Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-111-2015.pdf
PDF · 84.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-6T/111/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
N.. T. Y., nar. XX.X.XXXX v U. U., trvale bytom D. Č.. XXXX/X, X. - J. B. P.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako vtedajší predseda predstavenstva spoločnosti L. O., a.s., D.. U. č. XX, W., uzatvoril dňa 27.7.2010 v W. so spoločnosťou O. U..G..C.., ul. L. Č.. XXX, P. I., okr. W., kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odpredaj dlhodobého hmotného majetku v obci P. G., okr. U. Ľ., a to rekreačnej chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce P. G., na parcele W. XXXX/X, rekreačnej chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa na parcele W. XXXX/X, kanalizačnej prípojky a pohľadávky za nedokončenú združenú investíciu, ďalej nákladný automobil zn. Liaz 1829 SB ev. č. W. XXX H. a nakladač zn. UNC 600, vrátane vŕtacieho zariadenia a presuvného poklopu, pričom kúpna cena v tejto zmluve za celý predmet kúpy bola zmluvnými stranami stanovená na sumu 3.645,- eur a táto suma bola dňa 10.8.2010 uhradená formou platobného príkazu konateľom spoločnosti O. U..G..C.., P. I. N.. H. X., avšak podľa znaleckých posudkov bolo preukázané, že hodnota celého predmetu uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2010 bola celkovo 12.484,- eur a k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy a predaju nehnuteľností a hnuteľných vecí došlo bez predchádzajúceho vyhlásenia ponukového konania pre uskutočnenie predaja a bez súhlasu na odpredaj, a to zo strany Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ktoré sú 100 % akcionárom spoločnosti L. O. a.s. W., tým obž. N.. T. Y. konal v rozpore s článkom XXII. písm. c/, písm. d/ Stanov akciovej spoločnosti L. O. a.s. W. a v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1, § 8b ods. 1, § 8c ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, čím takto spôsobil pre spoločnosť L. O. H..U.., ul. U. XX, W., škodu v sume najmenej 8.839,- eur,
t e d a
inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok,
č í m s p á c h a l
prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1 000,- ( tisíc ) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného L. O., a.s., so sídlom U. XX, W., IČO: XX XXX XXX s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 19.11.2015 obžalobu pod sp. zn. Pv 240/13/7703 na N.. T. Y., pre skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom toto svojej vyhlásenie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že pri odpredaji majetku konal v záujme zamestnancov spoločnosti a peňažné prostriedky získané predajom majetku v dezolátnom stave použil na výplatu miezd zamestnancov. Teda z jeho strany išlo iba o formálne nedodržanie predpisov a konal v dobrej viere. Preto súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku povolil obžalovanému vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko obžalovaný následne na všetky otázky položené súdom v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku odpovedal „áno“, súd po súhlasnom stanovisku prokurátora a poškodeného jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na tomto hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste a náhrade škody, a to prečítaním listinných dôkazov.
Preto súd aj bez ďalšieho dokazovania týkajúceho sa viny uznal obžalovaného za vinného zo skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a ktorý súd v súlade s obžalobou prokurátora právne kvalifikoval ako prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný takto konal formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, nakoľko vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Vo vzťahu k výroku rozsudku o treste a náhrade škody súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi týchto vyplynul tento skutkový stav:
Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Rovnako nemá evidovaný žiadny priestupok. Zo správy Mestskej časti X. - J. B. P., kde má obžalovaný trvalé bydlisko vyplýva, že doposiaľ na obžalovaného nebolo podané žiadne hlásenie o chybovom správaní, nebol prerokúvaný komisiou verejného poriadku, nebola na neho podaná sťažnosť alebo podnet, na základe ktorého by bol riešený v priestupkovom konaní.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného znalcom z odboru Cestná doprava, odvetvie Odhad hodnoty cestných vozidiel N.. L. W. vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Liaz 18.29 SB, evidenčného čísla W. XXX H. bola ku dňu 27.7.2010 5.096,- Eur vrátane DPH. Zo znaleckého posudku č. 2/2014 vypracovaného tým istým znalcom vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla UNC 060 predstavovala ku dňu 27.07.2010 sumu 1.688,- Eur vrátane DPH. Zo znaleckého posudku č. 178/2014 vypracovaného znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností N.. Y. O. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti rekreačnej chaty s.č. XX s príslušenstvom postavenej na parcele W. XXXX/X, rekreačnej chaty s.č. XX s príslušenstvom postavenej na parcele W. XXXX/X v obci P. G., nezapísané na LV pre obec P. G., k.ú. P. G. ku dňu 27.0.2010 predstavoval sumu 5.700,- Eur. Okrem toho znalec uviedol, že ním uvádzaná hodnota je najpravdepodobnejšia, keďže chaty sú bez údržby, dlhšie obdobie chátrajú a nemal ich možnosť preskúmať. V čase ohliadky boli chaty uzamknuté, ohliadka bola realizovaná iba cez poškodené okenné otvory a výplne stien vstupných veránd. Z faktúry
č. 2003970 vyplýva, že dodávateľom L. O., a.s. bola odberateľovi O., U..G..C.. vyúčtovaná suma 3.645,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 02.09.2017. Z výpisu z účtu na čl. 242 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že dňa 10.08.2010 bola suma 3.645,- Eur uhradená na účet spoločnosti L. O., a.s. Z rozhodnutia U. L. vyplýva, že od 01.01.2018 bol obžalovanému zvýšený starobný dôchodok na sumu 929,50 Eur mesačne.
Obžalovaný v poslednom slove uviedol, že v L. O. pôsobil 25 rokov a z toho 12 rokov na pozícii riaditeľa. Vždy mal záujem o udržanie spoločnosti aj v náročnom ekonomickom prostredí, čo sa mu aj podarilo. K predaju majetku nedošlo podľa neho zo zištných dôvodov, ale peniaze získané predajom použil na výplatu miezd zamestnancov.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/ a tiež to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Za situácie, že súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:0, v zmysle § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby stanovenej v § 237 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí jedného roka až piatich rokov, o jednu tretinu.
Súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol bezúhonný život, pričom nebol nielen súdne trestaný ale ani priestupkovo postihnutý. Súd zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný nekonal zo zištného dôvodu ale konanie, hoci napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu, bolo motivované snahou riešiť ťaživú ekonomickú situáciu spoločnosti a peniaze získané predajom majetku boli použité na výplatu miezd zamestnancov. Preto súd vzhľadom na povahu spáchaného prečinu v kontexte osoby obžalovaného nepovažuje za potrebné na nápravu obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody ale na naplnenie účelu trestu podľa názoru súdu postačuje aj uloženie alternatívneho trestu, a to peňažného trestu, ktorý aj vzhľadom na ekonomickú povahu prečinu a už vyššie deklarované okolnosti spáchaného prečinu je možné považovať za najprimeranejší druh trestu na naplnenia účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Pri určení výšky peňažného trestu súd zohľadnil jednak príjem obžalovaného ako dôchodcu, ďalej prevažujúce poľahčujúce okolnosti, pohnútku v konaní obžalovaného, jeho bezúhonnú osobu a v neposlednom rade aj čas, ktorý uplynul od spáchania skutku (8 rokov). Preto súd považuje uloženie peňažného trestu vo výške 1.000,- Eur za primeranú sankciu, ktorá zohľadňuje všetky okolnosti dôležité pri ukladaní trestu. Súd určil tiež náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu a osobu obžalovaného za primeraný.
Pokiaľ sa jedná o nárok poškodeného na náhradu škody, súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces. Pri tomto rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, na ktorú poukázal samotný zástupca poškodeného vo svojej záverečnej reči, a to, že kúpna zmluva nebola podpísaná osobami, ktoré boli v zmysle stanov akciovej spoločnosti a tiež v zmysle spôsobu konania v mene spoločnosti zapísanom v obchodnom registri oprávnené za túto spoločnosť konať. Uvedený stav vytvára následok neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak iba v jej relatívnom charaktere, čo predpokladá, že sa poškodený bude musieť tejto neplatnosti domôcť v osobitnom súdnom konaní. Určenie otázky platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú bez vykonania ďalšieho dokazovania nemohol súdu v rámci trestného konania skúmať, bude mať odraz nielen v právnom titule jednotlivých nárokov z tejto zmluvy vyplývajúcich, ale aj výšky jednotlivých nárokov. Súd zároveň zdôrazňuje závery znaleckého posudku znalca N.. Y. O., ktorý z dôvodu nesprístupnenia nehnuteľnosti nevedel uviesť ich presnú všeobecnú hodnotu, čo spochybňuje výšku uplatňovaného nároku na náhradu škody vo vzťahu k prevodu nehnuteľností. Zároveň súd akcentuje aj tú skutočnosť, že obe nehnuteľnosti (rekreačné chaty) nie sú zapísané na príslušnom liste vlastníctva, čo opätovne vyžaduje vykonanie dokazovania potrebného na vyriešenie predbežnej otázky vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a napokon aj ich skutočného vlastníctva, nakoľko predmet kúpny neprešiel v zmysle katastrálneho zákona vkladovým konaním, čo má samozrejme odraz v cene týchto nehnuteľností v čase ich predaja a tiež otázku platnosti prevodu vlastníckeho práva. Všetky tieto okolnosti predpokladajú taký rozsah dokazovania, ktorý za situácie, že obžalovaný vyhlásil, že nepopiera skutok uvedený v obžalobe, presahuje rámec dokazovania v tejto trestnej veci a preto sa súdu javí ako najvhodnejšie odkázanie poškodeného na civilný proces, kde je priestor na zaoberanie sa všetkými vyššie načrtnutými spornými otázkami majúcimi vzťah k hodnote týchto vecí, teda aj k výške škody.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.