Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-106-2016.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/106/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: EDYPLUS, s. r. o., Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO 36 258 881, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Roman Kvasnica a partneri, s. r. o., Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovanému: E. Ž., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. - F. E., T. XXXX/XX, o zaplatenie 1.600 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.600 eur, úroky vyčíslené do 27.4.2016 vo výške 566,51 eur, úroky z omeškania vyčíslené do 13.09.2016 vo výške 77,84 eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.166,51 eur od 14.09.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) sa žalobou zo dňa 14.10.2016 (doplnenou písomným podaním z 20.03.2017) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 1.600 eur, úroku a úroku z omeškania vyčísleného do 13.09.2016, následne 16,9% úroku z istiny a 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 2.271,97 eur od 14.09.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovanému bol zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 16.11.2011 poskytnutý úver vo výške 1.600 eur, ktorý mal splácať po 31,69 eur mesačne od decembra 2011 do novembra 2021 vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný na úvere vykonal 17 úhrad, naposledy v júli 2014. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne, žalobca ho písomne vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky, žalovaný dlh nezaplatil, preto žalobca k 27.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 2.202,52 eur. Ku dňu 13.09.2016 výška dlhu pozostávala z istiny 1.600 eur, úrokov (16,9% ročne) vyčíslených za obdobie od 05.05.2014 do 13.09.2016 v sume 671,97 eur, úrokov z omeškania (5% ročne) - z istiny a úrokov za obdobie od 09.07.2014 do 13.09.2016 v sume 77,84 eur. Úhrady, ktoré vykonal žalovaný v celkovej sume 941,48 eur boli započítané na úroky v časti 928,96 eur a na úroky z omeškania v časti 12,52 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.06.2017 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
(2) Žalovanému bola žaloba doručená riadne (cestou jeho zamestnávateľa) dňa 14.03.2017, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadril.
(3) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(5) Zmluvou o splátkovom úvere č. 5022068826 zo dňa 16.11.2011 právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 1.600 eur s fixným úrokom 16,9% ročne a s poplatkom 39 eur za spracovanie úveru a 2,99 eur mesačne za správu úveru. Úver mal žalovaný splatiť (v 120 mesačných splátkach) po 31,69 eur, vždy k 20. dňu mesiaca od decembra 2011 do novembra 2021. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyčíslená na 22,71%. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (VOP), úverové podmienky („produktové obchodné podmienky pre úvery“), v zmysle bodu 8.1 úverových podmienok bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pri omeškaní žalovaného so splatením splátky trvajúcom viac ako 3 mesiace.
(6) Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný zaplatil na úvere splátky za prvé štyri mesiace, následne už platil nepravidelne, naposledy v júli 2014 zaplatil 2x 31,42 eur a sumu 12,16 eur (celkom 941,48 eur). Výzvou zo dňa 04.04.2016 ho banka vyzvala na zaplatenie omeškaných splátok vo výške spolu 710,50 eur do 15 dní s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 29.04.2016 oznámila banka žalovanému zosplatnenie úveru s poukazom na to, že nastal prípad podľa bodu 8.1 produktových obchodných podmienok účinných od 01.01.2015 a vyzvala žalovaného k zaplateniu dlhu žalobcovi v určenej výške (2.202,52 eur) na úverový účet.
(7) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca (veriteľ) poskytol žalovanému (dlžníkovi) finančné prostriedky, ktoré mal vrátiť v splátkach. Ide tu o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. . (8) Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
(9) Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
(10) Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
(11) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(12) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
(13) V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd tu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný (k zosplatneniu úveru došlo dňa 27.04.2016 pre omeškanie žalovaného z roku 2014, žaloba bola podaná včas, v priebehu plynutia (trojročnej) premlčacej lehoty.
(14) V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platne písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Žalobca má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998: „ pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“). Súd na základe uvedeného priznal v zmysle žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej úverovej istine (uplatnenú čiastku) 1.600 eur, s úrokom vyčísleným len do času zosplatnenia úveru (ako ho uviedol advokát žalobcu na pojednávaní dňa 09.04.2018), zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej úverovej istiny a splatného úroku odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s úhradou úveru preukázateľne dostal do omeškania. Vo zvyšku nároku (na úroku) súd žalobu zamietol.
(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(16) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(17) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu voči žalovanému v plnom rozsahu.
(18) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)