Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-14-2018.pdf
PDF · 117.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Q. Č. D. T. I., T..I..N.., S.: XXXXXXXX, T. T. Č. D. X, XXXXX X. Q., Č. I., zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej: O. C., V.. X.X.XXXX, B. P. T. XX, B., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava, o zaplatenie 589,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 83,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 71,58 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej platobným rozkazom povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 589,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovanou dňa 4.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 570038898, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach po 31,- eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 29.12.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uvedená uzatvorila so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, z ktorej si však žalobca nárok v tomto konaní neuplatňuje. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Q. Č. D. T. I., T..I..N.., ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na spoločnosť Q. Č. D. T. I., T..I..N.., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 411,- eur. Žalovaná napriek výzve žalobcu do podania žaloby dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby je 589,- eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných úhrad. Žalobca si okrem uvedenej istiny uplatnil aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.12.2017 platobný rozkaz č.k. 8Up/537/2017-21, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko pre každú jednotlivú splátku pohľadávky plynie samostatná trojročná premlčacia lehota a zároveň namietala, že spotrebiteľský úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže v Zmluve zo dňa
4.11.2013 absentujú niektoré zákonné náležitosti, a to najmä neuvedenie termínu konečnej splatnosti, nakoľko z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že je potrebné, aby tento termín bol vyjadrený presným dátumom, pričom konečná splatnosť sa bez pochybností nedá určiť ani odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet, hoci presné výšky a počty splátok boli v zmluve uvedené. 4. Žalobca po doručení mu odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP a zároveň zotrval na žalobnom návrhu v celom rozsahu, keď uviedol k odporu, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola posledná predpísaná splátka splatná dňa 29.11.2014. Žaloba bola doručená súdu dňa 29.11.2017, teda v rámci plynutia premlčacej doby, z čoho vyplýva, že nárok nie je premlčaný. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.3.2018 žalobca uviedol, že obrana žalovanej spočívajúca v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa javí bez právneho významu, nakoľko žalobca si v konaní uplatňuje len rozdiel medzi poskytnutou istinou a úhradami zo strany žalovanej. Rovnako zotrval na tom, že nárok nie je premlčaný a žiadal vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 9.4.2018, keď vykonal dokazovanie oboznámením s listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere (čl. 8), zmluvou o zabezpečení splátok úveru (čl. 9), oznámením o postúpení pohľadávky (čl. 10), podacím hárkom (čl. 11,12), potvrdením (čl. 13), výpisom z obchodního rejstříku (čl. 15), platobným rozkazom (čl. 21, 22), doručenkou (čl. 24), odporom (čl. 26), vyjadrením žalobcu (čl. 33), postúpením veci (čl. 35|, vyjadrením (čl. 47 až 51), keď konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý netrval na svojej osobnej účasti na pojednávaní (čl. 49) a o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná čerpala od predchodcu žalobcu spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, z ktorého do času podania žaloby uhradila sumu vo výške 411,- eur. Právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 4.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 570038898 (v texte aj „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur za celkový úrok vo výške 22,38 % z istiny, t.j. vo výške 144,- eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval tiež „poplatok“ vo výške 201,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu 1.345,-eur, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 22,42 eur a výška poslednej splátky je 22,22 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol uvedený jako „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,38 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 46,06 %. Zmluvné strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru. Žalovaná čerpala úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. V zmluve je uvedené, že splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí Zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa 16.12.2016 postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo Zmluvy na žalobcu, ktoré oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 29.12.2016 (čl.10, podací hárok čl. 11). Výzvou zo dňa 5.10.2017, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 9.10.2017 (podací hárok čl. 12), bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy 1.480,47 eur, v ktorej sume bol zahrnutý aj úrok z omeškania.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospěch peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 ods.1 a 2 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Uzatvorená úverová zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
9. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách súdne uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby boli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej svoje právo neuplatnila, nemôže sa s úspechom domáhať svojho práva na súde. Námietka premlčania uplatnená v civilnom procese má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
10. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie, ak nie je ustanovené inak, odo dňa, keď sa právo objektívne mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz (§ 101 OZ). Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j. ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti, keď nárok žalobcu zo Zmluvy je v podstatnom rozsahu premlčaný. V konaní nebolo sporné, že žalovaná čerpala od predchodcu žalobcu spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, z ktorého do času podania žaloby uhradila sumu vo výške 411,- eur. Žalobca žalobou požadoval úhradu vo výške rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných úhrad (589,- eur). Keďže žaloba bola vo veci podaná dňa 29.11.2017 (potvrdenie čl. 13) má súd za to, že všetky splátky úveru splatné do dňa 28.11.2014 sú vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania a všeobecnú trojročnú premlčacia dobu bežiacu u každej splátky samostatne (§ 103 prvá veta OZ), premlčané. Vzhľadom na v Zmluve dohodnutú splatnosť jednotlivých splátok, tak ako nepremlčaných bolo možné žalobcovi priznať iba pať posledných splátok úveru splatných v dňoch 1.12.2014, 8.12.2014, 15.12.2014, 22.12.2014, 29.12.2014. Pri určení výšky sumy jednotlivých dlžných splátok, vychádzal pritom súd zo skutočnosti, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
12. Nakoľko Zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedenie konečnej splatnosti úveru vo formáte “siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy”, nemožno považovať za určité a jasné, nakoľko z takejto formulácie spotrebiteľ
absolútne nevie určiť presný termín ukončenia jeho povinností zo zmluvy pri jej riadnom plnení. Zmluva taktiež podľa názoru súdu neobsahuje riadne a jednoznačné uvedenie reálnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), keď okrem úrokovej sadzby 22,38% ročne (144,- eur) žalobca od žalovaného požaduje i poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 201,- eur (nerozpísaný na percentá), majúci však obdobnú funkciu odplaty za poskytnutie úveru ako úrok, ktorý mal byť riadne zahrnutý do výšky úroku, nakoľko uvedenie určitej úrokovej sadzby a popri tom ešte “poplatku” môže výrazne skresliť predstavu priemerného spotrebiteľa o výhodnosti, či nevýhodnosti daného úveru, keď práve úroková sadzba býva porovnávajúcim faktorom umožňujúcim spotrebiteľovi orientáciu v ponuke spotrebiteľských úverov a ovplyvňujúcim jeho rozhodovanie. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 22,42 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
13. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“
14. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Q. P., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a riadne neuvedenie reálnej úrokovej sadzby úveru, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a reálnej úrokovej sadzby úveru pritom môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.
15. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere, má tak za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobcovi je možné priznať len sumu istiny úveru po odpočítaní úhrad žalovanej prihliadnuc na spomenuté premlčanie splátok úveru.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 83,70 eur, keď výšku jednej dlžnej splátky určil rozpočítaním žalovanej nesporne poskytnutej sumy 1.000,- eur na 60 dohodnutých týždenných plátok (1.000,- eur / 60), t.j. 59 splátok á 16,66 eur a posledná splátka v sume 17,06 eur, pričom ako nepremlčané bolo možné žalobcovi priznať posledných päť splátok splatných v dňoch 1.12.2014, 8.12.2014, 15.12.2014, 22.12.2014, 29.12.2014, t.j. 4x16,66 eur a poslednú splátku 17,06 eur (výrok I. rozsudku). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II. rozsudku). K argumentu žalobcu, že nárok nie je premlčaný, nakoľko posledná splátka bola splatná dňa 29.12.2014, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 29.11.2017, teda v rámci plynutia premlčacej doby, súd uvádza, že keďže v tomto prípade bolo medzi účastníkmi Zmluvy jednoznačne dojednané plnenie dlhu v splátkach, je potrebné na premlčanie aplikovať § 103 OZ, pričom každá zo splátok dlhu sa premlčuje samostatne. Dojednanie splatnosti poskytnutého úveru v splátkach predstavuje dohodu o plnení v splátkach, čo má podľa § 103 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> za následok, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti (obdobne pozri rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/213/2016 z 13.12.2016, alebo rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/396/2015 zo dňa 11.4.2016).
17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala neuhradením splátok úveru v lehote splatnosti do omeškania, priznal súd žalobcovi i nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy dlžných splátok, pričom žalovaná sa síce do omeškania s úhradou splátok dostala dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej jednotlivej splátky ( t.j. 2.12.2014, 9.12.2014, 16.12.2014, 23.12.2014 a 30.12.2014), ale keďže žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z celkovej žalovanej sumy vo výške 5% ročne súhrnne od 17.12.2016, súd mu priznal úroky z omeškania z priznanej sumy od ním uplatňovaného dátumu. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania v ním uplatňovanej výške 5,00 % ročne zo sumy 83,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 2.12.2014 až 30.12.2014 (prvému dňu omeškania jednotlivých splátok) bola 0,05 % ročne. Keďže nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, premlčanie istiny v podobe splátok splatných do dňa 28.11.2014, malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z omeškania z týchto splátok, súd žalobu v danej časti zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy istiny 589,- eur, pričom mu bola priznaná suma 83,70 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 14,21%, čomu zodpovedá úspech žalovanej 85,79% (100%-14,21%), a teda čistý úspech žalovanej v konaní predstavuje 71,58%. Súd tak vo výroku III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jej úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).