva oprávneného teda nedošlo. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v tomto štádiu exekučného konania nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Nakoľko súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, nie sú splnené podmienky ani pre povolenie odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto rozhodol tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol, odvolanie nie je prípustné.