Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného W.. C. D., na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2018 takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o dz u j e obžalovaného

W.. C. D., L.. XX.XX.XXXX E. G., trvale bytom D. XXX, prechodne bytom J. L. J., L. XXXX/X, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, sp. zn. Pv 65/17/3305-24 zo 14.09.2017, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 02.02.2017 v čase asi o 07.55 hod. na ceste II/592 v km 9,8 medzi obcami Livina a Nadlice prichádzajúci v smere od obce Ostratice viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, evidenčné číslo: G.-XXXBK pričom jazdil v pravom jazdnom pruhu v jeho smere jazdy, a na vzdialenosť 20 až 25 metrov rozpoznal, že na vozovke pred ním sú vozidlá, ktoré tvoria prekážku na čo reagoval brzdením a keď si uvedomil, že svoje vozidlo nedobrzdí tak strhol riadenie vpravo do snehovej bariéry, čím sa mu však nepodarilo zabrániť nárazu jeho vozidla ľavým predným rohom do pravého zadného rohu vozidla Opel Astra, evidenčné číslo G.-XXXCA a následne tiež k nárazu ľavým predným rohom jeho vozidla do pravej strany tela vodiča uvedeného vozidla K. O., ktorý v dôsledku dopravnej nehody utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu prvého stupňa hornej strednej časti pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov, trieštivú zlomeninu hornej strednej tretiny pravej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu strednej časti pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu II. a III. rebra vpravo s posunom a IV. rebra bez posunu vpravo, odreninu hlavy v oblasti čela vpravo s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 8-12 týždňov, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkazuje poškodených K. O., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/X, J. L. J., Sociálnu poisťovňu, pobočku Topoľčany, so sídlom M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436 a Bencros, s.r.o., so sídlom Nábrežie Ľ. Štúra 1173/25, Bošany, IČO: 45 375 283 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

V trestnej veci obžalovaného W.. C. D. bola podaná podľa prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 65/17/3305-24 na tunajší súd dňa 14.09.2017 obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a výsluchom obžalovaného, poškodeného K. O., zástupcu poškodeného Sociálnej poisťovne, svedkov I. C., G. Č., C. Q., prečítaním znaleckých posudkov

znalca Ing. Karla Gondžára, Csc, jeho výsluchom, prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Šimona Kónyu, prečítaním zápisnice o výsluchu zástupcov poškodených Dôvera a.s a Bencros, s.r.o., prečítaním listinných dôkazov zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný (vodič vozidla VW Passat) na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný. Ráno išiel do Chynorian do práce. Podmienky na ceste boli dobré, z dôvodu možnej poľadovice odskúšal brzdy a auto brzdilo, na to stúpal rýchlosťou okolo 40 km/h. Keď videl na ľavej strane mimo cesty vozidlo, ešte pribrzdil na 25-30km/h, ako vyšiel na horizont, náhle sa podmienky zmenili bola hmla a zbadal prekážku v podobe vozidiel, stúpil na brzdy a auto dostalo šmyk, vybral preto miesto smerom do poľa, ale podarilo sa mu ľavou prednou časťou zachytiť najbližšie vozidlo a vošiel do poľa. Keď vystúpil, zbadal plaziaceho sa poškodeného. Potom, keď sa zistilo že je zranený, bola volaná záchranná služba. Nevidel žiadnu výstražnú vestu ako výstražný trojuholník, nevšimol si žiadnu osobu pred nárazom. Poškodený bol oblečený v tmavom. Okolo cesty bol sneh. Dohľadnosť na mieste zrážky uviedol do 30 metrov. Bola tam centimetrová vrstva ľadu. Uviedol, že výstražné svetlá na aute do ktorého narazil, neboli zapnuté. Keď videl prekážku, hneď stúpil na brzdu, až potom identifikoval vozidlá a že ide o reťazovú haváriu. Okrem auta poškodeného tam boli ďalšie dve autá, tie viac zatarasili cestu ako poškodeného auto. Niekoľko sekúnd po ňom do jeho auta narazilo vozidlo Audi. Ľavý pruh bol neďaleko zatarasený kamiónom.

Poškodený K. O. (vodič vozidla Opel Astra) okolo pol ôsmej viedol motorové vozidlo Opel, išiel do práce. Pred ním išiel kamión a tri osobné autá, išli pomaly okolo 35-40km/h. Ako kamión prechádzal kopec dostal šmyk, na to začali brzdiť, Škoda Octavia zostala stáť na ceste, ale on zapadol do jarku pri ceste. Potom vodič Octavie zacúval, aby ho pomohol vytiahnuť a poškodený vyberal lano a výstražný trojuholník. Počas toho sa viackrát odstúpili na roľu, aby ich neohrozili prechádzajúce autá. Keď znovu hľadal trojuholník, mal pocit, že sa zozadu čosi približuje, uskakoval na roľu, zbadal len strieborný blatník a prebral sa až pri prednom pravom kolese svojho auta. Utrpel trieštivú zlomeninu predkolenia a ramennej kosti, zlomeninu kľúčnej kosti, mal zlomené rebrá, čo sa diagnostikovalo až neskôr. Potom dostal prvú pomoc a prišla RZP. Je stále práceneschopný absolvoval aj následné operácie. K podmienkam na ceste uviedol, že cesta aj v Ostraticiach bola primeraná zimným podmienkam, auto sa správalo štandardne, nepociťoval, že by sa moc kĺzalo, až keď vystúpil z auta zistil, že je námraza. Viditeľnosť bola dobrá napriek hmle. Od jeho zapadnutia po náraz prebehlo 3 až 5 minút. Po prečítaní rozpornej časti výpovede z prípravného konania, kde uvádza 5 až 10 minút uviedol, že 10 minút to až nebolo. Snažil sa označiť miesto nehody a dostať auto preč. Pri vystupovaní zapol smerovky. Myslí, že aj svedok na Octavii mal zapnuté smerovky keď cúval. V protismere bola cesta voľná. On v čase nárazu terénne vozidlo SsangYong nevnímal. Mal oblečené rifle a čiernu bundu, jeho auto bolo modré. Nachádzal sa asi v strede za kufrom. Vzdialenosť od horizontu po miesto zrážky bolo cca 40-50 m. Uplatnil nárok na náhradu škody z titulu ušlej mzdy, nemajetkovej ujmy a nákladov na liečbu.

Svedok I. C. (vodič vozidla Audi A4) na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel so svojím motorovým vozidlom Audi za vozidlom obžalovaného. Prechádzal cez obec Ostratice. Cesta do miesta nehody bola trochu šmykľavejšia, no na danom úseku v mieste nehody bola extrémna poľadovica, dokonca sa potom šmykol a padol. Vzdialenosť medzi horizontom a miestom nehody odhadol na 10-20 m. Išiel cca 50 m za vozidlom obžalovaného, rýchlosťou okolo 40km/h, konštantnou ako obžalovaný, videl ako brzdí podľa brzdových svetiel, na to zbadal prekážku a došlo aj k nárazu jeho vozidla do vozidla obžalovaného a následne aj ku kontaktu s Oplom. Trvalo to pár sekúnd, od brzdenia obžalovaného po zastavenie jeho vozidla. Rozhľadové podmienky boli dobré, neuviedol, že by bola hmla. Pred zrážkou videl skrížený SsangYong zasahujúci aj do ľavého jazdného pruhu a pri krajnici vozidlá Opel a Škoda Octavia.

Svedok G. Č. (vodič vozidla Škoda Octavia) uviedol, že išiel do Topoľčian viedol vozidlo Škoda Octavia, dostal šmyk, ale vyhrabal sa, cúvol k poškodenému, že mu pomôže. Išli vybrať oko a lano na ťahanie, potom prišli tri autá. Stáli vzadu za kufrom. Jeho odhodilo, neutrpel žiadne zranenie, stál vtedy z pravej strany auta. Potom našli poškodeného, ako ležal medzi autom, čo narazilo a autom poškodeného. On mal zapnuté výstražné svetlá, nevie či ch mal zapnuté aj poškodený, myslí že nie. Od Ostratíc bola cesta mokrá, za kopcom nastala zmena. Ubehlo 3 až 5 minút odkedy zapadol Opel až po náraz. Nevnímal, keď obžalovaného auto narazilo do poškodeného. Vzdialenosť od horizontu po miesto zrážky odhadol na 25-30 m, od horizontu bolo vidno miesto zrážky. Jeho auto aj auto poškodeného boli prekážkou v pravom jazdnom pruhu. On si uviedol že je poľadovica ako dostal šmyk. Audi narazilo ako posledné

do 3 až 5 sekúnd, on však ani tento náraz nevidel, lebo skôr uskočil do kanála. Nevedel uviesť, ktoré auto zasiahlo poškodeného.

Svedok C. Q. (vodič vozidla SsangYong Musso) uviedol, že viedol firemný SsangYong Musso. V časti medzi Livinou a Nadlicami vyšiel na kopček, všimol si dve autá, jedno bolo kolesom v kanáli druhé ho išlo ťahať. Začal brzdiť, ale bola poľadovica, narazil pravým bokom vozidla do Opla, odhodilo ho doľava. Potom videl ako Audi trafilo do Opla. Miesto nehody bolo od vrcholu kopca vzdialené 50 metrov, po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol že cca 100 metrov. On ľudí pri vozidlách videl, videl že niečo vyťahovali pri kufri, myslel si, že zrazil poškodeného. Pamätá si že nejaké svetlá blikali nevedel, či boli zapnuté výstražné svetlá na obidvoch autách. Bola hmla, viditeľnosť asi 100 metrov. Stálo tam nedaľeko aj nejaké nákladné auto.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, Ing. Karla Gondžára č. 47/2017 na č.l. 107-159 súd zistil, že rýchlosť vozidla obžalovaného na začiatku nedohodového deja, ktorú obžalovaný uviedol v rozmedzí 25 až 30 km/h, je technicky prijateľná, resp. nie je možné preukázať inú rýchlosť jazdy. Znalec danú rýchlosť považuje za neprimeranú poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky (poľadovica) a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať (hmla, obmedzený rozhľad a pod. ), pretože pri danej rýchlosti nebol schopný zastaviť vozidlo. Z toho vyvodil, že technika a spôsob jazdy obžalovaného bol nesprávny. Správanie vodiča vozidla Opel Astra - poškodeného O. je možné považovať ako správne, ten vyberal z batožinového priestoru výstražný trojuholník, nemohol predvídať, že obžalovaného vozidlo do neho narazí. Obžalovaný mohol nehode zabrániť, ak by vozidlo viedol rýchlosťou, pri ktorej by vozidlo vedel zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad a reagovať na situáciu na vozovke. Poškodený nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť, nemal možnosť predvídať, že vodič za jeho vozidlom nezabrzdí. Poveternostné podmienky a stav vozovky boli v čase nehody značne zhoršené, povrch vozovky bol zľadovatený, neposypaný dohľadnosť obmedzená hmlou a horizontom stúpania vozovky. Znalec dané podmienky nehodnotil v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom nehody, nejednalo sa o podmienky, ktoré by boli náhle. Z technického hľadiska je príčinou predmetnej dopravnej nehody skutočnosť, že obžalovaný jazdil pred nehodovým miestom rýchlosťou neprimeranou v dôsledku čoho nedokázal zastaviť za statickou prekážkou na vozovke a došlo k nárazu jeho vozidla do stojaceho vozidla Opel a do vodiča vozidla Opel, pričom sa jedná o rýchlosť neprimeranú poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam ktoré možno predvídať, nakoľko pri rýchlosti akou obžalovaný jazdil, nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú má rozhľad.

Po predložení doplňujúcich otázok obhajobou pre znalca bol tento predvolaný na výsluch a na hlavnom pojednávaní uviedol, že prekážka, ktorá bola v ceste vozidlu obžalovaného nebola náhla, ale statická. Rýchlosť vozidla obžalovaného možno určiť až od okamihu intenzívneho brzdenia, pričom obžalovaným uvedená rýchlosť zodpovedá vypočítanej znalcom, v tom čase sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti 20-25 metrov od miesta zrážky, už predtým však vozidlo brzdil. Znalec uviedol, že pri obžalovaným uvádzanej rýchlosti 40-45km/h na horizonte po výjazde na vyvýšeninu by bol schopný zastaviť vozidlo, avšak pri okamžitej identifikácii prekážky a okamžitom brzdení, a to aj pri poľadovici. Pri obžalovaným uvádzanej rýchlosti cca 30km/h vo vzdialenosti 20-25 m od miesta zrážky sa už však zrážke nebol schopný vyhnúť. Horizont podľa znalca bol vo vzdialenosti niečo vyše 50m. Na otázku samosudcu, či vie určiť primeranú rýchlosť vozidla obžalovaného pri daných podmienkach, uviedol, že to operatívne na pojednávaní nie je možné, musel by byť v tom čase na mieste nehody a podľa reakcie vozidla to odhadnúť. K časovej následnosti uviedol, že najskôr došlo ku kontaktu vozidla SsangYong s vozidlom Opel, až následne vozidla obžalovaného do vozidla Opel a poškodeného napokon k nárazu vozidla Audi.

Zo záznamu o dopravnej nehode, zápisnice o obhliadne miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie a záznamov dopravnej polície č.l. 189-218 súd zistil miesto, účastníkov, čas dopravnej nehody ako v skutkovej vete rozsudku. V zápisnici sa uvádza, že v mieste dopravnej nehody je viditeľnosť znížená na 75 m v dôsledku hmly, cesta šmykľavá - poľadovica. Miesto dopravnej nehody v miernom klesaní v smere od Liviny na Nadlice cca 20 m za vrcholom miestneho stúpania. Rozhľadové podmienky zlé vplyvom profilu. Miesto bolo obhliadnuté od 08.30 h do 10:00 h dňa 02.02.2017.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. Šimona Kónyu č. 34/2017 na č.l. 74-105 z 31.01.2017 vyplýva, že poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa 02.02.2017 otvorenú trieštivú zlomeninu prvého stupňa hornej strednej časti pravej píšťaly s

posunom kostných úlomkov (ťažké zranenie), trieštivú zlomeninu hornej strednej tretiny pravej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov ťažké zranenie), zlomeninu strednej časti pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov, odreninu hlavy v oblasti čela vpravo (ľahké zranenia). Poranenie otvorená trieštivá zlomenina prvého stupňa hornej strednej časti pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov si vyžaduje operačné liečenie a nemocničné ošetrenie. V pooperačnom priebehu poškodený chodí o barlách, bez zaťažovania pravej dolnej končatiny minimálne 8-12 týždňov, potom sa odporúča podľa známok hojenia našľapovať do bolesti až do plnej záťaže, čo môže trvať 6 mesiacov. Poškodený má sťažené dodržiavanie osobnej hygieny, nemôže vykonávať bežné domáce práce, nemôže športovať, je čiastočne odkázaný na pomoc druhej osoby 6-8 týždňov od úrazu. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti so zraneniami poškodeného vypočítal na 305 bodov.

Podľa prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín, klinika úrazovej chirurgie na č.l. 304 z 13.02.2018 bola poškodenému diagnostikovaná aj zlomenina II. a III. rebra vpravo s posunom a IV. rebra bez posunu vpravo.

Podľa posudku o bolestnom MUDr. Vladimíra Fábryho z 10.07.2017 na č.l. 303 bolo bolestné vypočítané na 370 bodov vrátane zlomeniny rebier.

Podľa potvrdenia o výške vyplatených dávok Sociálnej poisťovne z 01.02.2018 boli od 12.02.2017 doposiaľ vyplatené dávky nemocenského vo výške 10 314,90-€.

Poškodený K. O. uplatnil rok na náhradu škody a to z titulu náhrady ušlej čistej mzdy od 2.2.2017 do ukončenia práceneschopnosti, náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia tiež náhradu nemajetkovej ujmy.

Poškodená Sociálna poisťovňa uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu vyplatených nemocenských dávok poškodenému K. O.Č. k 31.12.2017 vo výške 10 314,-€.

Poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu z titulu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi K. O. vo výške 1780,76-€.

Poškodený Bencros, s.r.o., uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu škody z titulu uhradených nemocenských dávok za prvých 10 dní práceneschopnosti od 02.02.2017 do 11.02.2017 vo výške 267,09-€.

Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby, obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, eventuálne rozporovala právne posúdenie podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. - porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo pokiaľ ide o skutkové okolnosti a s určitosťou pokiaľ ide o právne posúdenie skutkových okolností, obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom. Dokazovaním na hlavnom pojednávaní došlo k zmene skutkovej okolnosti - následku, keďže bolo preukázané že poškodený utrpel aj poranenie rebier, čo sa odrazilo v zmene znenia skutkovej vety, rovnako pretože nebolo preukázané, že obžalovaný porušil pravidlá cestnej premávky, súd ustanovenia právneho predpisu vypustil zo skutkovej vety. Totožnosť skutku je zachovaná.

Súd na základe vykonaného dokazovania považuje za preukázané, že hoci obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase skutku a nepodarilo sa mu zabrániť nárazu jeho vozidla ľavým predným rohom do pravého zadného rohu vozidla Opel Astra, evidenčné číslo G.-XXXCA a následne tiež k nárazu ľavým predným rohom jeho vozidla do pravej strany tela vodiča uvedeného vozidla K. O., ktorý v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodený v skutkovej vete špecifikované zranenia, tieto následky nie sú v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinností obžalovaného podľa § 3 ods. 2 písm. a), § 16 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. c/ z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a tobôž nejde o porušenie dôležitej povinnosti. K týmto záverom súd dospel na základe týchto skutočností a úvah:

1. Z výpovede obžalovaného a svedka Č., čiastočne aj poškodeného a svedka C. vyplýva, že podmienky na ceste sa významne zmenili práve po výjazde na vyvýšeninu, za ktorou sa nachádzalo zapadnuté

vozidlo poškodeného. Predtým bola vozovka mokrá, či nijako nevymykajúca sa štandardu v danom období, následne však zľadovatená. Je uvádzaná dokonca vrstva ľadu, ba že svedok C. sa šmykol aj po vystúpení z auta. Pokiaľ je vodič povinný prispôsobiť svoje správanie okrem iného aj poveternostným podmienkam, je zrejmé, že musí mať aj včasnú vedomosť o týchto poveternostných podmienkach, alebo možnosť zmeny prirodzene (laicky, bez nejakých odborných vedomostí) predpokladať. Nepredvídateľná dramatická zmena poveternostných podmienok a adhéznych vlastností vozovky podľa názoru súdu nezakladá zodpovednosť vodiča ani v rovine nevedomej nedbanlivosti. Možno síce predvídať, že priľnavosť na vozovke v zimných podmienkach a na vlhkej vozovke je nižšia a znížiť primerane tomu rýchlosť vozidla, zľadovatená vozovka však má diametrálne odlišné vlastnosti a značne predlžuje brzdnú dráhu vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že povolená rýchlosť na danom mieste bola 90 km/h, pričom tak obžalovaný ako svedkovia viedli vozidlá rýchlosťou podstatne nižšou (cca okolo 40km/h) a predsa nedokázali zabrániť šmyku a kolízii.

2. Významnou skutočnosťou sú aj rozhľadové podmienky. Aj zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že boli zlé vplyvom profilu. Miesto nehody bolo dokonca podľa ohliadky len 20 m za vrcholom mierneho stúpania. S výnimkou svedka Q. sa všetci zhodujú v tom, že išlo o vzdialenosť do 50m. Ani znalec sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, aký vplyv mal terénny profil a vzdialenosť od horizontu na možnosť rozpoznať prekážku a reagovať. Ani obhajoba ani obžaloba v tomto smere nenavrhla doplniť dokazovanie, pričom súd nemá povinnosť v kontradiktórnom konaní z vlastnej iniciatívy doplňovať dokazovanie, pričom zásada in dubio pro reo vždy priťažuje obžalobe.

3. Podľa § 16 ods. 1 z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Súd má za to, že prvá aj druhá veta uvedeného citovaného ustanovenia z.č. 8/2009 Z.z., upravujú rôzne skutočnosti, na ktoré musí vodič pri stanovení rýchlosti vozidla prihliadať. Vodič môže porušiť povinnosti aj tým, že poruší povinnosť uvedenú v prvej vete, ale nezanedbať povinnosť viesť vozidlo rýchlosťou, aby zastavil na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a naopak. V tomto prípade by tak bolo, pokiaľ by obžalovaný hoci vedel alebo mohol predpokladať, že za vyvýšeninou bude poľadovica, pričom miesto nehody je riadne označené výstražným trojuholníkom, nezníži svoju rýchlosť na výrazne nižšiu ako povolená rýchlosť mimo obce a neprispôsobí svoju jazdu tomu, aby sa vyhol človeku, o ktorom má alebo môže mať vedomosť, že je prekážkou v ceste.

Druhá veta citovaného ustanovenia primeranú rýchlosť spája len s jedinou podmienkou, a to rozhľadom. V tomto prípade nebolo nijako spochybnené, že by obžalovaný nebol schopný po výjazde na horizont zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Neberúc do úvahy prekážku v ceste, hmlu, poľadovicu, a iné okolnosti uvedené v prvej vete cit. ustanovenia, nebolo preukázané, že by obžalovaný nebol pri rýchlosti 40-45 km/h bezpečne schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Tu súd poukazuje na záver znalca avšak o okamžitej reakcii na horizonte ba aj pri poľadovici. Je tiež zrejmé, že na mieste nebola obmedzená rýchlosť dopravnou značkou, teda aj vodič má dôvod predpokladať, že za štandardných podmienok je maximálna povolená rýchlosť primeranou.

4. Ani sám znalec nebol schopný určiť na hlavnom pojednávaní na otázku samosudcu primeranú rýchlosť, ktorou mal obžalovaný viesť motorové vozidlo, aby sa s ním vyhol kolízii. Pokiaľ takúto rýchlosť nevie určiť znalec v odbore cestnej dopravy bez komplikovaných výpočtov, či toho, že by bol prítomný na mieste skutku (až na mieste, kde už bola poľadovica) a podmienky pokusom s vozidlom preveril, nemožno to požadovať od štandardného vodiča. Tu súd poukazuje na výpoveď znalca, že aj pri rýchlosti 45 km/h na horizonte, by pred prekážkou obžalovaný s vozidlom zastal, len keby ju identifikoval a začal brzdiť okamžite, teda neberúc ohľad na čas ľudskej reakcie. Obžalovaný ako vodič motorového vozidla v čase skutku by tak musel najprv predvídať, že za terénnou nerovnosťou mimo dohľadu sa vyskytuje poľadovica (náhle dramaticky zmenia adhézne vlastnosti vozovky) a už preventívne rýchlosť výrazne pod povolenú znížiť, majúc schopnosti odhadnúť správnu rýchlosť vozidla vedeného za poľadovice s možnou prekážkou za horizontom. Súd má za to, že takéto schopnosti presahujú schopnosť predvídania, ktorú možno od vodiča motorového vozidla predpokladať.

5. Hoci to nie je predmetom obžaloby a nie je súčasťou skutkového deja, z hľadiska dokazovania a preukazovania zavinenia má mimoriadny význam aj dej predchádzajúci skutku a dej následný. V podstate všetci svedkovia, obžalovaný aj poškodený O. by mohli byť ako vodiči považovaní za súčasť vyšetrovacieho pokusu z hľadiska schopnosti možnosti predvídať situáciu na vozovke a vyhnúť sa kolíznej situácii. Hoci poškodený O. ani svedok Č. nemali v ceste stojacu prekážku v jazde (poškodený a svedok reagovali na spomaľujúci a balansujúci kamión) skončili po šmyku mimo cesty. Následne svedok Q. mal prejazd sčasti sťažený, prekážkou boli vozidlá svedka Č. a poškodeného v pravom jazdnom pruhu a kolízii a kontaktu rovnako nezabránil. Obžalovaný a následne svedok C., ktorí už mali v ceste prekážku, ktorá bránila v prejazde vozovkou v obidvoch jazdných pruhoch, tiež kolízii nezabránili. Je tak zrejmé, že pokiaľ aj bola možnosť vyhnúť sa kolízii do zatarasenia cesty vozidlom SsangYong sťažená a niekoľko vozidiel sa kolízii vyhlo, následne to už zrejme nebolo možné. Inak povedané, nemožno vylúčiť, že obžalovaný nemal možnosť vyhnúť sa kolízii.

6. Súd má za to, príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom a zavinenie je potrebné posudzovať v súvislosti s možným porušením povinností tak obžalovaného ako aj poškodeného a dotknutých svedkov. Z jednoduchého predpokladu, že vozidlo obžalovaného bolo v danom okamihu kontaktu s poškodeným v pohybe a malo kinetickú energiu, nemožno automaticky vyvodzovať zavinenie vodiča vozidla. Aj poškodený aj svedkovia na mieste do času zrážky boli účastníkmi cestnej premávky. Z výpovede svedka Č. a poškodeného vyplýva, že uplynulo 3 až 5 minút, odkedy zapadlo vozidlo poškodeného po dobu do nárazu vozidla obžalovaného. To je podľa názoru súdu dosť dlhý čas na označenie prekážky a osôb, ktoré sa na ceste pohybujú. Za tento čas svedok preparkoval svoje vozidlo Škoda pred vozidlo poškodeného, logicky zrejme najskôr došlo k dohode, že mu pomôže vozidlo vytiahnuť, následne ako uvádza poškodený vyberal tento výstražný trojuholník, keď došlo k nárazu vozidla obžalovaného. Podľa svedka ale lano a oko na ťahanie. Tu je potrebné uviesť, že ani svedok ani poškodený nemali oblečenú reflexnú vestu a v podstate sa najskôr zaoberali vyslobodzovaním vozidla poškodeného, ktoré tvorilo prekážku v pravom jazdnom pruhu spolu s vozidlom svedka. Súd má za to, že poškodený a v podstate aj svedok tak mohli porušiť ustanovenia § 5 ods. 3 aj § 24 ods. 3 z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Hoci svedok uvádza, že na jeho vozidle mal zapnuté výstražné smerovky, toto bezpečnostné opatrenie nebolo dostatočné na viac nie je zrejmé, či toto vozidlo bolo pre vozidlo poškodeného viditeľné (malo byť pred vozidlom poškodeného, teda za vozidlom poškodeného z pohľadu prichádzajúcich vozidiel). Výstražné svetlá u poškodeného sú sporné, pokiaľ by aj boli zapnuté, práve tieto by na rozdiel od poškodeného boli najviditeľnejšie. Ten po kontakte vozidla SsangYong a uskakujúci, už ani nemusel byť pre obžalovaného viditeľný. Pokiaľ by mal poškodený reflexnú vestu, bol by pre obžalovaného viditeľný, práve jemu by sa prirodzene snažil vyhnúť, uprednostňujúc škodu na veci pred ujmou na zdraví. Úkony smerujúce k vyslobodeniu vozidla poškodeného mali nasledovať až po zabezpečení bezpečnosti účastníkov cestnej premávky. Až po pristavení vozidla svedka došlo k zataraseniu pravého jazdného pruhu, predtým ho vozidlo poškodeného len sčasti zakrývalo. Súd má za to, že v prípade, že by pred týmto úkonom najskôr poškodený svoju osobu zviditeľnil reflexnou vestou a následne vybral výstražný trojuholník, zohľadniac jazdné vlastnosti ho umiestnil do vhodnej vzdialenosti a to najmenej 50 metrov, ako to ukladá § 24 ods. 3 z.č. 8/2009 Z.z., najvhodnejšie vzhľadom k poľadovici a terénnej nerovnosti vo výrazne väčšej, ešte pred výjazdom na horizont, k následnej nehode a ujme na zdraví by s veľkou pravdepodobnosťou nedošlo. Vozidlo Opel poškodeného, vozidlo Škoda a následne SsangYong netvorili prekážku náhlu, tvorili však prekážku, ktorej sa obžalovaný už nemohol vyhnúť, resp. jeho zavinenie v prípade nevyhnutia sa prekážke nemožno bez pochybností označiť ani ako nedbanlivostné.

7. Tak obžalovaný ako aj poškodený boli v čase skutku účastníkmi cestnej premávky, ktorým vyplývali povinnosti dané z.č. 8/2009 Z.z. teda aj povinnosť uvedená v § 3 ods. 2 písm. a/ cit. zák. Nie obžalovaný, ale poškodený bol tou osobou, ktorá mala na rozdiel od obžalovaného všetky informácie, vzhľadom ku ktorým mal prispôsobiť svoje správanie a nemusel ich tak ani predvídať. Vedel, že na mieste skutku je poľadovica, že sa nachádza neďaleko za horizontom, že je vozovka sčasti (do príchodu vozidla SsangYong) a neskôr (hoci tu už ide o okamih) už úplne neprejazdná. Mohol predvídať, že vodič každého prichádzajúceho vozidla bude musieť na tieto okolnosti reagovať, že do času kým nebude prekážka na ceste riadne označená, hrozí vážne nebezpečenstvo tak posádke vozidiel na mieste skutku, ako aj prichádzajúcim.

Súd má za to, že zavinenie obžalovaného a porušenia pravidiel cestnej premávky v ustanoveniach z.č. 8/2009 Z.z. uvedených v obžalobe ním nemožno považovať za preukázané, na viac na skutku má výrazný podiel správanie poškodeného ako účastníka cestnej premávky a to do takej miery, že práve toto mohlo byť skutočnou príčinou dopravnej nehody popísanej v skutkovej vete. Nie je predmetom konania rozhodovanie o zodpovednosti inej osoby ako osoby obžalovaného, aj v tomto prípade prihliadnuc na výpoveď poškodeného nemožno vylúčiť ani to, že v danom časovom rozpätí všetko pre označenie miesta nehody, napriek tomu sa však ujme na zdraví nevyhol. Vzhľadom k špecifickým poveternostným podmienkam, zvlnenému terénu a preukázanému skutkovému stavu, kde všetci zúčastnení na danú situáciu v krátkom časovom úseku postupne reagovali rovnako súd záverom uvádza, že bez dôvodných pochybností nemožno za vinníka dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ujme na zdraví poškodeného, označiť nikoho konkrétneho a ide o vis maior.

Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.