Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Csp/119/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 32, proti žalovanému: P. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. XXX, okres Ž., o zaplatenie 599,50 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350,- Eur od 03.12.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 30.11.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 599,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 599,50 Eur od 3.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.09.2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. 016395/04.09.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 350,- Eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so zmluvnými podmienkami. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku vo výške 350,- eur s dohodnutou odplatou 42,30 Eur splatnou spolu s istinou. Žalovaný však uvedenú sumu nezaplatil, žalobca preto podľa bodu 7 zmluvných podmienok si nárokuje na zmluvnú pokutu vo výške 68,85 Eur a podľa bodu 8 zmluvných podmienok na províziu za vymáhanie pohľadávky vo výške 138,35 Eur. Zároveň si uplatňuje úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995.

3. Žalovaný sa žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 ods. 2 dňa 9.9.2017, aj napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 9.4.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 29.3.2018.

7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom:

8. Strany sporu uzavreli dňa 4.9.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Zmluvu o pôžičke č. 016395/04.09.2013. Podľa bodu 4 zmluvných podmienok sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi okrem istiny (350,- eur) aj odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 42,30 Eur, teda celkovo sumu 392,30 eur.

9. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného (č.l. 16 spisu). Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku 350,- eur s dohodnutou odplatou za poskytnutie pôžičky 42,30 Eur, spolu sumu 392,30 Eur do 19.9.2013.

10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu

12. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 392,30 Eur bola stanovená na dobu 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, keď Zmluvu o pôžičke č. 016395/04.09.2013 uzavreli dňa 4.9.2013 a žalovaný sa zaviazal žalobcovi požičanú sumu 392,30 Eur vrátiť dňa 19.9.2013. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v § 24 tohto zákona.

13. Súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon - Občiansky zákonník neumožňuje. Zmluvná podmienka č. 4, teda odmena za poskytnutie úveru vo výške 42,30 eur je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínanú odplatu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

17. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporovala výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 350,- Eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 16 spisu). Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350,- eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 19.9.2014 a žalovaný túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 350,- Eur vyhovieť.

18. Žalobu v časti o zaplatenie 42,30 eur, t.j. žalobu v časti zaplatenia dohodnutej odplaty, súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodnú zamietol.

19. Rovnako žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 68,85 Eur okresný súd zamietol ako nedôvodnú. Zmluvná pokuta je sankcia majetkovej povahy, ktorú Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní. Ide však o špeciálny zabezpečovací prostriedok, na uplatnenie ktorého na rozdiel od iných právnych sankcií (úrok alebo poplatok z omeškania, ktoré nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy), je potrebný právny úkon, a to dohoda účastníkov, ktorá musí mať obligatórne písomnú formu. V prejednávanej veci však k dohode účastníkov nedošlo, nakoľko žalovaná podpísala zmluvu o pôžičke ako celok vrátane zmluvnej podmienky č. 7 o zmluvnej pokute bez toho aby došlo k jej individuálnemu dojednaniu. Zmluva o pôžičke je totiž typickou formulárovou zmluvou na predtlačenom formulári a klient/žalovaný nemal možnosť jej obsah nijakým spôsobom ovplyvniť. Súd preto dospel k záveru, že zmluvná podmienka č. 7 o zmluvnej pokute je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

20. Okresný súd taktiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie 138,35 Eur, t.j. žalobu v časti provízie za vymáhanie pohľadávky, nakoľko žalobca nijakým spôsobom (listinnými ani iný dôkazmi) nepreukázal, že (skutočne) vynaložil predmetnú sumu na vymáhanie pohľadávky.

21. Z prisúdenej istiny 350,- Eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 599,50 eur od 3.12.2013 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 350,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 3.12.2013, tak ako žiadal žalobca. Z podanej žaloby a priložených listinných dôkazov však vyplýva, že žalobca mal vrátiť pôžičku do 15 dní od jej poskytnutia. Keďže žalobca poskytol žalovanému sumu 350,- Eur dňa 4.9.2013, bol ju povinný vrátiť do 19.9.2013 a do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom, t.j. 20.9.2013, teda deň po dohodnutej splatnosti pôžičky. Žalobca však žiadal priznať úrok z omeškania od 3.12.2013, a tak súd nemôže priznať žalobcovi viac ako žiadal, preto priznal úrok z omeškania zo sumy 350,- Eur odo dňa 3.12.2013, tak ako žiadal žalobca v žalobe. Pri určení výšky úrokovej sadzby teda súd vychádzal z jej výšky ku 3.12.2013, kedy úroková sadzba predstavovala 5,25 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,25 % plus 5 %, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu, nakoľko čistý úspech žalobcu v konaní bol len čiastočný, a to vo výške 16,76 % , pričom úspech žalobcu a žalovaného bol u každého takmer v jednej polovici (58,38 % a 41,62 %).

30. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 599,50 Eur s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu 350,- EUR s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 58,38 % (350,- EUR/ 599,50 EUR x 100%).Procesný úspech žalovaného je vo výške 249,50 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 41,62 % (249,50 EUR / 599,50 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 16,76 % (58,38 % - 41,62 %). Preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia