Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1To-1-2018.pdf
PDF · 89.83 KB
No categories available
1To/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovanej T. B., pre prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, 2 písmeno b/, c/, Trestného zákona, a iné o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 15.11.2017 sp. zn 1T/55/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. apríla 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, zrušuje napadnutý rozsudok Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, obžalovanú T. B., narodenú XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., J. L. XXXX/XX, u z n á v a v i n n o u , ž e : 1/ obžalovaná od presne nezisteného času v roku 2011 až do 30. septembra 2016 v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Škultétyho 1577/8, v Topoľčanoch, roznášaním písomných materiálov s urážlivým obsahom, ako i prostredníctvom internetu na stránke www.cas.sk i iným verejne dostupným spôsobom, rozširovala nepravdivé a hrubo urážlivé informácie o poškodených T.. V. A. a L.. R. I. - pracovníčkach H. práce, sociálnych vecí a rodiny A., ktoré značnou mierou ohrozovali ich vážnosť u spoluobčanov, a poškodzovali ich v zamestnaní, narušili ich rodinné vzťahy a takto konala z pomsty za to, že v súvislosti s konaním a rozhodnutím poškodených, ako pracovníčok H. práce, sociálnych vecí a rodiny A., jej bolo odňaté zo starostlivosti dieťa - syn L., 2/ od 01. septembra 2011 do 30. júna 2016 výslovne proti vôli poškodenej F. N. - sestry obžalovanej, túto kontaktovala, vhadzovaním rôznych urážlivých písomností do jej poštovej schránky v mieste jej bydliska na Q. ulici č. XXXX/XX v A., sústavne jej posielala SMS správy s urážlivým obsahom, čím poškodenej výrazne zhoršila kvalitu života t e d a : 1/ o inom oznámila nepravdivý údaj, ktorý bol spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu inú vážnu ujmu a spáchala taký čin verejne a z osobitného motívu - z pomsty, 2/ iného dlhodobo prenasledovala takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že ho kontaktovala prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a písomne a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, t ý m s p á c h a l a : 1/ prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písmeno b), písmeno c), Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b) Trestného zákona.
2/
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o s a j e j u k l a d á :
podľa § 373 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 odsek 3, písmeno f), odsek 4, písmeno a/ Trestného zákona, ukladá obžalovanej
- zákaz kontaktovať poškodenú Mgr. R. I., nar. XX.XX.XXXX, T.. V. A., nar. XX.XX.XXXX a F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. XXXX/XX, v akejkoľvek forme, osobne alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
- príkaz nepribližovať sa k poškodeným T.. V. A., L.. R. I. a F. Čižlákovej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, poškodenú F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. XXXX/ XX, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany uznal obžalovanú T. B. vinnou v bode I. pre prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §140 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že od presne nezisteného času v roku 2011 až do súčasnosti v Topoľčanoch, v budove H. práce, sociálnych vecí a rodiny, roznášaním písomných materiálov s urážlivým obsahom, ako i prostredníctvom internetu na stránke www.cas.sk i iným verejne dostupným spôsobom, rozširovala nepravdivé a hrubo urážlivé informácie o poškodených T.. V. A. a L.. R. I. - pracovníčkach H. práce, sociálnych vecí a rodiny A., o ktorých oznamovala a šírila nepravdivé informácie, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ich v zamestnaní, či narušiť ich rodinné vzťahy, alebo im spôsobiť inú vážnu ujmu a to ako pomstu za to, že v príčinnej súvislosti s konaním poškodených, ako pracovníčok H. práce, sociálnych vecí a rodiny A. jej bolo odňaté zo starostlivosti dieťa - syn L.,
a v bode II. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že
približne po dobu 10 rokov, až do súčasnosti, výslovne proti vôli poškodenej F. N. - sestry obžalovanej, túto kontaktuje, vhadzuje jej do poštovej schránky v mieste jej bydliska na Q. ulici č. XXXX/XX v A. rôzne písomnosti, v ktorých poškodenú uráža, sústavne jej posiela SMS správy s urážlivým obsahom, čím poškodenej výrazne zhoršuje kvalitu života.
Za tieto prečiny jej podľa § 373 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, pri zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, bol obžalovanej uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a obžalovanej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 odsek 3 písmeno f) Trestného zákona uložil obžalovanej obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovať F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. 2082/17 v akejkoľvek
forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona uložil obžalovanej povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. XXXX/XX, poškodenej T.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, zamestnankyni H. práce, sociálnych vecí a rodiny A. a poškodenej L.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, zamestnankyni H. práce, sociálnych vecí a rodiny A.. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, poškodenú F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. XXXX/ XX s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti všetkým výrokom tohto rozsudku podala odvolanie obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení. V odôvodení prostredníctvom svojho obhajcu U. T. uviedla, že obžalovanej ďalej bráni pocit krivdy, normálne prijímať rozhodnutia a príslušných orgánov. Uvedomuje si následky vyplývajúce z rozhodnutí, ktoré sa jej týkajú. Jej ako matke bolo vážne zasiahnuté do práv voči synovi. Rozhodnutie súdu o vine vychádza z objektívneho posúdenia všetkých dôkazov, je však potrebné preskúmať aj druh a výmeru trestu. Navrhla odvolaním rozsudok zmeniť. Na verejnom zasadnutí, na ktorom sa obžalovaná z počiatku zúčastnila, prehlásila, že sa cíti byť nevinná a v ďalšej časti prejavu prednášala údaje, ktoré nesúviseli s jej odvolaním.
V priebehu verejného zasadnutia, keď bola predsedom senátu upozorňovaná, aby svoj prednes zamerala k podanému odvolaniu obžalovaná vstala a hlasným prejavom nespokojnosti a búchaním spisov, ktoré mala odišla z pojednávacej miestnosti. Ešte za jej prítomnosti ju predseda senátu upozornil, že ak odíde z verejného zasadnutia, verejné zasadnutie bude pokračovať. Napriek tomu obžalovaná sa z verejného zasadnutia vzdialila a verejné zasadnutie pokračovalo v jej neprítomnosti.
Obhajca na verejnom zasadnutí vychádzajúc z písomne zdôvodneného odvolania upresnil, že odvolanie smeroval iba do trestu.
Prokurátor vychádzajúc zo stanoviska, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Napriek upresneniu obhajcu ohľadne dôvodov odvolania súd vzal za relevantný prejav obžalovanej, ktorá napádala rozsudok aj z pohľadu viny, nie len trestu.
Odvolací súd v preskúmavanom spise zistil, že súd I. stupňa vo veci vykonával dokazovanie v intenciách základných zásad trestného konania, jednotlivé úkony boli realizované podľa špecifických ustanovení trestného poriadku. Z pohľadu rešpektovania práv obžalovanej neboli zistené žiadne nedostatky.
Pri hodnotení vykonaných dôkazov a ustalovaní viny však súd I. stupňa nekriticky prevzal oba skutky z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany napriek tomu, že v bode I. bol skutok nedostatočne ohraničený pojmom „do súčasnosti“ pričom bolo za potreby ohraničiť tento skutok dňom vznesenia obvinenia zaň, t. j. dňom 30.09.2016.
Pri skutku v bode II. došlo k rovnakému pochybeniu a zároveň súd I. stupňa opomenul, že Trestný zákon bol zákonom číslo 262/2011 Z. z. zmenený tak, že bol doplnený o ustanovenie § 360a a táto zmena nadobudla účinnosť 01. septembra 2011, preto skutok v tomto bode bolo potrebné upraviť časovo tak, že tento páchala od 01. septembra 2011 do 30. júna 2016, t. j. opäť do dňa kedy jej pre tento prečin bolo vznesené obvinenie.
Teda v bode I. bola uznaná vinnou za to, že o inom - JUDr. V. A. a Mgr. R. I. - pracovníčkam H. práce, sociálnych vecí a rodiny A. oznamovala nepravdivé údaje, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ich v zamestnaní, narušiť ich rodinné vzťahy a spôsobiť im inú vážnu ujmu, pričom takýto čin spáchala z pomsty za to, ako rozhodli o jej vzťahu k synovi, verejne, posielaním listov, sms správ.
Pre tento skutok, po jeho úprave a opierajúc sa najmä o výpovede poškodených u T.. V. A. a L.. R. I. a o rozsiahly dôkazný materiál v listovej forme uznal obžalovanú vinnou pre prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, 2 písmeno b/, c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b/ Trestného zákona.
V bode II. pre ktorý bola uznaná vinnou za to, že svojej sestre F. N. vhadzovala do schránky a prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby správy s urážlivým spôsobom, dlhodobo ju takýmto spôsobom prenasledovala, že to zhoršilo jej kvalitu života a kontaktovala ju proti jej vôli a po dlhší čas.
Za tento skutok po jeho úprave oproti obžalobe, bolo potrebné obžalovanú uznať vinnou, z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
V súvislosti s výrokom o vine odvolací súd pripomína, že v právnej vete súdu I. stupňa (pod bodom II.) bolo vyjadrenie alternatívy v spôsoboch konania obžalovanej. Takýto postup je nezákonný, pretože alternatívu v právnej vete je možné ponechať iba v časti následku, ktorý by mohol z konania páchateľa vyplývať. Spôsob konania páchateľa musí byť vyjadrený presne, buď výberom niektorým zo spôsobov hypotézy alebo ak to z dokazovania vyplýva, uvedením konania viacerým spôsobom súčasne a vtedy je nutné tieto spájať spojkou „a“.
Pokiaľ sa týka výroku o treste odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že rozsah oboch skutkov čiastočne obmedzil a zároveň na pozadí zásad pre ukladanie trestu vyjadrených v § 34 Trestného zákona, no najmä faktu, že u obžalovanej sa jedná o osobu 62-ročnú doposiaľ bezúhonnú, avšak dlhodobo protiprávne konajúcu proti trom osobám, preto považoval za potrebné z prísnejších právnych kvalifikácií uložiť obžalovanej podľa § 373 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, teda, že pred páchaním trestnej činnosti neprišla do konfrontácie s právnym poriadkom a jednej priťažujúcej okolnosti, týkajúcej sa toho, že bola uznaná vinnou z viacerých trestných činov podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorého výkon jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.
Odvolací súd nepovažoval za správne, určiť skúšobnú dobu s probačným dohľadom, pretože obžalovaná je dôchodkyňa, čiastočne problematická pre svoju komunikáciu s inými občanmi a neschopnosť prijímať rozhodnutia autorít. Preto výkon probačného dohľadu by bol od počiatku problematickým. V tomto smere odvolací súd nepovažoval ani uloženie písomného ospravedlnenia poškodeným za adekvátne, nakoľko dnes už všetky tri poškodené skôr javia snahu viac krát neprichádzať do styku s obžalovanou, aby ich viac netraumatizovala, preto považoval za potrebné zakázať obžalovanej kontaktovať sa k poškodenými L.. R. I., T.. V. A. a F. N. a to v akejkoľvek forme, osobne alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Na sprísnenie tejto formy, jej súd zároveň uložil príkaz nepribližovať sa ku všetkým trom poškodeným na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.
Akékoľvek porušenie podmienok skúšobnej doby a príkazov, ktoré obžalovanej boli odvolacím súdom uložené, môžu mať za následok vyslovenie neosvedčenia sa obžalovanej v skúšobnej dobe a premenu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a nariadenie výkonu tohto trestu.
Vo výroku o náhrade škody si odvolací súd osvojil rozhodnutie súdu I. stupňa, pretože poškodená F. N. si uplatnila nárok na náhradu škody, tento však žiadnym spôsobom nepodložila, nezdôvodnila a dokazovanie danej veci by neúmerne predĺžilo trestné konanie, preto bolo správne odkázať ju v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku, na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.