Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-28-2017.pdf
PDF · 96.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: F. M., nar.XX.X.XXXX, bytom D. XX, K., v konaní zastúpeného Občianskym združením OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného: De minimis, spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 370069959 zo dňa 28.1.2009, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 473142759 zo dňa 27.5.2011, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 612466607 zo dňa 28.9.2015 z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2017 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 370069959 zo dňa 28.1.2009, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 473142759 zo dňa 27.5.2011, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 612466607 zo dňa 28.9.2015, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.086,23 €, zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 500,- € a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že preskúmaním jednotlivých zmlúv zistil, že tieto neobsahujú všetky zákonné náležitosti (a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov), preto je potrebné predmetné úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Keďže titulom poskytnutých úverov uhradil veriteľovi vyššiu sumu než bola suma poskytnutej istiny, tiež sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vyčíslil na sumu vo výške 1.086,23 €. Uzavreté zmluvy tiež považoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- € a náhradu trov konania.
2. Po doručení uznesenia č.k. 14C/28/2017-49 zo dňa 8.8.2017 žalobcovi, tento písomným podaním doručeným súdu dňa 13.9.2017 vzal podanú žalobu v časti výroku o určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 370069959 zo dňa 28.1.2009, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 473142759 zo dňa 27.5.2011, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 612466607 zo dňa 28.9.2015 späť a konanie
o tomto nároku žiadal zastaviť, Vo zvyšnej časti zotrval na podanej žalobe, keď uplatnený nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- € zdôvodnil ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť s odôvodnením, že adhézny charakter zmluvy nemá žiaden vplyv na otázku jej platnosti. Na rozdiel od iných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, on vytvoril prehľadný formulár adhéznej zmluvy v podobe listiny formátu A4 s prehľadným a zrozumiteľným členením všetkých zákonných náležitostí. Mal za to, že zmluvy uzavreté so žalobcom nie je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, keď sa tiež podrobne vyjadril k jednotlivým zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä k údaju o RPMN, k údaju o termíne konečnej splatnosti. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru považoval za platné právne úkony, keď uzavretie týchto zmlúv bolo slobodnou vôľou žalobcu, pretože úver by mu bol poskytnutý aj bez uzavretia zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ide o nadštandardné zmluvy a preto sú tieto doplnkové služby spoplatnené. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania objektívnej i subjektívnej premlčacej doby poukazujúc na množstvo rozhodnutí súdov SR. V časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia považoval žalobu za podanú predčasne a to vychádzajúc zo znenia § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z..
4. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, z ktorých vyvodzoval dôvodnosť podanej žaloby. Vyjadril sa k praktikám žalovaného, ktoré vyhodnotil ako nekalé, keď predovšetkým poukázal na to, že žalovaný pri výpočte RPMN neprihliadol na sumu odplaty za poskytnutie doplnkovej služby, čím došlo k skresleniu výšky údaja o RPMN, ktorá bola nižšia, než v skutočnosti je vychádzajúc z údaja o celkových nákladoch, ktoré žalobca ako spotrebiteľ titulom spotrebiteľského úveru mal (do celkových nákladov podľa jeho názoru mala byť započítaná i odplata za poskytnutie doplnkovej služby titulom zmlúv o zabezpečení splátok úveru). K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že na premlčanie je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko na strane žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 5.1.2018 zopakoval svoje stanovisko k podanej žalobe. Poukázal na to, že žalobca mu titulom uzavretých 6 zmlúv nezaplatil sumu 2.425,23 € ako uvádzal, ale len sumu 2.150,19 €. Mal za to, že v danom prípade je uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá sa viaže na skutkové vedomosti, ktoré mal žalobca už v čase uzavretia zmlúv, pretože najneskôr v tom čase získal vedomosť o obsahu zmlúv, pričom žalobca pri každom plnení vedel v prospech koho a koľko plnil. Keďže k poslednému plneniu došlo v roku 2014 a žaloba bola na súd podaná v roku 2017, uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby premlčaný. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu mal za to, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka úmyselnosti bezdôvodného obohatenia sa, pri ktorom by bola premlčacia doba 10-ročná.
6. Vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení žalobca zotrval na svojom stanovisku, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Vo veci po vypočutí si prednesu splnomocneného zástupcu žalobcu a a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov predložených v priebehu sporu stranami sporu a to odpovede na žiadosť zo dňa 2.11.2016, vyjadrenia k sťažnosti zo dňa 5.8.2016, vyjadrenia k zmluve zo dňa 27.7.2016, vyjadrenia k zmluve zo dňa 27.7.2016, vyjadrenia k zmluve zo dňa 27.7.2016, vyjadrenia k sťažnosti zo dňa 5.8.2016, evidencie platieb, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, karty splátok, formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o poskytnutí služby komfort, predzmluvného formulára k zmluve o poskytnutí služby komfort, formulára o RPMN a priemernej RPMN, vyhlásenia ku karte Provident, zmluvy o predplatenej platobnej karte „Provident“, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskej zmluvy, doplnenia žaloby a čiastočného späťvzatia žaloby, vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného, žiadosti o stanovisko - odpoveď zo dňa 14.10.2011, žiadosti o poskytnutie stanoviska - odpoveď zo dňa 3.10.2014, žiadosti o stanovisko -
odpoveď zo dňa 6.10.2011, vyjadrenia žalobcu a ostaných ku spisu pripojených listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Keďže žalobca v priebehu sporu pred doručením žaloby žalovanému vzal podanú žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 370069959 zo dňa 28.1.2009, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 473142759 zo dňa 27.5.2011, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spotrebiteľského úveru č. 612466607 zo dňa 28.9.2015 späť, súd konanie v tejto časti postupujúc podľa § 145 CSP prvým výrokom tohto rozsudku zastavil. Predmetom sporu potom zostal uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a na zaplatenie finančného zadosťučinenia.
9. Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi nimi existovalo niekoľko zmluvných vzťahov, na základe ktorých žalovaný ako dodávateľ poskytol plnenie, resp. služby žalobcovi ako spotrebiteľovi. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, tento uzavrel so žalovaným štyri zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to dňa: 28.1.2009 zmluvu č. 370069959, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 400,- €, dňa 27.5.2011 zmluvu č. 473142759, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 400,- €, dňa 20.12.2011 zmluvu č. 475252243, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- € a dňa 28.9.2015 zmluvu č. 612466607, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 360,- €. Žalobca uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval predovšetkým tým, že jednotlivé poskytnuté úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov a keďže titulom jednotlivých úverov uhradil veriteľovi viac než predstavovala istina úverov (keď na základe zmluvy č. 370069959 zo dňa 28.1.2009 uhradil žalovanému sumu 756,25 €, teda o sumu 366,25 € viac ako mu bolo poskytnuté, na základe zmluvy č. 473142759 zo dňa 27.5.2011 uhradil sumu 743,99 €, teda o 343,99 € viac ako mu bolo poskytnuté, na základe zmluvy č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 uhradil sumu 924,99 €, teda o sumu 424,99 € viac ako mu bolo poskytnuté a na základe zmluvy č. 612466607 zo dňa 28.9.2015 uhradil len sumu 311,- €, pričom úver mu bol poskytnutý vo výške 360,- €), sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu žiadal vydať titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jeho úkor. Uplatnený nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia odôvodnil nárokom v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Keďže žalovaný v priebehu sporu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa prioritne zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.
10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon upravuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému plynie druhá premlčacia doba.
12. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je tri roky a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desať rokov a začína plynúť od okamihu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri úmyselnej forme bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor iného bol daný v čase obohatenia.
13. Podmienkou vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je aj to, že sa niekto obohatil na úkor oprávnenej osoby. Pod obohatením v uvedenom zmysle treba rozumieť neoprávnené nadobudnutie majetkového práva.
14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že podanú žalobu v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné zamietnuť. Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zmluve č. 612466607 zo dňa 28.9.2015, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 360,- €, súd vykonaným dokazovaním (zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazných prostriedkov) nemal preukázané neoprávnené nadobudnutie majetkového práva žalovaným na úkor žalobcu, pretože žalovaný titulom zmluvného vzťahu založeného zmluvou č. 612466607 zo dňa 28.9.2015 poskytol žalobcovi finančné plnenie vo výške 360,- €, pričom žalobca titulom poskytnutého úveru žalovanému doposiaľ neuhradil ani len sumu poskytnutej istiny. Preto súd podanú žalobu v tejto časti pre nedôvodnosť zamietol. Pokiaľ ide o podanú žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnení nad rámec poskytnutej istiny v zmysle zmlúv č. 370069959 zo dňa 8.1.2009, č. 473142759 zo dňa 27.5.2011, č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 súd prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, žalobu i v tejto časti zamietol. Súd mal za to, že subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia poskytnutého nad rámec istiny v zmysle zmluvných vzťahov založených zmluvami č. 370069959 zo dňa 8.1.2009, č. 473142759 zo dňa 27.5.2011, č. 475252243 zo dňa 20.12.2011 začala plynúť momentom, kedy žalobca získal skutkové vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom uplynutím hociktorej z nich sa právo premlčí. Súd mal za to, že skutkové okolnosti, za ktorých bol poskytnutý úver boli žalobcovi známe už v čase uzavretia týchto zmlúv (teda jednotlivé zmluvné podmienky, resp. aj ich absencia, resp. nesprávne uvedenie, ktoré spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovitosť úveru), pričom subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť najskôr momentom, kedy žalobca uhradil žalovanému titulom jednotlivých zmluvných vzťahov sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu táto začala plynúť momentom reálnej úhrady sumy prevyšujúcej poskytnutú istinu. Pokiaľ žalobca uhrádzal poskytnuté úvery v zmysle uzavretých zmlúv, úver poskytnutý dňa 28.1.2009 (ktorý mal byť uhradený v 52 týždenných splátkach) mal byť uhradený v roku 2010, úvery poskytnuté v roku 2011 (ktoré sa žalobca zaviazal splatiť v 60tich týždenných splátkach) mali byť uhradené v roku 2013. Žalobca (napriek výzve súdu) v priebehu sporu nepredložil dôkaz o svojom skutkovom tvrdení ohľadne výšky sumy uhradenej žalovanému titulom predmetných zmluvných vzťahov, ani ohľadne dátumu jednotlivých úhrad. Nepopieral však skutkové tvrdenie žalovaného, že k poslednej úhrade titulom týchto zmluvných vzťahov došlo ešte v roku 2014 (bez bližšej konkretizácie dátumu a právneho dôvodu plnenia (konkretizáciou zmluvného vzťahu). Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu súd mal za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu, keďže v priebehu sporu zo strany žalobcu nebolo preukázané, že na strane žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď skutočnosť, že žalovaný je subjektom pôsobiacim na trhu ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov, nie je dostačujúca pre konštatovanie jeho úmyslu obohatiť sa na úkor žalobcu a to už v čase uzavretia jednotlivých zmlúv. Keďže žalobca nepreukázal kedy a v akej výške poskytol plnenie žalovanému, súd z
dôvodu jeho pasivity (napriek výzve súdu) nemohol ustáliť konkrétny dátum začatia plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, vychádzajúc ale z nepopretého skutkového tvrdenia žalovaného, že posledná splátka bola uhradená v roku 2014, mal za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k jednotlivým úhradám realizovaným do 5.5.2014 (čo by však už bolo po momente konečnej splatnosti jednotlivých úverov) je premlčaný a to pre uplynutie objektívnej premlčacej doby. Keďže zodpovednosť za výsledok sporu je na stranách sporu a žalobca bol vo vzťahu k preukázaniu výšky a dátumu poskytnutia jednotlivých finančných plnení nedostatočne procesne aktívny, súd podanú žalobu zamietol a to jednak z dôvodu premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k plneniam, ktoré boli realizované v dobe dlhšej ako tri roky pred podaním žaloby a tiež z dôvodu nepreukázania výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná a žalobca bol v tomto smere procesne neaktívny.
15. Podanú žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- € súd podanú žalobu zamietol z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie tohto nároku v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z., teda že zo strany žalobcu došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti právnymi predpismi na súde.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca zobral podanú žalobu čiastočne späť bez zavinenia žalovaného a ohľadne zvyšnej časti konania bol žalobca v spore plne úspešnou stranou. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.