Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci S. C. a N. C., obžalovaných zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 9. apríla 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n é

S. C., narodená XX.XX.XXXX v S., trvalé bydlisko S. XXX/XXX, K., A

N. C., narodená XX.XX.XXXX v R., trvalé bydlisko S. XXX/XXX, K. a

s a u z n á v a j ú z a v i n n é , ž e

dňa 25.07.2016 v čase cca o 04:00 hodine v obci K. H. V.P. M. v OMV značky Škoda Rapid s EČ: S. XXXCP po slovnej hádke s H. D. po tom, ako im odmietla dať k nahliadnutiu sms komunikáciu v jej mobilnom telefóne zn. Samsung Galaxy A3, N. C. ju chytila pod krk a S. C. jej telefón vytrhla z ruky, následne H. D.Á. vystúpila z vozidla, vzala si späť svoj telefón a rozbehla sa smerom k jej domu, obe obvinené ju však dobehli, odzadu ju sotili na zem, počas toho kričali, aby im dala svoj mobil, na zemi ju N.P.E. C. chytila za vlasy a držala tak, aby sa nemohla postaviť, S. C. jej nohou bránila v tom, aby nemohla kopať, s jednou rukou ju viackrát udrela po predlaktí ruky, v ktorej držala telefón a druhou rukou jej vytrhla telefón z ruky, čím spôsobili H. D. škodu vo výške 153,- Eur a drobné zranenia - modriny na nohách a oderky na ľavom lakti, ľavom kolene a na chrbte, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á ch a l i

- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú Obžalovaná S. C. podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok. Obžalovaná N. C. podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 12. decembra 2016 obžalobu sp. zn. Pv 563/16/2204 (ďalej len obžaloba) na S. C. a N. C. pre skutok opísaný v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. K dokazovaniu Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi oboch obžalovaných, poškodenej H. D. (ďalej len poškodená), so súhlasom strán prečítal výpoveď svedkyne T. D. a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise, ktoré budú ďalej v texte bližšie špecifikované. Obžalovaná S. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom 22.01.2018 vyhlásila, že je nevinná. Ku skutku uviedla, že 24. 7. 2016 sa okolo polnoci stretli spoločne s poškodenou a sestrou N. H. Q. T. ako kamarátky, nikto z nich v ten večer alkohol nepožil, pili len nealko. Preberali tam rôzne problémy, hlavne rozchod poškodenej, ktorý ešte vtedy nepredýchala. Poškodená sa sama pri vode zdržala asi pol hodinu, s niekým volala alebo sms-kovala, pozerala do vody, neskôr sa vrátila a povedala, že chce ísť domov. Nakoniec ju odviezli autom pred jej dom do K. na ulicu M., tam ju vysadili a odišli. Nedalo im to, tak urobili kolečko po obci, aby preverili, či išla ozaj domov. Poškodenú stretli na pol ceste k Z. E.Z.. Zavolali ju do auta, ona nastúpila a opäť ju išli odviezť domov. Medzitým si N. všimla v jej konverzácii, že si píše Z. E., tak sa jej spýtala, prečo ich klame, bolo im to podozrivé. Zastavili pred domom poškodenej, kde sa poškodená začala rozčuľovať, že sa jej nemajú starať do života. Vystúpila z auta, obžalovaná S. C. jej povedala, že ak má čistý štít, nech im pre pokoj duše ukáže tú konverzáciu v mobile. Poškodená sa rozčúlila, kopla do auta do predných dverí vodiča, pričom obžalovaná S. C. vystúpila z auta z miesta vodiča, následne aj jej sestra. Obžalovaná S. C. chytila poškodenú za zápästie z dôvodu, aby jej nekopala do auta. Nastala hádka, dosť kričali. Potom vybehla na ulici mama poškodenej, začala po nich kričať, čo sa to tam deje. Poškodená sa strhla, vypadol jej z ruky telefón, začala robiť veľké scény, plakať. Obžalovaná uviedla, že ona telefón zodvihla zo zeme, nasadli so sestrou do auta a odišli. Poškodená s mamou po nich kričali, ale ony už odišli naspäť na Q. T.R., kde mala S. C. odstavené svoje auto. Potom sa so sestrou zobrali a išli do N.. Domov ísť nechceli, lebo sa báli otca poškodenej. Neskôr s poškodenou komunikovali, telefonovala s ňou od otca R. C., ktorého poškodená so svojim otcom našli v kaviarni. V telefonáte sa dohodli, že jej telefón donesie do práce. Tak sa ale nestalo, lebo medzitým išla poškodená tento čin nahlásiť na polícii. Potom ešte telefonovala s poškodenou, s jej otcom sa stretnúť nechceli, telefón jej chcela priniesť do práce, keď bude sama. K poškodenej uviedla, že je náchylná na modriny, mala ich na sebe dosť často, nakoľko pracovala v Kauflande, kde vykladala ťažké bedne. V kritický večer na nej nejaké zranenia nevidela, lebo mala na sebe dlhé oblečenie. Incident prebehol kúsok od domu poškodenej, asi 15 metrov od vstupnej brány. Ako kopla poškodená obžalovanej do auta, nejaký blízky kontakt medzi nimi nebol, poškodená bola len rozčúlená, v tom amoku vystúpila z auta, ona jej kričala, nech ukáže mobil, keď má čisté svedomie a ona sa rozčúlila a kopla jej do auta. Obžalovaná chytila poškodenú pravou rukou za jej pravú ruku, zápästie jej držala len chvíľu, ako vystúpila z auta. Sestra N. C. vtedy tiež vystúpila a prišla k nim. Potom sa začali hádať. Medzi sestrou N. a poškodenou neprišlo k fyzickému kontaktu. Poškodená mala svoj telefón vtedy v ruke a vypadol jej, keď poškodená zbadala mamu a trhla so sebou. Telefón jej zobrali, pretože si chceli pozrieť tú konverzáciu, aby sa upokojila a išla domov. Mysleli si, že si dohaduje nejaké stretnutie. Incident trval max. 10 minút, po vystúpení z auta max. 2 minúty. Obžalovaná uviedla, že ona kričala na poškodenú, aby sa upokojila, aby prestala kopať do auta a nech to ukáže. Poškodená kričala, že je to jej život, nech jej dajú pokoj. Určite tam zazneli aj nejaké nadávky. U nich bolo bežné, že si navzájom pravidelne ukazovali konverzácie v mobile. V poslednej dobe videli na poškodenej zmeny v povahe, prestala byť taká ako bola kedysi. Zabúdala aj na stretnutia, neprišla, bola čudná. Ony mali podozrenie, že možno užívala nejaké drogy. Preto chceli, aby išla domov a nie na

nejaké stretnutie. Mali podozrenie, že možno s Z. E.Č. sa stretne, ale neboli si isté, či zrovna s ním sa má stretnúť. Z. E. nemá v obci dobrú povesť. Ako zaregistrovala matku poškodenej, poškodená začala plakať, povedala im, aby jej vrátili telefón, ony sadli do auta a odišli. Spanikárili aj s telefónom, pre nich to neznamenalo trestný čin lúpeže, prišlo im to v poriadku, že sa s ňou skontaktujú, že príde k nim domov ako často krát predtým. Do jej telefónu sa nedostali, mala ho zaheslovaný. Následne ho vrátili na polícii 25.7.2016 okolo 17.00 hod. Obžalovaná ďalej uviedla, že s poškodenou boli dlhoročné kamarátky asi 10 rokov, nerozumie konaniu poškodenej. Zranenie na poškodenej nevidela, lebo mala na sebe mikinu a dlhé nohavice. Zranenia, ktoré poškodená uviedla, nemá podľa obžalovanej ako následok ich konania. Mohla ich mať od všelikade, veľmi často mávala modriny, mala zdravotné problémy, často vtedy chodievala na krv. Vzťah medzi obžalovanými a matkou poškodenej bol úplne bežný, pozdravili sa, ale často k nim nechodili, iba, keď neboli rodičia poškodenej doma. Otca poškodenej sa báli, lebo poškodená vravela, že ten vie narobiť poriadky. K osobným a majetkovým pomerom obžalovaná uviedla, že je slobodná, študuje na VŠMÚ, odbor klasický tanec, tretí ročník. Niekedy učieva deti balet, aktuálne sa venuje len štúdiu. Býva v C. na priváte. Mesačné výdavky má 400,- Eur za nájom, pomáhajú jej rodičia a občas chodí na rôzne tanečné vystúpenia, kde si privyrába. V škole má dobrý prospech. V minulosti nebola odsúdená, bola priestupkovo riešená v doprave. Vodičský preukaz má cca. 4 roky. Iných súrodencov okrem N. nemá. S poškodenou už nemá žiadny vzťah, prestala sa ozývať tesne predtým, ako prišlo predvolanie na súd. Obžalovaná poprela, že by sa mobilu zmocnili násilím, ona vôbec nevie koľko taký telefón stojí, bol to Samsung, typ nevie. Škoda Rapid je asi sestry N., možno je písané to auto na mamu, nevie presne. Obžalovaná N. C. na hlavnom pojednávaní konanom 22.1.2018 vyhlásila, že je nevinná. Ku skutku uviedla, že 24. 7. 2016 o 21.30 hod. prišla pre poškodenú do práce pred Kaufland v S.B.. Následne išli na sestrou S. pred hotel G. a tam sa spolu dohodli, že pôjdu večer von. Ona s poškodenou išla domov sa prezliecť, vyzdvihla poškodenú pred domom a išli na Q. T.. Tam sa asi hodinu rozprávali, keď prišla sestra S., začali sa rozoberať jej problémy, čo sa týkali jej bývalého priateľa S.. Poškodená vystúpila z auta a išla k vode, kde si s niekým písala, možno aj volala. Prišla naspäť do auta a poprosila ich, aby ju zaviezli domov, tak ju išli zaviezť. Šoférovala S., poškodená si počas celej doby s niekým dopisovala, vyložili ju na ulici M. pred domom v K., ale keďže sa im to nezdalo, spravili ešte kolečko, aby sa uistili, že poškodená išla domov, ale videli, ako poškodená išla smerom ako býval Z. E.. Poškodená ako ich zbadala, tak sa otočila, že ide domov. Obžalovaná N. C. vystúpila z auta, išla za ňou, že prečo ich stále klame, kam ide, prečo nešla domov. Poškodená povedala, že čo sa starajú. Obžalovaná N. C. ďalej uviedla, že poškodenej nazrela do mobilu, medzi konverzáciami mala Z. E., poprosila poškodenú, aby si nastúpila do auta, čo aj táto urobila a zaviezli ju pred dom. V aute sa jej snažili dohovárať, poškodená sa rozčúlila, vystúpila z auta, aj ony vystúpili. Poškodená im kopla do auta do vodičových dverí. Sestra S. ju chytila za zápästie, aby zabránila kopaniu do auta, trvalo to len pár sekúnd, ako sa poškodená upokojila, sestra S. ju pustila. V tom začuli mamu poškodenej, ako ju volá, vtedy sa poškodená strhla, vypadol jej telefón z ruky a utekala za mamou. Sestra S. telefón zodvihla, nasadli do auta a odišli na Q. T.R. pre sestrine auto. Domov nechceli ísť, lebo poznajú H. otca, často im hovorila, že sa ho bojí, tak mali strach a išli do N.. Ona ani sestra v ten večer alkohol nepožili, ani poškodenú nevideli požiť alkohol. Poškodená bola nervózna, nechcela, aby sa do nej starali, aby jej pozerali do mobilu, pričom to dovtedy robili bežne, lebo sú najlepšie kamarátky od detstva. K osobným a majetkovým pomerom obžalovaná N. C. uviedla, že je slobodná, býva s rodičmi v K., deti nemá. Študuje na V. K.. L. B. Z., odbor verejná správa, 4. ročník, bakalára už má za sebou a pracuje v B. N. G.. Čo sa týka majetkových pomerov, nič nevlastní. Škoda Rapid je písaná na mamu N. C.. V minulosti nebola odsúdená, priestupkovo bola riešená za priestupok v doprave. V škole má priemerný prospech. Na hlavnom pojednávaní konanom 9. apríla 2018 obe obžalované zmenili postoj k žalovanej trestnej činnosti a ešte pred výsluchom samotnej poškodenej obe zhodne uviedli, že sa priznávajú ku skutku tak, ako im ho za vinu kladie obžaloba a jeho spáchanie úprimne ľutujú. Súd už na predmetné vyhlásenie obžalovaných nemohol reagovať prijatím vyhlásenia o vine v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, vzal ho však do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť, keďže dokazovanie bolo len vo svojej úvodnej fáze. Poškodená H. D. na hlavnom pojednávaní 9. apríla 2018 ku skutku uviedla, že ona a N. boli vonku, rozprávali sa pri vode v Q., neskôr prišla za nimi aj S. a rozprávali sa chvíľu všetky tri. Po ceste domov jej písal kamarát, N. C. si myslela, že je to jej bývalý. Vyložili ju pred domom, poškodená sa rozhodla, že sa ide ešte prejsť a zhodou okolností jej bývalý frajer prešiel okolo nej. Otočila sa na konci ulice, že ide domov a za chvíľu prišlo auto, v ktorom sedeli obžalované. N. sa jej pýtala či ide domov alebo za Z. E. a či si s ním písala. Poškodená uviedla, že hovorila, že nie, že si písala s iným kamarátom, že to bola náhoda, že išiel okolo. N. trvala na tom, aby jej ukázala telefón, stále na ňu naliehala, s čím poškodená

nesúhlasila. To N. C.E. naštvalo, ako sedela vpredu na strane spolujazdca tak skočila dozadu, chytila ju pod krk a zobrala jej telefón. Potom vystúpila aj S. C., otvorila zadné dvere a zobrala jej telefón aj ona. Ako ju N. C. pustila, poškodená vystúpila z auta, S. C. si sadla naspäť dopredu, mala jej telefón, poškodená hovorila, nech jej ho vráti a vytrhla jej ho z ruky. Rozbehla sa smerom k bráne, pričom ju z jednej strany asi N. C. chytila za vlasy a zrazila na zem a S. jej trhala z ruky telefón, čo sa jej aj podarilo. To už prišla mama poškodenej, ktorá to všetko videla a počula, lebo majú v bráne medzeru. Pýtala sa čo sa deje a ony ju pustili. Obe potom nasadli do auta a odišli preč aj s jej telefónom. Poškodená išla domov. Incident sa odohral asi o 5.00 hod. ráno koncom júla. Poškodená potom išla s rodičmi za otcom obžalovaných okolo 8.00 hod., upozornili ho na to, čo sa stalo, že to nemusia nijako riešiť, nech len vrátia telefón. Obžalované to svojmu otcovi najskôr zapierali, že jej telefón nemajú, potom si ju vypýtali k telefónu a povedali jej, nech na to kašle, nech nepodáva trestné oznámenie, že si o 13.00 hod. nájde telefón v schránke. Telefón tam nebol, tak išla na políciu. Do schránky pozerala okolo 13.00 hod., lebo vie, že o 14.00 hod. už bola na polícií a začalo sa to riešiť oficiálne. Bol to telefón Samsung Galaxy A3, striebornej farby s červeným krytom. Mala ho vyše roka na paušál. Aká bola cena telefónu poškodená nevie, ona ho splácala mesačne v paušále. Telefón jej vrátili na polícií, nevie presne kedy, asi o týždeň. Obžalované pozná celý život, sú z jednej dediny. Najprv nechodili spolu von, ale okolo 2010 sa začali bližšie baviť. Pred skutkom boli s N. C. v kontakte skoro každý deň, s S. C. menej lebo študovala na N. N. C.. Mali dosť dobrý vzťah, hodnotila by ho ako sesterský, všetko si rozprávali, dôverovali si navzájom. Po skutku sa nebavili, potom sa asi mesiac, dva bavili v lete 2017 a odvtedy už spolu nekomunikujú. V čase skutku pracovala v Kauflande ako dokladačka tovaru. Momentálne je nezamestnaná. Zdravotné problémy nemá žiadne a v minulosti nebola súdne trestaná, ani priestupkovo riešená. K osobe Z. E. poškodená uviedla, že ho pozná od 11 rokov, zoznámila ju s ním kamarátka. Ako začala s N. C. chodiť von, normálne sa s ním bavili, lebo aj N. ho poznala. Potom z ničoho nič začal mať Z. E. proti poškodenej nejaké veci, že zle vplýva na N. C.. To bolo asi 5 - 6 rokov pred skutkom. Poškodená potom prestala za ním chodiť. N. C. s Z. E. chodila, potom sa rozišli, koľko boli spolu, to poškodená nevie. Mohli byť spolu už v roku 2010. Príležitostne sa ešte stretávajú. Ako sa rozchádzali, Z. E. začal písať poškodenej, že s ňou chce byť za dobre. Poškodená nevie, či začala N. C. žiarliť alebo čo. V deň skutku sa poškodená s Z. E. normálne bavila. N. C. s ním bola vtedy pohádaná, nebavili sa. Pred skutkom si telefóny požičiavali málokedy, iba keď si pozerali nejakú fotku, ale že by si brali telefóny a pozerali do nich, to nie. V telefóne mala číselný kód, obžalované ho nevedeli. Keď sa telefón vrátil od policajtov, kód tam už nebol a telefón bol celý vymazaný, chýbala aj pamäťová karta. Ona sa na to nesťažovala. Ako sa doň polícia dostala, poškodená nevie uviesť. Podľa nej bol polícií telefón doručený už vymazaný. V deň skutku ona ani obžalované nepožívali alkohol, ani omamné a psychotropné látky. S obžalovanými nemala pred skutkom žiaden konflikt, podľa nej obžalovaným nešlo o telefón ako majetkovú vec, išlo čisto len o tie správy s Z. E.. Obžalované majú vlastné telefóny, lepšie ako má poškodená. K vzájomnému vzťahu s obžalovanými poškodená uviedla, že pred skutkom boli v podstate stále spolu, pozerali spolu filmy, grilovali spolu, občas u nich aj prespala. Vždy si pomáhali. Keď mala doma nejaké spory vždy išla za N. C.E., boli ako sestry. Bola pri nej aj keď išla na skúšky s bakalárkou ako podpora. V deň skutku nemala čas sa prezliecť, bola v strese, nie je si celkom istá, čo mala oblečené, pri prehliadke na polícií mala na sebe asi to oblečenie, ktoré mala nad ránom, krátke nohavice a krátke tričko. Po nahliadnutí do fotodokumentácie poškodená uviedla, že mala krátke nohavice a na sebe ešte prehodenú mikinu. Ohľadne zranenia, ktoré mala poškodená utrpieť uviedla, že mala odrané kolená, lakte a chrbát po tom, ako spadla na zem. Zranenie si nevyžiadalo liečenie. Ona trpí chudokrvnosťou, prejavuje sa to únavou a ospalosťou, ale podliatiny a modriny sa jej často nerobia. O Z. E. poškodená uviedla, že keď mal nervy hovoril jej, že ju zavesí za hák, prejde autom a podobne. Mal sklony ku konzumácií drog, počula, že droguje od 12 rokov, začal s marihuanou a prešiel na pervitín, ale to má len z počutia, potvrdiť to nevie. N. C. jej vždy hovorila, čo o nej Z. E. hovoril, že ju zavesí na hák a tak. Do očí to poškodenej nikdy nepovedal. Keď bol Z. E. s N. C. spolu, tak sa zdržiaval drog, lebo ona to nemala rada. Keď sa rozišli, zase tomu podľahol. Poškodená uviedla, že nárok na náhradu škody si v tomto konaní neuplatňuje. Ona bola v šoku, že sa to vôbec stalo a mrzelo ju, že obžalované nedodržali slovo a telefón jej nevrátili načas do 13.00 hod. Rodičia jej povedali, že má urobiť ako chce, že si má uvedomiť, čo im hrozí, ale ona mala také nervy, že jej to bolo jedno. Dnes majú s obžalovanými horší vzťah ako býval, už sa nestretávajú, prestali sa baviť. Strach z nich nemá, nemyslí si, že by niečo také ešte zopakovali. Čo sa týka motívu trestnej činnosti, poškodená si pôvodne myslela, že to bolo zo žiarlivosti N. C., ale pripustila, že motívom konania oboch obžalovaných mohlo byť to, čo ony tvrdia, že nechceli, aby v ten večer šla za Z. E., aby ju nezviedol na „zlé chodníčky“.

K výpovedi poškodenej obe obžalované uviedli, že táto vypovedá pravdivo ohľadom skutku, drobné rozpory sú len v tom, ako ich žiadala o vrátenie telefónu po skutku. Čo sa týka rozporov, tieto sa netýkali skutkových okolností prípadu tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výroku o vine, preto ich súd nepovažoval za potrebné odstraňovať vzájomnou konfrontáciou, ako to navrhoval prokurátor. So súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedkyne T. D.. Vo výpovedi uviedla, že poškodená je jej dcéra, že asi okolo 4:45 hod. sa zobudila, postavila sa pri okno v obývacej izbe a videla, ako pred nami stálo nejaké auto, ktorému sa odrážala smerovka. Potom sa postavila na parapet a videla, že pred ich domom stojí biela Škoda Rapid. Ešte tam chvíľu stála asi 5 minút a potom jej to už nedalo a obliekla sa a vyšla von. Postavila sa za bránu z dvora, na tej bráne majú také dierky a nie jednu, lebo majú bránu s takými drevenými latami. Cez takú väčšiu dieru pozerala na to auto, ktoré bolo C. a počúvala, ako sa tam hádali. Auto stálo v smere cesty, videla ho od spolujazdcovej strany. Vie, že to boli C., že s nimi sa tam poškodená hádala, lebo ich dobre pozná podľa hlasu. Poškodená stála pri aute z vodičovej strany, za volantom sedela S. C.. Poškodená vypytovala telefón od S. C., to sa tam stále opakovalo. Poškodená už chytila také nervy, že aj zvýšila hlas, lebo jej ho S. C. stále nechcela dať, potom nejako sa muselo poškodenej podariť náhodne zobrať telefón S. C. z ruky, potom obe C. vyleteli z auta, jedna z jednej a druhá z druhej strany a rozbehli sa po poškodenej, ktorá utekala domov. Svedkyňa keď to videla, tak vyšla z brány von a už bola asi 10 - 20 metrov za tou bránou a videla ako poškodenú obe C. zhodili na zem, bola od nich asi na 5 metrov, nevie presne vzdialenosť, jedna bola z jednej strany poškodenej, druhá z druhej a N. C. šklbala poškodenú za vlasy, lebo hrču vyšklbaných vlasov poškodenej našla v hlave a S. C. ju kopala do ruky, aby pustila ten telefón, keď videla, že ho nepúšťa, tak jej ho vytrhala z ruky. Poškodená plakala a ako jej S. C. vytrhla ten telefón, tak sa vrátili do auta, obidve si sadli, dvere ostali na vodičovej strane otvorené, svedkyňa pristúpila k vodičovej strane k autu a povedala im, že toto čo má znamenať a ony sa na ňu kukli, že čo a povedala im, že „dievčence, toto Vám len tak ľahko neprejde“. Svedkyňa zopakovala, že videla ako poškodenú zhodili a za minútu sekundu, jej zobrali mobil, obidve sadli do auta, poškodená prišla k autu aj so svedkyňou a povedala som im, čo to má znamenať, že toto už prehnali. Poškodenú nešla brániť, lebo by to nedopadlo dobre, nedá sa zavrieť. Poškodená sa ešte držala dverí na vodičovej strane, S. C. stupila na plyn a svedkyňa povedala poškodenej, aby sa pustila dverí na aute, lebo padne pod auto a ešte ju aj zrazia a potom odišli. Svedkyňa poškodenú upokojovala, vzala ju dovnútra, ešte zdvihli kapsu poškodenej zo zeme a išli domov. Poškodená plakala, muž sa medzičasom zobudil, vyletel z obývačky a pýtal sa, čo sa stalo. Poškodená stále plakala, triasla sa a opakovala, že ten telefón jej nevrátia, muž jej povedal, aby sa nebála, že ho vrátia. Potom muž aj s poškodenou sadli do auta a išli ich hľadať, mysleli si že ich nájdu, ale nepodarilo sa im to. Vrátili sa domov, potom poškodená z mužovho mobilu poslala sms, aby je telefón vrátili, ale oni furt, že nemajú žiadny telefón, že to si vymyslela. Tak zvolil muž takú voľbu, že idú domov k C., že to povedia ich matke, čo sa stalo. Boli aj tam, ale nik neotváral, tak si povedali, že idú za otcom obžalovaných R. C., ktorého našli v Priori v Piešťanoch na káve, niekedy ráno o ôsmej. Muž mu povedal, čo sa stalo, povedal mu, nech zavolá svojim dcéram, že nech ten telefón vrátia naspäť. R. C. im volal, povedal S., že keď má ten telefón, nech ho poškodenej vráti, ona mu povedala, že žiadny telefón nemá. R. C. povedal, že nech počkajú a uvidia, či jej ho vrátia. To sa však nestalo a niekedy pred tým, ako išli túto vec ohlasovať, tak ešte poškodená im písala, nech jej mobil vrátia, inak podá trestné stíhanie, ale ony jej na to odpísali, teda jedna z nich, že sprav si čo chceš, tak podali trestné oznámenie. Zo zápisnice o prehliadke tela vyplynulo, že 25.7.2016 o 17:30 hod. bola realizovaná prehliadka tela poškodenej, z ktorého úkonu bola vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorú súd na pojednávaní oboznámil. Z oboznámenej fotodokumentácie sú zrejmé viaceré modriny na tele poškodenej. Z lekárskej správy Nemocnice B.. Y. N. S. z 25.7.2016 vyplynulo, že v daný deň sa poškodená podrobila vyšetreniu, pričom uviedla, že bola napadnutá, že zranenia jej boli spôsobené inou osobou, pričom predmetné zranenia si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Z oboznámenej SMS komunikácie medzi poškodenou a obžalovanou S. C. vyplynulo, že poškodená po nej žiadala vrátiť telefón, lebo ak jej nebude vrátený, vec pôjde nahlásiť na políciu, na čo jej obžalovaná S. C. uviedla, že nech poškodená „robí, ako myslí.“ Zo zápisnice o vydaní veci vyplynulo, že 25.7.2016 obžalovaná S. C. dobrovoľne vydala pre potreby trestného konania 1 ks mobilného telefónu Samsung Galaxy A3, striebornej farby a 1ks obal bordovej farby. Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetný telefón spolu s púzdrom bol poškodenej vrátený 10.8.2016. Z evidenčnej karty vozidla Škoda Rapid, ŠPZ S.-XXXCP, vyplynulo, že ide o sedan bielej farby, ktorý patrí leasingovej spoločnosti a jeho držiteľom je N. C.. Správy a relácie na obžalovanú S. C.

Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaná S. C. je slobodná a od X. XX. XXXX má trvalý pobyt na adrese K., S. XXX/XXX. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov a z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa aktuálne proti nej iné trestné stíhanie nevedie. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že S. C. bola priestupkovo riešená šesťkrát, pričom v roku 2016 sa dopustila piatich priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré jej boli uložené pokuty vo výške 10,- až 30,- Eur. 8. novembra 2013 sa dopustila priestupku na úseku dráh podľa § 108 odsek 1 písmeno e) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý jej bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaná S. C. je registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa Z. O., s. r. o., a to od 20.6.2016 doposiaľ. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. vyplynulo, že S. C.E. bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 1. 2. 2015 do 21. 4. 2015 a aktuálne nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Zo správy Obecného úradu K. vyplynulo, že menovaná býva v obci v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v ich rodinnom dome, je slobodná. Doteraz voči menovanej nebolo vedené žiadne konanie, ktoré by musela riešiť komisia pre verejný poriadok. Menovaná ako aj celá rodina majú v obci dobrú povesť a iné okolnosti nie sú obecnému úradu známe. Správy a relácie na obžalovanú N. C. Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaná N. C. je slobodná a od 1. 6. 1995 má trvalý pobyt na adrese K., S. XXX/XXX. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že nemá záznam v registri trestov, z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa aktuálne proti nej iné trestné stíhanie nevedie. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že N. C. sa 2. 7. 2014 dopustila priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušila ustanovenie § 116 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (povinnosť oznámiť osobne zmenu vlastníctva k vozidlu), za ktorý jej bola uložená bloková pokuta vo výške 40,- Eur. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaná N. C. je registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa G. K.. Q.. X.., od 1. 6. 2016. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. vyplynulo, že menovaná bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 22. 4. 2015 do 31. 5. 2016 vrátane a aktuálne nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Zo správy Obecného úradu K. vyplynulo, že menovaná býva v obci v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v ich rodinnom dome, je slobodná. Doteraz voči menovanej nebolo vedené žiadne konanie, ktoré by musela riešiť komisia pre verejný poriadok. Menovaná ako aj celá rodina majú v obci dobrú povesť a iné okolnosti nie sú obecnému úradu známe. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal a že ho spáchali obe obžalované. Zo spáchania skutku sú obžalované jednoznačne usvedčované výpoveďami poškodenej, ktorá vypovedá o priebehu skutku po celý čas (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní) rovnako, teda jej výpoveď pôsobí vierohodne, na rozdiel od výpovedí oboch obžalovaných. Výpoveď poškodenej je priamo podporená výpoveďou očitej svedkyne T. D.. Bez nutnosti podrobnej rekapitulácie obsahu týchto výpovedí treba zdôrazniť, že tak poškodená, ako aj svedkyňa opísali skutok zhodne spôsobom, ako je uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku. O tom, že pri zmocnení sa mobilného telefónu bolo voči poškodenej zo strany obžalovaných použité násilie nemal súd žiadne pochybnosti, nakoľko poškodená by obžalovaným dobrovoľne svoj telefón nikdy nevydala, tobôž nie, ak by obžalovaným klamala o tom, s kým komunikuje. O použití násilia zo stany obžalovaných svedčí aj zabezpečená fotodokumentácia zranení poškodenej pár hodín po skutku. Nakoniec ani samotné obžalované nič nenamietali k popisu skutku poškodenou, v priebehu súdneho pojednávania prehodnotili svoj postoj k žalovanej trestnej činnosti, ku skutku sa priznali a jeho spáchanie úprimne oľutovali. Skutočnosť, že po skutku mali telefón poškodenej stále v dispozícii objektivizuje aj

vzájomná SMS komunikácia poškodenej a jednej z obžalovaných, ako aj zápisnica o vydaní veci pre trestné konanie. O ich vine tak súd nemal žiadne pochybnosti. Ako motív konania u oboch obžalovaných súd ustálil snahu chrániť poškodenú pred kontaktom s takpovediac „závadovou“ osobou. Zištný motív získania telefónu zistený nebol, tento vylúčila i samotná poškodená, ktorá uviedla, že obžalované mali vlastné mobilné telefóny, podľa vyjadrenia poškodenej lepšie ako bol ten jej. Zo zhodných výpovedí všetkých troch aktérok vyplynulo, že tieto boli veľmi dobré a dlhoročné priateľky, ktoré dopodrobna rozoberali svoje súkromné záležitosti, mimo iné aj tie partnerské (vzťahové). Vzťah medzi poškodenou a obžalovanými bol takpovediac až sesterský. Inak tomu nebolo ani v kritický večer, kedy boli všetky tri spolu dlho vonku a riešili rôzne veci, pričom poškodená nebola v pohode ako zvyčajne. Následne sa rozhodli ísť domov a po ceste zistili, že si poškodená píše cez mobilný telefón pravdepodobne s Z. E., ktorý má v ich obci veľmi zlú povesť, mimo iné ako konzumenta drog, ktorú komunikáciu ale poškodená vtedy poprela. Obžalované nechceli, aby s ním poškodená komunikovala, tobôž nechceli, aby za ním v noci išla, preto s cieľom zabrániť jej v komunikácii sa rozhodli riešiť vec odobratím jej mobilného telefónu a to aj za použitia násilia, neuvedomujúc si trestnoprávnu rovinu tohto konania. K právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Ustanovením § 188 Trestného zákona sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Pod násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu, nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec pri sebe. Násilie proti osobe je predovšetkým útok priamo proti telu napadnutého, aj keď nemá za následok ujmu na zdraví. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia nerozhoduje. Pod hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v takom úmysle. O dokonaný trestný čin pôjde aj vtedy, ak sa páchateľovi nepodarilo zmocniť veci, pretože ju napadnutý napr. nemal pri sebe, aj keď podľa predstavy páchateľa ju pri sebe mať mal, alebo preto, lebo sa mu takejto veci nepodarilo zmocniť z iného dôvodu. Rovnako, ak páchateľ po použití násilia dobrovoľne upustí od uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci, trestnosť trestného činu nezaniká, pretože trestný čin bol už dokonaný (cit. Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. . Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 361 s.). V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, lebo obe obžalované proti poškodenej použili násilie v úmysle zmocniť sa jej veci - mobilného telefónu. Obe obžalované konali ako trestne zodpovedné páchateľky. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaných ako konanie v priamom úmysle, lebo chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. K motívu konania oboch obžalovaných sa súd vyjadril vyššie v texte rozsudku. K výrokom o trestoch u oboch obžalovaných Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obom obžalovaným taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 34 odsek 5 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Za súdený zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. A keďže horná hranica v tomto prípade predstavuje 8 rokov, bolo nutné ukladať trest odňatia slobody. V prípade oboch obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedli riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznali a jeho spáchanie úprimne oľutovali (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť ani u jednej z nich súd nezistil. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností (2:0) tak mal súd u oboch obžalovaných ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov až do 6 rokov a 8 mesiacov, keďže pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností došlo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. Podľa vyššie cit. ustanovenia možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestu, avšak len v prípade, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa dospeje k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, ako to už napokon vyplýva aj z jeho názvu, prichádza do úvahy v mimoriadnych resp. výnimočných prípadoch odôvodnených či už okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa, teda nie takými okolnosťami alebo pomermi, ktoré sa vyskytujú bežne. Pod okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska okolnosti prípadu prichádza teda použitie citovaného ustanovenia do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu (ale ešte vždy presahujúcej úroveň nepatrnosti), v prípade keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri dobrej prognóze nápravy páchateľa. Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov, jeho zdravotného stavu alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu, poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine a pod. Vždy však tieto skutočnosti musia mať charakter mimoriadnosti a výnimočnosti a kumulatívne s existenciou týchto skutočností musí byť splnená aj podmienka, že trest miernejší, ako zákonom stanovený, postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Tu treba zdôrazniť, že pri súdenom zločine lúpeže súd neskúma závažnosť činu (tzv. materiálny korektív) ako je tomu pri prečinoch. Zločin je striktne formálnou kategóriou. Pokiaľ konanie páchateľa naplní zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže (použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci), pôjde o lúpež bez ohľadu na motív konania páchateľa. Na druhej strane práve ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona dáva súdu priestor na to, aby osobitosti toho ktorého prípadu zohľadnil pri určení druhu a výmery trestu. Súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona. Tieto sú dané v kombinácii osobných pomerov oboch obžalovaných a okolností prípadu. Obe obžalované sú študentky vysokej školy, dosiaľ viedli riadny život, nijako neprišli do rozporu so zákonom s výnimkou nevýznamných priestupkov v doprave. Z okolností prípadu je zrejmé, že nešlo o klasickú lúpež s úmyslom zmocniť sa cudzej veci za účelom získania majetkového prospechu,

ale ako už bolo vyššie uvedené, obe obžalované sa zmocnili mobilného telefónu poškodenej s cieľom zabrániť jej, aby komunikovala v daný večer s osobou, ktorá by vzhľadom na svoju povesť mohla mať na poškodenú zlý vplyv. Samotný motív konania obžalovaných bol ušľachtilý, avšak spôsob akým to zrealizovali formálne naplnil všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona. S ohľadom na vyššie uvedené by bolo pre obe obžalované neprimerane prísne, ak by im súd ukladal trest odňatia slobody čo i len na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby troch rokov. Podľa názoru súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu oboch obžalovaných postačí aj trest odňatia slobody výrazne kratšieho trvania, konkrétne vo výmere jeden rok. S poukazom na to, že u oboch obžalovaných ide o prvé protiprávne konanie a prognóza ich nápravy v kontexte zistení súdu sa javí ako vysoko pozitívna, dospel súd k záveru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto súd obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúcu v tomto prípade považoval skúšobnú dobu na samej dolnej hranici zákonného rozpätia, teda vo výmere jedného roka. Takto uložené tresty považoval súd vzhľadom na osoby obžalovaných a okolnosti spáchania skutku za dostatočné a spravodlivé, zodpovedajúce potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktoré zároveň budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko si poškodená nárok na náhradu škody neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.