Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14P-22-2018.pdf
PDF · 92.68 KB
Case nature
Subarea
14P/22/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/X/XX, Y., K., zastúpená: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, otec O. C., nar. XX.XX.XXXX, ul. X H., Y., F., R. K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa osobnej starostlivosti o maloletú R. C..
II. Súd konanie o neodkladnom opatrení z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým táto žiada, aby súd nariadil zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka sa daným návrhom domáha úpravy osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu, a to podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Matka v návrhu uvádza, že uzavrela s otcom manželstvo, avšak nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti, pretože manžel žije v F.. Zamietnutie víz manželovi do Európskej únie spôsobilo rozpad manželstva a manželstvo prestalo plniť svoj účel. Z manželstva sa nenarodilo žiadne dieťa. Na návrh manželky bolo vedené konanie o rozvod manželstva, v ktorom Okresný súd Trnava vydal dňa 19.09.2017 Rozsudok č.k. 21C/35/2016, ktorým manželstvo rozviedol. Rozsudok však do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť, nakoľko sa ho doposiaľ nepodarilo manželovi doručiť. V čase rozvodového konania manželka nadviazala mimomanželský pomer s jej súčasným druhom. Počas rozvodového konania otehotnela a z tohto vzťahu sa narodilo maloleté dieťa R. C.. Do rodného listu maloletej, bol v zmysle domnienky otcovstva podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ako otec zapísaný manžel matky. Matka v súčasnosti žije vo Y., v K.. Matka bola kontaktovaná zdravotnou poisťovňou v K. na doloženie rozhodnutia súdu, za účelom preukázania, že maloletá jej bola zverené do osobnej starostlivosti. V prípade nepredloženia súdneho rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky hrozí, že zdravotná poisťovňa nebude hradiť výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou maloletú. Rovnako predložením súdneho rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, vznikne matke nárok na poberanie rodinných prídavkov, ktoré do dnešného dňa nemá priznané. V nadväznosti na uvedené zastáva matka - navrhovateľka názor, že existuje naliehavá a neodkladná potreba úpravy osobnej starostlivosti o maloletú súdnym rozhodnutím, nakoľko bez súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebude kryté zdravotné poistenie maloletej. Z uvedeného je podľa nej zrejmá potreba bezodkladnej úpravy otázky osobnej starostlivosti o maloletú tak, že súd zverí neodkladným opatrením maloletú do osobnej starostlivosti matky, čím potvrdí faktický stav (to, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky). Svoj návrh matka odôvodnila ustanoveniami § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 85 ods. 1 zákona o rodine (1. domnienka otcovstva), čl. 24 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu a povinnosť štátu usilovať sa o to, aby žiadne dieťa nebolo zbavené
práva na prístup k zdravotníckym službám) a zároveň najlepším záujmom dieťaťa garantovaného Dohovorom OSN o právach dieťaťa.
2. Podľa § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
3. Podľa § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
4. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Napriek tomu, že matka sa domáhala rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, a teda v lehote najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, súd daný návrh posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku (o ktorom treba rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia úplneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu), nakoľko v tomto prípade nejde o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a ani o iný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku by súd rozhodoval v tom prípade, ak by súd rozhodoval o tom, že matka, ktorá má maloletú pri sebe, mala maloletú odovzdať do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (teda do starostlivosti inej osoby), nie ako je to v tomto prípade, kedy matka (ktorá má maloletú pri sebe) žiada, aby súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. V tomto prípade by nebola splnená podmienka, aby bolo dieťa odovzdané do starostlivosti inej osoby, keďže osoba navrhovateľa a osoba, ktorej by mala byť maloletá v zmysle návrhu matky zverená, je tá istá osoba - matka.
13. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 Civilného sporového poriadku).
14. Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj nariadenie Brusel II bis), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
15. Podľa článku 1 odsek 2 nariadenia Brusel II bis, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
16. Podľa článku 8 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (ods. 1). Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12 (ods. 2).
17. Podľa článku 9 nariadenia Brusel II bis 1, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
18. Článok 10 nariadenia Brusel II bis 1 upravuje súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa.
19. Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
20. Podľa článku 12 ods. 3 nariadenia Brusel II bis Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 21. Podľa článku 17 nariadenia Brusel II bis, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 22. Ako prvé súd skúmal, či má právomoc konať vo veci. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely určenia právomoci súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej (v otázke osobnej starostlivosti o maloletú) treba vychádzať z článku 8 nariadenia Brusel II bis, preto súd skúmal najskôr obvyklý pobyt maloletej v čase začatia konania. Pojem „obvyklý pobyt“ v predmetnom medzinárodnom právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia Brusel II bis tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho - ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
23. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že maloletá má obvyklý pobyt v K. republike. Z rodného listu maloletej vyplýva, že sa narodila v K. republike (vo Y.). Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplýva, že maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky a na území SR nemá zapísaný ani prechodný ani trvalý pobyt. Z návrhu vyplýva, že maloletá býva s matkou v Rakúskej republike, kde matka žije so svojím druhom. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplýva, že otec je štátnym príslušníkom F., pričom jeho súčasný pobyt je podľa tvrdení matky uvedených v návrhu neznámy. Napriek tomu, že matka má v Registri obyvateľov SR ako trvalý pobyt uvedenú adresu N. L. R. XXXX/X, V., maloletá nemá uvedený trvalý pobyt v SR.
24. Matka v návrhu uvádza, že dôvodom jeho podania je poberanie rodinného prídavku v K. republike a tiež zdravotné postenie maloletej v K. republike. G. okolnosti svedčia o tom, že pobyt matky a maloletej v K. republike nie je len krátkodobým riešením a rovnako z daného vyplýva záujem matky zotrvať žiť s maloletou v K. republike. Súd má zo skutočností uvádzaných matkou v návrhu a zároveň z faktu, že maloletá od svojho narodenia žije v K. republike za to, že pobyt v Rakúskej republike nie je len prechodným riešením. Z uvedeného dôvodu niet žiadnych pochybností o tom, že maloletá má obvyklý pobyt v K. republike, a teda pre určenie právomoci súdu pripadá do úvahy len aplikácia článku 8 nariadenia Brusel II bis.
25. Súd má za to, že výluky z určenia všeobecnej právomoci (čl. 8) podľa čl. 9, 10 a 12 nemožno v tomto prípade použiť. Článok 9 počíta s tým, že dieťa sa presťahuje z jedného členského štátu do iného, čo v tomto prípade nie je splnené, nakoľko maloletá sa narodila v K. republike, kde aj od narodenia žije. Článok 10 upravuje právomoc v prípadoch únosu dieťaťa, čo v danom prípade tiež nemožno použiť. Do úvahy by prichádzalo len ustanovenie čl. 12 ods. 3, avšak pre to, aby slovenský súd mal právomoc konať v tejto veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností, museli by byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, a to: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä
na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu (1); a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa (2).
26. Dieťa má k Slovenskej republike podstatnú väzbu tým, že je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, a teda prvá podmienka je splnená. Všetci účastníci neprijali právomoc slovenských súdov konať a rozhodovať vo veci a súd má za to, že ak by aj táto časť odseku 3 písm. b) bola splnená, stále nemožno opomenúť fakt, že druhá podmienka pre založenie právomoci slovenských súdov podľa článku 12 ods. 3 nariadenia Brusel II bis je podmienená najlepším záujmom dieťaťa. Maloletá žije dlhodobo v K. republike spolu so svojou mamou, ktorá má v záujme, aby maloletá bola v tomto štáte aj zdravotne poistená a matka má záujem na maloletú poberať rodičovský príspevok do rakúskych orgánov. Niet žiadneho dôvodu pre prijatie záveru, že je v najlepšom záujme maloletej, aby vo veci konali a rozhodovali slovenské súdy, v ktorého obvode sa maloletá nezdržuje, ani tu nikdy nežila, a to i s prihliadnutím k príslušnosti miestnych sociálnych a zdravotných rakúskych orgánov. Naopak, v záujme riadneho prešetrenia pomerov v súvislosti s riešením otázky, do koho osobnej starostlivosti má byť maloletá zverená, je namieste hovoriť o záujme maloletej, aby takéto šetrenie bolo realizované úradmi a orgánmi príslušnými podľa jej obvyklého pobytu (teda orgánmi rakúskymi), ktoré na základe daných zistení aj rozhodnú. Z uvedeného dôvodu tak nemožno konštatovať naplnenie druhej podmienky pre právomoc slovenských súdov. Tunajší súd je toho názoru, že je v záujme maloletej, aby túto vec riešil ten súd, v obvode ktorého má dlhodobo obvyklý pobyt, keďže matka s maloletou sa nachádzajú na území K. republiky.
27. Vychádzajúc z uvedeného, keďže maloletá v čase začatia konania nemala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o neodkladnom opatrení, ktorým by malo byť predbežne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej (o osobnej starostlivosti o maloletú), ale je daná právomoc rakúskych súdov vecne a miestne príslušných podľa práva Rakúskej republiky. Preto súd konanie o neodkladnom opatrení zastavil (§ 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť (čl. 17 nariadenia Brusel II bis).
28. Keďže zastavenie konania z dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci je rozhodnutím, ktorým sa konanie v zastavenej časti končí, súd zároveň rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže súd zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.