Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-7-2022.pdf
PDF · 113.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného T. J.N., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.04.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. X. M. X. C. J., C. T. J.Á., W.. XX.XX.XXXX U. M., Q. M. T. T. XXXX/XX, L., I.. J.,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
oslobodzuje
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. X T. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 10.03.2022 pre úmyselný prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako otec dcéry W. J., W. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. L. XXX, si v mieste svojho trvalého bydliska T. XX, L. a všade tam, kde sa zdržiaval, pravidelne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, hoci mu to vyplýva zo Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a taktiež bol rozsudkom Okresného súdu Trnava vedeným pod sp.zn.XXP/X/XXXX zo dňa 25.09.2013, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp.zn. XXCoP XXX/XXXX z 05.02.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2014 zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry mesačne sumou vo výške 180,- Eur a to vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca predom k rukám dcéry W. J., pričom uvedená suma výživného bola zvýšená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda vedeným pod číslom konania XXPc/X/XXXX zo dňa 06.10.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13.10.2020 na sumu 230,- Eur do 15. júna 2021, kedy bol uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXCoP X/XXXX predmetný rozsudok prvej inštancie zrušený, T. J. si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil napriek tomu, že bol v tomto období zamestnaný, čím mu za mesiac júl 2021, september 2021 a november 2021 a mesiace február až apríl 2022, mal vzniknúť dlh na bežnom výživnom v celkovej výške 1.130,- EUR,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Dňa 11.03.2022 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného pre úmyselný prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom.
Úvodom odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že sa v tejto trestnej veci nestotožnil s použitím takej časovej verzie Trestného zákona, ako je uvedená/použitá v obžalobe - obžaloba vychádza zrejme zo znenia § 207 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2019 (ako je uvedené v obžalobe, obvinený ,,najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného“); samotná obžaloba však identifikuje mesiace s omeškanou povinnosťou ako mesiace júl 2021, september 2021 a november 2021, teda v čase uvedených mesiacov (a v čase dokonania trestného činu podľa obžaloby) bolo platné a účinné súčasné znenie § 207 Trestného zákona, podľa ktorého na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona je potrebné neplnenie vyživovacej povinnosti v trvaní aspoň dvoch mesiacov v rozmedzí dvoch rokov. Tu je potrebné poukázať aj na § 278 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu - v tomto prípade bol skutok časovo identifikovaný (aj pokiaľ ide o dokonanie trestného činu), práve spomínanými omeškanými mesiacmi roku 2021.
Ďalej súd úvodom odôvodnenia rozsudku uvádza, že nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Trestného poriadku, keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah na hlavnom pojednávaní verbalizovaných výpovedí obžalovaného, svedkyne - poškodenej, či vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach, podstatných pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke ne/ viny (a trestu). Napokon, zápisnica o hlavnom pojednávaní, zvukový záznam z hlavného pojednávania a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch a dôkazoch z nich získaných, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.
Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 20.04.2022 - na predmetnom termíne hlavného pojednávania, po jeho otvorení, obžalovaný svoju vinu poprel a uviedol (zostručnené), že
- platil výživné na poškodenú, pričom v danej veci sa vedie aj exekučné konanie;
- poškodená na neho podáva trestné oznámenia pre neplatenie výživy;
- má aj ďalšie dve maloleté deti vo veku 10 a 8 rokov (výdavky na ne má 400 EUR mesačne), s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktoré vyživuje, pričom jeho ročný príjem za rok 2021 bol 6.000,- EUR;
- civilné súdne konanie týkajúce sa jeho vyživovacej povinnosti voči poškodenej, vedené toho času pred Okresným súdom Dunajská Streda, nie je nateraz právoplatne skončené ani nebolo právoplatne rozhodnuté, poškodená sa na danom konaní zúčastnila len raz. Svedkyňa - poškodená W. J. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla (zostručnené), že
- obžalovaný jej neplatil výživné za niektoré (ňou konkretizované) mesiace v roku 2021, pričom neplatením výživného bola ohrozená, nakoľko je študentka dennej formy vysokej školy, školné jej nevie pokryť príjem z brigády a výkon dennej formy štúdia jej znemožňuje sa zamestnať;
- strednú školu vyštudovala strednú pedagogickú školu v M., úspešne ju ukončila v roku 2016;
- následne pokračovala na štúdium na Paneurópsku vysokú školu, odbor právo, čo si pre náklady však nemohla dovoliť a tak nastúpila na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre; tam študovala odbor environmentálne manažérstvo, čo ju však (podľa jej slov) ,,nenaplňovalo“ a tak danú školu po roku ,,nechala“;
- následne v septembri 2017 nastúpila na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave, odbor masmediálne štúdiá - z tohto štúdia však bola vylúčená pre neúspešnú skúšku v lete 2019;
- následne v septembri 2019 nastúpila na Paneurópsku vysokú školu, odbor mediálna komunikácia, denná forma štúdia (pozn. ide o súkromnú vysokú školu, kde je povinnosť hradiť školné). Ďalej z výsluchu svedkyne - poškodenej vyplynulo, že štúdium na vysokej škole si zvolila z dôvodu kvalifikačného postupu a získania kvalitného vzdelania s lepšou vyhliadkou pre následné zamestnanie. Hneď po maturite sa uchádzala o odbor právo na Paneurópskej vysokej škole, nakoľko ju baví psychológia a právo, no náklady na školné (pozn. nakoľko ide o súkromnú vysokú školu, kde je povinnosť hradiť školné) boli vysoké, obžalovaný neplatil výživné, preto tam nakoniec neštudovala. V súčasnosti ňou vykonávaná denná forma štúdia na (pozn. súkromnej) Paneurópskej vysokej škole, odbor mediálna komunikácia, je časovo náročné (denná forma štúdia), cestovala 4x do týždňa do školy (niekedy cez
víkendy na brigádu), náklady na cestovné mala cca 60 EUR mesačne. V minulosti mala aj brigádu (na pozícii animátorka; v súčasnosti nebrigáduje, skončila v decembri 2021 z dôvodu pandémie i zdravotných dôvodov), čo jej pomáhalo s hradením školného, tiež príspevky od matky. Školné je vo výške 252 EUR mesačne. Poškodená neuviedla resp. neposkytla súdu dôkazy, že by mala zmenenú pracovnú schopnosť alebo iný dôvod, ktorý by jej bránil v zárobkovej činnosti.
Z ďalších vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní pre súd vyplynulo, pokiaľ ide o záver konkretizovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, najmä nasledovné. Obžalovaný je otec poškodenej (W. J., W.. XX.XX.XXXX), pričom naposledy mu bola právoplatným rozhodnutím súdu určená vyživovacia povinnosť voči poškodenej v sume 180,- EUR (a to rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.09.2013 sp. zn. XXP/X/XXXX -XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.02.2014 sp. zn. XXCoP/XXX/XXXX -XXX) - v súčasnosti prebieha pred Okresným súdom Dunajská Streda civilné konanie v časti o návrhu poškodenej na zvýšenie výživného, kde bolo rozhodnuté pred časom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.10.2020 sp. zn. XXPc/X/XXXX -XXX, okrem iného o zvýšení výživného na sumu 230,- EUR, ktorý rozsudok bol však uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.06.2021 sp. zn. XXCoP/X/XXXX - XXX, zrušený aj práve v časti zvýšenia výživného a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd nemá vedomosť, že by dané civilné konanie bolo do času konania hlavného pojednávania právoplatne skončené (resp. aspoň neprávoplatne rozhodnuté), z vykonaného dokazovania to nevyplynulo (obžalovaný uviedol, že skončené nie je), pričom súd nepochybuje, že v prípade opaku (t. j. ak by už medzičasom bolo v danej civilnej veci rozhodnuté, a to aj neprávoplatne) by sa daným rozhodnutím v tomto trestnom konaní prezentovala buď strana obhajoby alebo poškodená (a to podľa výsledku daného civilného konania). Zo spomínaného uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.06.2021 sp. zn. XXCoP/X/XXXX - XXX (ďalej len ,,uznesenie KS TT“) vyplýva povinnosť pre súd prvej inštancie v civilnom konaní dôsledne sa zaoberať aj otázkou, či v čase rozhodovania súdu o výživnom zákonná povinnosť obžalovaného platiť výživné na poškodenú, ako jeho dcéru, vôbec trvá s ohľadom na individuálne/konkrétne okolnosti prípadu, nakoľko
- poškodená navštevuje v poradí už niekoľkú vysokú školu, pričom predchádzajúce zrejme riadne neukončila,
- navyše aktuálna vysoká škola je súkromná, v ktorej poškodená musí hradiť školné (formou desiatich splátok po 252,- EUR mesačne), kedy je potrebné zaoberať sa účelnosťou predmetného štúdia po zistení, akú strednú školu poškodená absolvovala, akého zamerania boli dve predchádzajúce štúdiá na vysokej škole, prečo boli ukončené a akým spôsobom, z akého dôvodu si vybrala aktuálne štúdium a práve na vysokej škole s vyššou finančnou záťažou. Podľa názoru krajského súdu vyjadreného v danom uznesení KS TT je potrebné skúmať, aké dôvody viedli poškodenú k tomu, aby študovala na súkromnej, teda z osobných prostriedkov čiastočne hradenej vysokej škole a nezvolila si podobne zameranú bezplatnú verejnú vysokú školu. Štúdium dospelého dieťaťa totiž nemôže byť samoúčelné, za účelom iba ,,predlžovania si mladosti“, prípadne iba ,,štúdium pre štúdium“. Ďalej podľa názoru krajského súdu, štúdium by malo slúžiť k prehlbovaniu predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, prípadne by malo viesť k lepším budúcim vyhliadkam na získanie prostriedkov na živobytie - súd preto musí mať vyriešené, či daný typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie alebo ide už len o nadštandardné doplňovanie znalostí, ktoré je neúčelné vo vzťahu k budúcim spôsobom získavania prostriedkov na živobytie dieťaťa. Za situácie, kedy štúdium dieťaťa nenesie znaky sústavnosti a cieľavedomosti, nemožno totiž od rodiča spravodlivo požadovať, aby vynakladal peňažné prostriedky, ktoré by vo svojom výsledku neprispievali k osobnému rozvoju dieťaťa a k jeho príprave na budúce povolanie. Ďalej krajský súd uvádza, že dospelý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu; je tiež na mieste posúdiť, aké veľké časové nároky kladie štúdium na poškodenú a či je vylúčené, aby pracovala (napr. aj príležitostne formou brigád). Krajský súd v Trnave pri týchto svojich úvahách poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2121/2014 zo dňa 30.09.2014, ktorý riešil skutkovo (a i právne) veľmi obdobnú (ak nie totožnú) vec (pozn. dostupný na webovej stránke českého ústavného súdu - <https:// www.usoud.cz/>). Dôležitou skutočnosťou je podľa názoru krajského súdu i to, že obžalovaný má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým školopovinným deťom, ktoré sú plne odkázané na svojich rodičov a nie sú schopné ani čiastočne zabezpečiť si výživu vlastným pričinením. O uznesenie KS TT oprela svoju argumentáciu obhajoba.
Podľa potvrdenia o štúdiu zo dňa 14.09.2020 bola poškodená v akademickom roku 2020/2021 študentom 2. roku dennej formy štúdia na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte masmédií, na
študijnom programe Mediálna komunikácia (1. stupeň štúdia) od 01.09.2020 do 31.08.2021, štandardná dĺžka štúdia 3 roky s predpokladaným termínom ukončenia bakalárskeho štúdia v 06/2022. Podľa obdobného potvrdenia o štúdiu zo dňa 13.09.2021 bola poškodená v akademickom roku 2021/2022 študentom 3. roku dennej formy štúdia na rovnakej škole a rovnakom študijnom programe, s rovnakým predpokladaným termínom ukončenia bakalárskeho štúdia (t. j. 06/2022).
V žalovanom období (t. j. od 07/2021 do času konania hlavného pojednávania dňa 20.04.2022) neuhradil, podľa obsahu spisu, obžalovaný sumu súdom určeného výživného za mesiace júl 2021, september 2021 a november 2021 a mesiace február až apríl 2022.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
K výroku o oslobodení spod obžaloby Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bola právoplatne určená výška výživného, ktoré bol obžalovaný povinný plniť ako svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť poškodenej, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.09.2013 sp. zn. XXP/X/XXXX -XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.02.2014 sp. zn. XXCoP/XXX/XXXX -XXX. Výživné bolo určené na sumu 180,- EUR. V súčasnosti prebieha civilné konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda o určenie výšku výživného resp. jej zvýšenie na návrh poškodenej - do času konania hlavného pojednávania nebolo právoplatne rozhodnuté (resp. súd takou informáciou z vykonaného dokazovania o eventuálne právoplatnom skončení daného konania nedisponuje - ako však už súd uvádza vyššie, nepochybuje, že ak by už medzičasom bolo v danej civilnej veci rozhodnuté, a to aj neprávoplatne, daným rozhodnutím by sa v tomto trestnom konaní prezentovala buď strana obhajoby alebo poškodená, a to podľa výsledku daného civilného konania). Dôležitou predbežnou otázkou v tejto trestnej veci na zodpovedanie je tak ne/existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči poškodenej v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine, a to v čase skutku kladeného mu obžalobou za vinu (t. j. od 07/2021). Súd túto otázku posúdil samostatne v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko ide o otázku dôležitú pre posúdenie viny obžalovaného (ak nie je vyživovacia povinnosť, nemožno neplatením výživného naplniť skutkovú podstatu podľa § 207 Trestného zákona) - prípadnými civilnými rozhodnutiami o otázke výživného súd nie je viazaný (preto nebolo dôvodné vyčkávať na právoplatné skončenie vyššie uvedeného civilného konania o určenie výšky výživného, vedeného pred Okresným súdom Dunajská Streda), je však povinný ich brať do úvahy v prípade ich existencie, nakoľko existujúce civilné rozhodnutia o predbežnej otázke sú v trestnom konaní dôkazom (obsahujú potenciálne dôkazne cenné informácie, ako i vecnú, na také informácie nadväzujúcu argumentáciu), s ktorým je potrebné sa vysporiadať.
Poškodená sa narodila XX.XX.XXXX, pričom vyštudovala strednú školu - strednú pedagogickú školu v M., štúdium riadne ukončila v roku 2016. Následne nastúpila na vysokoškolské štúdium v 09/2016 (vo veku 19 rokov a 8 mesiacov) pričom mala záujem o štúdium práva na súkromnej Paneurópskej vysokej škole, pre nákladné štúdium však nakoniec nastúpila na inú vysokú školu, konkrétne na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde študovala odbor environmentálne manažérstvo - dané štúdium ju však podľa jej slov ,,nenaplňovalo“ a tak štúdium po roku ,,zanechala“; štúdium teda neukončila riadne (z dôvodov na jej strane) a v roku 2017 začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, odbor masmediálne štúdiá - z tohto štúdia však bola vylúčená pre neúspešnú skúšku v lete 2019, t. j. ani toto štúdium neukončila riadne (z dôvodov na jej strane). Následne od 09/2019 začala študovať,
a to od začiatku, v poradí už tretiu vysokú školu, a to súkromnú Paneurópsku vysokú školu odbor mediálna komunikácia, na ktorej škole doposiaľ navštevuje denný študijný program s predpokladom ukončenia 1. stupňa štúdia (bakalárske štúdium) v 06/2022; ide o školným zaťažené denné štúdium. Je tak možné uzavrieť resp. zatiaľ len predpokladať, že poškodená ukončí bakalárske štúdium v 06/2022 vo veku 25 rokov a 5 mesiacov, pričom nie je vylúčené (spravidla je to možné očakávať) pokračovanie na 2. stupni štúdia (magisterské štúdium). Predmetné štúdium, ktoré poškodená študuje od 09/2019, je poskytované súkromnou vysokou školou, poškodená je povinná hradiť školné v sume 252,- EUR mesačne. Poškodená v minulosti, resp. v priebehu roka 2021 si privyrábala formou brigád, v súčasnosti nebrigáduje, denné štúdium je časovo náročné (cestovala 4x do týždňa do školy, mala náklady na cestovné).
Súd v tejto veci poukazuje na závery Krajského súdu v Trnave uvedené v spise obsiahnutom uznesení KS TT (inšpirované tam uvádzaným nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2121/2014 zo dňa 30.09.2014, ktorý riešil v civilnom konaní v podstate skutkovo, i právne, veľmi obdobnú, ak nie totožnú, vec). Síce právne závery uvádzané v uznesení KS TT (hoc i inšpirované nálezom českého ústavného súdu) nie sú pre súd v tejto trestnej veci právne záväzné, no silu ich argumentu, najmä v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou (nakoľko sa jej priamo týkajú), nemožno podľa názoru súdu opomenúť - v skratke možno otázku existencie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu zhrnúť podľa názoru súdu tak, že pri dospelých deťoch je potrebné na vyživovaciu povinnosť nahliadať inou optikou, než pre deťoch nedospelých; dospelý jedinec by mal byť v zásade schopný postarať sa sám o seba, pričom stanovenie vyživovacej povinnosti aj na dospelé dieťa by malo byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami prípadu. Súd preto v tejto trestnej veci musel zodpovedať predbežnú otázku týkajúcu sa vôbec samotnej existencie vyživovacej povinnosti obžalovaného voči poškodenej v relevantnom čase od 07/2021 doposiaľ - v tomto prípade však, podľa názoru súdu, také okolnosti odôvodňujúce existenciu vyživovacej povinnosti v relevantnom období nie sú dané. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá maximálne do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pokiaľ ide o poškodenú,
- vyštudovala strednú pedagogickú školu v Trnave;
- od 09/2019 po súčasnosť študuje v poradí už tretiu vysokú školu, a to súkromnú zaťaženú (relatívne nemalým) školným, predošlé dve verejné vysoké školy (kde študovala programy s vzájomne odlišným zameraním, a to aj v porovnaní s jej stredoškolským štúdiom) riadne nedokončila z dôvodov na jej strane, totiž jedno štúdium podľa jej slov ,,nechala“ nakoľko ju ,,nenapĺňalo“, z druhého (v podstate obdobného, ak nie rovnakého zamerania ako je jej súčasné štúdium) bola vylúčená (pre neúspešnú skúšku);
- z dokazovania nevyplynul podľa názoru súdu žiaden dôvod, pre ktorý by poškodená nemohla študovať na finančne menej náročnej vysokej škole, napr. aj externou formou, čo by jej umožňovalo uskutočňovať zárobkovú činnosť, prípadne zotrvať na súčasnom, školným zaťaženom štúdiu, no svoje študijné náklady pokrývať príležitostnou zárobkovou činnosťou (napr. vo forme brigád), alebo i (časovo vhodným) riadnym zamestnaním - pokiaľ ako dôvod, pre ktorý v súčasnosti poškodená už nebrigáduje, uviedla pandémiu a jej zdravotné dôvody (opakovane podľa jej vyjadrenia prekonala ochorenie COVID-19), dané súd nepovažuje za relevantné zdôvodnenie resp. z jej strany akokoľvek relevantne dôkazne podložené;
- nateraz ide u poškodenej (napriek tomu, že sa vysokoškolskému štúdiu venuje už 6. akademický rok) o štúdium ,,len“ prvého stupňa štúdia (usiluje o akademický titul bakalár), kedy v predpokladanom termíne ukončenia bakalárskeho štúdia (v 06/2022) bude mať poškodená 25 rokov a 5 mesiacov. Ak bude kontinuálne pokračovať v štúdiu aj na druhom stupni (a usilovať sa o akademický titul magister), dané štúdium je spravidla dvojročné a pri ukončení v riadnom termíne bude mať poškodená vek 27 rokov a 5 mesiacov.
- v čase počiatku žalovaného skutku (t. j. 07/2021) mala poškodená vek 24 rokov a 6 mesiacov (ak by riadne dokončila vysokoškolské štúdium začaté v 09/2016, práve v čase počiatku žalovaného skutku, kedy končila 5. akademický rok, by končila druhý stupeň vysokoškolského štúdia). Otázku vysokoškolského štúdia poškodenej je tak možné uzavrieť podľa názoru súdu konštatovaním, že sa nevyznačuje konzistentnosťou (opakovaná zmena študijných, navyše nijak nepríbuzných odborov) či sústavnosťou (opakovaná zmena vysokých škôl z dôvodov na strane poškodenej) alebo cieľavedomosťou (jedno štúdium podľa jej slov ,,nechala“ nakoľko ju ,,nenapĺňalo“, z druhého bola vylúčená pre neúspešnú skúšku). Pokiaľ ide o obžalovaného, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a obsahu spisu, má a v čase žalovaného skutku mal aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dve maloleté školopovinné deti, ktoré sú najmä pre svoj vek na svojich rodičov plne odkázané.
Berúc do úvahy vyššie uvedené, súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nasvedčujú záveru, že skutok sa síce stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby (t. j. obžalovaný neplnil riadne v žalovanom období s počiatkom v 07/2021 vyživovaciu povinnosť voči poškodenej), no daný skutok nie je trestným činom, nakoľko podľa názoru súdu vyživovacia povinnosť obžalovaného voči poškodenej v danom čase (až doposiaľ) už neexistovala (a naďalej neexistuje) - súd má za preukázané, že poškodená bola v čase 07/2021 až po súčasnosť schopná sama sa živiť, resp. zariadiť si svoj (nielen študijný) život tak, aby bola schopná sama sa živiť (napr. zvoliť si také štúdium, ktoré by nebolo tak finančne náročné a zároveň by jej dovoľovalo vykonávať zárobkovú činnosť). Ňou vykonaná voľba denného štúdia na súkromnej vysokej škole (zaťaženého relatívne nemalým školným), kde študuje od 09/2019, v tomto prípade, aj vzhľadom na všetky vyššie popísané okolnosti prípadu, objektívne neneguje podľa názoru súdu jej schopnosť živiť samú seba (berúc do úvahy relevantný čas žalovaného skutku) tak, ako to predpokladá § 62 ods. 1 zákona o rodine. Existencia vyživovacej povinnosti v čase žalovaného skutku by podľa názoru súdu, prihliadnuc na špecifické, vyššie popísané okolnosti prípadu, bola nielen v rozpore s účelom § 62 ods. 1 zákona o rodine (ktoré ustanovenie sleduje naplnenie vzájomnej vnútrorodinnej solidarity zo strany rodičov k deťom, ktoré objektívne nie sú ešte schopné samé sa živiť), no i v rozpore s dobrými mravmi a na neprimeranú ťarchu obžalovaného a sekundárne ním vyživovaných dvoch maloletých detí (§ 75 ods. 2 zákona o rodine; ak by súd posúdil predbežnú otázku ne/existencie vyživovacej povinnosti v tomto konkrétnom prípade inak, zaťažil by vzťah obžalovaného a poškodenej až neunesiteľnou otázkou, do kedy ešte má v tomto konkrétnom prípade vyživovacia povinnosť obžalovaného k poškodenej trvať? Kým vo veku vyše 27 rokov neukončí aj druhý stupeň vysokoškolského štúdia? Alebo kým nedoštuduje taký študijný odbor, ktorý ju bude ,,napĺňať“? Aj tieto, svojou povahou až absurdné otázky podľa názoru súdu dokladujú, že predbežnú otázku ne/existencie vyživovacej povinnosti obžalovaného k poškodenej v relevantnom období, t. j. od 07/2021, posúdil správne). Úplne bez významu nie je v tejto veci ani tá skutočnosť, že napr. prídavok na dieťa sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa (k tomu viď § 1 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 resp. § 15 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v príslušnom relevantnom znení), čo tiež dokladuje istý predpoklad zákonodarcu o ,,životaschopnosti“ dospelej osoby v určitom veku (nadnesene tak možno hovoriť o nutnosti dieťaťa v istom, pre každý prípad vzhľadom na okolnosti individuálnom čase ,,vyletieť z hniezda“ a ,,postaviť sa na vlastné nohy“).
Nakoľko podľa názoru súdu (ako je už uvedené podrobne vyššie) zákonná vyživovacia povinnosť obžalovaného voči poškodenej v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine už neexistovala (z dôvodov opísaných vyššie) v čase žalovaného skutku (t. j. od času 07/2021), ako časovo skutok vymedzila obžaloba s ohľadom na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu a dokonanie trestného činu, musel súd postupovať v zmysle zákonného/normatívneho imperatívu zakotveného v § 285 písm. b) Trestného poriadku a rozhodnúť v tejto trestnej veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
- t. j. obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodiť.
Pre úplnosť súd dodáva, že by bolo nad potreby rozhodnutia v tejto trestnej veci zisťovať, kedy presne zákonná vyživovacia povinnosť obžalovaného voči poškodenej zanikla - pre potreby rozhodnutia v tejto trestnej veci bolo dostačujúce zistenie/záver súdu, plynúce z vykonaného dokazovania, že v relevantnom žalovanom čase (t. j. od 07/2021) už neexistovala (zodpovedanie predbežnej otázky ne/ existencie vyživovacej povinnosti v relevantnom žalovanom období skonzumovalo následnú otázku prípadného určenia výšky vyživovacej povinnosti v relevantnom žalovanom období vzhľadom na pomery obžalovaného a poškodenej, preto napr. ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo pre potreby súdu nadbytočné, neúčelné).
Záverom súd zdôrazňuje, že tento rozsudok nesleduje cieľ odradiť poškodenú od jej ďalšieho štúdia, cieľom tohto rozsudku bolo a je spravodlivo a zákonne rozhodnúť a ne/vine obžalovaného (a prípadnom treste v prípade preukázania viny) na základe podanej obžaloby a vykonaného dokazovania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).