Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Csp-30-2016.pdf
PDF · 121.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/30/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Y. W., N..H.. H. H. J.Á. XXX/A, Y., M.: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. H., P.. X.XX.XXXX, X. Y. I. XXXX/XX, E., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, Košice - Šaca, v konaní o zaplatenie 1.964,90 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 875,36 eur, úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 371,68 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 49,15 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2 875,36 eur, poplatkov vo výške 49,15 eur, úroky vo výške 371,68 eur, úroky z omeškania vo výške 889,18 eur, zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 2.4.2013 uzatvorila Poštová banka, a. s. so žalovaným zmluvu o úvere č. 0243426113, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške podľa zmluvy a žalovaný sa zaviazal v stanovenej lehote vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia a plniť ostatné povinnosti. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, preto v dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru vyhlásil žalobca dňa 28.11.2014 úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti bol žalovaný povinný zaplatiť nezaplatenú istinu, úrok z istiny a bankové poplatky za upomienky a poistné. V súlade s obchodnými podmienkami si žalobca uplatňuje aj úroky za poskytnutý úver vo výške 16,5 % ročne poukazujúc na ustanovenie § 497,499, 502 ods. 1, 503 ods.2 a 506 Obchodného zákonníka, zároveň si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2.Súd doručoval žalobu žalovanému na vyjadrenie spolu s uznesením, ktorým mu uložil povinnosť vyjadriť sa k žalobe v lehote 15 dní a poučil ho o procesných právach a povinnostiach. Súdu doručoval zásielku do ÚVTOS Košice-Šaca pre žalovaného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody. Žalovaný sa však k doručenej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
3.Podaním doručeným 9.8.2017 Poštová banka, a. s. oznámila, že bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok dňa 13.6.2017 medzi spoločnosťou Poštová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou
Y. W., N.. H.. ako postupníkom. Súdu bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávok č. III. /2017. Uznesením z 12.9.2017 súd rozhodol o pripustení vstupu spoločnosti Y. W., N.. H.. do konania namiesto doterajšieho žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.9.2017. Na výzvu súdu sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným 16.10.2017 v ktorom sa vyjadrila k uzavretiu zmluvy o úvere, vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 28.11.2014, pričom zo strany žalovaného nedošlo k úhrade pohľadávky po vyhlásení predčasnej splatnosti. Žalovaný uhradil na úver celkovo sumu vo výške 732,90 eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná vo výške 32,90 eur na poplatky vo výške 475,36 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 224,64 eur na istinu. Uvedené vyplýva z listiny aktuálny stav úveru, ktorý súdu bol doručený a ide vlastne o výpis z bankovej knihy, ktorý je považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Vo svojom podaní sa vyjadrila aj k otázke nároku na úrok a to až do splatenia úveru pričom si je vedomá, že v tomto smere na pôde Okresných súdov neexistuje ustálená súdna prax pri ich uznávaní.
4.Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.4.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný splnomocnil na zastupovanie v predmetnom konaní advokáta JUDr. Petra Balášku, ktorý sa dostavil na pojednávanie, ktoré sa v súlade s § 180 CSP sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného.
5.Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú Zmluva o úvere č. 0243426113, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 12.11.2014, doručenky, aktuálny stav úveru ku dňu 30.4.2016, lustrácia adresy pobytu žalovaného v dostupných registroch na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 2.4.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere Dostupná pôžička č. 0243426113, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 100 eur a ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 19,50 % ročne v 72 mesačných splátkach vo výške 77,29 eur splatných vždy do 7. dňa v mesiaci s dátumom prvej mesačnej splátky 7.5.2013 a dátumom konečnej splatnosti 7.4.2019. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca dňa 28.11.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky. Žalovaný dlžnú pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je možné dohodnúť odplatu, pokiaľ je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“
6.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 platí, že „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné...“, pričom toto ustanovenie bolo následne novelou - zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2015 precizované o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Z odôvodnenia doplnenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, ktoré bolo vykonané formou návrhu výboru NR SR vyplýva, že zákonodarca má bezpochyby za to, že na všetky spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou tzv. absolútnym obchodom sa má prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka...Na druhej strane však bez pochyby, a to aj s účinkami retrospektívnymi, platí a musí platiť, že právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka“. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva[resp. v znení novely účinnej od 1.3.2010 ktoré mu priznávajú tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa], alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“. 7.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená platba a iné). Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2014 na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa článku 6 6.2 Obchodných podmienok pre úver ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz, alebo existencia, alebo klient zomrel je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.
Podľa článku 6 6.3 Obchodných podmienok pre úver v prípade ak je klient v omeškaní so splácaním splátok banka je oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to až do času úplného splatenia omeškaných splátok.
Podľa článku 6 6.4 Obchodných podmienok pre úver v prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.
Podľa článku 6 6.5 Obchodných podmienok pre úver klient je povinný zaplatiť banke i príslušenstvo pohľadávky a to vrátane poplatkov spojených s upomínaním klienta v zmysle Sadzobníka a nákladov banky vynaložených na úhradu poistného podľa článku 11 OP.
8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba je v prevažujúcej časti dôvodná. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3 100
eur, ktoré sa žalovaný spolu s dohodnutým úrokom vo výške 19,50 % ročne zaviazal splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 77,29 eur splatných vždy do 7. dňa toho ktorého mesiaca s dátumom prvej splátky 7.5.2013 a dátumom poslednej splátky 7.4.2019. Žalovaný však nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca dňa 28.11.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný na úhradu predmetného úveru zaplatil sumu 732,90 eur, ktorá bola započítaná v súlade s Obchodnými podmienkami tak ako súd vyššie uvádzal pričom celková úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,50 % a výška úroku z omeškania bola určená podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Mesačná splátka vo výške 77,29 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 74 eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. V súvislosti s výškou poistenia úveru súd odkazuje na ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, kedy sa do celkových nákladov poplatok za postenie úver započíta len ak je poistenie povinné na získanie úveru. A preto sa v tomto prípade nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru do celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 7.5.2013 keď túto splátku uhradil až 23.5.2013. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa tvrdení žalobcu predstavovala sumu 835,28 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala 11,79 eur, teda spolu 847,07 eur od ktorej bola odpočítaná úhrada žalovaného vo výške 475,36 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje 371,68 eur, ktoré je povinný žalovanému zaplatiť. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 674,61 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 214,65 eur spolu 889,26 eur od ktorej sumy nebola odpočítaná žiadna úhrada žalovaného a teda výsledná suma zmluvných úrokov a z úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bola vo výške 889,26 eur, ktoré si žalobca uplatňuje. Z takto uplatnenej sumy súd však priznal iba 371,68 eur, čo predstavuje kapitalizované úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
9.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom. Aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ s výnimkou takých zmluvných podmienok aké má na mysli ust. § 54 ods. 1 OZ. Pri aplikácii Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d) - absolútne obchody, sa práva a povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Ak je účastný týchto vzťahov spotrebiteľ, na takéto úvery sa aplikuje aj zák. č. 129/2010 Z. z.. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou náležitosťou. Obdobne aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj ročná úroková sadzba. V zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ sú úroky a úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V ust. § 506 ObZ je upravený právny režim, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Veriteľ má tak možnosť uplatniť proti dlžníkovi, ktorý si neplní svoj záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, právny prostriedok, že môže požadovať spolu s odstúpením od zmluvy o úvere vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o úvere odlišným spôsobom než je tomu v ust. § 351 ObZ alebo v ust. § 48 ods. 2 OZ. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. § 506 ObZ zaplatiť úroky a dlžnú sumu nezaniká. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená platba a iné). Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.
10.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a tvrdí, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmenou termínu splatnosti na ktorú má veriteľ nárok. Ak dlžník je povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí úver v splátkach odporuje logickému výkladu, aby bol od tohto oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Poukázal aj na znenie bodu 6.4 Obchodných podmienok kedy je nepochybné , že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. K vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo a tak nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného podľa, ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo a preto žalobca je naďalej oprávnený aj na zaplatenie úrokov z úveru. 11.Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu a (platiť) úroky (resp. celkové náklady) na základe zmluvy s veriteľom. Obsahom tejto zmluvy je tiež dohoda strán o výške úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) Zákona) a tiež vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ust. § 9 ods. 2 písm. l) Zákona). Ak výška úrokovej sadzby nie je v zmluve uvedená, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosť platiť úroky, ako aj ich výška, teda vyplýva priamo zo zmluvy, z dohody strán, a nie z právneho predpisu. Bez zmluvy niet spotrebiteľského úveru. Bez zmluvy niet záväzku spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky. Bez dohody strán o výške úrokovej sadzby veriteľ na úroky nemá nárok, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona). 12.V § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“. Keď berieme do úvahy ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 502 ods. 1 0bchodného zákonníka nie je možné aplikovať pre prípad zmlúv o spotrebiteľských úveroch, nakoľko absencia stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru nespôsobí povinnosť platiť obvyklé úroky tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Obchodného zákonníka, ale spotrebiteľský úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona), nakoľko nebude obsahovať náležitosť požadovanú zákonom a to úrokovú sadzbu (§ 9 ods. 2 písm. l) Zákona). Dohoda o úrokoch má pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (bez ohľadu na konkrétnu formu spotrebiteľského úveru) výlučne zmluvný charakter, a to aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Dohodnuté (zmluvné) úroky (napr. podľa § 685 alebo § 779 OZ) predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti ? nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Úroky sú vecou dohody účastníkov právneho úkonu ( viď komentár k ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C.H.Beck 2015 Števček a kolektív autorov). 13.Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok; pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického
vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné ( viď komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z vydavateľstva C.H.Beck 2015 Števček a kolektív autorov). 14.Zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka) však spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť
- „zaplatiť celú pohľadávku“, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. „Zákon pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši. Je preto nevyhnutné aplikovať § 563 OZ a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak“. Nakoľko zmluva zaniká vyhlásením predčasnej splatnosti a práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa, práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade, že spotrebiteľ túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná) nesplní (riadne) a včas, dostáva sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s plnením splátok sa bude aplikovať len v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a len do vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa pričom požadovaná suma sa zafixuje k účinnosti tohto zosplatnenia a pre prípad omeškania spotrebiteľa s vrátením takto zafixovanej sumy pristúpi k tomuto fixnému záväzku spotrebiteľa nová povinnosť a to povinnosť platiť úroky z omeškania. 15.Tak ako uvádzal právny zástupca žalobcu vo svojom podaní a ktorú citáciu uviedol súd v bode 8 tohto rozsudku § 503 Obchodného zákonníka upravuje otázku splatnosti úrokov pre úvery a to aj pre spotrebiteľské úvery, pričom ust. ods. 1 a 2 upravujú otázku riadneho splácania úrokov dohodnutých v zmluve a ust. ods. 2 upravuje toto riadne splácanie pre prípad, že sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti úrokov je podstatná prvá a posledná veta ust. ods. 1 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého „Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. ... V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.“. Práve prvá a posledná veta citovaného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na (riadne) úroky len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expressis verbis v prvej vete citovaného ustanovenia upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta citovaného prvého odseku § 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Toto citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden iný výklad. Ust. ods. 3 upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Toto ustanovenie zakotvuje, ak sa naplní hypotéza prvej vety (dlžník skutočne vráti) peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, dlžník nebude povinný platiť úroky pre celé úverové obdobie dohodnuté v úverovej zmluve, ale len do obdobia, kedy peniaze vrátil ( viď článok Mgr. Antona Pavúka s názvom „Neexistencia nároku veriteľa na riadne - zmluvne dohodnuté úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru“). 16.Veritelia často svoje nároky na riadne úroky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti podporujú práve ust. § 503 ods. 3, druhou vetou Obchodného zákonníka, a síce že „úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“, tak je tomu aj v tomto prípade, keď v článku 6 bod 6.4 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je uvedené, že banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Vzhľadom na vyššie uvedené sa jedná o nesprávnu argumentáciu, nakoľko citované ustanovenie upravuje len splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka, a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1 a 2, ktoré veriteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia. 17.V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej
uvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu, naopak, ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje túto otázku pre spotrebiteľské úvery vo forme úveru, vyslovene ustanovuje splatnosť úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu. 18.V rozsudku Krajského súdu Prešov z 30.6.2015 sp. zn. : 6Co/190/2014 sa okrem iného uvádza: stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Ak teda nastal stav kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. 19.Z vyššie uvedených dôvodov súd preto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda od 29.11.2014 do 30.4.2017 vo výške 889,18 eur a za toto obdobie bol priznaný len kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 371,68 eur. Rovnako súd nepriznal úroky zo zostatku nesplatenej istiny t. j. zo sumy 2 875,36 eur vo výške 16,50 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia, ale len úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a to v súlade s nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy úveru vo výške 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného.
21.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní čiastočne uznal nárok uplatnený žalobcom . V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia § 282 CSP kedy sporová strana disponujúca konaním v rámci svojich dispozičných úkonov môže uznať žalobcom uplatnený nárok a to tak v celosti, alebo aj jeho časť. Z dôvodu, že z strany žalovaného došlo k čiastočnému uznaniu nároku uplatneného žalobcom rozhodol súd rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku. V zostávajúcej časti v ktorej žalovaný nárok neuznával a súd žalobcov nárok zamietol písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje podrobné odôvodnenie rozhodnutia.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca a jeho neúspech bol len v časti o
zaplatenie úrokov zo sumy 2 875,36 eur za obdobie od 1.5.2016 do zaplatenia a kapitalizovaných úrokov za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti do 30.4.2016, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých súd rozhodne v zmysle nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti I. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné. Odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku sa pripúšťa z jediného dôvodu, ktorým je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Proti II. a III. výroku rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.