Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-417-2017.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/417/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Q. Z., Q., E. XX, zastúpenému Mgr. Ivicou Štiglitzovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42 324 017, o zaplatenie 685,79 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5C/38/2016-57 z 19.12.2016 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu žalobcu zamieta. II. Zaväzuje žalobcu nahradiť žalovanému trovy tohto konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca podanou žalobou žiadal, čím svoju žalobu odôvodnil, čo žalovaný navrhoval (na čo poukázal), čo vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (úverovej zmluvy) č.XXXXXXXXX zo 6.5.2013 (ďalej len Zmluva) a z dohody o plnení v splátkach (ďalej len Dohoda), čo zistil z pripojeného spisu 11C/131/2016 a vymenoval listiny s ktorými sa oboznámil a na základe ktorých rozhodol. Citujúc znenie § 52 „os.“ 1-3,§ 53 ods.1,2 a 4 O. z. a čl.6 bod 1 „Smernica“ Rady č.93/13/EHS, ďalej uvádza: odkaz na Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) je uvedený na konci formulára zmluvy o „pripojení“, nápadne menším písmom, ako ostatné dojednania. Takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky. VOP majú slúžiť predovšetkým „k tomu“, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo VOP, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo „formulárovej“ (úvodzovky súd) podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute (ďalej len pokuta) do VOP bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať ju spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre „rozpore“ s dobrými mravmi. Teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny žalovaný zaplatil aj ďalšie náležitosti poskytnutého úveru. Dospel k záveru, že Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s § 9 ods.2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch č.129/10 Z. z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku. Podľa § 11 ods.1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Preto žalovaný mal zaplatiť len úver 350 €, pričom preukázateľne zaplatil viac. Výrok o trovách konania sa opiera o § 255 ods.1 CSP. 3. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote v celom rozsahu toto o d v o l a n i e: I. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d),f) a h) CSP tým, že Súd prvého stupňa (ďalej len Súd, resp. súd) Rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred Súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. So žalovaným uzatvorila 6.5.2013 Zmluvu, v ktorej sa zaviazal uhradiť istinu 350 € s nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom 322 €. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy. Cituje, čo je v Zmluve na prednej strane uvedené. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa Zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672 € s termínom splatnosti 11.5.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol 6.5.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 €, vždy k 11. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 11.6.2013. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) je stanovená v Zmluve vo výške 92 %. K uvedenému uvádza, že RPMN je v Zmluve uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej Zmluve. Poskytla klientovi pred podpísaním Zmluvy a následne pri jej podpísaní pravdivé, riadne a úplné informácie. V Zmluve je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 184,97 € čo predstavuje RPMN vo výške 92 %. V Zmluve spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy je 36,73 %. Zák. v čase uzatvorenia Zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.6 O. z. (jeho znenie cituje). Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril Zmluvu s ňou slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (jej) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok jej patrí od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy jej boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Uplatnený jej nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v Zmluve v bode 2, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Poplatok 184,97 € predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ (úvodzovky žalovaná) poplatku výslovne nebráni. Zák. o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa, napr. uvádzajú, o. i., aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so Zmluvou. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovanému bola zaslaná upomienka na základe zmluvnej dohody obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len VPPSÚ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, ktoré v bode 8 majú uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Zmluvné strany sa v bode 7 VPPSÚ dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú Čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť pokutu 33 €. II. Žiada na základe uvedených dôvodov napadnutý Rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konania. 4. K predmetnému odvolaniu žalovaný zaslal toto v y j a d r e n i e: Žalobkyňa v odvolaní zo 16.2.2017 namieta nedostatočné odôvodnenie predmetného rozhodnutia, čím jej údajne bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd podľa nej tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. S jej právnymi a vecnými argumentmi v jej odvolaní sa nestotožňuje a má za to, že sú účelové a neopodstatnené, a to z nasledovných dôvodov: Je toho názoru, že súd svoje rozhodnutie vo veci odôvodnil dostatočne, presvedčivo a že sa v odôvodnení rozhodnutia vyrovnal so všetkými právnymi argumentmi, ktoré počas konania namietala. Súd zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu jej tvrdení, aj jeho tvrdení a vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam. Uviedol tiež, ktoré z nich považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Len z dôvodu, že súd nerozhodol ako to navrhovala, nemôže ísť v jej prípade o odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V konaní mala vytvorený dostatočný časový priestor a podmienky na tvrdenie skutočností, označovanie a predkladanie dôkazov. Neuniesla však dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, ktoré uviedla v žalobe. V odvolaní zo 16.2.2017 taktiež nedoložila žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých súd dospel k napadnutému rozhodnutiu. Pokiaľ ide o chýbajúcu náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. k/ zák.č.129/10 Z. z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka žalovaného) - neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v Zmluve - poukazuje na to, že na splnenie tejto zákonnej náležitosti mali byť výška, počet a termíny splátok úveru poňaté priamo do obsahu Zmluvy, a teda „žalovaná“ túto zákonnú náležitosť nesplnila tým, že dala „žalobcovi“ na podpis (samostatnú) Dohodu. V súvislosti s údajne správne uvedenou RPMN (92 %), ako to tvrdí žalobkyňa, poukazuje na to, že táto je v Zmluve až 3 násobne nižšia oproti skutočnej RPMN (táto je po zadaní údajov zo Zmluvy do verejne dostupnej kalkulačky na internete slúžiacej na výpočet výšky RPMN až vo výške 281,66 %). Je teda nepochybné, že rozdiel uvedenej a skutočnej výšky RPMN je výrazne v neprospech spotrebiteľa (jeho) a takéto konanie žalobkyne (okrem toho, že porušuje zák. o spotrebiteľských úveroch) nie je možné označiť inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Pokiaľ ide o žalobkyňou spomínaný úrok, administratívny poplatok (za tzv. „administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“; úvodzovky žalovaný), poplatok za upomienku a pokutu, poukazuje na už uvedené chýbajúce obligatórne náležitosti Zmluvy, na základe čoho sa (tak ako to uviedol aj súd v napadnutom rozhodnutí) podľa zák. o spotrebiteľských úveroch „poskynutý“ úver stáva ex lege bezúročný a bez poplatkov, a preto prípadné tvrdenia žalobkyne o ich súlade s právnymi predpismi považuje za právne irelevantné (tiež sa stotožňuje s názorom súdu, že napr. ukrytie dohody o pokute do VOP bez akéhokoľvek upozornenia spotrebiteľa v samotnej Zmluve sa naviac prieči dobrým mravom). Spotrebiteľ je v takom prípade povinný vrátiť dodávateľovi len požičanú istinu a keďže v konaní jasne preukázal dokonca jej preplatenie, súd postupoval - podľa jeho názoru - správne, keď zjavne bezdôvodný a nepreukázaný nárok žalobkyne zamietol. V prípade úspechu v odvolacom konaní navrhuje priznať mu náhradu trov odvolacieho konania celkom 60,29 € (ak 1 ÚPP = 51,45 € + 8,84 € titulom RP = 60,29 €) za podané vyjadrenie. Uvedenú sumu si účtuje v zmysle ust. vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. V zmysle uvedených skutočností navrhuje rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať „žalovanú“ k náhrade trov právneho zast. 60,29 €. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu Žalovaného z 22.5.2017 uviedla: Vo všeobecnosti sa nestotožňuje s názormi Žalovaného a podáva nasledovné v y j a d r e n i e. I. K výške, počtu a termínoch splátok a RPMN. K tvrdeniu žalovaného o absencii výšky, počtu a termínoch splátok v Zmluve uvádza nasledovné: Doslovne opisuje 6.-8.ods. svojho odvolania na č.l.62 p. v. Každá uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zák. si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ (ona) ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti Zmluvy. Podľa Dohody spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VPPSÚ a je 281,69 %. Dohoda oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v Zmluve, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. Tzn., že RPMN 92 % stanovená v Zmluve je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN 281,69 % dohodnutá v Dohode predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo VPPSÚ. V Zmluve aj v Dohode spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy je 36,73 %. II. Je toho názoru, že sa k ostatným skutočnostiam „uvedenými“ vo vyjadrení žalovaného vyjadrila už v odvolaní zo 16.2.2017. III. Žiada na základe uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania. 6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 9. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. 10. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 11. Podľa 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. Z uvedeného ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 ods.1 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadroval skutkový stav veci (§ 215 ods.1 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 13. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z cit. § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe, preto nie je rozsudok nepreskúmateľný. 14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou postihnuté. 16. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 17. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava 11C/131/2016-48 zo 4.11.2016 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/129/2017 z 18.1.2018 bolo právoplatne zistené, že žalovaný mal na základe Zmluvy plniť iba 350 €, pričom plnil 672 €, tzn. 322 € plnil bez právneho dôvodu, a tak vzniklo na strane žalobkyne bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého bola (v uplatnenej výške) zaviazaná, z čoho je zrejmé, že žalobkyni už nič nedlhuje. 21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.