Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/396/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ X. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., Y. XX, 2/ N. X., rodená G., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E., C. XXXX/XX, obaja žalovaní zastúpení URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: JUDr. Milan Okajček - správca konkurznej podstaty úpadcu VAMAX-X, spol. s r.o., v konkurze, so sídlom 055 62 Prakovce 13, IČO: 36 601 764, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014, o odvolaní žalovaného zo dňa 02.06.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/336/2015-34 zo dňa 07.04.2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/336/2015-34 zo dňa 07.04.2016 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014 zamietol, s poukazom na ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ a § 230 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dôvodom na povolenie obnovy konania má byť podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s prevodom obchodného podielu žalobcu v 1. rade v obchodnej spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o., so sídlom Novohradská 38, 984 01 Lučenec, IČO: 44 702 558, ktorý bol právnym predchodcom terajšieho žalovaného, na C. R., bytom I. XX/XXX R.. Súd prvej inštancie z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/31/2014 zistil, že v tomto konaní sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali proti žalovanému VAMAX-X, s.r.o., IČO: 36 601 764 so sídlom Prakovce 13, Prakovce 055 62, určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor a zapísaných na LV č. XX, okres P., obec P., v k.ú. E. (v súčasnosti vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX). V tomto návrhu okrem iného bolo uvedené, že dňa 09.06.2009 uzatvoril právny predchodca žalovaného ako predávajúci a žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v tejto kúpnej zmluve špecifikovaných. Súd zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.09.2014 vo veci sp. zn. 15C/31/2014 Okresného súdu Zvolen zistil, že v tom čase konateľ žalovaného VAMAX-X, s.r.o. Prakovce K. N. k veci uviedol, že celú záležitosť vybavoval jeho spoločník - druhý štatutárny zástupca B. G., ktorý bol v tom čase vo vyšetrovacej väzbe, preto on nemal na začiatku o tejto veci žiadne informácie ani vedomosť. Po oboznámení sa s vecou uviedol, že nemá výhrady voči nároku žalobcov v 1. a 2. rade a viac sa k veci nevyjadruje. Súd rozsudkom Okresného súdu Zvolen, číslo konania 15C/31/2014 - 66 zo dňa 16.09.2014 preto žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhovel v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia, ktorým žalobu o obnovu konania zamietol, uviedol, že keďže žalovaný bol účastníkom predmetného súdneho konania Okresného

súdu Zvolen, sp. zn. 15C/31/2014, žiadna skutočnosť vyplývajúca z návrhu na povolenie obnovy konania mu nebola neznáma ani v priebehu tohto konania, čo vyplynulo jednoznačne z vykonaného dokazovania a to z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/31/2014. Skutočnosť, že niekto podá oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu je nerozhodná a pre povolenie obnovy konania dokonca bezvýznamná. Podstatným k akejkoľvek skutočnosti je časový faktor a to práve z pohľadu zachovania lehoty, ako jednej z podmienok povolenia obnovy konania. V tomto prípade podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca o existencii predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade s právnym predchodcom žalovaného dňa 09.06.2009, sa najneskôr dozvedel vtedy, keď mu bol doručený predmetný návrh v konaní sp. zn. 15C/31/2014 a to bolo dňa 13.04.2014 s tým, že samotný konateľ žalovaného sa pripojil k predmetnému návrhu a dokonca sa vzdal odvolania voči predmetnému rozsudku, ktorým bolo určené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov v 1. a 2. rade. Následne potom súd prvej inštancie vyhodnotil, že návrh (žaloba o obnovu konania) na tamojší súd bol podaný dňa 07.09.2015, z vyššie uvedeného tak vyplýva, že návrh na obnovu konania nebol podaný ani v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Súd však v odôvodnení uznesenia poukázal aj na tú skutočnosť, že dôvod obnovy konania tak, ako ho predniesol žalovaný, nie je možné podradiť pod zákonné ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (v znení platnom a účinnom v danom čase), nakoľko samotné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, nie je skutočnosťou, rozhodnutím, alebo dôkazom, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Z tohto dôvodu potom súd žalobu o obnovu konania v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli úspešní v konaní, súd im priznal nárok na účelne vynaložené trovy konania a zaviazal žalovaného na zaplatenie účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 311,56 eur, pričom v odôvodnení uznesenia špecifikoval, za ktoré konkrétne úkony právnej služby a aké náhrady v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rámci náhrady trov konania žalobcom v 1. a 2. rade súd priznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolaním napadnutého uznesenia. Uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie K. N., konateľa úpadcu - žalovaného, nie je pravdivé jeho vyjadrenie, že sa oboznámil s vecou a so skutočnosťami vzťahujúcimi sa k predmetnej kúpnej zmluve a k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný má za to, že K. N. sa s týmito skutočnosťami nemohol žiadnym spôsobom oboznámiť, keďže druhý z konateľov žalovaného, B. G., ktorý mal o prevode daných nehnuteľností vedomosť, bol v tom čase vo vyšetrovacej väzbe, konkrétne v kolúznej väzbe, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že spoluobvineným bol aj K. N.. Dôvodom jeho vzatia do väzby bola v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 301/2005 Z.z. Trestného poriadku obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Následne žalovaný poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona číslo 221/2006 Z.z. vo výkone väzby, obmedzujúcich návštevu obvineného v kolúznej väzbe, ako aj korešpondenciou, prípadne telefonický kontakt obvineného v kolúznej väzbe a na základe toho žalovaný má za to, že K. N.iadnym spôsobom nemohol kontaktovať B. G. v čase, keď bol vo vyšetrovacej väzbe. Pokiaľ K. N. nemal možnosť oboznámiť sa s informáciami, ktoré by mu ozrejmili skutočnosti relevantné pre vyjadrenie sa v konaní, v ktorom sa pojednávalo o určenie vlastníckeho práva, nemožno jeho procesné vyjadrenie v tomto konaní považovať za smerodajné a v žiadnom prípade nie za pravdivé. Žalovaný má preto za to, že bola zachovaná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko žalovaný sa o skutočnostiach odôvodňujúcich podanie žaloby na obnovu konania dozvedel dňa 4. septembra 2015, kedy bolo podané oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu C. R. na Okresnú prokuratúru Košice 1, vzhľadom na čo považuje žalovaný procesnú podmienku zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. za dodržanú, pričom ide o skutočnosti, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní. V závere odvolania žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby doplnil dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, teda výsluchom konateľa úpadcu B. G., účelom ktorého výsluchu je, aby sa vyjadril k skutočnostiam odôvodňujúcim povolenie obnovy konania, a to ohľadom prevodu predmetných nehnuteľností na žalobcov v 1. a 2. rade. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a rozhodol tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014. V závere odvolania žalovaný podotkol, respektíve oznámil, že v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a/ zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sú

trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním z uspokojenia v konkurze vylúčené.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že majú za to, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní postupoval správne a v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., pričom žalovaný v odvolaní účelovo neuviedol, že K. N. v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/31/2014 nespochybňoval vlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade považujú za potrebné tiež uviesť, že v mene žalovaného - úpadcu VAMAX-X s.r.o. so sídlom 05562 Prakovce 13, IČO: 36 601 764, bol v danom čase oprávnený konať každý konateľ samostatne a to tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis, takže z uvedeného vyplýva, že K. N., ako jeden z konateľov, mal oprávnenie vyjadrovať sa ku skutočnostiam týkajúcich sa úpadcu. Na základe uvedeného považujú potom žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie žalovaného za neopodstatnené. Aj ohľadom súdom prvej inštancie posúdeným počiatkom plynutia lehoty v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. sa žalobcovia stotožnili s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa o existencii predmetnej kúpnej zmluvy dozvedel vtedy, keď mu bol doručený predmetný návrh v konaní sp. zn. 15C/31/2014, čo bolo v apríli roku 2014. Keďže žaloba o obnovu konania bola podaná na konajúcom súde v septembri 2015, jednoznačne nebola podaná v trojmesačnej zákonnej lehote. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa stotožnili aj s názorom súdu, že oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, nie je skutočnosťou, rozhodnutím alebo dôkazom, ktoré by žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Na základe uvedeného potom žalobcovia v 1. a 2. rade navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť im trovy odvolacieho konania, ktoré si súčasne vyčíslil uplatnili.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

5. Žaloba o obnovu konania bola podaná na Okresnom súde Zvolen dňa 07.09.2015 z dôvodu podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

9. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje konanie o žalobe na obnovu konania v ustanoveniach § 397 až 418 CSP. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia § 397 písm. a/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

11. Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

12. Podľa ustanovenia § 504 Civilného sporového poriadku, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

13. Podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene.

14. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až 408 (v zmysle predošlej právnej úpravy § 228 - 235 O.s.p.). Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania/ strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ až f/ O.s.p. platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zhodne terajšie znenie ustanovenia § 397 písm. a/ až f/ pripúšťalo obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až c), respektíve z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu podľa písm. d/ až f/ O.s.p. a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 231 ods. 1 O.s.p., ktorému zodpovedá súčasné ustanovenie § 398 . Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania. I pokiaľ by bola naplnená niektorá zo zákonných materiálnych podmienok prípustnosti obnovy konania, je nevyhnutné vysporiadať sa ako s prvoradou a zásadnou otázkou včasnosti podania návrhu na obnovu konania /žaloby na obnovu konania, teda mať za nesporné a v konaní preukázané, že bol návrh/žaloba podaný v lehote upravenej v ustanovení § 230 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, zhodne podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP. Zákon pritom rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh/žalobu na obnovu konania. Podľa ustanovenia § 504 Civilného sporového poriadku, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

15. Súd prvej inštancie sa tak správne predovšetkým zameral na skúmanie včasnosti podania žaloby na povolenie obnovy konania.

16. Skutočnosťou odôvodňujúcou podanie návrhu na obnovu konania podľa vtedajšieho ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je podľa tvrdenia žalovaného podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s prevodom obchodného podielu žalobcu v 1. rade v obchodnej spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o., so sídlom Novohradská 38, 984 01 Lučenec, IČO: 44 702 558 na C. R., bytom I. XX/XXX, XXX XX R.. Dňa 4. septembra 2015 bolo žalovanému prostredníctvom C. R. oznámené, že na Okresnú prokuratúru Košice I podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Na základe uvedeného sa žalovaný (v súčasnosti v konkurze, za ktorého koná ustanovený správca konkurznej podstaty) dozvedel, že C. R. nadobudol v septembri 2009 obchodný podiel žalobcu v 1. rade, ktorý predstavoval 100 % účasti na obchodnej spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o., sídlom Novohradská 38, 984 01 Lučenec, IČO: 44 702 558, ktorá bola v tom čase výlučným vlastníkom nehnuteľností, určenie vlastníctva ku ktorým bolo predmetom konania sp. zn. 15C/31/2014, pričom neskôr, po zlúčení spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o. so spoločnosťou VAMAX - X, s.r.o. sa tento dozvedel o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 9. júna 2009 medzi spoločnosťou N-N STAV ŠIRINY, s.r.o. a žalobcami. Na základe uvedeného sa C. R. domnieval, že žalobca v 1. rade zrejme v úmysle obohatiť seba a žalobkyňu v 2. rade ho pri prevode obchodného podielu v spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o. uviedol do omylu ohľadne neexistencie akýchkoľvek zmlúv či iných právnych úkonov, ktoré by mohli mať vplyv na vlastníctvo pozemkov vo vlastníctve spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o., čím zrejme spôsobil spoločnosti N-N

STAV ŠIRINY, s.r.o. škodu vo výške hodnoty predmetných nehnuteľností. V roku 2011 sa spoločnosť N- N STAV ŠIRINY, s.r.o. zlúčila so spoločnosťou VAMAX-X, so sídlom 13, 055 62 Prakovce, IČO: 36 601 764 a teda všetok majetok spoločnosti N-N STAV ŠIRINY, s.r.o. vrátane uvedených nehnuteľností prešiel do výlučného vlastníctva spoločnosti VAMAX-X, s.r.o. Na základe zlúčenia týchto spoločností vykonal príslušný katastrálny úrad zmeny v osobe vlastníka pri uvedených nehnuteľnostiach a ich vlastníkom sa stala spoločnosť VAMAX-X, s.r.o. Spisová značka záznamového konania katastrálneho úradu je Z 2261/11-128/11. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že v prípade, ak sa preukáže spáchanie trestného činu žalobcu v 1. rade v súvislosti s nadobudnutím predmetných nehnuteľností, môže to mať za následok priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalovaného v konaní sp. zn. 15C/31/2014 o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Zároveň, keďže o týchto skutočnostiach sa žalovaný dozvedel dňa 4. septembra 2015, mal žalovaný za zrejmé, že procesná podmienka v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. (ktorej zodpovedá súčasné znenie ustanovenia § 403 ods. 1 , je dodržaná a tieto skutočnosti nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.

17. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom pôvodného konania, ktorého obnovy sa žalovaný v konaní domáha (sp. zn. 15C/31/2014), konštatuje, že súd prvej inštancie síce vecne správne vyhodnotil, že žaloba o obnovu konania bola podaná po uplynutí zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehoty na obnovu konania, avšak pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania už odo dňa, kedy bol žalovanému doručený predmetný návrh v konaní sp. zn. 15C/31/2014 a to dňa 13.04.2014, s takto stanoveným počiatkom plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sa odvolací súd nestotožňuje.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, počiatok subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je nutné posudzovať nie odo dňa doručenia žaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/31/2014, ale až od momentu, kedy sa žalovaný vzdal svojho práva podať odvolanie voči rozsudku súdu v danej veci - a to písomným podaním datovaným dňa 10.10.2014, doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 13.10.2014. Od tohto momentu najneskôr mal tak žalovaný procesný priestor podať žalobu o obnovu pôvodného konania, za predpokladu, ak by existoval niektorý zo zákonom vymedzených dôvodov na obnovu konania (v zmysle v tej dobe platnej úpravy podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ až f/ O.s.p.), pričom už v tomto čase mal/mohol mať/mal mať žalovaný vedomosť o okolnostiach predchádzajúcich a nasledujúcich po uzatvorení kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.06.2009 medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom v 1. rade, z existencie ktorej si potom aj žalobcovia v 1. a 2. rade v danom spore vyvodzovali svoje vlastnícke práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Je pritom bez právnej relevancie, aké boli v danom čase vzťahy a vzájomná komunikácia medzi dvoma spoločníkmi a súčasne aj rovnocennými konateľmi žalovaného, teda (odvolací súd reaguje na konkrétne odvolacie dôvody žalovaného obsiahnuté v odvolaní), či mali možnosť komunikovať medzi sebou a či mal druhý spoločník a konateľ B. G., ktorý bol v danom čase v režime kolúznej väzby, možnosť informovať K. N. o okolnostiach danej kúpnej zmluvy a prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade. Z výpisu z obchodného registra žalobcu je zrejmé, že konanie v mene spoločnosti je upravené spoločenskou zmluvou tak, že v mene spoločnosti je oprávnený konať každý konateľ samostatne a to tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Pokiaľ tak za spoločnosť - žalovaného v čase pôvodného konania sp. zn. 15C/31/2014 pred súdom konal len a výlučne K. N., ako jeden z konateľov spoločnosti, jeho konanie, vrátane všetkých vyhlásení a procesných úkonov, ktoré v danom konaní uskutočnil, je nutné vnímať a považovať za kvalifikované konanie za obchodnú spoločnosť a priznať im tak adekvátnu právnu relevanciu. Vnútorný vzťah medzi konateľmi a úroveň ich vzájomnej komunikácia ohľadom chodu a obchodných či právnych záležitostí týkajúcich sa spoločnosti, nie je potom pre súd z hľadiska procesných úkonov a vyhlásení v spore jedným z konateľov s právom výlučného konania v mene spoločnosti, relevantný a podstatný. Pokiaľ tak počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podania žaloby na obnovu konania je nutné počítať odo dňa účinného vzdania sa práva podať odvolanie voči meritórnemu rozsudku súdu v konaní sp. zn. 15C/31/2014, teda odo dňa 13.10.2014, pokiaľ bola žaloba o obnovu konania podaná na príslušný súd až dňa 07.09.2015, nebola podaná v zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehote podľa ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. (zhodne so súčasným ustanovením § 403 ods. 1 a správne súd prvej inštancie potom takúto žalobu odvolaním napadnutým uznesením zamietol. Odvolací súd podotýka, že v zmysle súčasnej právnej úpravy by súd prvej inštancie oneskorene podanú žalobu na obnovu konania podľa ustanovenia § 413 ods.1 písm. a/ odmietol.

19. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu na obnovu konania z dôvodu, že bola podaná oneskorene, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

20. Už len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že je možné sa v plnom rozsahu stotožniť aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v konaní nebol prezentovaný žiaden dôvod spôsobilý byť za predpokladu jeho preukázania zákonným dôvodom na povolenie obnovy konania, nakoľko len samotné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, nie je skutočnosťou, rozhodnutím, alebo dôkazom, ktoré bez svojej viny nemohol účastník konania/strana sporu použiť v pôvodnom konaní (takýmto dôvodom by eventuálne mohlo byť len právoplatné rozhodnutie súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin za tvrdených okolností).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 a vyslovil, že žalobcovia v 1. a 2. rade, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalovanému a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .