Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22C-8-2007.pdf
PDF · 108.95 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/8/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v spore žalobcu J.. Z.. H. Y., bytom S. X, XXX XX S., proti žalovanej Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o priznanie nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.01.2007, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške pôvodne 154 922 507,- Sk (5 142 485,13 Eur) s úrokom z omeškania 6 % ročne do zaplatenia, z toho sumu pôvodne 151 820 277,- Sk (5 039 509,96 Eur) s úrokom z omeškania 6 % ročne od 01.07.2005 do zaplatenia, sumu 3 102 230,- Sk (102 975,17 Eur) s úrokom z omeškania 6 % ročne od 01.01.2006 do zaplatenia, nemajetkovú ujmu 5 000 000 Sk (165 969,59 Eur), trovy konania 3000 Sk (99,58 Eur), trovy právneho zastúpenia 319 214,- Sk (10 595,96 Eur) titulom náhrady škody vzniknutej mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora H.. S. H..
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 25.01.2005 súdny exekútor H.. S. H. s odkazom na § 113b Exekučného poriadku doručil žalobcovi nezákonné exekučné príkazy na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu žalobcu a príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel žalobcu v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., pričom súdny exekútor nerešpektoval písomné upozornenie žalobcu zo dňa 28.01.2005 na nezákonnosť jeho konania a výzvu na odstránenie závadného stavu do 05.02.2005. Jeho zákonnou povinnosťou podľa žalobcu bolo vziať exekučný návrh podaný na Okresný súd Bratislava I späť a nie pokračovať v zákonu odporujúcom konaní - šikane. Zákonu odporujúcou aplikáciou § 113b Exekučného poriadku súdny exekútor znemožnil žalobcovi podnikanie a tým tvorbu zisku.
3. Súdny exekútor napokon vzal návrh späť, na základe čoho Okresný súd Bratislava I vec vedenú pod sp. zn. 32 Exre 16/2005 uznesením zo dňa 24.04.2006 zastavil, avšak podľa žalobcu sudkyňa Okresného súdu Bratislava I a následne aj sudkyňa Krajského súdu Bratislava vo veci 3 Cob 389-390/2006 opätovne zámerne pochybili.
4. V dôsledku obmedzenia slobody podnikania za obdobie od 25.01.2005 ku dňu podania žaloby, vydávaním nezákonných rozhodnutí súdneho exekútora H.. S. H. vo veci sp. zn. EX 365/2005 a Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 32 Exre 16/2005 mala žalobcovi podľa jeho tvrdení vzniknúť škoda v sume 5 039 509,96 Eur (151 820 277 Sk) za znemožnenie predaja 100 % obchodných podielov v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. spoločnosti VAKOV, spol. s r.o., Vydrany na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.2004 a tiež strata z dôvodu nevyplateného podielu na zisku jedinému spoločníkovi spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. vyčíslená podľa účtovných kníh spoločnosti vo výške 102 975,17 Eur (3 102 230,- Sk).
5. Súd uznesením zo dňa 13.07.2010, č. k. 22C/8/2007 - 161 v zmysle návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 13.05.2009 zastavil konanie v časti o zaplatenie 5 039 509,96 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 039 509,96 Eur do zaplatenia a zároveň pripustil zmenu žaloby na základe ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 102 975,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. od 01.01.2006 do zaplatenia a primeraného zadosťučinenia v sume 165 969,59 Eur.
6. Následne súd uznesením zo dňa 09.11.2012, č. k. 22C/8/2007 - 272 pripustil na návrh žalobcu doručený súdu dňa 28.05.2012 zmenu žaloby, na základe ktorej žalobca rozšíril svoj návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 16,59 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.08.2010 do zaplatenia titulom márne zaplateného exekučného súdneho poplatku v konaní EX 32/2004 a o zaplatenie sumy 194 389,39 Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 17.09.2010 do zaplatenia, predstavujúcu ušlý zisk znehodnotením pohľadávky v konaní 8K 1/04 vedenom Krajským súdom v Bratislave. Svoj rozšírený návrh odôvodnil v časti o zaplatenie 16,59 Eur s príslušenstvom tým, že ide o exekučný poplatok v konaní EX 32/2004 vedenom súdnym exekútorom H.. R.. Š. predstavujúci škodu vzniknutú mu titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý videl v tom, že súd nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, a to na rozhodnutí, ktoré doposiaľ nie je právoplatné. V časti o zaplatenie 194 389,39 Eur s príslušenstvom žalobca odvíjal svoj nárok od nesprávneho úradného postupu exekútora, ktorý ako "disponent" s pohľadávkou žalobcu dňom 14.02.2005 sa o osud pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania nestaral, najmä po jej popretí správcom konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní vedenom vo veci 8K 1/04 pred Krajským súdom v Bratislave, nepodal incidenčnú žalobu, hoc bol tak povinný, neuplatňoval práva konkurzného veriteľa v prebiehajúcom konkurznom konaní, následkom čoho došlo k znehodnoteniu pohľadávky a žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku vo výške uvedenej pohľadávky.
7. Dňa 31.03.2006 žalobca v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doplnenú písomným podaním, doručeným žalovanej dňa 14.12.2006 (č. l. 32) v rozsahu, v akom bola uplatnená v tomto konaní. V konaní nesporne vyšlo najavo, že žalovaná nárok žalobcu uplatnený v rámci predbežného prerokovania neuspokojila. 8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 17.03.2008, doplnenom dňa 01.07.2009 a dňa 27.09.2011, navrhla súdu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Žalovaná uviedla, že v exekučnom konaní sp. zn. EX 365/2002 síce súdny exekútor konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s exekučným poriadkom, no v súvislosti s týmto konaním žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, ktorej náhradu si žalobca uplatnil. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by došlo k samotnej škode, resp. ujme na strane žalobcu, ako ani existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom súdneho exekútora a prípadnou ujmou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Súdny exekútor po zistení chyby v zaradení exekučnej veci ku konaniam začatým v roku 2002 vzal súdny exekútor exekučný príkaz na podklade ktorého začal registrový súd konanie o výmaze späť, a to prípisom zo dňa 10.04.2006. Po doručení späťvzatia rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením z 24.04.2006 o zastavení konania o výmaze žalobcu z obchodného registra. Zo všetkých uvedených skutočností podľa žalovanej vyplýva, že k výmazu žalobcu, ako ani k výmazu spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., ktorej je žalobca konateľom, nedošlo, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra. Súdny exekútor síce v konaní pochybil, avšak toto konanie samo o sebe neodôvodňuje vznik nároku na náhradu škody, ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Žalobca totiž žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku, resp., že by týmto konaním došlo k neprimeranému a nezákonnému zásahu do jeho práv a úplne absentuje preukázanie a odôvodnenie výšky a rozsahu vyčísleného ušlého zisku a nemajetkovej ujmy uplatnených žalobcom v tomto konaní.
9. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním na pojednávaní v termínoch v dňoch 06.06.2011, 22.05.2013 za prítomnosti žalobcu a povereného zástupcu žalovanej. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 05.05.2014 v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti žalobcu z dôvodu, že žalobca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dňa 22.04.2014, sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd rozhodol rozsudkom č. k. 22C/8/2007 - 313 zo dňa 05.05.2014, ktorým žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalovanej náhradu trov konania.
10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu rozsudkom č. k. 5Co 522//2014 - 350 zo dňa 29.09.2015 potvrdil napadnutý rozsudok.
11. Dovolací súd rozhodujúc o dovolaní žalobcu uznesením sp. zn. 3Cdo 39/2016 zo dňa 22.06.2017 zrušil: a) rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 522/2014, 5Co/523/2014 zo dňa 29.09.2015 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.05.2014, č. k. 22C/8/2007 - 313, a tiež vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, b) rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.05.2014, č. k. 22C/8/2007 - 313. Dovolací súd dovolanie proti výroku rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 522/2014, 5Co/523/2014 zo dňa 29.09.2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 26.06.2014, č. k. 22C/8/2007 - 325 odmieta. Dovolací súd v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I.
12. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že doručenka, ktorá mala osvedčiť doručenie predvolania žalobcu na pojednávanie pred súdom prvej inštancie uskutočnené dňa 05.05.2014, neobsahuje údaj o tom, že sa žalobca v čase doručovania zdržiaval v mieste doručenia a spis nedával podklad pre záver, že by súdy túto skutočnosť preverovali. Žalobca, spochybňujúc svoje zdržiavanie sa v čase a mieste doručovania, im preto opodstatnene vytýka, že nemohli mať za preukázané splnenie predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 46 od. 2 posledná veta O.s.p. Súd prvej inštancie prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu odňal žalobcovi možnosť zúčastniť sa na súdom nariadenom pojednávaní a realizovať na ňom všetky tie procesné oprávnenia, ktoré má riadne predvolaný účastník konania na vytýčenom pojednávaní.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobu žalobcu, oboznámením jeho písomných vyjadrení, písomnými vyjadreniami žalovanej, výsluchom strán sporu, resp. ich zástupcov, listinnými dôkazmi založenými stranami do súdneho spisu, a to najmä exekučným príkazom súdneho exekútora H.. S. H. zo dňa 19.01.2005, č. k. EX 365/2002, príkazom na začatie exekúcie zo dňa 18.01.2005, EX 365/2002, Stanoviskom slovenskej komory exekútorov zo dňa 29.05.2006, daňovým priznaním spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. za rok 2005, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2006 o zastavení konania o výmaz z obchodného registra, sp. zn. 32Exre/16/2005, fotokópiou potvrdenia Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 1.10.2009, exekučným príkazom súdneho exekútora H.. R. Š., sp. zn. EX 32/2004 zo dňa 14.04.2004, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.06.2009, č.k.8K 1/2004-698, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.08.2009, č. k. 8K/1/2004-702, uznesením Úradu boja proti korupcii PPZ zo dňa 06.12.2007, č. ČVS:PPZ-102/BPK-S-2007, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
14. Súd v novom konaní doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že nakoľko bol s rozhodnutím dovolacieho súdu oboznámený až na pojednávaní dňa 09.04.2018, nemohol sa na pojednávanie riadne pripraviť. Námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu, nakoľko, ako vyplýva z doručenky založenej na č.l. 383, žalobca bol na pojednávanie včas a riadne predvolaný (predvolanie prevzal 26.02.2018) a ako strana sporu mal právo nahliadnuť do súdneho spisu. Rozhodnutie dovolacieho súdu, na ktoré žalobca poukazoval mu bolo riadne doručené náhradným spôsobom dňa 13.09.2017 v súlade s Civilným sporovým poriadkom (ďalej len "CSP"), na žiadosť žalobcu súd navyše doručil žalobcovi rozhodnutie dovolacieho súdu na pojednávaní a žalobca mal aj touto cestou možnosť oboznámiť sa s uvedeným rozhodnutím, ktoré sa týkalo de facto len procesného postupu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, pre ktorý boli rozhodnutia dotknutých súdov zrušené a posúdenia právnej alebo skutkovej stránky merita veci sa netýkalo. Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 09.04.2018 zároveň súdu predniesol návrhy na doplnenie dokazovania (odsek 14).
15. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09.04.2018 rozhodol o návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania prednesenom na pojednávaní tak, že vyhlásil, že upúšťa od vykonania dokazovania dôkazmi navrhnutými žalobcom, a to výsluchom svedkov H.. H. T., Z.. Y. I., Z.. A. J., H.. G. O. a znalca P. H. z dôvodu, že z hľadiska procesnej ekonómie usúdil, že ďalšie dokazovanie vo veci nie je potrebné vykonať, nakoľko doposiaľ vykonané dokazovanie predstavuje dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu.
16. O ďalších návrhoch žalobcu na vykonanie dokazovania rozhodol súd ešte v pôvodnom konaní, a to uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.05.2014, ktorým zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru financie, dane, ďalej návrhu na pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. Er 59/1996, spisu súdneho exekútora H.. H. EX 365/202, spisu súdneho exekútora H.. R. Š. EX 32/2004, vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1225/2-OSB-BI OR PZ Bratislava, spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32 Exre 16/2005, na vykonanie znaleckého dokazovania vo veci zhoršenia zdravotného stavu žalobcu od roku 2005 vyžiadaním správy ošetrujúcich lekárov, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko navrhované ďalšie dokazovanie vo veci posúdil súd vzhľadom na dovtedajšie výsledky dokazovania ohľadom vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekútora a vznikom škody za nadbytočné. Pokiaľ ide o pripojenie navrhovaných súdnych spisov, súd vychádzal zo záveru, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní v konaní sporný nebol, z vykonaných listinných dôkazov bolo možné z ohľadu súdu tento postup z hľadiska § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. posúdiť, preto ďalšie dokazovanie vedené v tomto smere by bolo nehospodárne. 17. Súd v rámci rozhodovania sporu považoval za potrebné vysporiadať sa aj s otázkou aktívnej, resp. pasívnej, legitimácie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie žaloby. Hoci táto medzi stranami sporná nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade bol tento predpoklad splnený. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 9 ods. ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 18. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá rovnako vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z., v tomto prípade konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci vydaním nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným subjektom má byť v tomto prípade štát. 19. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd pri rozhodovaní sporu zaoberal bolo, či orgán označený v návrhu žalobcu ako orgán konajúci v mene štátu je označený správne, teda, či ide o orgán totožný s tým, s ktorým zákon pre tento prípad počíta. Na tomto mieste vychádzal súd z ustanovenia § 4 ods. 1, podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti.
20. Žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu uplatnenom v tomto konaní si žalobca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uplatnil voči Ministerstvu spravodlivosti SR uvedený nárok.
21. Predmetom sporu bola náhrada škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora.
22. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou splnenia základných predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
23. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia, nakoľko v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1, ods. 2 Z.z. citovaného predpisu, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
24. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 25. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, zodpovednosti, podľa odseku 1, sa nemožno zbaviť.
26. Podľa ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., účinného v čase vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 1 cit. ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
27. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je, ako už bolo uvedené, predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.
28. Žalobca za nesprávny úradný postup v konaní označil postup súdneho exekútora H.. S. H. v konaní, vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002, pri vydávaní exekučného príkazu na obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo dňa 25.01.2005. Žalovaná nesprávny úradný postup súdneho exekútora nerozporovala. V konaní bolo na základe oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.2007, zn. SKE 489/07, preukázané, že súdny exekútor H.. S. H. bol disciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov uznaný za disciplinárne zodpovedného za disciplinárne previnenie, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie.
29. Žalobca za nesprávny úradný postup majúci za následok vznik škody označil aj postup súdneho exekútora H.. S. H. v totožnom konaní EX 365/2002, spočívajúci podľa jeho názoru v neuplatnení práva konkurzného veriteľa, v nepodaní incidenčnej žaloby v konaní, vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8K/1/2004, čím podľa žalobcu došlo k znehodnoteniu pohľadávky žalobcu, a tým ku škode v podobe ušlého zisku vo výške 194 389,39 Eur.
30. Za nesprávny úradný postup označil tiež žalobca postup súdneho exekútora H.. R. Š. v konaní ním vedenom pod sp. zn. EX32/2004, následkom ktorého mala žalobcovi vzniknúť škody vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok v konaní EX 32/2004. 31. Súd konštatuje, že aj v prípade, ak by žalobcom označený postup súdneho exekútora v uvedenom exekučnom konaní posúdil ako nesprávny úradný postup, je na žalobcovi preukázať ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. 32. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011). 33. Záver o vzťahu príčiny a následku, vyplývajúci z uvedeného rozhodnutia, je potrebné aplikovať aj na prípad škody vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Zodpovedanie otázky príčinnej súvislosti si teda vyžaduje zodpovedanie otázky, či v prípade, že by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, by žalobcovi škoda uplatnená v konaní nevznikla. 34. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca si ako škodu uplatnil jednak škodu vzniknutú znemožnením predaja 100 % obchodného podielu v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., vyčíslenú na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.2004 vo výške 5 039 509,96 Eur, ďalej škodu spočívajúcu v nevyplatenom podiele na zisku spoločnosti podľa účtovných kníh spoločnosti, ktorú by spoločnosť dosiahla, nebyť nesprávneho úradného postupu H.. H. vo výške 102 975,17 Eur, škodu vzniknutú zaplatením exekučného poplatku vo výške 16,59 Eur, ktorý zaplatil podľa neho márne, nakoľko na príslušnom exekučnom titule bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu, škodu vo výške 194 389,39 Eur ako ušlý zisk z pohľadávky znehodnotenej nesprávnym úradným postupom exekútora a tiež nemajetkovú ujmu vo výške 165 969,60 Eur vzniknutú v súvislosti s obmedzením možnosti nakladania s jeho majetkom, obmedzením slobody podnikania za obdobie 25.01.2005 ku dňu podania žaloby (15.01.2007). 35. Na základe vykonaného dokazovania súd v danom prípade ohľadom otázky príčinnej súvislosti uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že následkom ním uvádzaných nesprávnych postupov, podrobne špecifikovaných vyššie, došlo k takému zásahu do právnej subjektivity spoločnosti, prostredníctvom ktorej podnikal (VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.), teda k jej zrušeniu alebo výmazu z obchodného registra, ktorá by mala za následok obmedzenie, resp. znemožnenie, možnosti podnikať a produkovať zisk. Žalobca tiež v spore nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu exekútora, bol by svoj obchodný podiel v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. predal za sumu uvedenú v predloženej zmluve o predaji obchodného podielu, navyše z uznesenia Prezídia policajného zboru, odboru boja proti korupcii zo dňa 06.12.2007, č. ČVS: PPZ-102/BPK-S-2007 (č.l.64), vyplynulo, že predmetná zmluva o predaji obchodného podielu spoločnosti VAKOV spol. s r.o. zo dňa 07.12.2004 bola vyhotovená až dňa 22.06.2006. Žalobca rovnako nepreukázal, že nebyť ním označeného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho v nepodaní incidenčnej žaloby, bola by jeho pohľadávka vo výške 194 389,39 Eur uspokojená v uplatnenom rozsahu v konkurznom konaní voči úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o., naopak z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.08.2009, č. k. 8K/1/2004-702, súd zistil, že súd zrušil konkurz voči úpadcovi z dôvodu podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) v tom čase platného zákona o konkurze a vyrovnaní, teda, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty a celkové príjmy zo speňaženia majetku úpadcu predstavovali sumu 524,73 Eur. Žalobca rovnako nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu nevznikla by žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za exekúciu vo výške 16,59 Eur. Sumarizujúc uvedené, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, vrátane uplatnenej nemajetkovej ujmy.
36. Žalobca v konaní okrem príčinnej súvislosti nepreukázal ani vznik škody v spore uplatnenej. Škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom nie je možné podľa názoru súdu stotožňovať s účtovne vykázanou stratou, ušlým ziskom za nevymoženú pohľadávku, ani cenou za obchodný podiel, uvedenou v zmluve o prevode obchodného podielu, nakoľko ich opodstatnenosť a reálny základ neboli v konaní preukázané. Žalobca nepreukázal ani vznik škody vo výške 16,59 Eur, nakoľko zaplatenie súdneho poplatku neosvedčil.
37. V súvislosti s uvedeným súd ustálil, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto nezostalo súdu nič iné, než žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť.
38. Na základe právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností, nadobudnutých výsledkami vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
39. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu zamietol, žalovaná bola teda v konaní plne úspešná. Žalovanej však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).