Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-105-2018.pdf
PDF · 106.73 KB
No categories available
38Ek/105/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š. XXX/XX, XXX XX C. - K. Z., práv. zast.: Priecel & Partners s.r.o., IČO: 50 840 878, so sídlom: Pribišova 8, 841 05 Bratislava, proti povinnému: 1/ Z.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXXX/ XX, XXX XX C. - S., 2/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XXXX/XX, C. - Q., obaja práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., IČO: 36 863 319, so sídlom: Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, o vymoženie XX XXX €. s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Závodského, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Závodskému trovy exekútora vo výške 36 €, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinným trovy právneho zastúpenia vo výške 362,58 €, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, doručeným súdu dňa 17.01.2018 domáhal od povinných vymoženia XX XXX € s prísl., na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, napísanej notárom A.. Ľ. A. na Notárskom úrade v Bratislave dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „notárska zápisnica“). Poverením zo dňa 29.01.2018, doručeným dňa 08.02.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Závodského, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 345 Ex 26/18.
2. Súdny exekútor dňa 19.03.2018 predložil súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením oprávneného.
3. Povinní podali u súdneho exekútora prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.02.2018 návrh na zastavenie exekúcie, s obsahom ktorého sa povinný v 2/rade v celom rozsahu opätovne stotožnil vo svojom podaní podanom u súdneho exekútora prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.03.2018. Právny zástupca vo svojom návrhu žiadal zastaviť exekúciu a uložiť povinnosť oprávnenej nahradiť trovy exekúcie (súdneho exekútora a náhradu trov právneho zastúpenia povinným) v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorej podkladom je absolútne neplatný právny úkon, a právo oprávneného z nej vyplývajúce nikdy neexistovalo v čase spísania notárskej zápisnice, a teda nie je možné priznať akékoľvek nároky z nej vyplývajúce, spôsobilo by to vznik bezdôvodného obohatenia oprávneného. Zápisnici chýba materiálna zložka vykonateľnosti. Uznávací prejav sa musí týkať dlhu, ktorý reálne existuje, oprávnený na základe zmluvy o pôžičke však nikdy reálne finančné prostriedky vo výške 80 000 € neposkytol, a preto nemohol povinným
vzniknúť povinnosť vyplatiť prijatú pôžičku, a teda zápisnica neobsahuje právny záväzok, a teda nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzatvoreniu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Odovzdanie peňažných prostriedkov v tomto prípade prichádzalo do úvahy len formou bezhotovostného prevodu na bankové účty povinných, resp. na bankový účet niektorého z povinných vzhľadom k zákonnému zákazu hotovostných platieb prevyšujúcich sumu 15000 €, resp. na iný bankový účet označený povinnými. Zo zmluvy o pôžičke takéto poverenie nevyplýva, oprávnený peňažné prostriedky nikdy povinným neodovzdal, čo preukázal výpismi z bankových účtov povinných. Následne poukázali na pripojené zmluvy a rozpísané okolnosti, z ktorých vyplýva, že povinní mali záujem a zámer prostredníctvom svojej spoločnosti PRS Constructing, s.r.o. realizovať projekt „Zelený dom“ a za tým účelom odkúpili od spoločností oprávneného (BBM REAL, s.r.o. a BEM REAL, s.r.o.) nehnuteľnosti a projektovú dokumentáciu, avšak financovanie mali zabezpečené v celom rozsahu prostredníctvom finančnej výpomoci (pôžičke) poskytnutej spoločnosti PRS Constructing, s.r.o. zo strany investora - spoločnosti TOPTRANS EUR, a.s. a v žiadnom prípade nie zo strany oprávneného, ako je uvedené v Zmluve o pôžičke. Oprávnený podmienil uzatvorenie Kúpnej zmluvy a Zmluvy o prevode práv a povinností so spoločnosťou povinných podpísaním zmluvy o pôžičke, pričom povinní k tomuto pristúpili, avšak od oprávneného žiadne finančné prostriedky na základe uzatvorenej Zmluvy o pôžičke neprevzali a preto im nikdy ani nemohol vzniknúť dlh. Zmluva o pôžičke je právnym úkonom urobeným len „naoko“ (simulovaný právny úkon) a preto je ako simulovaný právny úkon neplatná z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V danom prípade nebolo skutočnou vôľou účastníkov Zmluvy o pôžičke poskytnutie finančných prostriedkov. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadou prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Zmluva o pôžičke a následné uznanie dlhu zo strany povinných v notárskej zápisnici neboli z ich strany vykonané vážne a preto je takýto úkon absolútne neplatný. Oprávnený povinným neposkytol peňažnú pôžičku a títo sa jej poskytnutia nedomáhali, nakoľko účel na ktorý mala byť Zmluva o pôžičke poskytnutá nebol reálne daný, nakoľko povinní na realizáciu projektu „Zelený dom“ použili finančné prostriedky od tretej osoby. Následne právny zástupca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 17CoE/214/2012 a ďalej uviedol, že povinní považovali za nevyhnutné poukázať na všetky okolnosti uzatvorenia Zmluvy o pôžičke a následného spísania Notárskej zápisnice, nakoľko to považovali za spôsob ako logicky zdôvodnia opak právnej domnienky a síce, že dlh v čase uznania neexistoval. Následne navrhli, aby oprávnený preukázal a predložil exekučnému súdu doklad, ktorým preukáže poskytnutie peňažnej pôžičky, čím preukáže zákonnosť vedenia exekúcie. Z ustanovenia § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd môže realizovať aj prieskum hmotnoprávneho základu exekučnej notárskej zápisnice, čo vysvetľuje aj dôvodová správa k zákonu č. 2/2017 Z.z. tak, že vzhľadom na povahu notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa navrhuje jej komplexnejšie skúmanie exekučným súdom (teda v prípade notárskych zápisníc je exekučný súd oprávnený skúmať nie len to, či spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené v notárskom a exekučnom poriadku, ale aj s ohľadom na hmotnoprávne predpisy občianskeho práva). Na základe uvedeného mal za to, že notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedená exekúcia voči povinným nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a obsahuje záväzok, ktorý odporuje zákonu, a preto žiadal exekúciu zastaviť.
4. Na preukázanie svojich tvrdení k návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinných predložil: Dodatok k zmluve o prevode práv a povinností stavebníka (medzi BEM REAL, s.r.o. a PRS Constructing, s.r.o.) zo dňa 15.05.2014, Návrh na vklad a zriadenie záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech záložného veriteľa TOPTRANS EU, a.s. zo dňa 22.05.2014, Kúpna zmluva (medzi BBM REAL, s.r.o. a PRS Constructing, s.r.o.) zo dňa 17.04.2014, Pohyby na bežnom účte povinného 1/ z obdobia 01.04.2014-31.05.2014, Pohyby na bežnom účte povinného 2/ z obdobia 01.04.2014-31.05.2014, Zmluvu o prevode práv a povinností stavebníka (medzi BEM REAL, s.r.o. a PRS Constructing, s.r.o.) zo dňa 17.04.2014, Zmluva o spolupráci a financovaní stavebného projektu (medzi TOPTRANS EUR, a.s. a PRS Constructing, s.r.o.) zo dňa 17.04.2014 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (medzi TOPTRANS EU, a.s. a PRS Constructing, s.r.o.) zo dňa 17.04.2014.
5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že návrhy na zastavenie exekúcie mu boli doručené včas, keď povinný v 1/rade upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 15.02.2018 a návrh na zastavenie povinných podal spoločný splnomocnený zástupca za oboch povinných dňa 28.02.2018. Nakoľko sa nepodarilo predtým doručiť upovedomenie o začatí exekúcie povinnému v 2/rade, to bolo
doručené právnemu zástupcovi dňa 02.03.2018 a ten pre istotu následne doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie za povinného v 2/rade dňa 06.03.2018. Dňa 01.03.2018 podali povinní návrh na odklad exekúcie a dňa 02.03.2018 zložili zábezpeku na účet súdneho exekútora vo výške vymáhaného nároku. Dňa 02.03.2018 súdny exekútor vydal upovedomenie o odklade exekúcie. Dňa 17.03.2018 obdržal súdny exekútor vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného. Vo svojom vyjadrení sa stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu oprávneného, ku ktorému uviedol, že je zrejmé, že exekučný súd po podaní návrhu na vykonanie exekúcie skúmal návrh na vykonanie exekúcie i exekučný titul samostatne i vo vzájomnom vzťahu. Keďže exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie musel mať za preukázanú materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice. Ďalej poukázal na stanovisku Najvyššieho súdu v uznesení sp.zn. 3Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.
6. K návrhu povinných na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj právny zástupca oprávneného, ktorý vo svojom vyjadrení z 15.03.2018 uviedol, že s ním nesúhlasí a žiada ho zamietnuť, z dôvodu, že povinný pri podpise Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.04.2014 vyhlásili, okrem iného, že nemajú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a táto zmluva obsahuje ich slobodnú vôľu a pravdivé údaje, pri jej uzatváraní boli splnené všetky náležitosti na jej absolútnu platnosť, a túto následne podpísali. Ďalej uviedol, že teória o právnom úkone urobenom „naoko“ neobstojí. Nie je možné, z dôvodu nevôle platiť, vyhlásiť úkon za simulovaný a ďalej vec neriešiť, a teda dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti, teda povinných. K bezhotovostnému spôsobu odovzdania, podľa vyjadrenia povinných ako jedinému možnému, uviedol, že zákon o obmedzení platieb v hotovosti fyzicky neznemožnil a ani neznemožňuje platby v hotovosti, on ich len v rozsahu nad zákonom stanovenú sumu umožňuje sankcionovať a je veľmi málo pravdepodobné že finančné prostriedky z pôžičky boli a sú niekde účtovne evidované. Dôkazné bremeno by zaťažovalo oprávneného v prípade len existencie zmluvy o pôžičke, kde by musel preukazovať uzavretie zmluvy o pôžičke ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkom, avšak v tomto prípade je dôkazné bremeno prenesené na povinných, nakoľko následne došlo k ďalšiemu právnemu úkonu, uznaniu dlhu, čo zakladá domnienku o tom, že v čase uznávacieho prejavu dlh skutočne existoval. V individuálnych prípadoch sa povinná osoba môže domáhať na súde určenia, že nie je povinná plniť, čo povinní nikdy nevyužili, naopak v rozsiahlej telefonickej, osobnej ako aj z mailovej komunikácie vyplýva, že povinní sú si vedomí existencie dlhu a jeho splatnosť zámerne posúvali, naposledy mailom z 29.05.2016. Povinní vedeli o existencii zmluvy o pôžičke, notárskej zápisnice, uznaní dlhu, ako aj o doložke vykonateľnosti a rovnako im bola známa snaha oprávnenej domôcť sa plnenia zo strany povinných. Na konanie povinných je tiež potrebné nazerať nielen z trestnoprávnej perspektívy, príp. na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, ale aj v kontexte znenia § 415 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že každý je povinný postupovať tak, okrem iného, aby jeho konanie nedeterminovalo vznik škody. Na záver uviedol, že len popretie záväzku dlžníkmi - povinnými, bez ďalšieho, však nie je dôvodom neplatnosti právnych úkonov na to sa vzťahujúcich, dokonca ani dôvodom preskúmania uznania nároku súdom.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Predmetom návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade notárskej zápisnice spísanej dňa 22.05.2014, na základe právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 17.04.2014, obsahom ktorej bolo poskytnutie bezúročnej peňažnej pôžičky vo výške 80 000 €, ktorá sa stala súčasťou notárskej zápisnice. Povinní sa zaviazali uvedenú dlžnú sumu splatiť do mája 2015. V odseku 1. notárskej zápisnice povinní vyhlásili, že sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne veriteľovi (oprávnenému) sumu vo výške 80 000 €, predstavujúcu istinu poskytnutej peňažnej pôžičky, a to najneskôr do 31.05.2015. Pričom v odseku 2. notárskej zápisnice sa povinní zaviazali svoj dlh zaplatiť spoločne a nerozdielne bezhotovostným bankovým prevodom na účet veriteľa (oprávneného). V časti 5. notárskej zápisnice povinné osoby vyhlásili, že výslovne súhlasia s tým, aby v prípade nesplnenia svojich záväzkov vyplývajúcich im z tejto notárskej zápisnice, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre výkon exekúcie, a to na všetok ich hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ako aj iné majetkové práva a hodnoty v ich vlastníctve. V čl. III ods. 1 Zmluvy o pôžičke zmluvné strany potvrdili skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá v súvislosti so zámerom dlžníkov prostredníctvom spoločnosti PRS Constructing, s.r.o. vybudovať realizačný projekt „Zelený raj“ na pozemkoch pri Hydinovej ulici v Podunajských Biskupiciach.
11. Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení namietal, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti, teda povinných. Dôkazné bremeno by zaťažovalo oprávneného v prípade len existencie zmluvy o pôžičke, kde by musel preukazovať uzavretie zmluvy o pôžičke ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkom, avšak v tomto prípade je dôkazné bremeno prenesené na povinných, nakoľko následne došlo k ďalšiemu právnemu úkonu, uznaniu dlhu, čo zakladá domnienku o tom, že v čase uznávacieho prejavu dlh skutočne existoval.
12. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016 „Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.“
13. Podľa názoru exekučného súdu (s prihliadnutím na tvrdenia a predložené dôkazy od povinných) oprávnený neuniesol dostatočne dôkazné bremeno ohľadom preukázania poskytnutia pôžičky povinným, keď jeho obrana spočívala len v tom, že on nie je nositeľom povinnosti niečo dokazovať a samotné uznanie dlhu zakladá domnienku, že dlh existoval, avšak podľa názoru súdu, keď povinní na preukázanie svojich tvrdení predložili rôzne písomné dôkazy, v tomto prípade vysvetľovacia povinnosť prechádza na oprávneného. Samotná notárska zápisnica síce obsahuje text „...tento svoj dlh pozostávajúci z istiny poskytnutej peňažnej pôžičky vo výške 80 000 €.... “, uvedené však nedokladá, že peňažné prostriedky boli odovzdané a povinnými skutočne prevzaté pred tým, ako došlo k spísaniu notárskej zápisnice. Oprávnený dôveryhodným spôsobom nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžičky pre povinných, a to ešte pred vyhotovením notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nepreukazuje postupnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke a vzniku dlhu reálnym odovzdaním peňazí dlžníkmi a následné vyhotovenie notárskej zápisnice obsahujúcej uznanie takéhoto dlhu. Ak nevznikol dlh, nebolo možné tento platne uznať vo forme notárskej zápisnice, inak by povinným bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania. Obsahom notárskej zápisnice spísanej dňa 22.05.2014 je síce právny úkon - uznanie dlhu, ktorým sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, že v čase uznania dlhu, dlh existoval. Ide o spôsob zabezpečenia záväzku, ktoré prichádza do úvahy až vtedy, keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi oprávnenie tento peňažný záväzok požadovať od dlžníka v prípade, keď sa stal záväzok splatným. Z predložených dôkazov a vyjadrení súd mal za to, že daná pôžička nebola zaslaná v prospech povinných na ich účet, resp. nebolo preukázané, že povinní s peňažnými prostriedkami mohli pred spísaním notárskej zápisnice reálne disponovať.
14. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) II ÚS 136/2017-27 zo dňa 01. 03. 2017 v obdobnej veci, ktorý v odôvodnení okrem iného konštatoval: „Z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. Ústavný súd napokon uvádza, že k rovnakému záveru dospel aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016) o sťažnostiach sťažovateľky argumentačne založených na takmer identických dôvodoch (aj keď v prvých dvoch prípadoch išlo o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie, pozn.), ktoré rovnako odmietol ako zjavne neopodstatnené.“
15. Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z listinných dôkazov, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu notárskej zápisnice tvoriacej exekučný titul exekučný súd mal za to, že v čase jej podpisovania dlžníkmi (povinnými) a vyjadrovania ich súhlasu s jej vykonateľnosťou, im reálne pôžička nebola vyplatená. V takom prípade je notárska zápisnica o uznaní záväzku v zmysle § 45 Exekučného poriadku nespôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
18. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,(ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
20. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
21. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
22. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí v zmysle kogentného ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku len náhrada výdavkov, v prípade ak exekučné konanie bolo zastavené, nakoľko odmena sa odvíja od vymoženého plnenia, to znamená, že ak exekútor nič nevymôže, nemá nárok na odmenu. Výnimku z uvedeného pravidla zákonodarca obsiahol v druhej vete daného ustanovenia v prípade, ak exekútor do zastavenia exekúcie aspoň sčasti vymohol alebo prijal plnenie má právo na trovy v rozsahu určenom zákonom. V uvedenom prípade nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu
pohľadávky, z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov v zmysle § 22 ods. 1, 2 vyhlášky v sume 30 eur.
23. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH.
24. Súdom priznané trovy exekútorovi potom predstavujú sumu 36 eur, pozostávajúce z náhrady výdavkov vo výške 30 eur, spolu s 20% DPH, t.j. 6 eur.
25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
29. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
30. Nakoľko si trovy právneho zastúpenia právny zástupca povinných uplatnil v rozsahu 100 %, ale nevyčíslil, pričom pri zastavení konania súd rozhoduje v zmysle § 61l ods. 3 aj o ich výške, súd pristúpil k ich výpočtu. Odmena za jeden polovičný úkon právnej služby - podanie návrhu na zastavenie konania v zmysle § 13a ods. 2 vyhlášky z tarifnej hodnoty 80 000 € predstavuje 292,94 €, pričom tento úkon vykonal ako spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb, preto mu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky patrí tarifná odmena znížená o ďalších 50 % u každej zastupovanej osoby. Odmena za úkon vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov činí 146,47 €. Súd k uvedenému úkonu priznal aj náhradu hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky na rok 2018 vo výške 9,21 €. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že právny zástupca povinných je platiteľom DPH. Na základe uvedeného súd priznal právnemu zástupcovi povinných trovy právneho zastúpenia vo výške 362,58 €, a to odmenu za 1 úkony právnej služby (1 x 146,47 Eur) za dve zastupované osoby, plus 1 krát paušálna náhrada nákladov a 9,21 €, vrátane 20 % DPH, t.j. 60,43 €.
31. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, nakoľko nepreukázal materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia povinných a trov exekútora oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.