Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-51-2009.pdf
PDF · 110.93 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-8C/51/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobkyne: R. V., V.. XX.X.XXXX, B. P. XXX XX X. Č.. XXX, zast.: JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, proti žalovanému: R. P., V.. XX.X.XXXX, B. P. XXX XX T. Y. Č.. XX o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX kat. územia X. ako:
- parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 254 m2
- parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 209 m2
- parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 ako aj k stavbám:
- rodinný dom č. s. XXX stojaci na parcele č. XXX/X
- garáž č.s. XXX stojaca na parcele č. XXX/X a vysporiadava ho tak, že ich prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa je povinná na úhradu ustupujúceho spoluvlastníckeho podielu vyplatiť žalovanému jeho hodnotu v sume 11.064,64 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou dňa 28.4.2009 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva, ktoré spolu so žalovaným zapísané k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX k.ú. X. ako dom č.s. XXX, stojaci na parcele č. XXX a parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 508 m2 s tým, že ich navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva a titulom výplaty ustupujúcemu spoluvlastníkovi uhradiť 1991,64 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V žalobe tvrdila, že spolu so žalovaným nadobudli nehnuteľnosť, uvedenú v 1. bode rozsudku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.2007 za kúpnu cenu 1,100.000 Sk (36.513,31 €, pozn.), pričom 100 000 Sk (3319,39 €) ako zálohu hradila žalobkyňa zo svojich prostriedkov a zvyšok formou hypotekárneho úveru. V tom čase žili so žalovaným ako druh a družka a preto súhlasila, že napriek tomu, že zálohu uhradila iba ona, aby bol aj žalovaný zapísaný na liste vlastníctva. Dňa 2.2.2007 spolu uzavreli so Tatra bankou a.s. úverovú zmluvu, na 1,000.000 Sk (33 193,92 €), prostredníctvom ktorej uhradili zvyšok kúpnej ceny a je pravda, že žalovaný je na nej tiež ako spoludlžník. Od tohto dátumu žalobkyňa hradila mesačné splátky v sume 7 324 Sk (243,11 €).
3. Ihneď po kúpe započali s opravami domu, ktorý potreboval výmenu okien, za čo zaplatili 27 000 Sk (896,24 €), ktorú sumu žalobkyňa uhradila v hotovosti a zo stavebného úveru, na ktorý sporila ona, zo stavebného sporenia sa uhradila vonkajšia omietka v sume 16 000 Sk (531,10 €). Vykonala sa rekonštrukcia kúpeľne a WC v celkovej hodnote 30 000 Sk (995,82 €), ktorú hradila žalobkyňa tak, že zrušila dcérinu poistku, ktorá jej bola vyplatená vo februári 2007 a ďalšiu čiastku 30 000 Sk (995,82 €) jej poskytli rodičia.
4. Čo sa týka nákladov na prevádzku domu, tie predstavujú 5000 Sk (165,97 € - SIPO, + poplatok za odvoz smetia 430 Sk 14,27€) na osobu, náklady na vodu 1500 Sk - 49,79 €) a platí daň z nehnuteľnosti.
5. Žalovaný od obdobia, kedy sa nasťahovali do domu, poskytoval žalobkyni 5000 Sk a zrejme mal na mysli 2500 Sk (82,98 €) na inkaso 2500 Sk (82,98 €) na úhradu 1/3-iny splátky úveru.
6. Je medzi nimi veľký rozpor, spolu so žalobkyňou žije v dome tiež jej dospelá dcéra a keďže žalovaný nie je odkázaný na bývanie v dome, pretože má rodičov v Sečovskej Polianke, pracuje a jeho príjem dosahuje cca 15 000 Sk (497,91 €).
7. Navrhla, aby súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo, prikázal ich do jej výlučného vlastníctva a čo sa týka výplaty, k tomu uviedla, že vzhľadom na to, že žalovaný vložil do nehnuteľnosti svojich 60 000 Sk (úhrada sumy 2500 Sk mesačne od februára 2007), mala by byť zaviazaná uhradiť mu 1991,654 €.
8. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložila súdu A/ list vlastníctva č. XXX k.ú. X. (č.l. 5), z ktorého vyplýva, že sú tam zapísané nehnuteľnosti - parcela č. 523 - zastavaná plocha nádvorie o výmere 508 m2 a rodinný dom č.s. XXX na nej stojaci, pričom žalobkyňa má evidované spoluvlastníctvo v rozsahu 2/3 a žalovaný v rozsahu 1/3 z celku. Z uvedeného listu vlastníctva je zrejmý tiež zápis záložného práva pre Tatrabanku a.s. titulom záložnej zmluvy zo dňa 21.2.2007 L.-XXX/XX Aa/ v tejto súvislosti súd poznamenáva, že na danom liste vlastníctva došlo k zmene spôsobu zápisu a to tak, že v súčasnosti sú na ňom zapísané: - parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 254 m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 209 m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 ako aj stavby - rodinný dom č.s. XXX stojaci na parcele č. XXX/X a garáž č.s. XXX stojaca na parcele č. XXX/X, ku ktorým je rozsah spoluvlastníctve nezmenený (č.l. 556) B/ Zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorou Tatrabanka a.s. poskytla obom, t.j. žalobkyni i žalovanému ako spoludlžníkom úver, za účelom financovania nadobudnutia nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX k.ú. X. ako dom č.s. XXX a pozemok - parcela č. XXX s príslušenstvom. Touto zmluvou im spoločne bola poskytnutá suma 1 000 000 Sk (33 193,92 €) s úrokovou sadzbou 7,79% ročne s výškou splátky 7 324 Sk.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe reagoval veľmi stručne na návrh žalobkyne a to tak, že so zrušením spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľností žalobkyni súhlasí, avšak, čo sa výšky odplaty týka, požadoval za svoj podiel sumu 10 000 €.
10. Žalobkyňa na súde vypovedala, že rodičia jej na dom, ktorý hodlala kúpiť bez ohľadu na to, či by žalovaný s ňou išiel alebo nie, pričom jej rodičia dali 250 00 Sk, z čoho 100 000 Sk použila na zálohu kúpnej ceny, zvyšok bol úverovaný, a 150 000 Sk od rodičov použila na rekonštrukciu. žalovaný do spoločnej „kasy“ prispieval mesačne sumou 165,97 € a stravnými lístkami. Do domu finančne neprispel, hoci prácou áno, a v spoločnej domácnosti žili do júna 2009. Začali koncom roka konflikty kvôli jej dcére, ktoré vyvrcholili v júni 2009, kedy sa žalovaný odsťahoval. Vypovedala, že dom nie je reálne deliteľný, pretože sa jedná o starý gazdovský typ domu s prechodnými izbami.
11. Žalovaný vypovedal, že so žalobkyňou žil od apríla 2004 a žili takmer ako manželia. Mal dokonca dve platobné karty, z ktorých jednu dal k dispozícii žalobkyni za účelom použitia v prípad, ak to bude treba. Potvrdil, že za účelom úhrady splátok úveru jej poskytoval sumu 165,97 € a aj v dobe, keď sa odsťahoval, prispieva sumou 109 € na splátku hypotéky.
12. Svedkyňa R. X. - matka žalobkyne vypovedala, že tak, ako dala peniaze svojmu synovi, aj žalobkyni dala 250 000 Sk, ohľadom čoho nespisovali žiaden „papier“, veď sú rodina. Vypovedala tiež, že tieto peniaze mala doma a keď sa dcéra (žalobkyňa) rozhodla kúpiť predmetný dom, tak jej ich darovala.
Odovzdala jej ich osobne, no žalovaný pri tom nebol a ani svedkyňa nebola pri tom, keď mala uhradiť zálohu na kúpnu cenu predávajúcemu. Ostatné časti výpovede tejto svedkyne nemali pre vec význam.
13. Počas konania boli predkladané dôkazy o pohybe finančných prostriedkov, resp. o používaní platobnej karty (deň, výška vybranej sumy a miest - (č.l. 141) ako aj výpisy z VÚB a.s. o tom, že žalovaný poukazoval na účet žalobkyne od roku 2007 sumu 5000 Sk (č.l. 148 - 162) a od decembra 2008 do júna 2009 po 165,97 € a od júna 2009 do marca 2010 sumu 109 €, ktorá okolnosť nebola medzi stranami sporná.
14. Na pojednávaní dňa 13.1.2012 (č.l. 172) žalovaný uviedol, že všeobecnou cenou nehnuteľností bude suma 33.100 €, z čoho 1/3 žalovaného činí 11 064,64 €, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, keďže žalovaný sa jednou polovicou podieľal na úhradách splátok úveru, nehnuteľnosti zveľaďovali spoločne a to až do 31.12.2008.
15. Žalobkyňa, čo sa hodnoty týka, súhlasila s výškou 33.100 €, ako aj záverom, že sa do 31.12.2008 spoločne podieľali na zveľaďovaní domu a viedli spoločnú domácnosť ako aj o splácaní úveru.
16. V následnom období priebehu konania bola pozornosť sústredená na preukázanie dňa a výšky výberu peňazí platobnou kartou ako aj o tom, kedy a koľko žalovaný zaplatil žalobkyni príspevok na úhradu splátky, ktoré podľa názoru súdu, nemali pre vec zásadný význam.
17. V podaní zo dňa 7.9.2012 žalovaný zopakoval svoj návrh na výšku hodnoty jeho podielu t.j. 11 064,64 €, a žalobkyňa v podaní zo dňa 10.9.2012 (č.l. 219) v kontexte s uznesením súdu zo dňa 7.9.2012 o tom, že sa nariadi znalecké dokazovanie, žiadala aby znalec určil výšku sumy, o ktorú sa nehnuteľnosti zhodnotili za existencie družobného pomeru a zároveň aby určil výšku o vykonal ohodnotenie po odrátaní rekonštrukciu okien, vonkajších omietok, WC a kúpeľne, ktoré financovala výlučne žalobkyňa. Za tým účelom žalovaný doručil špecifikáciu prác, vykonaných do 31.12.2008 a ktorá sa nachádza na č.l. 222 a 223 súdneho spisu.
18. Na pojednávaní dňa 15.10.2013 však obe strany zhodne ustálili, že v júni 2009 žalovaná opustil spoločnú domácnosť ako predmetný dom a že do tohto obdobia bol prínos oboch spoluvlastníkov rovnaký. Zhodne tiež ustálili, že žalovaný titulom príspevku na splátku úveru riadne poukazoval peniaze na účet žalobkyne do marca 201 a od apríla 2010 už nič.
19. Dňa 29.4.2014 súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovený znalec S.. E. F. v posudku č. 50/2014 ustálil, že všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom a garáže k roku 2009 pred rekonštrukciou bola 43 829,70 € a po rekonštrukcii 50 594,45 € a vrátane pozemkov sumu 60 185,49 €. K roku 2014 t.j. ku dňu ohodnocovania bola všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom a garáže k roku 2014 pred rekonštrukciou v sume 45 861,11 € a po rekonštrukcii 59 912,96 € a spolu s pozemkami v sume 69 500 € (č.l. 359 a 360).
20. Kým žalobkyňa nemala k posudku výhrady, vychádzajúc z ceny podľa posudku 69 500 € by podľa nej žalovanému pripadnúť suma 23 167 €. V podaní zo dňa 12.1.2015 (č.l. 375) ďalej tvrdila, že platí zásada, že každému má byť započítaná suma, ktorú investoval zo svojho a preto navrhla, aby súd od povinnosti úhrady sumy 23 167 € odpočítal sumu 1 139,40 € - zálohu na kúpnu cenu, ako aj peniaze, ktoré uhradila na splátkach úveru:
- v roku 2007 pri splátke úveru 245 € v celkovej sume 2695 €, z čoho na žalovaného pripadá 898,33 €,
- v roku 2008 pri splátke úveru 245 € v celkovej sume 2940 €, z čoho na žalovaného pripadá 980,00 €,
- v roku 2009 pri splátke úveru 245 € v celkovej sume 2940 €, z čoho na žalovaného pripadá 980,00 €,
- v roku 2010 pri splátke úveru 245 € v celkovej sume 2940 €, z čoho na žalovaného pripadá 980,00 €,
- v roku 2011 pri splátke úveru 245 € v celkovej sume 2940 €, z čoho na žalovaného pripadá 980,00 €,
- v roku 2012 pri splátke úveru 245 € v celkovej sume 2940 €, z čoho na žalovaného pripadá 980,00 €,
- v roku 2013 pri splátke úveru 204,75 € v celkovej sume 2457 €, z čoho na žalovaného pripadá 819,00 €,
- v roku 2008 pri splátke úveru 204,75 € v celkovej sume 2457 €, z čoho na žalovaného pripadá 819,00 €, pričom z takto vložených investícií do spoločnej veci v sume 8542,83 € navrhla odpočítať z trhovej hodnoty, ustálenej znalcom. Zároveň uviedla, že ku dňu 16.10.2013 bol dlh na úvere 30 146,97 €, z čoho 1/3 činí 10 048,99 €. Ďalej žiadala započítať celkovo vložené investície do rekonštrukcie v sume 6852,02, ktoré boli vydokladované v podaní z 25.10.2013 a z ktorej v prospech žalobkyne svedčí suma
2 284 € a teda celková suma, ktorú žiadala odpočítať, činí 20 875,82 €. Z uvedeného dôvodu navrhla vyplatiť žalovanému ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi 2 290,85 €.
21. V podaní zo dňa 19.11.2015 žalobkyňa podala návrh na tzv. „širšie vysporiadanie“. Uviedla, že za celé obdobie, do ktorého žalovaný prispieval na úver, uhradil celkovú sumu 4582,27 € (v r. 2007 sumu 912,83 €, v roku 2008 sumu 995,82 €, v roku 2009 sumu 1667,66 €, v roku 2010 sumu 766,78 €). V prospech žalobkyne tak svedčí uhradená suma úveru 18 828,86 € a podielu žalovaného zodpovedá suma 6 276,29 €. K tomu žiadala pripočítať 1 106,46 € (1/3 zo zálohy 3319,39 €) a teda žalovaný má žalobkyni vrátiť 7 382,75 €.
21.1. Predmetom finančnej povinnosti je však podľa tvrdenia žalobkyne aj úver, ktorý ešte treba zaplatiť, čo v aktuálnom čase činilo 28 824,45 €, z čoho na žalovaného pripadá suma 9 608,15 €. Pokiaľ cena nehnuteľností vrátane pozemkov činí podľa znaleckého posudku sumu 60 185,49 €, žalovanému patrí náhrada za 1/3-inu v sume 20 061,83 €. Žalovaný by mal ale žalobkyni zaplatiť 16 990,90 € (7382,75 + 9608,15, pozn.) čo značí, že žalobkyňa by mala žalovanému reálne zaplatiť 3 070,93 €. Petit žalobného návrhu preto znel, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX k.ú. X. a prikázal ich žalobkyni a pre celkové vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 20 061,83 € a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 16 990,90 €, ako aj plnú náhradu trov konania.
22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.5.2016 s uvedeným nesúhlasil a zotrval na obsahu svojich podaní a stanovísk s tým, že hoci je spoluvlastníkom iba v 1/3, spolupodieľal sa na zveľaďovaní a zhodnocovaní nehnuteľností jednou polovicou ako aj výška úhrad na splátky úveru boli vo výške jednej polovice, a preto trval na úhrade podielu v sume 11 064,64€.
23. Pre potrebu nielen objektivizácie aktuálnej hodnoty nehnuteľností ale aj ohľadom posúdenia, ktoré z vložených prostriedkov stranami sporu boli/neboli nevyhnutné, bol vo veci podaný znalecký posudok S.. Y. Š.. Ten v posudku č. 17/2017 po špecifikácii vykonaných prác skonštatoval, že vykonané práce majú charakter bežnej údržby na zlepšenie kvality bývania a teda ich neohodnocoval osobitne. Hodnotu vyporiadaných nehnuteľností stanovil sumou 70 300 €, z toho rodinný dom v sume 49 934,01 €.
24. Obe strany sporu výslovne uviedli, že voči posudku nemajú námietky. žalobkyňa v podaní zo dňa 7.8.2017 preto upravila znenie žalobného petitu tak, že nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané na LV č. XXX k.ú. X. žiada prikázať do svojho vlastníctva s jej povinnosťou uhradiť žalovanému 5738,82 €. Uvedené vykonala po tom, ako uviedla, že z ceny podľa posudku pripadá na žalovaného suma 23 434 €, od ktorej žiada odpočítať výšku úveru, ktorá pripadá na žalovaného v sume 17 695,20 € a teda suma, ktorú je povinná zaplatiť, činí 5 738,2 €.
25. Žalovaný v podaní zo 6.3.2018 zotrval na všetkých doposiaľ prezentovaných skutočnostiach a tvrdiac, že v skutočnosti mu podľa posudku patrí oveľa vyššia suma ako navrhuje, napriek tomu neustúpil od svojho pôvodného návrhu ktorým si titulom výplaty svojho podielu uplatňuje sumu 11 064,64 € s tým, že trovy konania by súd nemal priznať žiadnej zo strán sporu. 26. Na pojednávaní dňa 10.4.2018 žalobkyňa uviedla, že čo sa povinnosti výplaty žalobkyne voči žalovanému týka, navrhuje, aby tak, ako to žalobkyňa urobila ešte v podaní z 19.11.2015 a následnou úpravou žalobného petitu v podaní zo dňa 7.8.2017, na ktorom žalobkyňa nemieni nič meniť, súd určil žalobkyni povinnosť výplaty vo výške rozdielu medzi výškou hodnoty zistenej znalcom z odboru odhadu nehnuteľností v rozsahu naň ho pripadajúceho podielu a pohľadávkou žalobkyne titulom už vyplateného ako aj sa majúceho byť vyplateným úverom na túto nehnuteľnosť. Napriek tomu, že od 7.8.2017 uplynula nejaká doba, zotrvala na číselnom vyjadrení týchto veličín s poukazom na to, že predmetom započítania sú nie len uhradené, ale aj časť zodpovedajúca splátkam, ktoré majú byť len v budúcnosti zaplatené, a tak úhrady, ktoré žalobkyňa zaplatila v období od 7.8.2017 do dňa pojednávania, sú zohľadnené v sume splátok, ktoré mali byť počnúc týmto dňom zaplatené v budúcnosti.
27. Žalovaný svoj postoj nezmenil.
28. Súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že pôvodným návrhom žalobkyňa okrem prikázania nehnuteľností do jej vlastníctva navrhla titulom vyporiadania podielu žalovaného uhradiť mu sumu, rovnajúcu sa výške ním vložených finančných prostriedkov (v čase odania žaloby v sume 1991,64 €), no v podaní zo
dňa navrhla vykonať „širšie vyporiadanie“, súd uvedený návrh posúdil ako zmenu návrhu. V zásade súd v tomto type súdnych konaní nie je viazaný stranami navrhnutým spôsobom vyporiadania, avšak vzhľadom na to, že návrhom zo dňa 19.11.2015 sa žalobkyňa domáhala aj niečoho iného - nie vložené peniaze, ale splátky úveru a v inej sume - vychádzajúc z každomesačne sa meniacej sumy splateného a majúcej byť zaplatenej sumy, súd „pre čistotu veci“ o tejto zmene rozhodol uznesením zo dňa 10.4.2018 tak, že túto zmenu žaloby nepripustil. Uznesenie bolo v písomne forme doručené priamo na pojednávaní dňa 10.4.2018, kedy sa stalo právoplatným.
29. Žiadna zo strán už nenavrhla vykonať žiadne iné dokazovanie, preto súd dokazovanie ukončil a rozhodol podľa stavu ku dňu rozhodnutia, berúc do úvahy zhodné prejavy strán, na základe čoho právne uzatvára:
30. Podľa § 136 ods. (1) Obč. zák.: Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
32. Podľa § 137 ods. (1) Obč. zák.: Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
33. Podľa § 141 ods. (1) Obč. zák.: Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. (2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
34. Podľa § 142 ods. (1) Obč. zák.: Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
35. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú existenciu podielového spoluvlastníctva žalobkyne (v podiele 2/3) a žalovaného (v podiele 1/3) na predmetných nehnuteľnostiach. Medzí podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené
36. Ak žalovaný netvrdí a nepreukazuje existenciu dôvodov osobitného zreteľa hodných pre zamietnutie žaloby, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, je namieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.
37. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov, prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. V prejednávanej veci sú predmetom vyporiadania nehnuteľné veci - stavby (dom, garáž) a priľahlé pozemky. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že predmetný dom a garáž podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie sú reálne deliteľné tak, aby to zodpovedalo vyššie uvedeným hľadiskám. Medzi stranami nebol tiež sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď žalovaný súhlasil, aby po zrušení spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobkyne.
37.1. Z ich zhodného tvrdenia vyplynulo, najvhodnejším riešením bude ich prikázanie do vlastníctva žalobkyne. Súd pritom prihliadol na veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne i žalovaného, na účelné využitie veci, ako aj skutočnosť, že o nehnuteľnosti sa stará výlučne žalobkyňa, čo taktiež
nebolo medzi stranami sporné. Z tohto dôvodu súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.
38. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného súd vychádzal z výšky spoluvlastníckych podielov a zo všeobecnej ceny vecí, t.j. nehnuteľností, ktorú určil na základe záverov znaleckého posudku S.. Y. Š., voči záverom ktorého strany nemali žiadne námietky.
39. V tomto kontexte súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania v širšom slova zmysle, o čom, ako už súd uviedol v bode 28, rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil. Dôvodom bola skutočnosť, že základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vysporiadaný v rámci širšieho vyporiadania je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Z hľadiska povahy nárokov je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežných záležitostiach a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými ostatní spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. V prípade, ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov. Investície akéhokoľvek druhu vykonané jedným zo spoluvlastníkov so súhlasom ostatných, nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie, a preto sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení.
40. Súd vo všeobecnosti uvádza, že pod vyporiadaním podielového spoluvlastníctva je potrebné rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým podielom. To však neznamená, že súd je povinný vo väzbe na zrušenie podielového spoluvlastníctva svojím autoritatívnym rozhodnutím vyporiadať všetky vzťahy súvisiace so spoluvlastníckom vzťahom. Má iba povinnosť rozhodnúť o vyporiadaní samotných podielov. Na druhej strane je v záujme istoty právnych vzťahov a v neposlednom rade aj v záujme spoluvlastníkov, pokiaľ možno definitívne vyporiadať všetky vzťahy, ku ktorým došlo v súvislosti a v priebehu trvania podielového spoluvlastníctva, teda vyporiadať napríklad aj investície podielových spoluvlastníkov do spoločnej veci a z toho vyplývajúce bezdôvodné obohatenie. Preto aplikačná prax pripúšťa aj širšie vyporiadanie týchto vzťahov. Ak sa vyporiadanie týka vyporiadania vzťahov iba vo väzbe na výšku podielov spoluvlastníkov, takéto vyporiadanie súdna prax označuje ako vyporiadanie v užšom zmysle. Ak sa však vyporiadanie týka aj iných vzťahov, ako samotných podielov, takéto vyporiadanie označuje súdna prax ako vyporiadanie v širšom zmysle.
41. Žalobkyňa v súvislosti s návrhom na „širšie vysporiadanie“, ale neurobila predmetom konania výlučne ňou vložené finančné prostriedky ale prostriedky, ktoré zaplatila a doteraz platí titulom kúpnej ceny, zaplatenej v súvislosti s nadobudnutím predmetných nehnuteľností. Tieto prostriedky ale nie sú „investíciami“, vloženými do nehnuteľností, a ktorými sa predmet spoluvlastníctva zhodnotil. Hoci v priebehu sporu prejavy tohto charakteru odzneli, no nikdy sa nestali predmetom, inak návrhového konania.
42. Za takéhoto stavu súd nemal dôvod, aby v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným nevychádzal zo všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností a zodpovedajúcej výške podielov žalobkyne a žalovaného, určenej znaleckým posudkom.
43. Vychádzajúc tiež zo zhodného prejavu strán, ktorým plne akceptovali hodnotu nehnuteľností, ustálenú znaleckým posudkom S.. Y. Š., a ktorá bola ustálená sumou 70 300 €, na podiel žalovaného pripadla suma 23 433 €. Žalovaný však výslovne navrhol titulom úhrady hodnoty jeho podielu zaplatiť sumu 11.064,64 €, preto súd zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť žalovanému uvedený obnos s lehote do 60 dní ak, ako na tejto lehote plnenia strany dohodli.
44. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
44.1. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa CSP spočívajú nielen v sociálnych aspektoch, ale aj vtedy, ak sa o nároku na náhradu trov koná v rámci určitého charakteru sporov alebo procesnej situácie.
Dôvodmi pre aplikáciu tohto ustanovenia môžu byť napr. neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu a iné. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva niet „víťaza“ a ani „porazeného“, a teda aplikácia § 255 ods. 1, 2 CSP neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu súd vzhľadom na povahu prejednávanej veci žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.