Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/60/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa 10.04.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný

U. Q. G. M. E. A. X. O. Ý. , A.. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom W. XXX/X, L., E. X.,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 11.07.2017, súdu doručenej dňa 12.07.2017 pod č. : 3Pv 421/16, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe , že

- ako otec dcéry P. Q., A.. XX.XX.XXXX, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu v zmysle Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 19P/180/2015 zo dňa 31.08.2015, právoplatným dňa 28.09.2015, vykonateľným dňa 21.10.2015, kde má určenú povinnosť platiť výživné na dcéru vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne od 31.08.2015 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. J., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., E.. P., prechodne bytom P., A. Č.. X/XX, pričom obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne a v určenej výške a za obdobie od mesiaca august 2016 doposiaľ, mu vznikol dlh na bežnom výživnom spolu vo výške najmenej 289,63 €, pričom podľa doposiaľ zistených skutočností v sledovanom období, v ktorom si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v období od 05.01.2006 doposiaľ, je vedený ako spoločník a ako konateľ spoločnosti L., X..H..E.., X. X. Q. L., J.. W. Č.. XXX/X, je vlastníkom dvoch položiek vedených na Úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky s číslami vlastníctva 1561, 1587, je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel, jedného nákladného vozidla a jedného nákladného prívesu, nevyužil, resp. zanedbal všetky možnosti, ktoré by mu umožnili plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v zákonom určenej minimálnej výške,

l e b o

skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na Okresný súd Martin pod sp. zn. 1T/60/2017 obžalobu na obv. U. Q., A.. XX.XX.XXXX, pre nedbanlivostný prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podstate aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obž. U. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým vyjadrením Psychiatrickej liečebne Sučany, vyjadrením B. J., A.. XX.XX.XXXX - matky mal. dcéry P. Q., A.. XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/180/2015 zo dňa 31.08.2015, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/125/2016 a v ňom osobitne s rozsudkom zo dňa 02.03.2018, právoplatným dňa 23.03.2018, a po prečítaním aj ostatného spisového a dokumentačného materiálu postupom podľa § 269 Tr. por. bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedeného aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, dospením okresného súdu po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní k záveru, že je na mieste aplikovať ust. § 285 písm. b/ Tr. por. a obžalovaného U. Q. spod obžaloby oslobodiť, lebo žalovaný skutok nie je trestným činom.

Obž. U. Q. urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Vypovedal v podstate, že na jeho návrh bolo rozhodnuté o striedavej starostlivosti vo vzťahu k mal. dcére P. Q., A.. XX.XX.XXXX. Došlo však k situácii, že matka maloletej ostala bez peňazí, platil za ňu rôzne platby a poplatky, i keď bol v strate, podával aj návrh na zníženie výživného. Poukázal na to, že platil aj existenčné veci matke a maloletej, aby neprišli o strechu nad hlavou, inak keby im neuhradil dlhy, tak by nemali ani kde bývať. Obracal sa aj sťažnosťami na prieťahy v konaní sp. zn. 20P/125/2016 na predsedníčku Okresného súdu Martin, keďže v tej veci sa dlhodobo nekonalo, s konštatovaním prieťahov, dal aj návrh na určenie výživného pri striedavej starostlivosti, na okresnom súde došlo i k strate jeho ďalšieho návrhu, pritom jemu sa suma na výživnom stále navyšuje, keďže sa práve v konaní sp. zn. 20P/125/2016 nekoná a má to vplyv na túto trestnú vec. Poukázal aj na to, že matka mal. dcéry stiahne na neho oznámenie, keďže je absurdné, aby jej mal platiť minimálne výživné určené na dcéru P., o ktorú sa podstatnú časť stará sám, hradí aj iné potreby, ktoré majú, veľakrát im pomohol finančne, hradil exekúcie, dlhy na zdravotnom poistení, uhrádza jej tak ďaleko viac, ako určené minimálne výživné. Kvôli stavu matky sa v podstate on starával o mal. P., mával ju aj u seba, z daného času minimálne dve tretiny mal komplet P. v starostlivosti, popri tom vypomáhal aj matke s riešením náhle vzniknutých situácií, ktoré vznikli, a pre ktoré aj skončila na psychiatrii. Osobitne poukázal na to, že býva a zdržiava sa na východe, napriek tomu keď treba, pre dcéru príde a vie sa o ňu postarať. Vo vzťahu k neplateniu výživného, z týchto dôvodov necíti žiadnu vinu, nezanedbal nič, poukazuje aj na vyjadrenie samotnej poškodenej, ktorá sama žiada, aby súd trestné stíhanie zastavil. Nie je na mieste žiadne dlžné výživné, keďže nie je žiadne dlžné výživné, podstatnú časť roka sa plne stará a aj hradí potreby maloletej výlučne on a samotná poškodená nebola poškodená tým, že by nemala minimálne výživné, lebo jej poskytoval oveľa viac a poskytoval jej aj zázemie. Osobitne od mesiaca august 2016 sa o mal. dcéru P. Q. staral oveľa viac a pripadalo mu absurdné platiť výživné, keď sa stará oveľa viac o malú on, ako matka, a namiesto určeného minimálneho výživného, hradenie všetkých potrieb vrátane finančných, kompenzoval kompletnou starostlivosťou o mal. dcéru, a to nielen hmotnými vecami, oblečením, darčekmi, ale aj po komplet finančnej stránke. Poukázal aj na svoju situáciu, keď od augusta 2016 bol práceneschopný, končila mu podporná doba, boli mu vyplácané minimálne nemocenské, ešte v júli 2016 suma 201,- €, avšak v auguste už nič a v septembri 2016 len suma 7,- €, v novembri suma 55,30 € a následne sa práceneschopnosť zmenila na poberanie čiastočného invalidného dôchodku vo výške cca 200,- €. Záverom poukázal na to, že pokiaľ by sa on nestaral on o mal. dcéru Moniku, tak si myslí, že by sa reálne nemal kto o ňu postarať.

Samotná matka mal. P. Q., B. J., A.. XX.XX.XXXX, poukázala na to, že je práceneschopná, dlhodobo sa lieči v PL Sučany, predtým bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici v Martine. Žiadala zastaviť platenie výživného s poukazom na to, že obžalovaný sám je dlhodobo práceneschopný a napriek tomu sa stará o mal. dcéru P. a nie je spravodlivé, aby ešte pri starostlivosti, ktorú má o mal. dcéru, mal platiť nejaké výživné, o mal. dcéru sa viac stará on.

Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/180/2015 zo dňa 31.08.2015, právoplatným dňa 28.09.2015, vykonateľným dňa 21.10.2015, bolo okrem iného rozhodnuté o zverení mal. P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a vo vzťahu k otcovi - obžalovanému U. Q. bol daný záväzok prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne od 31.08.2015, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/125/2016 bolo zistené, že sa obžalovaný opakovane domáhal konania vo veci starostlivosti o mal. P., vrátane určenia výživného, vec bola riešená predsedníčkou súdu s konštatovaním stavu preťaženosti a nekonania, tiež z dôvodu opakovanej zmeny zákonných sudcov s tým, však, že po pridelení posledne vo veci konajúcemu zákonnému sudcovi, bolo po vykonanom dokazovaní rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 20P/125/2016 zo dňa 02.03.2018, právoplatným dňa 23.03.2018 tak, že vo vzťahu k mal. P. Q., A.. XX.XX.XXXX, sa výživné s účinnosťou od 15.08. 2016 neurčuje, a že sa tým mení rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/180/2015-48 zo dňa 31.08.2015, právoplatný dňa 28.09.2015 a vykonateľný dňa 21.10.2015 v časti výživného na mal. dieťa. I v tomto konaní sa poukazovalo na to, že došlo k rapídnemu zhoršeniu zdravotného stavu obžalovaného, od 04.08.2015 je práceneschopný, zostáva mu minimálna suma pre svoje potreby, samotná matka maloletej navrhovala obžalovanému neurčiť výživné na mal. dcéru.

Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, predovšetkým stranami, pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto dospel k záveru, že v danej trestnej veci vo vzťahu k žalovanému skutku a v ňom k osobe obžalovaného U. Q., neboli naplnené zákonné znaky žalovaného trestného činu, a to jeho subjektívna stránka, keď u obžalovaného nebolo zistené ani nedbanlivostné zavinené konanie, z dôvodu ktorého by mal naplniť zákonné znaky žalovaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. I keď v čase podania obžaloby a prvotného konania súdu majúc vedomosť o obsahu spisu a stavu konania v čase vtedajšieho rozhodovania, ešte bez hlavného pojednávania, sa javilo naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu, i keď len nedbanlivostným konaním, následne však z dôvodu podaného odporu obžalovaným a vykonaných hlavných pojednávaní v ňom, i samotným výsluchom obžalovaného a oboznámením sa s novšími listinnými dôkazmi, stavom konania v priamo súvisiacej veci na Okresnom súde Martin sp. zn. 20P/125/2016, na ktorého reálne konanie sa obžalovaný dlhšiu dobu dožadoval, avšak z dôvodu predovšetkým ťaživej personálnej situácie sudcov na Okresnom súde Martin a výraznej preťaženosti, nebolo konané, k čomu však došlo k zmene práve i v čase konania v tejto trestnej veci a kde paralelne i tam sa vykonávalo dokazovanie s výsledkom priamo viažucim sa aj na túto trestnú vec, keď základ obžaloby bol podaný na súdnom rozhodnutí, z ktorého vyplývala povinnosť platiť minimálne výživného, čo však po zistení skutkového stavu a reálnej situácie v danej rodine, vyústilo do rozhodnutia už citovaným rozsudkom, ktorým sa výživné na mal. P. Q. s účinnosťou od 15.08.2016 vôbec neurčilo, čo potvrdzuje i obhajobu obžalovaného z hľadiska dôvodov, ktoré k takémuto rozhodnutiu súd viedli, ktorý v podstate navrhovala i samotná matka mal. dcéry. A keďže bez zavinenia niet trestného činu, súd rozhodol tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. že obžalovaného U. Q. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.

Viera Martinkovičová