Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: H.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., I. XX, štátny občan SR, v zastúpení : AK HŘÍCHOVÁ, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Úprkova 45, proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. XXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 3.000,- Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.000,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 01.02.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet žalobkyne.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 26.01.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 3.000,- Eur istiny s príslušenstvom a to titulom zmluvy o pôžičke.

2. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu - žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.11.2013 písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa prenechala žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3. 000, - Eur v hotovosti ako pôžičku. Žalovaný prijatie pôžičky potvrdil svojim podpisom na zmluve, ako aj svojim podpisom na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 26.11.2013. Žalovaný sa v čl. 4 zmluvy zaviazal vrátiť pôžičku žalobkyni najneskôr do 31.01.2014 a to bezhotovostným prevodom v prospech účtu veriteľa (žalobkyne) č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX alebo v hotovosti. Splatnosť pôžičky nastala dňa 31.01.2014. Do dnešného dňa nedošlo zo strany žalovaného k riadnemu a včasnému vráteniu poskytnutej pôžičky.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: zmluvu o pôžičke z 26.11.2013, príjmový pokladničný doklad na sumu 3.000,- Eur z 26.11.2013. 4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že návrh žalobkyne je nedôvodný. Je pravdou, že uzavreli zmluvu o pôžičke tak, ako to uvádza žalobkyňa. Nesúhlasí však s tvrdením, že sumu 3.000, - Eur jej ku dňu podania žaloby nevrátil. Žalovaný tvrdí, že sumu 3.000, - Eur vrátil žalobkyni jednorazovou bezhotovostnou splátkou dňa 17.02.2014 z účtu jeho manželky - S. L., vedenom vo Y. banke č. ú. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet manžela žalobkyne Y. P., vedený v V. banke č. ú. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, referencia platiteľa: / Y SS/ F Pravdepodobne sa žalovaný so žalobkyňou nevedel telefonicky skontaktovať, tak sa pýtal jej manžela, ktorý mu dňa 14.02.2014 zaslal informáciu prostredníctvom sms správy s odkazom, že žalobkyňa odkazuje, že žalovaný môže peniaze vložiť na účet vedený Tatrabanke č. ú. XXXXXXXXXX.

5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu dôkazy : výpis z účtu VÚB banky z 28.02.2014, text sms správy z 14.02.2014.

6. Keďže žalovaný v celom rozsahu uplatnený nárok žalobkyne neuznal, súd doručil odpor žalovaného žalobkyni v zmysle § 167 ods. 3 a umožnil jej vyjadriť sa v lehote stanovenej súdom, aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila písomne podaním zo dňa 28.04.2017 a predložila súdu ďalšie skutočnosti a dôkazy. K tvrdeniam žalovaného žalobkyňa uviedla, že sú účelové a zavádzajúce. Žalobkyňa poskytla žalovanému v priebehu roka 2013 viacero pôžičiek, pričom predmetom tohto súdneho konania je výlučne vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému ako dlžníkovi, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2013k, na základe, ktorej žalobkyňa prenechala žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000, - Eur v hotovosti ako pôžičku. Okrem uvedenej pôžičky poskytla žalobkyňa spolu s manželom žalovanému aj pôžičku v celkovej výške 3.000, - Eur, ktorá bola žalovanému poskytnutá nasledovne: - 1.000, - Eur vkladom hotovosti na bankový účet manželky žalovaného; 2.000, - Eur bezhotovostným prevodom z účtu manžela žalobkyne na účet manželky žalovaného. Z predložených výpisov je zrejmé, že žalovaným identifikovaných účet korešponduje s účtom, na ktorý bola poskytnutá táto pôžička v celkovej výške 3.000, - Eur a preto neobstoja tvrdenia žalovaného, že sa jedná o vrátenie pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2013. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zo strany žalovaného do dnešného dňa nedošlo k riadnemu a včasnému vráteniu pôžičky, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy: potvrdenie VÚB banky o vklade v hotovosti z 22.08.2013, detail pohybu na účte z 02.09.2013.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním zo dňa 05.08.2017. Žalovaný uviedol, že podáva námietku voči miestnej príslušnosti súdu, keď v zmysle § 13 je na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného t. j. Okresný súd v Trenčíne podľa trvalého pobytu žalovaného. Žalovaný trvá na tom, že svoj dlh vo výške 3.000, - Eur na základe dohodnutých podmienok v zmluve o pôžičke zo dňa 26.11.2013 vrátil žalobkyni uvedenou bezhotovostnou platbou dňa 17.02.2014 z účtu jeho manželky na účet manžela žalobkyne. V roku 2013 pred poskytnutím pôžičky žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania vykonávala spoločnosť AXATEC s.r.o. stavebné práce na stavbe manželov Hříchových, ako objednávateľov. O postupných preddavkoch/zálohách za vykonávané stavebné práce manžel žalobkyne viedol presnú evidenciu, pričom žalovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti AXATEC s.r.o. tieto platby preberal . V období rokov 2013 - 2014 bola spoločnosť AXATEC s.r.o. v druhotnej platobnej neschopnosti, mala zablokovaný účet a aby sa mohlo začať suma 1.000,- Eur, ktorú uhradil manžel žalobkyne na účet manželky žalovaného bola preddavkom, aby spoločnosť AXATEC s.r.o. mohla ihneď začať zabezpečovať dohodnuté stavebné práce. Ďalší preddavok vo výške 2.000,-Eur manžel žalobkyne poskytol ako vklad na účet manželky žalovaného taktiež na zabezpečenie stavebných prác. Žalovaný trvá na tom, že dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania vrátil dňa 17.02.2014. Žalovaný súdu predložil dôkazy: priebežný súpis prác odoslaný p. Hříchom konateľovi spoločnosti z 03.10.2013 a platieb za vykonané stavebné práce, výpis z obchodného registra spoločnosti AXATEC, s. r. o., priebežne vypracovanú tabuľku p. P. z 08.12.2013.

8. Námietku žalovaného voči miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III súd vyhodnotil v zmysle § 42 ako nedôvodnú, keď súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri k prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, pričom žalovaný túto námietku nevzniesol včas (t. j. v odpore voči platobnému rozkazu ) ale až vo vyjadrení zo dňa 05.08.2017. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo, ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.

10. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3, 5,6 a 7 a vykonal aj ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným - výsluch svedka a zistil tento skutkový stav :

11. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti o existencii písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2013, o odovzdaní peňazí a o jej splatnosti. Spornou bola skutočnosť, či žalovaný pôžičku vo výške 3.000, - Eur žalobkyni vrátil platbou zo dňa 17.02.2014 z účtu svojej manželky na účet manžela žalobkyne.

12. Žalobkyňa nárok odôvodňuje písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 26.11.2013, s tým, že preukázala aj poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 3.000,- Eur žalovanému. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania uhradil, tak ním preukazované úhrady 1.000,- Eur a 2.000,- Eur sa týkajú inej pôžičky, ktorej existenciu taktiež preukázala. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení z 05.08.2017, tieto žalobkyňa popiera a to najmä tvrdenie, že by poskytnuté sumy 2.000,- Eur a 1.000,- Eur boli preddavkom na nejaké stavebné práce. Z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa vyplýva, že aj pri týchto sumách sa jednalo o pôžičku. Ostatné vyjadrenia žalovaného uvedené vo vyjadrení z 5.08.2017 sa zrejme týkajú iného právneho vzťahu, medzi inými subjektmi a teda nesúvisia s týmto konaním. Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, táto bola žalovaným vznesená oneskorene, nakoľko nebola daná pri prvom úkone, ktorý mu patril.

13. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že z listinných dôkazov, ktoré predložil vyplýva, že prerábka domu žalobkyne sa konala a tie peniaze ( 1.000,-Eur a 2.000,- Eur ) a boli poskytnuté na tento účel. O tom svedčí aj to, že pri jednej platbe pri sume 2.000,- Eur je uvedené, že je to pôžička. Nemal dôvod si od žalobkyne požičať peniaze. Prerábku ich domu robila firma, ktorej bol žalovaný konateľom a spoluvlastníkom. V tom čase bola v druhotnej platobnej neschopnosti, mala zablokovaný účet a aby sa mohlo začať, tak tých 1.000,-Eur a 2.000,- Eur bolo určených na tú stavbu. Pôžičku žalobkyni zaplatil podľa zmluvy, síce o 17 dní neskôr. Keďže ju mohol zaplatiť aj v hotovosti, tak jej volal, ona bola v zahraničí, tak mu sms-kou jej manžel poslal číslo svojho účtu, že to môže poslať aj na ten účet, že to ona odkazuje. Žaloba je účelovo vykonštruovaná, lebo ak by im bol niečo dlžný, tak ho mohli vyzvať. V čase, keď bol odvolaný z funkcie konateľa, tak žalobkyňa so svojim manželom mali podlžnosti voči spoločnosti, čo vyplýva z tabuľky, ktorú vypracoval manžel žalobkyne. Vzťah manžela žalobkyne k žalovanému a k tej spoločnosti bol blízky a kamarátsky, preto ho mohol upozorniť, že je niečo dlžný. Na skutočnosť, či sumy 1.000,- Eur a 2.000,- Eur vôbec boli pôžičkou, žiadal vypočuť manžela žalobkyne Y. P..

14. Z výsluchu svedka Mgr. Václava Hřícha - manžela žalobkyne súd zistil, že žalovaného pozná dlhodobo od roku 1999 - 2000, nakoľko jeho firma im stavala, resp. rekonštruovala dom. Vie o čom je toto konanie. V roku 2013 s manželkou hľadali firmu na rekonštrukciu domu a oslovili firmu žalovaného. Rekonštrukcia trvala pol roka alebo rok. Firma žalovaného nebola úplne v dobrej kondícii, lebo viackrát si žalovaný od nich požičiaval peniaze z dôvodu, že účet firmy zablokoval exekútor. Nevie presný počet pôžičiek, niektoré žalovaný zaplatil, niektoré nie. Rekonštrukcia prebiehala, potom sa to ukončilo. Platby firme žalovaného robili cez príjmový pokladničný doklad, vtedy sa to ešte dalo. Potom pokračovali s inou firmou, ktorá odstraňovala aj závady po firme žalovaného. Aj keď zistili nejaké závady, už to s firmou žalovaného neriešili, lebo táto bola postupovaná a nakoniec zanikla. Peniaze žalovanému požičiavali z dôvodu, že z firmy nemal príjem, keďže účet zablokoval exekútor. Žalovaný mal zrejme exekúcie aj na hnuteľný majetok. Niektoré pôžičky žalovanému boli pred rekonštrukciou, niektoré počas, spolu ich bolo asi 5-6, riešila to manželka. Svedok riešil veci okolo stavby. Žalovaný chcel začať odznova, oni s manželkou mu dali zákazku a po zákazke sa už nerealizovali žiadne pôžičky. So žalovaným sa poznali, chceli mu dať zarobiť. Na konci sa to posekalo. V tomto konaní ide o 3.000,- Eur, ktoré si si požičal žalovaný ako súkromná osoba. Je nelogické, aby sa poukazovali zálohy 1.000,- Eur a 2.000,- Eur deň pred začatím stavby. Platby realizovali firme žalovaného - AXATEC s. r. o., ale predmetom konania je pôžička žalovanému ako súkromnej osobe. Tabuliek, ktoré svedok vypracoval ohľadne stavby bolo viac, nad tým spolu so žalovaným sedeli a „ zaplatiť E. „ neznamená zaplatiť jemu ako súkromnej osobe, ale týka sa to jeho firmy. Podľa vedomosti svedka všetko jeho firme uhradili. Vie, že žalovanému chcel exekútor obstaviť aj auto. Pokiaľ ide o vklad v hotovosti 1.000,- Eur ( č. l. 29 spisu), ktorý vykonal svedok na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX dňa 22.08.2013, pamätá si, že vtedy potreboval žalovaný okamžite pôžičku a preto tie peniaze išiel vybrať z bankomatu a vložil ich na účet, ktorý mu žalovaný nadiktoval zrejme ide o účet jeho manželky a teda bola to pôžička žalovanému ako súkromnej osobe.

Platba, ktorá bola poukázaná na účet svedka dňa 17.02.2014 vo výške 3.000,- Eur z účtu S. L. č. XXXXXXXXXX/XXXX bola pravdepodobne splátka jednej z pôžičiek žalovaného. Niekedy si požičal pár stoviek, ktoré za pár hodín priniesol.

15. Žalovaný k výpovedi svedka uviedol, že na to exekútorom obstavené auto si práve požičal tých 3000,- Eur.

16. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len O.z.) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 O.z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok, tento vzniká až odovzdaním požičaných vecí. Má reálnu povahu t. j. vyžaduje sa reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Právnym dôvodom pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napríklad peňazí. Nie je predpísaná písomná forma. Na vznik pôžičky je potrebná dohoda strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu písomne dňa 26.11.2013, kedy žalobkyňa predmet pôžičky - 3.000,- Eur odovzdala žalovanému. Strany sporu si dohodli splatnosť pôžičky najneskôr do 31.01.2014. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

20. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či zo strany žalovaného došlo k úhrade v predmetnej pôžičky tak ako to tvrdil, t. j. platbou realizovanou dňa 17.02.2014 z účtu v jeho manželky vo Y. a. s. - č. ú. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet manžela žalobkyne Y. P., vedený v V. banke a. s. - č. ú. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.000, - Eur. V tomto smere súd dospel k záveru, že žalobkyňa okrem predloženia predmetnej zmluvy o pôžičke preukázala, že zo strany jej manžela ( z jeho účtu) boli na uvedený účet manželky žalovaného poukázané peňažné prostriedky a to dňa 22.08.2013 suma 1.000,-Eur ( bez špecifikácie platby - č. l. 29 spisu) a dňa 02.09.2013 suma 2.000,-Eur ( prevodom na účet -č. l. 28 spisu ), kde je uvedené v poznámke - E. L. pôžička. Za tejto situácie súd vyhodnotil predložené dôkazy v tom smere, že považoval verziu žalobkyne za pravdivú, keď tvrdila, že suma 3.000, - Eur uhradená z bankového účtu manželky žalovaného na bankový účet manžela žalobkyne dňa 17.02.2014 bola z titulu vrátenia pôžičky 1.000,- Eur a 2.000,-Eur. Naopak tvrdenie žalovaného o tom, že suma 3.000,-Eur poukázaná z účtu jeho manželky na účet manžela žalobkyne dňa 17.02.2014 bola uhradená z titulu pôžičky zo dňa 26.11.2013 je nevierohodné, nakoľko z článku 4 (Vrátenie pôžičky) bod 4.1 zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 26.11.2013 jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako dlžník bol povinný vrátiť pôžičku žalobkyni ako veriteľovi najneskôr dol 31.01.2014 bezhotovostným prevodom v prospech účtu veriteľa - č. ú. XXXXXXXXXX/X XXX alebo v hotovosti. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že nevedel účet žalobkyne, na ktorých chcel vrátiť predmetnú pôžičku a preto telefonoval jej manželovi, ktorý mu uviedol, že peniaze má vrátiť na jeho účet v V.. Žalobkyňou predložené dôkazy, ako aj výsluch jej manžela preukázali, že medzi stranami sporu existovali viaceré pôžičky. Žalovaným predložené dôkazy ( tabuľky so súpisom prác a platieb v spoločnosti AXATEC s. r. o. ) nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti, keď sa týkajú iného právneho vzťahu s inými subjektami, ako sú strany sporu v tomto konaní.

21. Žalobkyňa súdu preukázala záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu z titulu zmluvy o pôžičke, žalovaný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobkyni.

22. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Keďže žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t. j. od 01.02.2014 až do zaplatenia a to v zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ( základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania žalovanej bola 0,25 %).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný a preto vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 3.000,-Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške ako je uvedená vo výroku rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.