Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19P-34-2017.pdf
PDF · 90.86 KB
No categories available
19P/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. Z., D.. X.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky - M. Z., D.. X.X.XXXX, N. C. XX/XX, Z., a otca - M. Z., D.. XX.X.XXXX, A. N. Z. XXXX/XX, N.-W., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,-Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.03.2017.
III. Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2017 do 31.03.2018 v sume 1.300,-Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, a to až do zaplatenia, pod hrozbou straty splátky v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky.
IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.03.2017 sa navrhovateľka domáhala úpravy práv a povinností k maloletej. Uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti v rodičovskom dome u jej rodičov. Vzťah bol harmonický, plný lásky. Zo vzťahu pochádza ich dcéra. Po jej narodení vzťah ochladol, často sa s odporcom hádali, boli ako dvaja cudzí ľudia v jednej domácnosti z dôvodu, že odporca neprispieval na domácnosť, výplatu prehrával na automatoch, po nociach sa túlal. Navrhovateľka sa rozhodla, že bude lepšie keď sa s odporcom rozídu, a to hlavne pre ich dcéru, aby nemusela vyrastať v stresových situáciách a počúvať ich ustavičné hádky. S odporcom spolu nežijú od novembra 2015. S výchovou maloletej dcéry pomáhajú navrhovateľka rodičia. Šancu na uzmierenie už nevidí žiadnu. Matka žiadala stanoviť výživné na 100 Eur mesačne s tým, že spätné výživné bude otec zaviazaný plniť v celosti.
2. Súd dňa 24.03.2017 ustanovil uznesením č.k. 19P/34/2017-12 maloletej opatrovníka pre konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
3. Matka uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku, nemá žiadne výdavky, tieto uhrádzajú rodičia. Na pojednávaní dňa 21.09.2017 otec maloletej uviedol, že od času kedy nežijú v spoločnej domácnosti s matkou, nijakým spôsobom neprispel na výživu maloletej. Uviedol, že s dcérou sa takmer
nevída. Je to veľmi zriedkavé, napr. naposledy ju navštívil 01.07.2017 s tým, že bol v dedine, v ktorej žije matka s dcérou a požiadal matku, aby jej ukázala malú s tým, že matka s tým súhlasila. Ohľadne príjmu otec uviedol, že má príjem iba z brigád okolo 250,-Eur mesačne. Býva v 3-izb. byte spolu s dvoma spolubývajúcimi, na bývanie platí 150,-Eur. Hľadá si prácu, avšak doteraz nebol úspešný, dôkazy o tom nemá, prácu si vybavoval prostredníctvom telefonátov. Účastníci zhodne uviedli, že súhlasia s tým, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky. Na úprave styku netrvajú. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude mať matka. Odporca bol v ďalšom konaní pasívny, nedostavil sa na pojednávanie a k veci sa ďalej (napriek výzvam súdu) nevyjadril. Na pojednávaní dňa 16.4.2018 matka uviedla, že má jednoznačne za to, že odporca pracuje a jeho príjem je podstatne vyšší ako bolo zistené šetrením. O pojednávaní vedel a dobrovoľne neprišiel. Odporca povedal navrhovateľke, že nie je potrebné chodiť, nakoľko jej bude platiť 100 Eur mesačne dobrovoľne. Podľa navrhovateľky odporca žije v súčasnosti v Nitre a žije sám v byte, to znamená, že musí mať taký príjem, že vie pokryť aj náklady na bývanie. Podľa informácií, ktoré má matka, odporca pracuje na stavbách. K svojej životnej situácii matka nad rámec uvedeného v spise uviedla, že žije s rodičmi a s bratom. Otec pracuje v DHL a brat v Seredi, mama je dobrovoľne nezamestnaná. Matka uviedla, že neprispieva rodičom na bývanie, nakoľko nemá z čoho s tým, že si je vedomá tejto povinnosti. Ohľadne výdavkov na maloletú uviedla, že náklady na stravu sú vo výške 80 Eur mesačne, náklady na plienky 15 Eur mesačne, náklady na oblečenie 50 Eur mesačne. Matka uviedla, že dlžné výživné požaduje od podania návrhu a súhlasí s povolením splátok odporcovi za účelom úhrady výživného. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Po vyhlásení rozsudku sa matka a procesný opatrovník maloletej vzdali odvolania voči rozsudku.
4. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len “ZoR”), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa § 24 ods. 1, 4, 5 ZoR, .... súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu...., najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
6. Podľa § 25 ods. 1, 3, 4 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
7. Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods.1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
9. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel pri aplikovaní vyššie uvedených právnych noriem, k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
11. Rodičia súhlasili so zverením maloletej matke a s tým, že stretávanie otca s maloletou nebude upravené. Matka navrhla, aby iba ona bola oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otec nenamietal. Procesný opatrovník maloletej súhlasil s ohľadom na šetrenie a ďalšie dokazovanie s uvedenou úpravou. Na základe vykonaného dokazovania v tejto časti úpravy súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I a IV rozsudku.
12. Maloletá mala v čase vyhlásenia rozsudku 2 roky a 9 mesiacov. Rodičia maloletej neboli zosobášení a nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2015. Od uvedeného času otec nijakým spôsobom neprispel na výživu maloletej. Rodičia maloletej nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Nemá žiadne ďalšie príjmy. S dcérou žijú v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľky, kde žije aj brat navrhovateľky. Navrhovateľka na bývanie rodičom vôbec neprispieva, nakoľko jej príjmy nepostačujú na úhradu takýchto výdavkov. Navrhovateľka uviedla, že výdavky na maloletú sú vo výške 145 Eur mesačne. Súd však vzal do úvahy, že matka neuhrádza žiadne náklady spojené s bývaním, ktoré týmto ani neuviedla v rámci rozpisu výdavkov. Rodičia navrhovateľky však poskytli dcére zázemie dobrovoľne, pričom zodpovednosť za bývanie maloletej a jej matky počas obdobia kedy je matka na rodičovskej dovolenke, je predovšetkým na otcovi dieťaťa, ktorý je na rozdiel od matky schopný vykonávať prácu bez obmedzenia. To, že rodičia nepožadujú od dcéry príspevok na bývanie (jej a maloletej) je ich dobrovoľným rozhodnutím, pričom ich vyživovacej povinnosti voči maloletej prechádza vyživovacia povinnosť otca maloletej. Preto súd prihliadol aj na túto okolnosť pri určovaní výživného. Nakoľko matka pozná situáciu svoju i maloletej a požadovala, aby súd zaviazal otca maloletej na sumu 100 Eur mesačne, súd rešpektoval takto vyčíslenú sumu výživného. Súd nemá za preukázaný skutočný príjem otca. Otec maloletej sa mal podľa matky vyjadriť, že dobrovoľne mienil plniť na maloletú sumou 100 Eur mesačne. Odporca si sám odňal možnosť konať pred súdom tým, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný (na adresu, na ktorej sa mal podľa odporcu zdržiavať), pričom navrhovateľka uviedla, že odporca napriek tomu, že zásielku s predvolaním na pojednávanie neprevzal, vedel o uvedenom pojednávaní. Otec však ostal v konaní pasívny. Šetrením súd zistil, že odporca mal príležitostné príjmy z brigád. Odporca sám uviedol, že jeho príjem z brigád je cca 250 Eur mesačne. Súd má dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení odporcu. Vzhľadom k tomu, že otec neuviedol žiadne významné skutočnosti, ktoré by mal brať súd na zreteľ pri stanovení výšky výživného s ohľadom na osobnú situáciu odporcu, súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti bral do úvahy najnižšiu kvartálnu priemernú mesačnú hrubú mzdu dosahovanú v stavebníctve v roku 2017 (628 Eur). Berúc do úvahy celodennú osobnú starostlivosť matky o dieťa, navrhované výživné v sume 100 Eur
mesačne zodpovedá potrebám maloletej, schopnostiam i možnostiam otca. Súd priznal výživné od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol podaný návrh matky, t.j. od 01.03.2017. Nakoľko odporca si vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od uvedeného dátumu, súd vyčíslil dlžné výživné do 31.3.2018 nasledovne: 13 mes. x 100 Eur mesačne = 1.300 Eur). Uvedenú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným od vykonateľnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky.
13. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. O trovách súd rozhodol podľa § 52 CMP, a teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Účastníci, ktorí sa vzdali odvolania po vyhlásení a odôvodnení rozsudku, nemajú právo podať odvolanie voči rozsudku (§ 368 CSP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).