Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, L., zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom, Kukučínova 19, Košice, o zaplatenie 1.245,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C 176/2014-140 zo dňa 12.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Priznal žalovanému náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.245,34 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania od 4.12.2013 do zaplatenia z dôvodu, že uvedenú sumu vyplatil ako škodu príslušníkovi polície Y. F.. Dňa 23.2.2013 W. Y. F. ako príslušník ORPZ Humenné vykonal zásah voči žalovanému, ktorý neuposlúchol jeho výzvu pri služobnom zákroku a dal sa na útek. Nadpráporčík Y. F. začal žalovaného prenasledovať, snažil sa ho dobehnúť, pri behu pravdepodobne vstúpil do jamy, resp. inej nerovnosti terénu, spôsobil si poškodenie pravej nohy. Následne žalovaného zadržal nadstrážmajster M. N. ako ďalší člen hliadky. Poškodenému policajtovi bola vyplatená suma 403 eur z titulu bolestného dňa 12.9.2013. Žalobca si ďalej uplatňuje aj náhradu za vyplatený služobný plat v nemoci pri dočasnej práceneschopnosti nadpráporčíka Y. F. vo výške 412,09 eur, odvody za zamestnávateľa vo výške 136,81 eur a náhradu príjmu počas služobného úrazu 293,44 eur. Celková škoda predstavuje 1.245,34 eur. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkové okolnosti vyplývajúce zo žaloby. Vec posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania nepoprel skutočnosť, že dňa 23.2.2013 v čase okolo 4:30 hod. bol kontrolovaný príslušníkmi polície a týmto uviedol nesprávne meno, následne žalovaný spanikáril a začal utekať preč, von z mesta Q.. Bol prenasledovaný príslušníkmi polície. Žalovaný však namietal príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, resp. úrazom, ktorý utrpel príslušník polície, nadpráporčík F., ktorý prenasledoval žalovaného.

Prvoinštančný súd skúmal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu a dospel k záveru po teoretických úvahách, že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaného, ktorý neuposlúchol výzvu príslušníkov polície a zutekal preč a úrazom, ktorý utrpel príslušník polície, ktorý potom prenasledoval žalovaného. Úraz, ktorý utrpel príslušník polície, teda poškodený zamestnanec žalobcu, nebol priamym následkom správania sa žalovaného. Medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku služobného úrazu jeho zamestnanca dňa 23.2.2013 a správaním sa žalovaného neexistuje príčinná súvislosť, a preto nie sú splnené všetky základné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Preto súd žalobu zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 s tým, že náhradu trov konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadom neexistencie príčinnej súvislosti. Žalobca je aj naďalej presvedčený o tom, že medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku služobného úrazu jeho zamestnanca dňa 23.2.2013 a konaním žalovaného, existuje príčinná súvislosť. Je nutné prihliadať na to, že poškodený policajt bol povinný vykonať služobný zákrok, pretože nesplnením si zákonných povinností zo strany policajta vzniká riziko a následok prinajmenšom disciplinárnej zodpovednosti. Naviac, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení. Žalovaný od začiatku stretnutia s policajnou hliadkou konal úmyselne protiprávne a v tomto úmyselnom protiprávnom konaní pokračoval aj pri úteku. Aj v momente, kedy došlo k poškodeniu zdravia policajta, konal protiprávne. Prenasledujúci policajt bol v danom momente vzniku škody v stave, kedy si plnil zákonné povinnosti. Medzi konaním žalovaného a konaním policajta bola príčinná súvislosť ich konania. Aj keď na vzniku jeho zranenia má podiel skutočnosť, že na nerovnom teréne si podvrtol členok pravej nohy, za danej konkrétnej situácie, za existujúcich podmienok nočnej doby ide o skutočnosť, ktorú policajt v danom prípade nemohol ovplyvniť. V danom prípade a za situácie, ku ktorej došlo dňa 23.2.2013, okrem prvku náhody nie je ďalší prvok iného konania alebo neprimeraného konania poškodeného policajta a v skutkovom deji medzi konaním žalovaného a zo zákona povinným konaním poškodeného policajta neexistuje žiadny iný prvok príčinnej súvislosti. Je logické a nespochybniteľné, že ak by žalovaný protiprávne neutekal, tak by policajt nebol povinný zo zákona ho prenasledovať behom. Protiprávne konanie žalovaného a povinné konanie policajta (nie svojvoľné a dobrovoľné) sú neoddeliteľne spojené a nie je možné ich konanie z hľadiska skutkového deja posudzovať oddelene. To je podľa názoru žalobcu prípadom objektívneho skutkového stavu a tým aj zodpovednosti žalovaného. Medzi konaním žalovaného a konaním poškodeného policajta je priama, bezprostredná časová príčinná súvislosť, kde práve vzájomné konanie oboch zúčastnených je pokladané za vecnú príčinu, ktorej následkom je vznik škody aj s prvkom náhody, ktorá kauzálny nexus skutkovo neprerušila, preto za danej konkrétnej situácie zodpovedá žalovaný za vznik škody. Preto žalobca žiadal, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená prvoinštančnému súdu alebo rozsudok bol zmenený a žalobe bolo vyhovené.

3. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že prvoinštančný súd rozhodol v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, keď žalobu zamietol. Žalobca počas konania pre posúdenie príčinnej súvislosti, ktorá okolnosť je otázkou skutkovou, nie právnou, nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Z predložených listín a dôkazov nie je možné ustáliť elementárne zložky náhrady škody a tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Preto prvoinštančný súd správne žalobu zamietol. Žiadal preto, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok potvrdil. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je v danom prípade namieste konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto bola žaloba zamietnutá, pretože súd zamietol žalobu z tohto dôvodu, že nezistil existenciu príčinnej súvislosti v skutku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu, alebo aby sám s poukazom na vykonané dokazovanie žalobe vyhovel.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslal emailovou poštou bez zaručeného elektronického podpisu vyjadrenie žalovaný, ktorý na svojich predchádzajúcich stanoviskách trval.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

7. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému vo výške 1.245,34 eur s prísl. Žalobca odvodzuje svoj nárok od situácie, keď žalovaný bol dňa 23.2.2013 kontrolovaný hliadkou polície, v ktorej bol nadpráporčík Y. F., príslušník ORPZ Humenné a ďalší hliadkujúci policajt. Žalovaný bol vyzvaný, aby predložil preukaz totožnosti. Žalovaný o sebe uviedol, že je Y. S., W.. XX.X.XXXX, bytom L., T. XX. Bolo zistené, že takáto osoba sa v lustračných systémoch nenachádza. Žalovaný sa dal na útek. Žalovaného začal prenasledovať nadpráporčík Y. F.. Žalovaný bežal pozdĺž železničnej trate smerom na L., asi po 200 metroch prenasledovania sa zamotal do nízkeho kríkového, resp. tŕňového porastu. Podľa žalobcu nadpráporčík Y. F. počas toho, ako sa snažil žalovaného dobehnúť, pravdepodobne stúpil do jamy, resp. na inú nerovnosť terénu, počul prasknutie v členkovej oblasti pravej nohy, následne spadol na zem a už nemohol ďalej v prenasledovaní pokračovať. Žalovaného zadržal ďalší člen hliadky. Následne bolo zistené, že žalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Žalobca vyplatil poškodenému bolestné vo výške 403 eur. Žalobcovi vznikli výdavky aj v súvislosti s výplatou služobného platu počas práceneschopnosti pre služobný úraz vo výške 412,09 eur, odvody zamestnávateľa vo výške 136,81 eur a náhrada príjmu počas služobného úrazu 293,44 eur. Spolu išlo o sumu 1.245,34 eur.

8. V priebehu prvoinštančného konania žiadna zo sporových strán nerozporovala okolnosť protiprávneho konania žalobcu, ktorý tým, že neuposlúchol pokyn policajta, dal sa na útek, v dôsledku čoho ho následne policajt bol povinný prenasledovať, aby overil jeho totožnosť a aby ukončil služobný zákrok. Sporové strany nerozporovali ani výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla pri poškodení zdravia nadpráporčíka Y. F.. Spornou otázkou tak, ako to bolo nakoniec konštatované aj v pôvodnom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 17Co 214/2015-111 zo dňa 10.12.2015 bola otázka zistenia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Už v tom čase odvolací súd uviedol, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti je jednoznačne skutkovou otázkou, nie právnou. V priebehu prvoinštančného konania skutkové okolnosti prípadu preukazuje žalobca. Žalobca v rámci skutkových okolností je povinný preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Pokiaľ žalobca tieto okolnosti len tvrdí, tvrdenia ostávajú nepreukázané a pokiaľ žalovaný tieto tvrdenia rozporuje, musí okolnosť priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou preukazovať žalobca. Je pravdou, že žalobca priamu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ďalšej podmienky zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ táto okolnosť nebola preukázaná, nemohol prvoinštančný súd žalobe vyhovieť. Z dôkazov, ktoré mal k dispozícii prvoinštančný súd a ktoré by mohli nasvedčovať okolnostiam o príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, prvoinštančný súd vyhodnotil, že daná príčinná súvislosť tu neexistuje. Záver prvoinštančného súdu je správny. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. S poukazom však na odvolacie námietky žalobcu je potrebné uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalobcu, ktorý neuposlúchol výzvu policajta a dal sa na útek a škodou, ktorá vznikla žalobcovi a ktorú presne vyčíslil, je otázkou skutkovou. Skutkový záver o existencii príčinnej súvislosti robí súd, ale dôkazné bremeno na preukázanie okolností, z ktorých súd vyvodzuje skutkové závery, je na strane žalobcu. Preto námietka žalobcu o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, je vzhľadom na uvedené okolnosti nedôvodná.

9. Žalobca namietal, že preukázal časovú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. V danom prípade táto okolnosť žalovaným nebola namietaná. Bola namietaná vecná príčinná súvislosť, vecný kauzálny nexus, kde vzťah vecnej súvislosti príčiny a následku musí byť podporený na konkrétnych súvislostiach. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu v danom prípade nie je priama, pretože do deja, ktorý vyústil k vzniku škody na strane žalobcu, vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. Ide o skutočnosť tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, že zasahujúci policajt „pravdepodobne pri vykonávaní služobného zásahu stúpil do jamy, resp. inej nerovnosti terénu“, ktorá okolnosť bezprostredne bola tou, ktorá vyvolala vznik škody žalobcu. To, že pri behu policajt pravdepodobne vstúpil do jamy, resp. na inú terénnu nerovnosť, bola tá okolnosť, ktorá spôsobila poškodenie zdravia policajta a táto okolnosť nemá

vecný vzťah k porušeniu právnej povinnosti žalovaného pri neuposlúchnutí výzvy, resp. pokynu policajta. Vstup policajta pri služobnom zákroku do jamy, resp. na inú terénnu nerovnosť bol podstatnou a jedinou priamou príčinnou súvislosťou poškodenia jeho zdravia a tým aj vzniku škody žalobcu. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že ďalší policajt vykonávajúci hliadku s nadpráporčíkom Y. F., vykonal taký istý služobný zákrok, pri ktorom ku škode nedošlo. Teda za obvyklého chodu veci by ku škode nedošlo a škoda by bez toho, že by nadpráporčík Y. F. nevstúpil do jamy alebo na inú terénnu nerovnosť, ani nebola vznikla.

10. Preto prvoinštančný súd správne postupoval, keď žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok podmienok, ktoré by odôvodňovali jeho nárok. Žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi škodou (poškodením zdravia policajta) a protiprávnym konaním žalovaného. Časová súvislosť je daná, avšak ide o súvislosť sledu jednotlivých dielčich udalostí od protiprávneho konania žalobcu k vzniku škody, nejde o priamu príčinnú súvislosť konania a následku (nie je dané neuposlúchnutie výzvy policajta žalovaným ako dôvod poškodenia zdravia policajta, ale neuposlúchnutie výzvy policajta žalovaným, následne beh a stúpenie policajta na nerovnosť v teréne a až tak poškodenie zdravia policajta). Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešným účastníkom konania, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní v plnom rozsahu. O tejto výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.