Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-184-2009.pdf
PDF · 128.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/184/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: K. J., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX K., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1. E. Z., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX K., štátna občianka Slovenskej republiky, 2. J. H., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. J. XXXX/X, N. - Ž., Č. W., žalované v 1. a v 2. rade zastúpené JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, 3. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., štátna občianka Slovenskej republiky, 4. J. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Q., štátna občianka Slovenskej republiky, 5. A. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S.. J. XXX, XXX XX K., štátna občianka Slovenskej republiky, 6. C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. až v 6. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.6.2009, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.7.2009, domáhala určenia spoluvlastníckeho práva žalobkyne, S. K. ako žalovanej v 2.rade, J. D.V. ako žalovanej v 3. rade, A. Q. ako žalovanej v 4. rade, C. J. ako žalovanej v 5. rade, a to k pozemkom s parc. č. XXXX/ XX a XXXX/XXX v kat. úz. K.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzovala od skutočnosti, že Dr. C. E. bol skonfiškovaný pozemok s parc. č. XXXX v kat. úz K.. Z tejto parcely bola neskôr vytvorená parc. č. XXXX/XX, ktorú nadobudli právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných v 2. až v 5. rade prídelom od štátu podľa nariadenia č. XXX/XXXX Sb. Predmetný pozemok užívali od konca roku 1953 až do smrti. Na pozemku postavili rodinný dom so súp. č. XXX, na výstavbu ktorého získali stavebné povolenie vydané Okresným národným výborom v Trnave dňa 8.7.1954. Stavba je v súčasnosti vedená ako stavba postavená na pozemku s parc. č. XXXX/XXX pre kat. úz. K., ktorý bol vyčlenený s parcely č. XXXX/XX. Žalovaná v 1. rade požaduje od žalobkyne a od žalovaných v 2. až v 5. rade finančné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa mylne domnieva, že je vlastníčkou pozemku s parc. č. XXXX/XX. Keďže predmetná prídelová listina je až z 23.8.1962, a dedičské rozhodnutie po S. Q. a O. Q. tejto listine predchádzalo, nakoľko je z 11.6.1962, títo poručitelia nemohli v čase smrti vlastniť pozemok s parc. č. XXXX/XX, a teda nemohla ho ani po nich zdediť žalovaná v 1. rade. Prídelová listina bola vydaná mimo správneho konania v čase, kedy osoby, ktorým mala byť pridelená orná pôda s parc. č. XXXX/XX, už nežili.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že všetok majetok na území Slovenska, ktorý bol konfiškovaný na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, mohol byť pridelený do vlastníctva fyzických osôb len výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. SNR. Z formálnej stránky teda dochádzalo k vydaniu výmeru o vlastníctve pôdy. Výmery boli vydávané ihneď po konfiškácii a schválení prídelového plánu v rokoch 1947 a 1948. Majetok konfiškovaný na základe nar. č. 104/1945 Sb. SNR sa do vlastníctva fyzických osôb neprideľoval prídelovými listinami, pretože prídelové listiny sa vydávali vo vzťahu k majetku, ktorý štát nadobudol záberom, resp. ktorý vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy podľa zákona č. 46/1948 Sb., ktorý prerozdelil na základe revízie úpravy pozemkového vlastníctva uskutočnenej podľa zákona zo dňa 16.4.1919 č. 215 Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (záberový zákon), čo upravoval zákon č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Žalobkyňa teda zastávala názor, že majetok konfiškovaný na základe nar. 104/1945 Sb. SNR nebolo možné prideliť prídelovou listinou. Prídelová listina, s ktorou disponovala žalovaná v 1. rade, sa nenachádza v štátnom archíve, disponovala s ňou len žalovaná v 1. rade, pričom výmer o vlastníctve pôdy, ktorým by došlo k prideleniu parcely č. 1774/11, žalovaná v 1. rade žalobkyni nikdy nepredložila.
4. Žalobkyňa dodala, že ak by aj došlo k rozporom ohľadom prevodu či prechodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, bola názoru, že právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných v 2. až v 5. rade od roku 1948 túto parcelu užívali v dobrej viere, boli dobromyseľní. Užívali, obhospodarovali, starali sa, neskôr oplotili. Na základe stavebného povolenia postavili dom, zaplatili prídelovú sumu, ktorej časť zaplatili v roku 1948, časť v roku 1951 a poslednú časť v roku 1963, čiže boli splnené tieto podmienky, takže nie je pochýb o tom, že prídelovým plánom im bol pozemok pridelený do užívania, vstúpili do držby, boli dobromyseľní. K nadobudnutiu vlastníckeho práva by došlo priamo zo zákona uplynutím 10- ročnej vydržacej doby podľa § 566 zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka.
5. Pôvodná žalovaná v 1. rade, O. Z., rod. Q., nar. X.X.XXXX, zomrela v priebehu konania, dňa 8.2.2012. Dedičské konanie po nej sa uskutočnilo na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/186/2012, a skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/186/2012, Dnot 45/2012 zo dňa 14.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.10.2012, podľa ktorého dedičmi pôvodnej žalovanej 1. rade sú jej dcéry, E. Z. a J. H., s ktorými súd pokračoval v konaní ako so žalovanými v 1. a v 2. rade, v súlade s § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“ v príslušnom tvare“), bez toho, aby o tom musel rozhodovať samostatným uznesením.
6. V dôsledku skutočnosti, že pôvodná žalovaná v 1. rade zanechala dve dedičky, s ktorými súd pokračoval v konaní ako so žalovanými v 1. a v 2. rade, posunulo sa poradie v označení pôvodných žalovaných v 2. až v 5. rade na označenie ako žalovaných v 3. až v 6. rade.
7. Občiansky súdny poriadok bol zrušený s účinnosťou k 1.7.2016, a to zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom, ktorý, ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku).
8. Vychádzajúc z ust.§ 63 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2007 Z. z. (ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania, a ide o majetkový spor, súd (aj bez návrhu) rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Nakoľko súd už konal s dedičmi pôvodnej žalovanej v 1. rade ako so žalovanými v 1. a v 2. rade, pričom účinky týchto procesných úkonov (uskutočnených do 30.6.2016) zostávajú zachované (§ 470 CSP), v danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 63 CSP, a teda nebolo potrebné vydávať samostatné procesné rozhodnutie súdu, s ktorými dedičmi pôvodnej žalovanej v 1. rade súd pokračuje v konaní.
9. Žalované v 1. a v 2. rade navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadali priznať náhradu trov konania s odôvodnením, že S. D. a jej manželke C. nikdy nebola predmetná nehnuteľnosť pridelená, a preto ani knihový súd nemohol urobiť záznam vlastníckeho práva v ich prospech. Žalobkyňa predložila iba prídelový plán, a ten nikdy nebol, a ani nie je právnym titulom zakladajúcim vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti. Prídelový plán bol iba technickým podkladom k prídelom, a nemohol nahrádzať doklad
o vlastníctve. Prídelový plán, na ktorý poukazuje žalobkyňa, sa nikdy nerealizoval. Bol vypracovaný konečný prídelový plán, podľa ktorého parc. č. XXXX/XX mala byť pridelená S. Q. a jeho manželke O., čo sa aj stalo prídelovou listinou. Manželia Q. vstúpili do držby a úžitku 1.10.1945.V inom konaní bol vypočutý ako svedok pán Š. S., ktorý vystavoval prídelovú listinu zo dňa 23.8.1962, pričom pri jej vystavovaní vychádzal z pôvodnej prídelovej listiny vystavenej v roku 1945, ktorú v tom čase podpisoval priamo minister. Pôvodná žalovaná v 1. rade ako jediná dedička zdedila okrem iného aj pozemok s parc. č. XXXX/XX v celosti, pričom jej vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti bolo riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. K..
10. Žalované v 1. a v 2. rade dodali, že na pozemky s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX nie je založený list vlastníctva, a ani nemôže, pretože sú súčasťou pozemku s parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním, nakoľko v jej prípade a v prípade jej právnych predchodcov absentuje dobromyseľnosť. Poukázali tiež na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho sporu nie je určenie, že pôvodná žalovaná v 1. rade nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale určenie vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaných v 3. až v 6. rade k pozemkom s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX pre kat. úz. K.. V inom konaní Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 24Co/342/2007, okrem iného, dospel k záveru, že pôvodná žalovaná v 1. rade, O. Z., bola výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. XXXX/XX v kat. úz. K..
11. Žalované v 3. až v 6. rade, ktoré sú sestrami žalobkyne, uviedli, že dedičstvo po ich otcovi S. D., zomr. 16.2.1979 nadobudla jeho manželka, t.j. ich matka C. D., ktorá dňa 12.7.2005 obdarovala žalobkyňu nehnuteľnosťami, ktoré vlastnila. Žalované v 3. až v 6. rade vyhlásili, že po matke C. D. nezdedili žiadne pozemky. Pokiaľ by žalobkyňa disponovala s listom vlastníctva, na základe ktorého by žalovaným v 3. až v 6. rade patril spoluvlastnícky podiel vo veľkosti u každej po 1/5-ne, vzdali sa tohto podielu v prospech žalobkyne. Všetky štyri sestry žalobkyne vyhlásili, že si neželajú byť žalovanými v tomto spore.
12. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, a vykonal dokazovanie predovšetkým za účelom zistenia, či je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že žalobkyňa a jej sestry, t. j. žalované v 3. až v 6. rade sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkov s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX v kat. úz. K..
13. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 19.1.2018 navrhla súdu pripustiť zmenu žaloby, ktorú predložila súdu v písomnej podobe krátkou cestou priamo na pojednávaní. Následne súd na pojednávaní dňa 19.1.2018 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby v znení, ktorou žalobkyňa žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým súd určí, že nehnuteľnosti pozemok evidovaný ako parcela č. XXXX/XX o výmere 588 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý je situovaný v obci K., katastrálne územie K. a pozemok evidovaný ako parcela č. XXXX/XXX o výmere 532 m2, druh pozemku záhrada, ktorý je situovaný v obci K., katastrálne územie K., pridelené právnym predchodcom žalobkyne a žalovanej v 3. až v 6. rade patria do dedičstva po nebohom S. D., zomrelom dňa 16.2.1979 a manželke C. D., rod. H., zomrelej dňa 19.10.2006.
14. Nakoľko uznesenie zo dňa 19.1.2018 o pripustení zmeny žaloby sudkyňa vyhlásila na pojednávaní za prítomnosti všetkých subjektov strán sporu, príp. ich zástupcov, a proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 375 CSP), jeho doručenie nie je pre vedenie konania potrebné a uznesením sa neukladá žiadna povinnosť, v súlade s ust. § 142 ods. 2, § 235 ods. 2 CSP súd uznesenie nevyhotovoval v písomnej podobe.
15. Uznesením č. k. 5C/184/2009-398 z 9.4.2018 súd pripustil v poradí druhú zmenu žaloby, a to v znení, ktorou žalobkyňa žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým súd určí, že časti nehnuteľnosti, pozemku evidovaného ako parcela registra E č. XXXX/XX o výmere 18.988 m2, druh pozemku: orná pôda, v obci K., katastrálne územie K., zobrazené na katastrálnej mape v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela registra C č. XXXX/XX o výmere 588 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v obci K., katastrálne územie K., a v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela registra C č. XXXX/XXX o výmere 532 m2, druh pozemku: záhrady, v obci K., katastrálne územie K., patria do dedičstva po nebohom S. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 16.2.1979, a C. D., rod. H., nar. 2.5.1924, zomrelej dňa 19.10.2006, naposledy bytom K., Š. B. XXX/XX, občanoch Slovenskej republiky.
16. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to fotokópiou pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz. K., pzkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. K., súpisom parciel registra C pre kat. úz. .K., súpisom parciel registra E pre kat. úz. K., výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. K., výpismi parciel registra C evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX pre kat. úz. K., fotokópiou katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX pre kat. úz. K., fotokópiou z mapy určeného operátu pre kat. úz. K., grafickou identifikáciou parciel pre kat. úz. K., podstatnou časťou identifikácie parciel pre parcelu č. XXXX pôvodne zapísanej v pzkn. vl. XXX pre kat úz. K., registrom obnovenej evidencie pozemkov pre kat. úz. K., výpoveďami strán sporu a ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový stav:
17. Z fotokópie pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz. K. súd zistil, že pozemok s parc. č. XXXX v kat. úz. K. spočiatku vlastnil gróf E.. Dňa 29.11.1920 bol vykonaný záznam o tom, že predmetná nehnuteľnosť bola zabraná štátom podľa zákona zo dňa 16.4.1919 č. 215 Sb. Dňa 7.3.1963 bol vykonaný zápis podľa geometrického plánu z 11.10.1962, na základe ktorého sa z parciel č. XXXX, XXXX, XXXX vytvorili parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XXX, ktoré boli zapísané do novej pzkn. vl. č. XXXX.
18. Z fotokópie pzkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. K., časti majetková podstata, súd zistil, že pozemok s miestopopisným číslom XXXX/XX bol vedený ako roľa v hone - pánsky majetok o výmere 3 hektáre, 36 árov a 92 m2.
19. Zo súpisu parciel registra C pre kat. úz. K., v obci K., v okrese H. súd zistil, že sa medzi nimi nenachádza parcela č. XXXX/XX, avšak nachádzajú sa medzi nimi aj parcely č. XXXX/XX - záhrada o výmere 588 m2, ako aj parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 532 m2.
20. Zo súpisu parciel registra E pre kat. úz. K., v obci K., v okrese H. súd zistil, že sa medzi nimi nachádza parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1 hektár a 8.988 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Parcely č. XXXX/XX a XXXX/XXX sa v tomto súpise nenachádzajú.
21. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. K. súd zistil, že žalované v 1. a v 2. rade sú zapísané v katastri nehnuteľností ako podielové spoluvlastníčky pozemku s parc. č. XXXX/XX - ornej pôdy o výmere 18.988 m2, obe v podiele po 1/2-ci z celku, pričom v danom prípade ide o parcelu registra E evidovanú na mape určeného operátu.
22. Z výpisu parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX pre kat. úz. K. súd zistil, že predmetným parcelným číslom je označený pozemok - záhrady o výmere 588 m2, avšak s tým, že k danej nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva.
23. Z výpisu parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XXX v kat. úz. K. súd zistil, že predmetným parcelným číslom je označený pozemok - zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2, avšak s tým, že k danej nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva a s poznámkou, že pozemok je nevysporiadaný.
24. Z fotokópie katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX pre kat. úz. K., fotokópie mapy určeného operátu pre kat. úz. K. a z grafickej identifikácie parciel pre kat. úz. K. súd zistil, že predmetné pozemky s pac. č. XXXX/XX a XXXX/XXX sú súčasťou pozemku s parc. č. XXXX/XX.
25. Z identifikácie parciel pre parcelu č. XXXX pôvodne zapísanej v pzkn. vl. XXX pre kat úz. K. súd okrem iného zistil, že z pôvodnej parcely č. XXXX zapísanej v pzkn. vl. č. XXX ako orná pôda o výmere 29 ha a 8.673 m2 bolo vytvorených 49 nových parciel zapísaných v registri E KN, vrátane parcely č. XXXX/XX, ktorá je zapísaná v registri E KN na LV č. XXXX ako orná pôda o výmere 8.988 m2. Parcela E KN č. XXXX/XX pozostáva z viacerých parciel, zapísaných v registri C KN, vrátane parcely č. XXXX/ XX zapísanej ako záhrada bez založenia listu vlastníctva a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy bez založenia listu vlastníctva.
26. Z Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) pre parcely určeného operátu súd zistil, že parcela v extraviláne, t. j. mimo zastavaného územia obce, č. XXXX/XX v kat. úz. K. pôvodne zapísaná v pzkn. vl. č. XXXX je zapísaná na LV č. XXX.
27. Z ROEP pre parcely registra C KN v kat. úz. K. súd zistil, že predmetné parcely č. XXXX/XX a XXXX/ XXX sa v tejto evidencii vôbec nenachádzajú, a nenachádza sa v nej ani žiadna parcela registra C s číslom XXXX/XX.
28. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 19.1.2018 súd zistil, že žalované v 1. a v 2. rade nepredložili prídelovú listinu z roku 1945, na ktorú sa odvolávajú, a prídelová listina z roku 1962 o prídele manželom Q. je vystavená na mŕtvych.
29. Z výpovedí žalovaných v 3. až v 6. rade na pojednávaní dňa 19.1.2018 súd zistil, že všetky štyri sú sestrami žalobkyne, že ani jedna z nich nemá záujem žalovať žalované v 1. a v 2. rade, pričom nechcú byť ani v pozícii žalovaných.
30. Z výpovede právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaniach dňa 19.1.2018 a dňa 9.4.2018 súd zistil, že naliehavý právny záujem je daný, pretože v prípade úspechu v spore rozsudok bude spôsobilý vyvolať zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa označila svoje sestry ako žalované, pretože nemali záujem byť žalobcami, avšak žalobkyňa tak musela urobiť z dôvodu procesného spoločenstva, keďže žalobkyňa aj jej sestry sú dedičkami po ich rodičoch, S. D. a C. D., pričom predmetom sporu je určenie, že predmetné pozemky patria do dedičstva po S. D. a C. D..
31. Z výpovede právnej zástupkyne žalovaných v 1. a v 2. rade na pojednávaní dňa 19.1.2018 a dňa 9.4.2018 súd zistil, že žaloba je na zamietnutie, z dôvodu, že žalované v 3. až v 6. rade nemôžu byť na strane žalovaných, ak im má byť priznané nejaké právo, keďže žalobný petit je v ich prospech. Mohli by byť iba na strane žalobcov. Pokiaľ sa niekto domáha určenia, že nejaká vec alebo právo patrí do dedičstva, žalobcami musia byť všetci dedičia, a nie iba jeden z nich. Nikto nemôže sestry žalobkyne, ktoré sú v tomto spore ako žalované v 3. až v 6. rade, nútiť byť žalobcami. Keďže ony nemajú záujem súdiť sa so žalovanými v 1. a v 2. rade, žalobu treba zamietnuť. Žaloba je na zamietnutie aj z dôvodu, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na výsledku sporu, t. j. na určení, že predmetné parcely patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a jej 4 sestier, ktoré sú žalovanými v 3. až v 6. rade. Predmetné pozemky sú parcelami registra C, ktoré sú súčasťou pozemku s parc. č. XXXX/XX, ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný ako parcela registra E. Na parcely registra C č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX nie sú založené listy vlastníctva, takže žalované v 1. a v 2. rade nemajú vecnú legitimáciu v tomto spore. Pokiaľ by súd vyhovel takejto žalobe, malo by to za následok duplicitné vlastníctvo, a vyvolalo by to iba ďalšie spory. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že prapradávny predchodca žalovaných v 1. a v 2. rade, pán Q., sa ujal držby predmetného pozemku už v roku 1946, a nie až v roku 1963. Ani on nebol spočiatku zapísaný do evidencie nehnuteľností, a to dovtedy, kým nezaplatil celú prídelovú cenu, hoci už 2/3 boli zaplatené, poslednú 1/3 zaplatila jeho dcéra, O. Z..
32. Podľa § § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
34. Podľa § 153 ods. 2, 3 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
35. Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
36. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
37. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
38. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
39. Vykonaným dokazovaním listinami, a to fotokópiou pzkn. vl. č. XXX pre kat. úz. K., pzkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. K., súpisom parciel registra C pre kat. úz. .K., súpisom parciel registra E pre kat. úz. K., výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. K., výpismi parciel registra C evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX pre kat. úz. K., fotokópiou katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX pre kat. úz. K., fotokópiou z mapy určeného operátu pre kat. úz. K., grafickou identifikáciou parciel pre kat. úz. K., podstatnou časťou identifikácie parciel pre parcelu č. XXXX pôvodne zapísanej v pzkn. vl. XXX pre kat úz. K., registrom obnovenej evidencie pozemkov pre kat. úz. K., výpoveďami strán sporu a ich právnych zástupcov, súd mal za preukázané, že žalované v 1. a v 2. rade sú v katastri nehnuteľností vedené ako podielové spoluvlastníčky pozemku s parc. č. XXXX/XX, ktorý je vedený v katastrálnom operáte ako parcela registra E - orná pôda o výmere 18.988 m2, pričom ich vlastnícky vzťah k predmetnému pozemku je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K., obec K., okres H.. Žalobkyňa sa po pripustení dvoch zmien žaloby, domáhala určenia, že parcely registra C č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX v kat. úz. K., ktoré sú častou parcely registra E č. XXXX/XX, patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a žalovaných v 3. až v 6. rade. K parcelám registra C, určenie vlastníckeho práva ku ktorým je predmetom tohto sporu, nie sú založené listy vlastníctva, a teda podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností nie je žiadna osoba zapísaná ako vlastník pozemkov zapísaných ako parcely registra C č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX pre kat. úz. K.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetné parcely registra C sú súčasťou parcely registra E č. XXXX/XX v spoluvlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade.
40. Predmetná žaloba, po pripustení oboch zmien žaloby, je žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda je žalobou o určenie, či to právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, pričom jedným z nevyhnutných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom prípade naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, a preto súd musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v každom štádiu konania, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem existuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 147/2010). Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004), v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
41. Žalobkyňa sa v danom prípade určovacou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k dvom pozemkom, označeným ako parcely registra C, ktoré sú síce zobrazené na katastrálnej mape, avšak v katastri nehnuteľností nie je zapísaný ani vlastnícky vzťah k týmto pozemkom, ani ich vlastník, pričom k predmetným pozemkom do dnešného dňa nebol založený ani list vlastníctva. Podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto nebol daný, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe by nebol spôsobilý privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (pre absenciu doterajšieho zápisu vlastníckeho vzťahu prirodzene nemohlo dôjsť ani k jeho zmene). Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu účastníkov (žalobcov a žalovaných) nie je procesne prípustná. Žalobou v sporovom konaní o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa môže domáhať určenia dedič poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúci dedič, prípadne jeho právny nástupca), voči inej osobe ako dedičovi, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, a to voči naposledy evidovanému vlastníkovi takejto nehnuteľnosti. V danom prípade k predmetným pozemkom evidovaný vlastník nebol. Preto nebola ani preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1. a v 2. rade (príp. aj v 3. až 6. rade). Ani jeden zo žalovaných nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, a preto žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že predmetné pozemky patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a žalovaných v 3. až v 6. rade.
42. Žalované v 1. a v 2. rade sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky pozemku, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností ako parcela registra E - parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 18.988 m2, pričom ich vlastnícky vzťah k predmetnému pozemku je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K., obec K., okres H.. V danom prípade ide o pozemok s odlišným parcelným číslom, výmerou, druhovým určeným pozemku. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe, nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva, nevyriešila by sa spornosť vzťahu strán sporu, ale paradoxne, mohlo by dôjsť by k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k pozemkom vedeným ako parcely registra C a k pozemku parcele registra E, resp. jeho časti.
43. Žaloba s určovacím petitom je prostriedkom, ktorým sa má vytvoriť základné usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami, avšak v danom prípade by viedla k ďalším sporom medzi nimi. Už vôbec by nedošlo k zosúladeniu evidovaného a právneho vzťahu, ktorý predpokladá v určovacom výroku vymedzenie takého predmetu konania, ktorý reflektuje zápis vzťahov k pozemku, prípadne časti náležite vytvorenej (súčasne identifikovanej) z takéhoto pozemku, spolu s jeho presným označením, preukazujúci poslednú evidenciu vlastníckeho vzťahu. Len tak možno docieliť podklad pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, týkajúceho sa posledne evidovaného vlastníckeho vzťahu a vlastníkov nehnuteľnosti.
44. V konaní nebolo náležitým spôsobom ďalej preukázané, že žalobkyňa a žalované v 3. až v 6. rade sú dedičkami S. D. a C. D., rod H., pretože svoje dedičské právo nepreukázali ani dedičskými rozhodnutiami o prejednaní dedičstva po týchto poručiteľoch, ani potvrdením o okruhu dedičov, z ktorých by bolo nepochybné, že dedičstvo neodmietli, sú spôsobilé dediť, a že „iba“ ony sú dedičkami týchto poručiteľov. K tomuto súd poznamenáva, že súd nemôže vykonať dôkazy, ktoré žiadna strana nenavrhla (§ 185 CSP). V konaní o určenie, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva, všetci dediča tvoria nerozlučné nútené spoločenstvo, a preto vychádzajúc z ust. § 78 CSP (predtým § 91 ods. 2 OSP) pre úspech v spore sa vyžaduje účasť všetkých dedičov ako subjektov hmotnoprávneho vzťahu. Ani zákon ani žiadny z judikátov neuvádza, že všetci dedičia musia byť nevyhnutne vždy subjektami na jednej strane sporu. Opačný výklad by mal za následok denegatio iustitiae, t. j. odmietnutie spravodlivosti, pretože by znemožňoval dedičom domôcť sa ich práva na súde v prípade, ak by s ich žalobou nesúhlasili všetci ostatí dedičia, príp. ak by boli ostatní dedičia pasívnymi alebo ak by bydlisko niektorého z dedičov bolo neznáme, v dôsledku čoho by ani nemohol byť žalobcom. Tak, ako nikoho nemožno nútiť podať žalobu, nikomu nemožno odňať právo žalobu podať. Takého konania sa musia síce zúčastniť všetci dedičia, pričom zákon nevylučuje, aby vystupovali na oboch stranách sporu súčasne. Inak by boli vylúčené aj žaloby medzi dedičmi o určenie, čo patrí do dedičstva (porov. R 65/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 45/2008. Preto námietka žalovaných v 1. až v 2. rade, podľa ktorej pre úspech v spore by museli aj žalované v 3. až v 6. rade vystupovať v pozícii žalobcov spolu so žalobkyňou, neobstojí. Súd ďalej poznamenáva, že je logické, že väčšina subjektov nechce byť v pozícii žalovaného, avšak nevôľa žalovaných v 3. až 6. rade vystupovať na strane žalovaných nemá žiadne právne účinky. Určenie subjektov, ktoré budú žalovanými, závisí výlučne od rozhodnutia žalobcu, a nie od rozhodnutia žalovaných.
45. Pojednávanie nariadené na deň 19.1.2018 súd po prejednaní veci odročil na deň 9.4.2018 s tým, že obom stranám sporu uložil povinnosť predložiť všetky procesné návrhy, ktoré považujú za potrebné predložiť, v lehote do 15.2.2018. Napriek tejto lehote, právna zástupkyňa žalobkyne až na pojednávaní dňa 9.4.2018 navrhla odročiť pojednávanie s tým, že zmení žalobu potom, čo si žalobkyňa nechá vyhotoviť geometrický plán. Tento dôvod súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 4 CSP, nakoľko stranám sporu súd uložil lehotu na predloženie procesných návrhov a dôkazov, pričom do konania najbližšieho pojednávania, t. j. do 9.4.2018 mala právna zástupkyňa žalobkyne dostatočné množstvo času zadovážiť si geometrický plán, pokiaľ chcela od neho odvádzať žalobný petit.
46. Na pojednávaní dňa 9.4.2018 právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd pripustil, aby žalobkyňa z konania vystúpila a aby na jej miesto vstúpila Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“). Zároveň navrhla pripustiť zmenu žaloby, ktorou žiadala, aby súd určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenská republika, zastúpená SPF. K tomuto súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok nepozná tzv. zámenu subjektov. Navyše, nikoho nemožno nútiť byť žalobcom (s výnimkou situácie právneho nástupníctva pôvodného žalobcu), a keďže žalobkyňa nepredložila súdu súhlas Slovenskej republiky s týmto postupom, súd zmenu žaloby v tomto znení
nepripustil. Na tom istom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd pripustil vstup Slovenskej republiky, zastúpenej SPF do konania na strane žalobcu. Vstup Slovenskej republiky do konania na stranu žalobcu nepripustil z dôvodu, že Slovenská republika nedala súhlas so svojím vstupom do konania na strane žalobcu, navyše, súd môže, avšak nemusí pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší subjekt.
47. Návrhy právnej zástupkyne žalobkyne prednesené na pojednávaní dňa 19.4.2018, ktorým navrhla pripustiť tretiu zmenu žaloby a pripustiť vstup Slovenskej republiky do konania na stranu žalobcu súd zamietol z dôvodu, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré mohla žalobkyňa uplatniť oveľa skôr, a teda neuplatnila ich včas, navyše Civilný sporový poriadok nepozná spísanie podania do zápisnice, t. j. žalobkyňa tak mala urobiť písomne, a to do 15.2.2018 alebo najneskôr do začatia pojednávania nariadeného na deň 9.4.2018. Súd týmto procesným návrhom nevyhovel ani preto, lebo ani po ich pripustení by nebol daný naliehavý právny záujem na výsledku sporu. Uznesenie o nepripustení zmeny žaloby a uznesenie o nepripustení vstupu ďalšieho subjektu do konania sú procesnými uzneseniami, proti ktorým nie je prípustné odvolanie, ich doručenie nie je pre vedenie konania potrebné a neukladá sa nimi žiadna povinnosť, preto v súlade s ust. § 235 ods. 2 CSP neboli tieto uznesenia vyhotovené v písomnej podobe, a sú iba súčasťou zápisnice o pojednávaní.
48. Po nepripustení týchto procesných návrhov právna zástupkyňa žalobkyne namietala, že tento postup súdu je nespravodlivý, K tomuto si súd dovoľuje poznamenať, že súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157 CSP), že skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku (§ 251 ods. 2 CSP), pričom na procesný postup podľa tohto procesného kódexu sa vzťahuje aj sudcovská koncentrácia konania, súčasťou ktorej je povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (§ 153 CSP). Procesné návrhy, ktoré boli uplatnené ústne na pojednávaní dňa 9.4.2018, boli uplatnené nielenže oneskorene, ale aj formou, ktorú zákon nepripúšťa, keďže Civilný sporový poriadok nepozná spísanie ústneho podania do zápisnice a nepozná ani zámenu subjektov. Pripustenie týchto návrhov by malo za následok potrebu odročenia pojednávania a vznik potreby ďalšieho dokazovania. Týmto návrhom nebolo možné vyhovieť nielen pre nedostatok formy, ale aj pre nedostatok zákonných podmienok, medzi ktoré patrí aj súhlas subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalobcu, s jeho vstupom do konania.
49. Keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktorý je nevyhnutným predpokladom všetkých určovacích žalôb, súd žalobu ako neprípustnú zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP, a to bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania za účelom skúmania vecnej správnosti žaloby.
50. Súd nevykonal dokazovanie ďalšími listinami predloženými stranami sporu, predovšetkým prídelovými listinami, prídelovým plánom, konečným prídelovým plánom, rozsudkom Krajského súd v Trnave č. k. 24Co/342/2007-438 z 24.9.2008, dedičským rozhodnutím po manželoch Q., ani výsluchmi svedkov, ani ďalšími listinami predloženými súdu Okresným úradom H., katastrálnym odborom, pretože ďalšie dokazovanie by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, a teda nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom skúmania vecnej správnosti žaloby, pretože určovacia žaloba bez preukázania naliehavého právneho záujmu je neprípustná, a ďalšie dokazovanie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 157 CSP).
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Nakoľko vo veci boli plne úspešné žalované v 1. až v 6. rade, súd im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v 6-ich písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).