Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-90-2016.pdf
PDF · 86.21 KB
No categories available
24C/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcov: 1. B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, T. O. V., 2. Ľ.Š. P., nar. X.X.XXXX, bytom G.. A. P. XXX/XX, T. O. V., v konaní obaja zast. JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, Družstevná 5, Bratislava, proti žalovanému: B. F., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX/XX, T. O. V., v konaní zast. Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o odstránenie časti stavby, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť schodisko vedúce k stavbe súpisné číslo 97, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je vedný na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie T. O. V., okres A..
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 14.4.2016, doručenou súdu dňa 15.4.2016, sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť odstrániť schodisko vedúce k stavbe č. súp. 97, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XXX/X, odstrániť odkvap a časť strechy stavby súp č. 97, presahujúce nad pozemok par. č. XXX/X a XXX/X a povinnosť zamurovať vchodové dvere, nachádzajúce sa na vstupe do stavby č. súp. 97 vedúce na pozemok XXX/X a okno smerujúce na pozemok XXX/X.
2. Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 18/40, pozemku parc. č. XXX/ X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 327 m2, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XX a pozemku parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XX, oba v katastrálnom území T. O. V.. Vlastníctvo k pozemkom nadobudli v roku 2015. Žalovaný je výlučným vlastníkom susediaceho polyfunkčného objektu č. 97 a pozemkov par. č. XXX/X a XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2 a 157 m2, na ktorých je stavba postavená. Dňa 6.9.2000 Okresný úrad v Senci povolil žalovanému Nadstavbu RD na uvedených pozemkoch. Žalovaný stavbu zrealizoval a následne bola skolaudovaná. Žalobcovia po nadobudnutí pozemkov zistili, že časť polyfunkčného objektu žalovaného je postavená aj na ich pozemkoch a pre objektívne zistenie skutočného presahu susednej stavby požiadali stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Dňa 29.1.2016 poverený pracovník stavebného úradu obce vykonal stavebný dohľad. Pri miestnej obhliadke bolo zistené, že k rodinnému domu žalovaného bolo pristavené schodisko, ktoré sa nachádza na pozemkoch žalobcov, a taktiež boli na stavbe vybudované dvere a okno smerujúce na pozemky žalobcov. Žalovaný sa pri ústnom prejednaní vyjadril tak, že on stavbu kúpil už so schodiskom, dverami a oknom, a preto nesúhlasí s ich odstránením. K námietke žalobcov, že aj strecha na nadstavbe presahuje nad ich pozemky, stavebný úrad skonštatoval, že nadstavba a strecha boli povolené a skolaudované iba na
pozemkoch žalovaného parc. č. XXX/X a XXX/X, bez možnosti presahu strechy. Keďže žalobcovia preukázali, že na ich pozemkoch nie sú zapísané žiadne vecné bremená, stavebný úrad odkázal zúčastnené strany na súd, aby bol spor doriešený v občianskoprávnom konaní. Žalobcovia majú záujem na svojich pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zrealizovať stavbu bytového súboru.
3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že navrhovaný petit je nepresný a nevykonateľný. Namietal, že nie je zrejmý žiadny relevantný dôvod odôvodňujúci uloženie povinnosti zamurovať dvere a okno smerujúce na pozemok žalobcov. Na uloženie takejto povinnosti neexistuje právny nárok. K veci ďalej uviedol, že jeho dom bol postavený v roku 1925, patril k nemu dvor a záhrada. Na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 2.12.1971 nadobudla ako kupujúci tieto nehnuteľnosti Jednota, spotrebné družstvo. V zmysle kúpnej zmluvy sa predávajúci zaviazal na parc. č. XXX/X a XXX/ X zabezpečiť kupujúcemu právo prechodu a užívanie čelnej časti týchto parciel. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2 1999 nadobudol žalovaný podiel na dome, postavenom na parcele č. XXX a XXX/ X. V súčasnosti je žalovaný vlastníkom tohto domu - polyfunkčného objektu. Po prestavbe bol dom skolaudovaný rozhodnutím zo dňa 30.6.2004, pričom súčasťou domu bolo aj schodisko. Prístup do domu cez schodisko sú nevyhnutnou súčasťou prevádzky v dome, keďže prostredníctvom nich sa uskutočňuje zásobovanie predajne ťažkým tovarom. Na základe týchto skutočností mal žalovaný za to, že prestavba bola uskutočnená v zmysle platných predpisov. Ak by aj skôr nezískal právo na užívanie nehnuteľností parc. č. XXX/X a XXX/X, vzniklo mu toto právo vydržaním v zmysle § 151o, v spojení s § 134 ods. 1, Občianskeho zákonníka.
4. Obe strany k žalobe a následným vyjadreniam predložili viacero listinných dôkazov - listy vlastníctva, kúpne zmluvy, zameranie presahujúcej strechy, doklady k výkonu štátneho dohľadu, technickú dokumentáciu k stavbám, rozhodnutia stavebných úradov, čestné prehlásenia bývalých vlastníkov, dokumentáciu k plánovanej výstavbe bytového súboru, vrátane trestného oznámenia, ako aj fotografie nehnuteľností a geometrické plány.
5. Súd sa opakovane snažil o zmierenie strán, pred pojednávaním vo veci samej nariadil aj predbežné prejednanie sporu, avšak bezvýsledne.
6. Na pojednávaní súd v zmysle § 181 Civilného sporového poriadku (CSP) konštatoval, že rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov nie sú sporné, preto bolo vykonané dokazovanie len predloženými listinnými dôkazmi. Navrhované svedecké výpovede súd nevykonal, nakoľko mal k dispozícii ich písomné čestné prehlásenia. Navyše, spornú skutočnosť, či predchádzajúci vlastníci domu boli vyzývaní na odstránenie schodiska, súd nepovažoval za tak dôležitú, aby svedecké výpovede bolo nevyhnutné vykonať.
7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.1971 vyplynulo, že predmetom kúpy medzi predávajúcimi, P. P. a mal. C. P., a kupujúcim, Jednotou, spotrebným družstvom, bol rodinný dom s dvorom a záhradou - pozemkami parc. č. XXX a XXX/X. V bode VI zmluvy predávajúca prehlásila, že je v 2/40-inách spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X - spoločný dvor a parcely č. XXXX/X - spoločná cesta, a zabezpečí kupujúcemu právo prechodu a užívania čelnej časti týchto parciel pre svoje obchodné prevádzkové účely.
8. Nárok uplatnený v žalobe súd posudzoval podľa §§ 134 ods. 1, 135c a 151o Občianskeho zákonníka (OZ).
9. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
10. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ods. 2 zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Podľa ods. 3, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
11. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je držiteľ veci držiteľom oprávneným, ak so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a týchto zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný nenadobudol výkonom práva právo prechodu a užívania časti parciel č. XXX/X.
13. Pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa, podobne ako pri vydržaní vlastníckeho práva, vyžaduje, aby osoba vykonávajúca právo prechodu a užívania bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že toto právo jej patrí. Po dôkladnom zvážení súd dospel k záveru, že tieto zákonné náležitosti pre vydržanie neboli zo strany žalovaného splnené.
14. Žalovaný, ani jeho právny predchodca, nemal nadobúdací právny titul, na základe ktorého by sa mohol domnievať, že má právo prechádzať cez cudzie pozemky. V kúpnej zmluve, ktorou dom nadobudla Jednota, bolo uvedené, že predávajúca je iba podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/ X, a to dokonca len v podiele 2/40. Nadobúdateľ domu a jeho nasledujúci vlastníci sa len na základe tejto skutočností nemohli objektívne domnievať, že už na základe tohto prehlásenia sú oprávnení z vecného bremena. Spoluvlastníčka v 1/20-ine nemôže rozhodovať o veci sama, a s prihliadnutím na to bolo potrebné jej prehlásenie, že zabezpečí kupujúcemu právo prechodu a užívania, aj vykladať. Aby sa Jednota alebo žalovaný mohli považovať za oprávneného z vecného bremena, musela by nastať ďalšia skutočnosť, z ktorej by sa dalo aspoň usudzovať, že predávajúca s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí predstavujú väčšinu, právo prechodu aj dohodla. Takou skutočnosťou nie je podanie žiadosti o zápis vlastníctva do evidencie nehnuteľností, ktorý Jednota podala na Ústav geodézie a kartografie dňa 10.4.1972.
15. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. (komentáre k § 135c OZ).
16. Na základe článku VI kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.1971 nebola Jednota oprávnená vybudovať schodisko na pozemku žalobcov. Keďže prehlásenie spoluvlastníčky parc. č. XXX/X nie je zriaďovacím titulom pre vecné bremeno, nemôže sa jednať ani o právo umožňujúce výstavbu schodiska, ktoré s týmto súvisí.
17. Citované ust. § 135c OZ upravuje spôsoby a poradie vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu.
18. Žalobcovia sa domáhali odstránenia schodiska na ich pozemku a odstránenia odkvapu a časti strechy, ktoré presahujú nad ich pozemok.
19. Použitie občianskoprávnej sankcie spočívajúcej v odstránení stavby by sa malo opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka, s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je tiež to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie (komentár k OZ).
20. Na základe uvedených, všeobecne akceptovaných kritérií, dospel súd k záveru, že požiadavka na odstránenie schodiska je odôvodnená. Jedná sa o drobnú stavbu, ktorá zasahuje do práv žalobcov,
a to aj v súvislosti s ich zámerom postaviť nový bytový súbor na ich pozemku. Žalovaný nemá právo vstupovať na pozemok žalobcov, nie je preto dôvod na to, aby nad pozemkom žalobcov mal nakladaciu rampu a schodisko k nej vedúce. Pre zásobovanie obchodu farbami a lakmi má žalovaný dostatočný, primeraný prístup z prednej časti domu, ktorá je aj verejne prístupná. Odstránením schodiska nepríde k znehodnoteniu stavby žalovaného, odstránenie nie je ani ekonomicky náročné. Preto bolo žalobe v tejto časti vyhovené.
21. Pokiaľ ide o odstránenie časti strechy a odkvapu, kritéria uvedené v predchádzajúcich bodoch nie sú splnené. Presah strechy nad pozemok žalobcov je 8 cm až 42 cm, t. z. nejde o výrazný zásah do pozemku žalobcov. Okrem toho na prestavbu domu a vybudovanie novej strechy mal žalovaný stavebné povolenie, išlo teda o povolenú stavbu, hoci s ňou žalovaný neoprávnene zasiahol nad pozemok žalobcov. Súd prihliadal aj na to, že právni predchodcovia žalobcov nenamietali proti presahu v priebehu výstavby alebo kolaudácie, presah sa zistil až dodatočne. Odstránenie časti strechy je síce technicky možné, podľa súdu však nie je účelné, keďže je spojené so zásahom do konštrukcie strechy a vyššími nákladmi. Za týchto okolností je podľa súdu namieste od žalobcov požadovať, aby plánovanú výstavbu bytového súboru prispôsobili existujúcemu stavu, čo napokon žalobcovia aj urobili.
22. Prikázanie stavby, v danom prípade časti strechy, do vlastníctva žalobcov, neprichádzalo do úvahy. Žalobcovia s tým nevyjadrili súhlas, nemalo by to ani žiadny zmysel.
23. Ohľadne presahujúcej strechy súd nepristúpil ani k inému usporiadaniu pomerov medzi stranami v zmysle § 135c ods. ods. 3 OZ, keďže nezistil žiadny rozumný spôsob, ako usporiadať ich vzťah. Strany žiadny návrh v tomto smere ani nepredložili.
24. Z týchto dôvodov bola žaloba v návrhu na odstránenie presahujúcej strechy a odkvapu zamietnutá.
25. Pokiaľ ide o povinnosť zamurovať dvere a okná na dome žalovaného, ktoré vedú, resp. smerujú na pozemok žalobcov, v tejto časti súd uznal ako dôvodnú obranu žalovaného. Aj podľa súdu neexistuje žiadny relevantný dôvod, ktorý by umožňoval takúto povinnosť žalovanému uložiť. Žalobcovia nepoukázali, na základe akého predpisu alebo akej dohody, je žalovaný povinný otvory zamurovať. Keďže ani súdu nie je taký predpis alebo dohoda známa, a nenastala ani iná právna skutočnosť, ktorá by uloženie povinnosti odôvodňovala, súd v tejto časti žalobu tiež zamietol.
26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobcovia aj žalovaný mali vo veci len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.