Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľky: V. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y.: X. P. J. XXX, X. P. J., zastúpená: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, so sídlom: Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa, proti odporcovi : Z. U., P.. XX.XX.XXXX, Y.: Y. XXX/ XX, C., zastúpený : JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom: Nám. B. Bartóka 5, Veľký Meder, o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu: D. Z. U., P.. XX.XX.XXXX, matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania Z. U., P.. XX.XX.O. N. V. U., Z.. Š., P.. XX.XX.O. S. I. XX.XX.XXXX P. D. Ú. C.U. , V. J. U. D. J. V. XX, Z. XXXX P. H. XX, E. E.. Č.. X r o z v á d z a .

II. Malol. D. Z. U., P.. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletého.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého D. Z., P.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 190,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletým D. Z. nasledovne : Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 19,00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9,00 hod. do 19,00 hod., a s účinnosťou od 01.06.2018 každý párny víkend od soboty 9,00 hod. do nedele 19,00 hod. a s účinnosťou od 01.08.2018 každý párny víkend od piatku 9,00 hod. do nedele 19,00 hod. Počas Vianočných sviatkov každý rok dňa 24.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 9,00 hod. do 27.12. 18,00 hod. , počas Veľkonočného pondelka od 9,00 hod. do 18,00 hod. s tým , že otec prevezme dieťa a odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi na styk.

V. Žiaden zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 27.04.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému D. Z., P..XX.XX.XXXX, z odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, v dôsledku dlhotrvajúcich názorových nezhôd vyplývajúcich z rozdielnosti pováh a pohľadu na spolužitie v manželstve.

2. Manžela navrhovateľky žiadal návrhu na rozvod manželstva vyhovieť, dieťa zveriť navrhovateľke, určiť výživné 150,-€ a upraviť styk v čo najširšom rozsahu.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nariadením znaleckého dokazovania z odboru psychológie odvetvie poradenská psychológia znalcom E.. D.. T. B., na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zopakovala svoje tvrdenia o spolužití v manželstve, keď problémy mali začať už v čase jej tehotenstva, keď mala náležitú oporu v manželovi a ani po narodení dieťaťa, keď v ničom sa nezhodli, čo viedlo k postupnému citovému odcudzeniu, ktoré je trvalé. Tento rozpor dôsledne nikdy nevedeli vyriešiť. Malol. dieťa navrhla do svojej výchovy a upraviť styk pôvodne na jeden deň, a na základe záverov znaleckého posudku, postupne rozšíriť na prespanie dieťaťa u otca. Pôvodne navrhované výživné 250,-€, neskôr žiadala už len 230,-€, bez bližšieho zdôvodnenia, keď dieťa už navštevovalo predškolské zariadenia.

5. Manžel navrhovateľky rovnako podal návrh o rozvod, ktoré konanie bolo zastavené z dôvodu už začatého konania na základe tohto návrhu manželky. Poprel tvrdenia navrhovateľky o jeho negatívnom vykreslení v každom smere. Jeho snahou bolo finančne zabezpečiť rodinu, čo mu uberalo viac času. Názorové nezhody viedli k oddelenému žitiu, keď stratil dôveru v navrhovateľke, ktorá nevedela zdôvodniť s kým trávila deň, vyzval ju ,aby byt opustila, od tej doby manželské spolužitie neobnovili. V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s výškou výživného 250 euro. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Styk žiadal upraviť už v širšom rozsahu na viac dní aj s prespaním dieťaťa.

6. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné podľa možnosti a schopnosti povinného a odôvodnených potrieb dieťaťa a upraviť styk v súlade so závermi znaleckého posudku..

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

12. Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne rozvrátené. Tento rozpor v manželstve pretrváva už dlhšiu dobu, čo viedlo k oddelenému žitiu manželov. Vzájomné citové odcudzenie je trvalé, keď aj manžel podal návrh o rozvod, ktoré konanie bolo zastavené len z dôvodu už skôr začatej veci. Rozpory vychádzajú z rozdielnosti priorít manželov pri spolužití v manželstve, starostlivosti o dieťa, Neschopnosti riešiť nezhody za prítomnosti nezainteresovanej osoby, vzhľadom na ich neskúsenosť pri vzájomnej komunikácii, vedieť sa počúvať a prijať aj názor druhého. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, kde manželia komunikujú už len v nevyhnutnej miere vo vzťahu k maloletému dieťaťu , je málo pravdepodobné očakávať obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

18. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi, vyplývajúce z rozdielnosti ich názorov na spolužitie v manželstve.

19. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V zmysle citovaného ustanovenia súd po vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc do úvahy vykonané šetrenie opatrovníkom, ktoré výchovné prostredie dieťaťa u matky bolo zatiaľ hodnotené pozitívne, ako aj zhodný návrh rodičov, rozhodol o zverení dieťaťa do jej starostlivosti. Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. V tomto smere vyznel aj záver znaleckého posudku I.. B..

20. V priebehu konania, po podaní znaleckého posudku I.. B. bol záujem rodičov dohodnúť sa na styku, keď rozpor nastal v otázke postupnosti, ktorú navrhla znalkyňa a nesúhlasil s tým otec dieťaťa. Dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, hoci dieťa má k obom rodičom vytvorený pozitívny emociálny vzťah, s emociálnou preferenciou matky vyplývajúcej z veku dieťaťa, preto považovala za optimálne úpravu styku otca s dieťaťom každý párny víkend v sobotu od 9,00hod do 18,00hod a aj v nedeľu v tom istom čase bez prítomnosti matky. Odstup dvoch týždňov od jednotlivých stretnutí, súd považoval za neprimerane dlhú dobu u dieťaťa vo veku 3,5 rokov, preto usúdil za dôvodné styk upraviť každý týždeň, striedavo v sobotu a v nedeľu na jeden deň do 31.05.2018, čo zabezpečí pre otca možnosť vytvárania si pravidelného vzťahu s dieťaťom v kratších časových intervaloch zo začiatku a následne tento predlžiť na dva dni, s prespatím jednu noc a po odstupe času už na dve noci, keď dieťa navštevuje predškolské zariadenie, čo nebráni takémuto rozšírenému styku. Nakoľko nie je dostatočná komunikácia rodičov, súd považoval za podstatné upraviť styk aj počas sviatkov. Bude v budúcnosti záležať na rodičoch dieťaťa

akým spôsobom budú komunikovať ohľadom dieťa v záujme styku počas letných prázdnin, ktoré môže byť upravené aj na niekoľko dní, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebolo možné celkom vyhodnotiť, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktorý počítal len s jedným dňom pobytu dieťaťa u otca, pričom ani matka neoponovala pri úprave styku na niekoľko dní, len kládla dôraz na postupnosť pri rozširovaní, s prihliadnutím na záujem malol. dieťa. Pokiaľ by nastali problému bude v záujme dieťaťa tieto riešiť poradensky, ako sa vyjadrila aj znalkyňa v závere svojho posudku, keď doporučila obom rodičom vo forme psychoterapie.

21. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

22. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 63 ods. 1.a 2. Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

25. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

26. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. .Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

29. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere(R14/1966/.

30. Rodičia maloletej sú obaja zárobkovo činný, navrhovateľka s hrubým príjmom okolo 900,-€ u zamestnávateľa Západoslovenská vodárenská spoločnosť a manžel navrhovateľky ako živnostník, ktorý za rok 2017 nepriznal daň, keď požiadal o odklad, pričom z predložených dokladov vyplynulo, že za rok 2017 mal príjem 148.855,22 € a výdavky 143.529,70 €, s vykázaním rozdielu príjmov a výdavkov podľa účtovnej uzávierky vykazoval 5.326,-€ Náklady na dieťa predstavujú pravidelné výdavky na predškolské zariadenie 30,-€, stravu dieťaťa, ošatenie dieťaťa, keď dieťa už nemá plienky. Vychádzajúc zo súdnej praxe pri stanovení výšky výživného na jedno dieťa 20% až 25%, potom výška výživného 190,- €, pri zohľadnení príjmu rodičov a nákladov na dieťa súd považoval za primerané na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa v tomto veku , kde okrem zvýšených nákladov na škôlku, iné pravidelné výdavky neboli. Súd nemohol zohľadniť úspory ukladané otcom pre dieťa s poistením, nakoľko výživné je opakujúce sa plnenie a má slúžiť potrebe dieťaťa v danom čase, nie do budúcna. Matka okrem výživného poberá rodinné prídavky a sama je povinná prispieť na výživu dieťaťa 1/3 stanoveného výživného.

31. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3