Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Csp-12-2018.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou vo veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, v zastúpení: advoconsulting s.r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Sv. V. XXX/XX, o zaplatenie 399,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 399,85 eur od 01.01.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 11.06.2014 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 399,85 eur, príslušenstvo vo výške 51,44 eur a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 399,85 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovaným dňa 21.04.2006 uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,- Sk/4979,09 eur, ktorý úver mal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 3286,- Sk/109,08 eur, splatnosť prvej splátky bola určená k 20.05.2006 a konečná splatnosť dňom 20.04.2011. Žalobca si uplatnil sumu 399,85 eur titulom nesplateného úveru. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému listom z 11.10.2013 postúpenie pohľadávky na žalobcu.
2. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.09.2013 pohľadávku voči žalovanému na žalobcu vo výške 451,29 eur.
3. Tunajší súd v konaní sp. zn. 4Ro/240/2014 vydal dňa 18.09.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zrušený uznesením zo dňa 22.01.2018.
4. V zmysle § 177 ods. 2/ písm. a) CSP a § 297 písm. b) CSP súd nenariadil vo veci pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou, doplnením príloh z 10.07.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE z 27.09.2013, oznámením o postúpení pohľadávky z 11.10.2013, oznámením o postúpení pohľadávky z 21.11.2013, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0242189002 z 21.04.2006, uznesením o zastavení konania z 21.05.2015,
vyplatenie súdneho poplatku, čiastočné späťvzatie návrhu z 24.07.2015, uznesenie o zrušení uznesenia z 02.08.2017, lustráciou v REGOB, platobným rozkazom, lustráciou v ZVJS, v Sociálnej poisťovni, správou OO PZ Štúrovo, opätovné lustrácie, uznesením o zrušení platobného rozkazu z 22.01.2018, uznesením o vyjadrení sa k žalobe, poučením, oznámením o žalobe, verejnou vyhláškou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Právny predchodca žalobcu SLSP a.s. a žalovaný uzavreli dňa 21.04.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0242189002, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk/4979,09 eur, ktorý úver mal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 3286,- Sk/109,08 eur, splatnosť prvej splátky bola určená k 20.05.2006 a konečná splatnosť dňom 20.04.2011. Žalobca si uplatnil sumu 399,85 eur titulom nesplateného úveru. Pôvodný veriteľ SLSP a.s. oznámila žalovanému listom z 11.10.2013 postúpenie pohľadávky na žalobcu, v tomto liste uvádza pohľadávku vo výške 451,29 eur.
7. Žalobca súdu predložil zmluvu o splátkovom úvere na poskytnutie sumy 4979,09 eur, ako aj splátkový kalendár žalovaného do roku 2013, z ktorých vyplýva, že dňa 21.04.2006 došlo k čerpaniu úveru vo výške 4979,09 eur. Ku dňu 11.10.2013 činil nedoplatok istiny úveru podľa predmetného úveru 451,29 eur, táto suma bola tvorená istinou vo výške 399,85 eur a úrokmi z omeškania vo výške 51,44 eur. Ani jedna z týchto žalovaných súm nebola v žalobe bližšie špecifikovaná, t. j. v žalobe ani v prílohách k žalobe neboli doplnené doklady, ktoré by túto výšku sumy odôvodňovali. Napriek týmto skutočnostiam súd posúdil zmluvu o splátkovom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď bola uzavretá v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
11. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne aj ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.
14. Súd v prvom rade sa vysporiadal s otázkou, či Zmluva o splátkovom úvere č. 242189002 zo dňa 21.04.2006 uzatvorená medzi SLSP a.s. a žalovaným, je zmluvou spotrebiteľskou a dospel k tomu záveru, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o splátkovom úvere si žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 399,85 eur ako aj príslušenstvo vo výške 51,44 eur. Samotná žaloba bližšie nekonkretizuje, či suma 399,85 eur je len istinou nesplateného úveru alebo či táto suma obsahuje už aj úrok a akým titulom si žalobca uplatňuje sumu 51,44 eur ako príslušenstvo istiny. V prípade, ak suma 51,44 eur bola zo strany žalobcu uplatňovaná titulom úrokov, povinnosťou žalobcu bolo, aby preukázal za aké obdobie tieto úroky vznikli a z akej istiny boli vypočítané. Takisto povinnosťou žalobcu bolo
vyčísliť, z akých nárokov pozostáva žalovaná istina a v neposlednom rade vyčísliť, akú sumu žalovaný z predmetného úveru už uhradil.
15. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Z hore citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Predmetný splátkový úver postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.09.2013. Z čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. V tomto prípade sa jednalo o úver, ktorého splatnosť bola daná v samotnej zmluve o úvere dňom 20.04.2011. Bolo by teda namieste použiť ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, avšak ústavný súd vyriekol nesúlad tohto ustanovenia s čl. 46 ods. 1/ v spojení s čl. 1 Ústavy SR, preto súd nemohol ex offo prihliadnuť na premlčanie tohto nároku žalobcu, keď konečná splatnosť úveru bola stanovená k 20.04.2011 a žaloba si svoj nárok z úveru uplatnil 11.06.2014 po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Keďže však žalovaný námietku premlčania nevzniesol a súd už nemohol prihliadnuť na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zaoberal sa samotným nárokom žalobcu ako aj jeho aktívnou legitimáciou v tomto konaní s prihliadnutím na ochranu práv žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, či bol žalovaný vyzvaný pôvodným veriteľom, a to SLSP a.s., na úhradu splátok úveru, s ktorými splátkami úveru bol žalovaný v omeškaní, a to hlavne s prihliadnutím na tú skutočnosť či bol žalovaný v omeškaní s plnením splatnej pohľadávky a či teda toto omeškanie dlžníka presahovalo dobu 90 dní. V tomto prípade mal súd za to, že v časti splatnosti pohľadávky bol pôvodný veriteľ SLSP a.s. oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu, pretože žalovaný mal svoj úver splatiť najneskôr do 20.04.2011, teda v čase postúpenia pohľadávky bol už splatný celý úver. Z predložených dôkazov žalobcom však nevyplýva, z čoho pozostáva žalovaná suma 399,85 eur, či sa jedná o nezaplatenú istinu, úroky, poplatky alebo sankčný úrok, pričom v tejto časti žalobca žalobu nekonkretizoval a nedoložil ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca nepreukázal a nedoložil žiadnym listinným dôkazom ani to, koľko reálne žalovaný z predmetného úveru uhradil. Zároveň sa javí byť nejasným aj nárok žalobcu na uplatnenie sumy 51,44 eur ako „príslušenstvo istiny vo výške 399,85 eur“, keď žalobca nešpecifikoval, čo tvorí toto príslušenstvo a z čoho vlastne táto suma pozostáva. Keďže žalovaný sa k predmetnej žalobe ani k prílohám nevyjadril, pretože súdu sa nepodarilo doručiť mu zásielku ani na adrese jeho trvalého pobytu ani na žiadnej inej jeho známej adrese, súd mal k dispozícii len podklady doložené zo strany žalobcu, preto sa žalovaný voči žalobe nemohol brániť a nemohol vzniesť námietky, ktoré by si mohol uplatniť v sporovom konaní. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil relevantné dôkazy, na základe ktorých by súd mohol žalobcovi priznať predmetnú sumu (osobitne s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa). Keďže sa jedná o také nezrovnalosti v žalobe, ktoré však žalobu nepovažujú za nejasnú v takom rozsahu, že by mohlo dôjsť k jej odmietnutiu, avšak žaloba aj z predloženými písomnými dôkazmi je nepreskúmateľná, rozporná v tvrdeniach žalobcu ako aj predložených dôkazoch, súdu nezostalo nič iné len pre nepreskúmateľnosť žalobu zamietnuť.
18. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny vo výške 399,85 eur od 01.01.2015 do zaplatenia zastavil, pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu podaním z 24.07.2015 späť.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2/ CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný síce bol v konaní plne úspešný, ale si náhradu trov neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.