Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/163/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, L., právne zastúpený STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpený De minimis, spol. s r.o., Advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 515,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 515,73 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 515,73 eur od 26.9.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.8.2017 domáhal zaplatenia sumy 515,73 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením zo spotrebiteľskej zmluvy. Svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 7.5.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611939205 na sumu 800 eur a súčasne s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere musel podpísať aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort zo dňa 7.5.2015, inak by pôžičku nedostal.

2. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, poukázal tiež na ust. § 2 písm. i), písm. g), písm. h). V zmluve o spotrebiteľskom úvere je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 1.054,42 eur. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatky zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 7.5.2015 vo výške 450,72 eur, a teda celková čiastka, ktorú musel zaplatiť predstavuje až 1.505,14 eur. Žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne aj údaj o RPMN. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 7.5.2015 vo výške 450,72 eur. Nezahrnutím nákladov na doplnkovú službu súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere do celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým,

že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože nemal žalobca zabezpečenú reálne objektívne možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.

3. Tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluva o doplnkových službách sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úver a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Ide o zmluvné podmienky dohodnuté v neprospech spotrebiteľa, pretože takúto službu si nevymienil a nanútil mu ju žalovaný, pričom jej výška odmeny je neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a tiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

4. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec a s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol tak povinný vrátiť žalovanému sumu, ktorú si od žalovaného požičal, a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný vyplatil sumu 800 eur a žalobca žalovanému postupnými platbami vrátil sumu 1.315,73 eur. Preto na základe uvedených dôvodov sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 515,73 eur spolu s úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia.

5. Žalovaný k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení doručené súdu dňa 6.10.2017 (č.l. 11) žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Nároky uplatnené žalobcom v celom rozsahu neuznáva a uviedol, že na základe žiadosti žalobcu poskytol žalovaný spotrebiteľský úver vo výške 800 eur na základe zmluvy č. 611939205, ktorú uzavreli dňa 7.5.2015 a celkovú čiastku, ktorú mal žalobca počas doby splatnosti 60 týždňov splatiť, predstavovala sumu 1.505,14 eur. S námietkou žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa písm. f) a k) a je uvedená nesprávna výška celkovej čiastky a ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), žalovaný nesúhlasí. Termín konečnej splatnosti používaný žalovaným sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ak si spotrebiteľ bude plniť svoje povinnosti presne podľa konkrétnej zmluvy o úvere.

6. Pokiaľ ide o splátky úveru, v zmluve o úvere sa jasne uvádzajú všetky tieto informácie, konkrétne výška úveru, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, ako aj presnou finančnou kvantifikáciou úroku, výška jediného poplatku, t.j. poplatku za garantovanú službu, celkovú výšku, ktorú má žalobca na základe konkrétnej zmluvy o úvere žalovanému vrátiť a ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, počet splátok, ktorými žalobca splatí celkovú dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach a tiež výška a splatnosť jednotlivých týždenných splátok. Nie je správne, ak si žalobca vykladá uvedené ustanovenie tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnaké stanovisko v súvislosti s touto náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako uvádza žalovaný zastal celkom jednoznačne aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. č. C-42/15, v ktorom poskytol nasledovný výklad práva EÚ, ktorým sú vnútroštátne súdy viazané pri výklade vnútroštátnych noriem a ktorými sa definitívne ustálila nejednotná aplikačná prax slovenských súdov. Žalovaný zastáva názor, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o úvere obsahuje vyčíslenie istiny úroku a poplatku, a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má celková čiastka predmetného spotrebiteľského úveru žalovanému splatiť. Zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne splnené. Pokiaľ ide o celkové náklady žalobcu v súvislosti s poskytnutými spotrebiteľskými úvermi, ktoré mal zaplatiť žalovanému, tvoril len úrok a poplatok za garantovanú službu a žiadna iná veličina do tohto výpočtu nevstupuje. Taktiež hodnota RPMN nevyjadruje, že náklady s úverom žalobcu boli 63,37 %, pričom veličina RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník vie z tohto údaja posúdiť len to, že úver s menšou RPMN ako je uvedená RPMN je pre neho výhodnejší a s vyššou RPMN ako je uvedená je pre neho menej výhodný z hľadiska celkových

nákladov, ktoré musí zaplatiť. Výška RPMN sa vypočítava matematickým vzorcom prostredníctvom metódy numerickej aproximácie podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pomocou ktorého bola pre oba spotrebiteľské úvery a celkové náklady na predmetný úver vypočítaná hodnota RPMN vo výške 63,37 %. Tieto matematické údaje majú výlučne informačnú povahu. Pokiaľ ide o zmluvu o doplnkovej službe, žalovaný zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi, v danom prípade žalobcovi, aký spôsob pre splnenie svojho dlhu, či akejkoľvek inej povinnosti využije. Žalobca mal viacero možností ako uhrádzať jednotlivé splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak každý spôsob, ktorý si zvolí, si vyžaduje z jeho strany vynaloženie určitých nákladov či už za poplatky za prevod alebo vklad v prospech bánk alebo pošty, cestovné náklady, stratu času atď. Za tohto objektívneho stavu poskytuje žalovaný svojim zákazníkom len ďalšiu možnosť, prostredníctvom ktorej môžu uhrádzať jednotlivé splátky, ktoré im vyplývajú zo zmlúv o úvere. Na základe zmluvy o doplnkovej službe, t.j. zmluvy o poskytovaní služby Komfort poskytuje žalovaný svojim zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť, splácanie splátok úveru priamo prostredníctvom žalovaného bez priamej interakcie s tretími osobami, a to v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, ktoré im zrovna vyhovuje. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal návrh zamietnuť.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 19.12.2017 (č.l. 35) uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli súčasťou zmluvných rokovaní účastníkov, boli presne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať písomnú formu. V predmetnej zmluve je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, uvedená vo výške 1.054,42 eur a žalovaný pri uzatváraní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 7.5.2015 vo výške 450,72 eur, a teda celkovú čiastku, ktorú by musel zaplatiť predstavuje až 1.505,14 eur. Žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne aj údaj o RPMN. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort vo výške 450,72 eur. Konanie žalovaného pri poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom, v danom prípade náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo výške 450,72 eur a tieto poplatky skryje pod samostatnú zmluvu o poskytnutí služby Komfort, čím následne znemožní dosiahnuť reálnu predstavu o poskytnutom úvere zodpovedajúcu skutočnosť, je nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Je nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Komfort, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru v jeho domácnosti a platiť mu za to odmenu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ako aj výšku istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj počet a termíny splátok. V danom prípade tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Zotrval na podanej žalobe a žiadal, keďže celkovo žalovaný poskytol sumu 800 eur, žalobca žalovanému vrátil sumu 1.315,73 eur, pričom bol povinný vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky zmluvy vrátiť len sumu 800 eur, teda bez právneho dôvodu žalovanému zaplatil sumu 515,73 eur viac.

8. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.1.2018 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej považuje žalobu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú vymedzené v § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. a z definície celkových nákladov jasne vyplýva, že žalobca nemusel uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe zmluvy o úvere získal spotrebiteľský úver a aby ho získal za ponúkaných podmienok, teda celková odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty celkových nákladov spotrebiteľa celkovej čiastky a výpočtu RPMN a údaje v zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne. Pokiaľ žalobca namietal nekalú obchodnú praktiku a odbornú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sám spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo žalobca aj uviedol v zákazníckej karte, preto žalovaný nemal pochybnosť o tom, že uvedené údaje sú správne. Žalobca uzavrel zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne a táto je poskytnutá nad rámec zmluvy o úvere až po tom, ako sa žalobca dobrovoľne rozhodol uzavrieť takúto zmluvu o doplnkovej službe. Poukázal na legálny výklad zákonodarcu, ktorý dal predmetné znenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. do súladu so Smernicou 2008/48, a to článok XII.

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách a z uvedených dôvodov považuje žalovaný žalobu žalobcu za nesprávnu a účelovú.

9. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie na termín pojednávania riadne doručený, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

10. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojej argumentácii v spore ako táto vyplýva z vyššie opísaných písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), a to neuvedenie odplaty podľa osobitných predpisov. Na jednej strane tu je v zmluve uvedená odplata, ale je vyjadrená v celkovej sume a takéto vyjadrenie je v rozpore so záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby, bol zámer žalovaného vyvolať u priemerného spotrebiteľa predstavu nekalej nadštandardnej služby, pričom v skutočnosti išlo o snahu obísť najvyššiu prípustnú mieru odplaty, resp. reálnu predstavu o výške RPMN, nakoľko každý poplatok spojený s poskytnutím úveru musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN, ako aj do odplaty v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, kedy odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úver, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy. Je zrejmé z predmetnej zmluvy o poskytnutí služby, že ide o závislú zmluvu na zmluve o spotrebiteľskom úvere, čiže keby nebola uzavretá predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, taktiež by nebola uzavretá predmetná zmluva o poskytnutí služby. Preto všetky plnenia, ktoré hradil žalobca, majú byť započítané na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, a teda žalobca bol povinný zaplatiť len sumu poskytnutého úveru 800 eur. Keďže žalovanému zaplatiť sumu 1.315,73 eur, má zato, že suma 515,73 eur predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, ktorého vydania sa žalobca domáha.

11. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaný z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611939205 zo dňa 7.5.2015 poskytol spotrebiteľský úver 800 eur s celkovými nákladmi zákazníka podľa § 2 písm. g) úrok 24,30 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 124,27 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 130,15 eur s celkovými nákladmi na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov RPMN vo výške 63,97 % a odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tvorí úroky a poplatok za garantovanú službu v celkovej sume 254,42 eur a celková čiastka podľa § 2 písm. h), ktorú je zákazník povinný zaplatiť predstavuje sumu 1.054,42 eur, ktorú zákazník splatí v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej od prvej po poslednú je 17,58 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 17,20 eur a úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

12. Medzi stranami tiež nebola sporná skutočnosť, že so zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola uzavretá aj zmluva o poskytnutí služby Komfort, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvou o poskytnutí služby Komfort sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi za odmenu a zákazník sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí celkovú odmenu vo výške 450,72 eur v 60 pravidelných splátkach, a to 59 týždenných splátkach vo výške 7,51 eur a poslednú splátku vo výške 7,63 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej o spotrebiteľskom úvere, zmluva uzavretá 7.5.2015.

13. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že na základe spotrebiteľského úveru žalovaný poskytol úver v sume 800 eur a na splatenie tohto úveru žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 1.315,73 eur a tieto skutkové tvrdenia žalobcu sú v zhode s predloženým protokolom o platobnej histórii k zmluve 611939205 (č.l. 6).

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19. Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu), veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa); v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvárania právneho vzťahu), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Súd pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami konania zo dňa 7.5.2015. Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami uzavretá, svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a taktiež podlieha ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

27. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola uzavretá aj zmluva o poskytovaní služby Komfort dňa 7.5.2015, pričom ide o samostatné zmluvy, ktorých vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvou o poskytnutí služby Komfort zo dňa 7.5.2015 bola dohodnutá odmena za poskytnutie služby (informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preberať od zákazníka peňažné sumy určené na úhradu splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene zákazníka), a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru a odmena bola dohodnutá vo výške 450,72 eur, pričom úver bol poskytnutý vo výške 800 eur. Obidve zmluvy boli uzavreté v ten istý deň a išlo o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom č. 611939205. Preto odmena za službu vo výške 450,72 eur, a to vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru mala byť podľa § 2 písm. g) zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena za poskytnutú službu by bola zahrnutá do nákladov úverov, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Skutočnosť, že žalobca túto zmluvu musel uzavrieť a bez nej by nebol získal spotrebiteľský úver alebo ho nezískal za ponúkaných podmienok vyplýva z toho, že je nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Komfort, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru v jeho domácnosti a platiť mu za to odmenu, ktorá zároveň niekoľkonásobne prevyšuje náklady, ktoré by žalobca mal s uhrádzaním splátok cez účet, prípadne využitím poštových služieb.

28. Uzatvorením zmluvy o poskytnutí služby Komfort žalovaný chcel obísť zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere ako doplnkovou službou a taktiež vo výške odmeny obchodného zástupcu, ktorá predstavuje 50 % z poskytnutého úveru, sa skrývajú aj skryté úroky z úveru. Je tiež nepochybné, že podmienkou uzatvorenia takýchto spotrebiteľských úverov bola uvedená doplnková služba a táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale bola daná ako podmienka poskytnutia ďalšieho úveru zo strany žalovaného, resp. jeho zástupcu. Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, a preto sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti však nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale spôsobujú len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto súd zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

29. V prejednávanej veci nie je sporné, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 7.5.2015, kedy ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a ide o úverovú zmluvu. Táto bola uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom, a zároveň ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a táto neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, kedy je upravená náležitosť doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, kedy termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje, tento nie je zo zmluvy možné vyvodzovať odpočtom počtu mesiacov viažucich sa na poskytovanie úveru, nakoľko to podľa názoru súdu nie je konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy.

30. Taktiež výslovne v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a daným kritériám uvedená zmluva nezodpovedá, čo súd konštatuje už v bode 27. tohto rozhodnutia, kedy bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.

31. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. l) (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017, podľa ktorého „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).

32. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611939205 neobsahuje povinnú náležitosť § 9 ods. 2 písm. f), k), ktorý nedostatok zákon o spotrebiteľoch sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému len poskytnutú peňažnú sumu, a to v 60 týždenných splátkach, nakoľko podľa karty klienta žalobca uhradil celkovo sumu 1.315,73 eur podstatne vyššiu ako bol povinný, a to i skôr ako malo dôjsť ku konečnej splatnosti dotknutého spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok zanikol splnením podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, totiž aj z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy bol v celom rozsahu splatený, čím vzájomné práva a povinnosti účastníkov z týchto zmlúv zanikli splnením. Teda celková suma prevyšujúca splnenie predmetného úveru je o 515,73 eur viac a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, a preto súd zaviazal žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia túto sumu žalobcovi vydať.

33. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (Nález ÚS SR IV.ÚS 554/2012-315). Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému poskytol

podstatne vyššie plnenie ako predstavovala reálna výška poskytnutého úveru bez toho, aby na to existoval právny dôvod.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca v danom spore uplatnil nárok na úroky z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za kvalifikované požiadanie o plnenie treba považovať žalobu. Zročnosť pohľadávky nastala deň po doručení tejto žaloby žalovanému, t.j. 25.9.2017.

37. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť.

38. Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Základná úroková sadzba ECB k 26.9.2017 bola 5 %, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine 515,73 eur aj úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.9.2017 do zaplatenia.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

41. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).