Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6Csp/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., A. XX, právne zast. Právny dom - advokáti, s. r. o., Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 1 717,49 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny 223,85 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 717,49 Eur od 20.02.2014 do 20.11.2016, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 223,85 Eur od 21.11.2016 až do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1 493,64 Eur od 21.11.2016 až do zaplatenia.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 493,64 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2016 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 1 717,49 Eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 20.02.2014 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3 983,04 Eur, ktorú mala splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 41,49 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 25.12.2013 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.02.2014 úver zosplatnil. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 315,43 Eur.

2. Tunajší súd vydal dňa 22.03.2017 vo veci platobný rozkaz č.k. 6Csp/144/2016 - 19, ktorý bol v dôsledku podaného odporu zrušený. V podanom odpore žalovaná uviedla, že sumu uvedenú v platobnom rozkaze neuznáva a považuje ju za neprimerane vysokú. Uznala, že medzi ňou a pôvodným žalobcom bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 580,44 Eur. Do omeškania sa dostala z dôvodu pracovnej neschopnosti, o čom informovala žalobcu a požiadala ho o zhovievavosť, avšak jej nebolo vyhovené.

3. Dňa 17.03.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. na základe rámcovej zmluvy. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2017.

4. Po súdom pripustenej zmene strán žalobca súdu (listom zo dňa 20.09.2017) oznámil, že na žalovanej sume v časti 223,85 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 717,49 Eur od 20.02.2014 do 20.112016, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 223,85 Eur od 21.11.2016 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1 493,64 Eur od 21.11.2016 do zaplatenia netrvá a žiada v tejto časti konanie zastaviť. Vo svojom podaní požadoval, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy vo výške 1 493,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 493,64 od 21.11.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti zobral návrh späť. Súdom bolo konanie v tejto časti zastavené v zmysle § 145 ods. 2 C. s. p.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom právneho zástupcu žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 07.02.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o pôžičke číslo zmluvy XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 580,44 Eur, a to za účelom úhrady záväzku voči pôvodnému žalobcovi a voči spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. vo výške 1 580,44 Eur. Na pôžičku boli stanovené splátky v počte 96 a vo výške 41,49 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 32 % a RPMN 32 %, celková suma pôžičky 3 983,04 Eur. Konečná splatnosť pôžičky bola stanovená na február 2021. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila spolu sedem splátok po 41,49 Eur, teda do zosplatnenia uhradila splátky vo výške 290,43 Eur.

7. Žalovaná bola listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ zo dňa XX.XX.XXXX. vyzvaná na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 132,77 Eur a upozornená, že v prípade jeho nesplatenia pristúpi spoločnosť k zosplatneniu úveru. K zosplatneniu však nakoniec nedošlo.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 30.01.2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, a to z toho dôvodu, že po uzavretí zmluvy sa žalovaná dostala do finančných problémov, s ohľadom na svoju životnú situáciu. V čase uzatvorenia zmluvy mala žalovaná nejaké ďalšie záväzky, ktoré potrebovala vyriešiť práve tým, že jej bude poskytnutá pôžička, resp. spotrebiteľský úver a myslela si, že sa podarí finančné záväzky vyrovnať týmto spôsobom. Nakoniec mala problém aj so splácaním tohto úveru, resp. pôžičky a preto komunikovala s pôvodným žalobcom a snažila sa dohodnúť na iných podmienkach, než boli dohodnuté v zmluve. Zo strany žalobcu jej nebolo vyhovené. O prebiehajúcej komunikácii predložila súdu listinné dôkazy a to, Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa XX.XX.XXXX spolu so sprievodným listom od pôvodného žalobcu, žalovanou podpísanú žiadosť o prehodnotenie navrhovaného splátkového kalendára, odpoveď na žiadosť o odklad splátok zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Žalovaná ďalej namietala platnosť uzatvorenej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Pri označení sumy, ktorá mala byť poskytnutá ako pôžička, je najprv uvedená výška 1 580,44 Eur a aj celková suma pôžičky 3 983,04 Eur. Z takto uvedených údajov nebolo zrejmé, aká skutočne mala byť poskytnutá suma. Poukázala na to, že v zmluve bol uvedený účel poskytnutia pôžičky a zároveň uvedený nejaký záväzok, ktorý nebol riadne špecifikovaný tak, aby bolo nepochybné, o aký záväzok ide. Uviedla, že na tunajšom súde prebieha ešte jedno konanie, kde vystupuje žalovaná ako strana sporu voči rovnakej spoločnosti a v zmluve o pôžičke je uvedený podobný účel jej poskytnutia. Má vedomosť, že existujú tri rôzne také pôžičky, ktoré jej boli poskytnuté pôvodným žalobcom s podobným účelom, je však otázne, prečo u každej z nich stanovil žalobca také nevýhodné podmienky, teda pri navýšení pôvodne poskytnutej sumy o určité náklady, ktoré spôsobovali vysoké preplatenie poskytnutej pôžičky. Ďalej uviedla, že v zmluve nie je uvedený začiatok a koniec stanovených splátok poskytnutej pôžičky v zmysle právneho predpisu. Nakoľko zmluvu treba považovať za neplatnú, nemôže byť na jej základe požadované také plnenie akého sa domáha žalobca. Spochybnila platnosť všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli podpísané, a preto z nich nevyplývajú žiadne práva a povinnosti pre zmluvné strany. Poukázal na skutočnosť, že zmluva aj podmienky sú formulárové a žalovaná nemala možnosť do nich zasahovať a bližšie ovplyvniť ich obsah. Namietla aj spôsob uzatvorenia zmluvy, keď obchodná zástupkyňa pôvodného žalobcu prišla za žalovanou už s vopred pripravenou zmluvou a zmluva sa podpisovala v aute na ulici, a teda žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Uviedla, že

v prípade poskytnutia pôžičky ide o reálny kontrakt, pri ktorom je potrebné preukázať reálne poskytnutie peňažných prostriedkov, čo žalobca neurobil. V opačnom prípade, by mu mohlo vzniknúť len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktoré by však bolo premlčané. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

10. Žalobou uplatnený nárok bol súdom posudzovaný v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže ide o úverový vzťah, ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., keďže ide o spotrebiteľský úver, spadajúci pod právnu úpravu tohto zákona a napokon § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah. Na základe doložených písomných dokladov súd považoval za preukázané, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1 580,44 Eur, žalovaná sa zaviazala tento splatiť 96-timi splátkami po 41,49 Eur, celkovo mala na týchto splátkach splatiť 3 983,04 Eur. Žalobca žiadal priznať sumu nesplatených splátok vo výške 2 029,32 Eur spolu s nákladmi na vymáhanie vo výške 3,60 Eur, po zohľadnení prijatých úhrad v celkovej výške 315,43 Eur, tj. domáhal sa zaplatenia sumy 1 717,49 Eur a zároveň úroku z omeškania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.09.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 493,64 Eur.

11. Žalovaná uzavretie Zmluvy nepoprela. Uviedla, že tak urobila z dôvodu vyriešenia a splnenia jej predchádzajúcich záväzkov, ktoré mala voči pôvodnému žalobcovi. Nespomína si, v akej konkrétnej výške jej bola pôžička poskytnutá. Uznala, že so splácaným pôžičky sa dostala do omeškania z dôvodu jej pracovnej neschopnosti, a preto požiadala poskytovateľa pôžičky o dohodnutie si iných podmienok aké boli dojednané v Zmluve. Zo strany pôvodného žalobcu jej bola poskytnutá možnosť uzatvorenia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Na túto však nepristúpila. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je vo výlučnej právomoci žalobcu rozhodnúť sa, či a v akej výške pristúpi na možnosť splácania dlhu v splátkach, za iných než zmluvne dohodnutých podmienok. Na povolenie plnenia dlhu v splátkach (po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) nevzniká žalovanej právny nárok.

12. Žalovaná neskôr namietala platnosť uzatvorenej zmluvy pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť mala spočívať v nedostatočnej špecifikácii účelu zmluvy. Súd zistil, že účel zmluvy bol vymedzený v čl. IV. Zmluvy, podľa ktorého klient podpisom zmluvy žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči pôvodnému žalobcovi a záväzky voči Všeobecnej úverovej banky, a. s., kde pôvodný žalobca vystupuje ako správca, a to konkrétne pôžičku vo výške 1 580,44 Eur evid. č. XXXXXXX od Slovenskej požičovne zo dňa XX.XX.XXXX. Výška pôžičky bola špecifikovaná v čl. II. Zmluvy a to vo výške 1 580,44 Eur. Zmluva obsahuje aj údaj o celkovej sume, ktorú musí žalovaná zaplatiť (3 983,04 Eur), aj keď je nesprávne pomenovaná ako celková suma pôžičky. Z ostatných ustanovení zmluvy je však zrejmé, že je to suma pôžičky navýšená o celkové náklady spotrebiteľa (o 2 402,60 Eur), nie suma poskytovaných peňazí. Uvedený údaj je oligatórny, povinnosť vyplýval zo zák. č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 písm. h/, v čase uzavretia zmluvy písm. j/).

13. K ďalším namietaným obsahovým nedostatkom zmluvy o pôžičke súd uvádza, že tieto nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. V prvom rade je potrebné uviesť, že napriek nepresnej terminológii a označeniu titulu poskytovaných peňazí ako pôžička, ide v skutočnosti o úver - klient žiada o poskytnutie finančných prostriedkov, bezhotovostne, ich poukázaním na skôr vzniknutý záväzok, ktorý má týmto zaniknúť. Podpísaním zmluvy oboma stranami (tj. vyjadrením súhlasu s požiadavkou klienta) vzniká záväzok banky alebo nebankového subjektu poukázať peniaze v dohodnutej výške a na dohodnutý účel. Nejde o reálny záväzok, ale o úver ako zmluvný typ - aplikácia príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva aj z čl. 14.7 Všeobecných obchodných podmienok. Pôžičkou sa vzniknutý právny vzťah nazýva zrejme len pre prispôsobenie terminológie bežnému spotrebiteľovi, ktorý úver a pôžičku nerozlišuje. Logo s nápisom „SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA“ na záhlaví zmluvy a ostatné výrazy v tomto zmysle tomu nasvedčujú. Podstatným pre rozlíšenie oboch inštitútov je však súbor dohodnutých podmienok čerpania finančných prostriedkov.

14. Účel a použitie peňazí z úveru bolo podľa názoru súdu dohodnuté dostatočne určito, s prihliadnutím na výklad právneho úkonu v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka - znovu zmluva trpí nepresnosťami v označení záväzku, ktorý sa má poskytnutím peňazí kompenzovať, keď namiesto veriteľa, ktorým je celkom zrejme totožný subjekt ako poskytovateľ úveru, je označený len veriteľ „SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA“, avšak obe strany zmluvy mali celkom jasno v tom, aký záväzok sa má plniť. Uvedené evidenčné číslo, dátum pôvodnej zmluvy, výška záväzku a číslo účtu boli pre strany dostatočným

identifikátorom. O tom, že nekonali v omyle a plnené bolo tak ako malo byť, svedčí skutočnosť, že žalovaná neskôr nenamietala, že by napr. peniaze boli poukázané inak než žiadala. Úmysel strán bol teda obojstranne zrejmý a jeho slovné vyjadrenia nespôsobovalo neurčitosť právneho úkonu.

15. Podrobnosti úveru, práva a povinnosti strán a ostatné podmienky boli okrem základnej časti zmluvy uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe toho, že základný text zmluvy na ne priamo odkazoval a pri podpisovaní zmluvy bol ako jej súčasť aj k dispozícii zmluvným stranám (čl. VI. zmluvy). Pre takýto záver nie je podmienkou podpísanie všetkých častí zmluvy.

16. Z uvedených dôvodov považoval súd uzavretú úverovú zmluvu za platnú, vrátane úrokov, a záväzok žalovanej zaplatiť sumu 1 493,64 Eur za preukázaný v celom rozsahu - omeškanie s predmetnými 36- mi splátkami sporné nebolo. Na jej strane vyplývala zo Zmluvy povinnosť platiť splátky úveru po 41,49 Eur, ktorú si však riadne neplnila, žalobca si preto po čiastočnom späťvzatí uplatňoval sumu 36-tich omeškaných splátok, spolu 1 493,64 Eur.

17. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2018 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že trojročná premlčacia doba uplynula dňa 01.11.2016 a žaloba bola podaná 06.12.2016, teda už v čase, keď nárok žalobcu bol premlčaný. Súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto prípade nedošlo k zosplatneniu úveru, premlčanie tak je potrebné posudzovať ku každej splátke predmetného dlhu osobitne, v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Po späťvzatí je uplatňovaná suma hore uvedených splátok, ktorých splatnosť nastala v rozmedzí obdobia 20.12.2013 až 20.11.2016, premlčanými by sa stali v rozmedzí obdobia 20.12.2016 až 20.11.2019. Žaloba bola v tejto veci súdu doručená dňa 06.12.2016, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby každej jednej z uvedených splátok.

18. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej predmetnej splátky (skôr vzniknuté úroky z omeškania žiadané neboli), tj. od 21.11.2016 až do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. 19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, keď v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).