Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-6-2017.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v sporovej veci žalobcu: W.. C. N., C. G. Š. XXX/XX, XXX XX C., W.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Tomášom Jakubom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou 093 01, M. R. Štefánika 2738/165, proti žalovanému: Urbárska spoločnosť Rokyta, pozemkové spoločenstvo Rokytovce, so sídlom 068 01 Rokytovce, IČO: 42 344 271, o zaplatenie 1.999,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/76/2015-117 zo dňa 8.9.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, okrem výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 786,60 eur s príslušenstvom, zastavil.
Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 786,60 eur s príslušenstvom súd z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 877,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 877,94 eur od 16.7.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a . IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 66 %.“
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca si uplatnil dva samostatné nároky, pričom prvým z nich je nárok na zaplatenie odmeny za výkon funkcie odborného lesného hospodára. Pokiaľ ide o záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za výkon tejto funkcie, žalobca si nárok uplatnil faktúrou č. E. zo dňa 14.12.2011 - za výkon funkcie za roka 2011, a to v sume 477,94 eur. Žalovaný v priebehu súdneho konania tento nárok uznal. V tejto súvislosti súd upresnil, že keď žalovaný v podanom odpore zo dňa 03.10.2014 uviedol, že túto sumu žalobcovi uhradil, o čom priložil účtovný doklad - príkaz na úhradu zo dňa 14.08.2014, nešlo o platbu faktúry č. E. uplatňovanej v tomto konaní. Z príkazu na úhradu predloženého žalovaným vyplýva, že suma 447,94 eur, ktorú žalobcovi uhradil dňa 14.08.2014, predstavovala odmenu za výkon funkcie odborného lesného hospodára za obdobie 19.05.2013 do 19.05.2014. Išlo teda o odmenu za iné obdobie výkonu funkcie žalobcom, čo žalovaný na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 uznal a preto súd v tejto časti o zaplatenie sumy 477,94 eur žalobe vyhovel, a žalovaného zaviazal na jej úhradu. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu, žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, bola platne uzatvorená zmluva o dielo v ústnej forme, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného práce na úprave lesnej odvoznej cesty v
lokalite A. D. K. - G. O. a dodať príslušný materiál. Táto skutočnosť nebola stranami sporu v priebehu konania rozporovaná, rovnako, ako nebolo sporné, že žalobca dohodnuté práce na úprave lesnej cesty vykonal a dodal na to aj potrebný materiál. Realizácia prác bola preukázaná aj preberacím protokolom č.XXXXXX zo dňa 07.12.2011 a faktúrou č. XXXXXX vystavenou dňa 09.12.20114 dodávateľom - spoločnosťou D. D. D., D.. D. O..M.., D. XXX/X, D., W.: XXXXXXXX odberateľovi W.. C. N., Š. XXX/ XX, C., W.: XXXXXXXX. Z týchto dokladov vyplýva, že spoločnosť D. D. D. D. O..M.. vykonala na objednávku žalobcu dňa 07.12.2011 práce kopacím strojom Kobelco a T 815 pri úprave poľnej cesty v lokalite Rokytovce pre A. D. K., G. D. O., za čo si vyúčtovala sumu 302,04 eur. Úhrada tejto faktúry žalobcom dodávateľovi D.. D. D. D. D. O..M.. je preukázaná výpisom z účtu žalobcu zo dňa 18.12.2011. Je zrejmé, že pri realizácii prác na úprave lesnej cesty, žalobca použil stavebný materiál - konkrétne makadam, pričom žalovanému vyfakturoval použitie materiálu v objeme 4 ks pri jednotkovej cene 90,- eur, spolu 360,-eur bez DPH. Vzhľadom k tomu, že podľa vlastného vyjadrenia mal tento materiál zakúpený už rok pred tým, než došlo k realizácii prác na úprave cesty, vychádzal pri určení ceny za použitý materiál z ceny obvyklej, pričom súdu predložil cenníky platné v rokoch 2012 a 2015. Za tonu materiálu tak vyfakturoval žalovanému 11,25 eur bez DPH, pričom malo byť dodaných 32 ton materiálu (4 krát Tatra T 815 pri náklade 8 ton). Ohľadne vecí, ktoré žalobca ako zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho, a ako taký bol povinný žalovanému ako odberateľovi a kupujúcemu, dodať nielen tovar, v tomto prípade makadam, ale aj odovzdať mu doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalovaný uznal voči žalobcovi z vyfakturovanej sumy 734,64 eur sumu 400,-eur, a keďže súd mal za preukázané, že žalobca uhradil spoločnosti D. D. D. D. O..M.., sumu 302,64 eur za práce vykonané touto spoločnosťou pri úprave cesty pre A. D. K., G. D. O. na základe objednávky žalobcu, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi okrem ceny prác vo výške 302,64 eur, aj cenu spotrebovaného materiálu v sume 97,96 eur, teda celkovo zaplatiť sumu 400,-eur, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podaním zo dňa 27.02.2015, doručeným súdu dňa 05.3.2015, žalobca súdu oznámil, že dňa 13.10.2014 mu žalovaný uhradil sumu 786,60 eur, a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 786,60 eur, vrátane príslušenstva, zastavil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dohodnutej odmeny za výkon funkcie odborného lesného hospodára, i preukázaných nákladov v spojení so žalobcom vykonaným dielom na úprave lesnej cesty, vznikol žalobcovi tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,15% ročne od 16.07.2014 do zaplatenia a súd mu takto uplatnený úrok z omeškania priznal. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil tým, že nakoľko žalobca mal v pomere k uplatnenému nároku 83%-ný úspech a žalovaný len 17%-ný úspech, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66%, čo predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, okrem časti, kde konanie súd vo výške 786,60 Eur s prísl. zastavil. Uviedol, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaných bola uzatvorená dohoda o uznaní záväzku zo dňa 17.6.2014, pričom podľa jeho názoru, toto uznanie záväzku je neplatné z dôvodu, že uznanie záväzku bolo podpísané v tiesni z dôvodu vydania potrebných dokladov, a z dôvodu, že nebolo podpísané ešte ďalším členom výboru. Podľa žalovaného, sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, že aj napriek neplatnosti uznania záväzku, boli uhradené žalobcovi dve faktúry, a to faktúra č. E. XXXXXXX vo výške 477,94 Eur a faktúra č. E. XXXXXX vo výške 786,60 Eur, pričom nie je pravdou, aby žalovaný uhrádzal platbu žalobcovi ako odbornému lesnému hospodárovi za rok 2013, pretože lesný hospodár nevykonal v prospech žalovaného žiadnu činnosť odborného lesného hospodára, a ani ju nevykonával v roku 2013 a 2014 v O. a tak nemôže mať ani za toto obdobie nárok na žiadnu odmenu ani od A. D. K., G. O.. Je síce pravdou, že zo zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že ako zástupca žalovaného viackrát uznal sumu, ktorá pozostáva z týchto uhradených súm, avšak len z dôvodu, že už ich uhradil, nechcel sa súdiť a na pojednávaní mu bolo oznámené, že uznanie záväzku je platné, ak je už podpísané. S týmito skutočnosťami sa súd nevysporiadal a nevyhodnotil ich správne a
poukázal len na jeho uznanie a vyjadrenia na pojednávaní. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, prípadne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že pri podpise uznania záväzku zo dňa 17.6.2014 konal štatutárny zástupca žalovaného v tiesni alebo, že by žalobca zadržiaval dokumenty súvisiace s hospodárením v lesoch, ktoré žalovaný užíval. Žalovaný na predmetnej listine potvrdil, že dokument podpísal slobodne a vážne. Argument o tiesni a nátlaku sú nepravdivé aj pre následné konanie žalovaného, keďže žalovaný uznal záväzok dňa 17.06.2014, a dňa 13.10.2014 vykonal úhradu jednej z faktúr č. E. na sumu 786,60 €, ktorá tvorí obsah dohody o uznaní. Ak by žalovaný skutočne konal v tiesni pri podpise uznania záväzku, tento by následne nikdy čiastočne neplnil. V uznaní záväzku zo dňa 17.06.2014 žalovaný taktiež potvrdil, že je nástupníckou organizáciou po A. D. K., G. D. O.. Uvedený záver dokazuje aj konanie žalovaného, keď uhradil žalobcovi peňažný záväzok z faktúry č. E. na sumu 786,60 € vyhotovenej za služby odborného lesného hospodára za obdobie roku 2012 ako aj služby odborného lesného hospodára za obdobie od 19.05.2013 do 19.05.2014 a to z titulu Zmluvy na výkon činnosti odborného lesného hospodára zo dňa 02.01.2012 a zákonného prechodu práv a povinností v zmysle § 31 ods. 14 zákona o pozemkových spoločenstvách. K označeniu žalovaného uviedol, že označenie žalovaného ako „US Rokyta, PS Rokytovce“ je praktickým skrátením jeho dlhšieho mena „Urbárska spoločnosť Rokyta, pozemkové spoločenstvo Rokytovce“, pričom pod menom „US Rokyta, PS Rokytovce“ je žalovaný zapísaný aj v registri organizácií vedeným Štatistickým úradom SR, a taktiež sám v tejto podobe v písomných právnych úkonoch vystupuje. Za nezmyselné považuje taktiež tvrdenie o tom, že žalobca nevykonával v prospech žalovaného činnosť odborného lesného hospodára. Zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 13.10.2014 za služby odborného lesného hospodára poskytnuté v roku 2012 a vyúčtované faktúrou č. E.. Žalovaným vykonaná platba dňa 14.08.2014 vo výške 477,94 € nie je úhrada faktúry č. E., nakoľko predmetná faktúra je vyúčtovaním činnosti OLH za obdobie roku 2011 a žalovaný dňa 14.08.2014 hradil výkon funkcie OLH za obdobie 19.5.2013 - 19.5.2014. Aj keď nárok na odmenu za výkon funkcie OLH za obdobie 19.05.2013 - 19.05.2014 nebol predmetom tohto konania, jej úhrada preukazuje trvanie právneho vzťahu, prevzatie záväzkov žalovaným a skutočný a nepretržitý výkon činnosti OLH žalobcom. Opakovane zdôrazňuje, že žalovaný prostredníctvom štatutárneho orgánu v konaní uznal nároky žalobcu. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 99,87 €.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Čo sa týka podpisu uznania záväzku zo dňa 17.6.2014, trvá na skutočnosti, že podpísanie tohto uznania záväzku je neplatné, pretože konanie za žalovaného môžu vykonávať predseda, ďalší člen výboru, inak takýto úkon je neplatný. Rovnako trvá aj na skutočnosti, že takáto dohoda bola podpísaná v tiesni z dôvodu, že lesný odborný hospodár, t. j. žalobca, odmietol poskytnúť listiny týkajúce sa lesov a jeho hospodárenia novému spoločenstvu, a tak len pod zámienkou vydania týchto dokladov si vynútil podpis záväzku. Toto uznanie vyhotovil sám, a taktiež na ňom nesprávne označil organizáciu žalovaného ako nástupnickú organizáciu A. D. K.. Z výpisu pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Humenné vyplýva, že názov žalovaného je Urbárska spoločnosť ROKYTA, pozemkové spoločenstvo, a nie tak, ako to označil žalobca. Na druhej strane je z tohto registra zrejmé a jasné, že toto spoločenstvo nie je právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti A. D. K., G. O., preto nemôže preberať jednotlivé záväzky, a tieto záväzky plnil len z dôvodu tiesne. Taktiež počas konania nebola dostatočne preukázaná skutočnosť, že síce žalovaný uhradil faktúry z uznania záväzku, avšak jedna faktúra v sume 477,94 EUR súdom nebola započítaná na úhradu údajného dlhu, ale bola označená ako úhrada za výkon služieb lesného hospodára za obdobie rokov 2013, t. j. v čase, kedy žalobca žiadnu činnosť pre spoločnosť žalovaného, a ani pre spoločnosť K. G. O. nemohol, ani nevykonával. Žalovaný len mylne uviedol roky, pretože nevedel číslo faktúry, a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného v tom, že súd uznal činnosť žalobcovi, ktorú vôbec nevykonával, a odmena mu za takúto činnosť ani neprináležala. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na súd prvej inštancie, prípadne svojim rozhodnutím zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
6. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného o tom, že uznanie záväzku zo dňa 17.06.2014 bolo podpísané v tiesni, a že žalobca ako odborný lesný hospodár, odmietal vydať dokumenty týkajúce sa hospodárenia žalovaného. Žalovaný na predmetnej listine, okrem iných skutočností potvrdil, že dokument podpísal
slobodne a vážne. Argumenty o tiesni a nátlaku sú nepravdivé aj pre následné konanie žalovaného, keď vykonal úhradu jednej z faktúr č. E. na sumu 786,60 €, ktorá tvorí obsah dohody o uznaní. V uznaní záväzku zo dňa 17.06.2014 žalovaný taktiež potvrdil, že je nástupníckou organizáciou po A. D. K., G. D.R. O.. Opätovne uviedol, že súd rozhodol vo veci na základe ústneho uznania nároku žalovaným vykonanom na pojednávaní dňa 08.09.2016. Žalobca vykonával v prospech žalovaného činnosť odborného lesného hospodára podľa písomných zmlúv tvoriacich obsah súdneho spisu. Žalovaný skutočnosť, že je nástupcom pôvodného združenia podielnikov, nikdy v konaní nenamietal, ale naopak, viackrát potvrdil, že prevzal ich záväzky, pričom sa neustále vyjadroval o existujúcich právnych vzťahoch medzi ním a žalobcom aj po jeho vzniku v roku 2013. Zdôraznil, že žalovaný prostredníctvom štatutárneho orgánu, v konaní uznal nároky žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 200,- €.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 365 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie 786,60 eur s prísl., ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení CSP v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú zodpovednosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určeným výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne
zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej dopĺňa:
14. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že uznanie záväzku zo dňa 17.6.2014 je neplatné, nakoľko žalovaný na predmetnej listine potvrdil, že dokument podpísal slobodne a vážne. Argumenty o tiesni a nátlaku neobstoja aj pre konanie žalovaného, keďže žalovaný uznal záväzok dňa 17.06.2014, a dňa 13.10.2014 vykonal úhradu jednej z faktúr č. E. na sumu 786,60 €, ktorá bola súčasťou uznania záväzku.
15. V uznaní záväzku zo dňa 17.06.2014 žalovaný potvrdil, že je nástupníckou organizáciou po A. D. K., G. D. O..
16. K označeniu žalovaného je potrebné uviesť, že označenie žalovaného ako „US Rokyta, PS Rokytovce“ je skrátením jeho názvu „Urbárska spoločnosť Rokyta, pozemkové spoločenstvo Rokytovce“, pričom pod názvom „US Rokyta, PS Rokytovce“ je žalovaný zapísaný aj v registri organizácií vedeným Štatistickým úradom SR, a taktiež sám v tejto podobe v písomných právnych úkonoch vystupuje.
17. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca nevykonával v prospech žalovaného činnosť odborného lesného hospodára, odvolací súd uvádza, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný dňa 13.10.2014 vykonal úhradu za služby odborného lesného hospodára poskytnuté v roku 2012, vyúčtované faktúrou č. E., pričom žalovaným vykonaná platba dňa 14.08.2014 vo výške 477,94 € nie je úhrada faktúry č. E., nakoľko predmetná faktúra je vyúčtovaním činnosti odborného lesného hospodára za obdobie roku 2011 a žalovaný dňa 14.08.2014 hradil výkon funkcie odborného lesného hospodára za obdobie 19.5.2013 - 19.5.2014. Aj keď nárok na odmenu za výkon funkcie odborného lesného hospodára za obdobie 19.05.2013 - 19.05.2014 nebol predmetom tohto konania, jej úhrada preukazuje trvanie právneho vzťahu, prevzatie záväzkov žalovaným a skutočný a nepretržitý výkon činnosti odborného lesného hospodára žalobcom.
18. Podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
19. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva hmotnoprávna domnienka existencie uznaného záväzku, ktorá trvá dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak.
20. Podľa ust. § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
21. Krajský súd konštatuje, že na žalovanom, ktorý písomne uznal pohľadávku žalobcu, bolo dôkazné bremeno preukázať opak, t. j. vyvrátiť existenciu uznaného záväzku, k čomu však za dôkaznej povinnosti žalovaného nedošlo. Pokiaľ okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a tieto dôkazy ako hodnoverné listiny vyhodnocoval v súvislosti s prejavom žalovaného, ktorý pred okresným súdom uznal nárok žalobcu čo do sumy 877,94 eur, tak jeho postup bol vecne správny a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní aj akceptovaný. Podľa názoru krajského súdu, v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie pre posúdenie žalobcovho nároku.
22. Vzhľadom na výsledok konania, a s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, považuje odvolací súd za správne aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, a z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho odôvodnením, okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 786,60 eur s príslušenstvom.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa zásad upravených v § 251 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).