Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Csp/395/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: C. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. A. XXX, XXX XX K. A., o zaplatenie 624,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 36,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 36,- Eur od 21.4.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 28.12.2017 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 624,59 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 262,05 Eur od 21.4.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovaným 23.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla bezúčelový úver vo výške 540,- Eur. Peňažné prostriedky žalovaný prevzal v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 30.11.2013 a posledná 17.1.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok za garantovanú službu, celkovo vo výške 186,30 Eur. Súčasne žalovaný uzatvoril 23.11.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v bydlisku klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. Odmena bola dojednaná vo výške 278,10 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v 60 týždenných splátkach, splatných spoločne so splátkami úveru. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť bola 1.004,40 Eur. Žalovaný uhradil celkovo 379,81 Eur, teda len 22 splátok, pričom na 23. splátku uhradil len 11,53 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 31.3.2017 bola pohľadávka postúpená na žalobcu o čom bol žalovaný upovedomený oznámením z 10.4.2017. Hodnota postúpenej pohľadávky činila 624,59 Eur. Dlžná suma 624,59 Eur predstavuje istinu 262,05 Eur, neuhradenú sumu zo zmluvy

o zabezpečení splátok 176,24 Eur, náklady spojené s úverom 186,30 Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžnej istiny od 21.4.2017.

2. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými žalobcom - zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 23.11.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru z 23.11.2013, oznámením o postúpení pohľadávky z 10.4.2017 s podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok, predžalobnou výzvou s podacím hárkom, výpisom splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa 23.11.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou ako fyzickou osobou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 540,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s úrokom vo výške 77,76 Eur (čo je 22,38 % ročne) a poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou 108,54 Eur, v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 12,11 Eur a výška poslednej splátky je 11,81 Eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 70,38 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 726,30 Eur, priemerná RPMN 45,94 %. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Strany si dohodli hotovostný režim poskytnutia. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet právneho predchodcu žalobcu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet veriteľa uvedený v zmluve. Číslo zmluvy bolo XXXXXXXXX.

6. Podľa bodu 4. zmluvných podmienok Za poplatok za garantovanú službu sa žalobca zaviazal pre zákazníka zabezpečovať nasledovné:

- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,

- podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách žalovaného, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle, v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy

- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,

- službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy,

- na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatní vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.

7. V rovnaký deň ako zmluva o úvere bola medzi žalovanou ako zákazníkom a právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom uzavretá Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej za odmenu 278,10 Eur bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Zákazníkom a Poskytovateľom, a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 1.1 zmluvy je ďalej uvedené, že služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa Zákazník zaväzuje. Prevzatie hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu Zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. V bode 1.2 Zmluvy sa zákazník zaviazal splácať odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 4,63 Eur a poslednú splátku vo výške 4,93 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť

spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem poskytovateľa. Podľa bodu 1.5 Zmluvy poskytovateľ je pri každom prevzatí peňažnej sumy od zákazníka povinný vykonať v Karte splátok úveru záznam, preukazujúci prevzatie peňažnej sumy v príslušnej výške.

8. Listom zo 10.4.2017 právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 23.11.2013 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 23.11.2013 vo výške 625,- Eur na žalobcu.

9. Predžalobnou výzvou zo 25.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 633,17 Eur najneskôr do 6.11.2017.

10. Podľa výpisu splátok a úhrad k úveru č. 570044589 vykonala žalovaná úhrady v celkovej výške 379,81 Eur.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.11.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.11.2013 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.11.2013 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.11.2013 ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.

16. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.11.2013 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.11.2013 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.11.2013 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa §9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.11.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa §11 ods. 1zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.11.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté prostriedky vo výške 540,- Eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 60 týždenných splátkach vo výške 12,11 Eur (1.-59. splátka) a 11,81 Eur (60. splátka). Celkové náklady žalovaného mali byť tvorené súčtom úroku vo výške 77,76 Eur (sadzba 22,38%) a poplatku za garantovanú službu vo výške 108,54 Eur. RPMN bola v zmluve vymedzená na 70,38%. Termín konečnej splatnosti bol stanovený ako 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Okrem zmluvy o úvere uzavreli strany v rovnaký deň aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky. Žalovaná mala za uvedenú službu zaplatiť

odmenu v celkovej výške 278,10 Eur, a to v 60 splátkach po 4,63 Eur (1.-59. splátka) a 4,93 Eur (60. splátka).

27. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

29. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

30. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k 23.11.2013, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti požadované v písm. f) uvedeného zákonného ustanovenia. Zmluva je neurčitá pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru (dobu trvania úveru). Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť 60 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Súd neakceptuje, že konečná splatnosť úveru je dostatočne zadefinovaná v zmluve, pokiaľ ju možno vyvodiť z dohodnutého celkového počtu splátok, nakoľko táto argumentácia nezodpovedá zneniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f). Zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň 60. týždňa). Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené dokedy má úver splácať a ponechať to na zložitý výpočet prostredníctvom týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Je objektívne komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s ďalšou náležitosťou podľa §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok.

31. Súd preto považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

32. Úroková sadzba bola síce v zmluve uvedená a numericky vyjadrená číselnou hodnotou 22,38%, avšak uvedené nepredstavovalo reálne úročenie poskytnutej sumy, nakoľko suma úveru bola navyšovaná o poplatok za garantovanú službu, čo pochopiteľne skresľuje výšku preplatenej sumy. Súd má za to, že takýmto spôsobom sa právny predchodca žalobcu snaží „opticky“ presvedčiť spotrebiteľa o výhodnosti jeho ponuky, pričom reálne spotrebiteľ za poskytnuté peniaze uhradí viac, ako sa javí.

Pokiaľ ide o dojednanie o garantovaných službách, za ktoré žalobca žiada od žalovanej poplatok vo výške 278,10 Eur, toto je zapracované do textu zmluvných podmienok úverovej zmluvy, pričom z obsahu zmluvy nevyplýva pre spotrebiteľa žiadna možnosť poskytovanie tejto doplnkovej služby vylúčiť, obmedziť alebo upraviť. Skutočnosť, že žalovaná zmluvu, do ktorej bolo toto dojednanie zapracované, podpísala, ešte neznamená, že bolo individuálne dohodnuté a svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Podľa názoru súdu je uvedená dohoda o garantovanej službe v rozpore s dobrými mravmi, keď na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide v podstate o záväzok spotrebiteľa zaplatiť niečo, čo mu ani nebolo dodané. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd aj v tom, že veriteľ zinkasuje odplatu za službu, hoci spotrebiteľovi žiadnu službu neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne. Podľa názoru súdu ide fiktívne plnenie dodávateľa (za ktoré musel žalovaný zaplatiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Predmetnú dohodu súd považuje za neplatnú.

33. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, dodávateľ by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Žalovaná musela zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísať v jeden deň ako zmluvu o úvere.

34. Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016: ,, Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok úveru) nie sú úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na skvalitnenie služby. Žalovaný sa spornými administratívnymi poplatkami snaží sledovať tzv. doplnkovú službu. Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky predstavovať tzv. vedľajšie cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom zmluvy. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom úvere, je predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že podstatou a hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 OZ, ten explicitne vylučuje zo súdneho prieskumu hlavný predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré, ak by boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu podliehať musia aj v súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.“

35. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.11.2013, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

36. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musel navyše zmluvu o doplnkovej službe uzavrieť, aby získal úver. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa.

37. Pokiaľ ide o odmenu za doplnkovú službu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd poukazuje na to, že táto predstavuje viac ako polovicu z poskytnutého úveru (úver 540,- Eur, odmena za doplnkovú službu 278,10 Eur). Odmena je neprimerane vysoká k výške poskytnutého plnenia a pre rozpor s dobrými mravmi bola v zmysle § 39 dojednaná neplatne . Obsahom zmluvy o zabezpečení splátok úveru

sa zaoberal aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 16Co/442/2016 z 21.9.2017 uviedol, že z dôvodu nezrozumiteľného označenia splatnosti splátky a konečnej splatnosti úveru, resp. údajov o dĺžke trvania zmluvy o úvere, je spotrebiteľ odkázaný, resp. je mu vnútené, aby s dodávateľom okrem úverovej zmluvy uzatváral aj ďalšiu zmluvu, ktorou sa spotrebiteľovi poskytuje platená služba na zabezpečenie vyberania splatných splátok úveru.

38. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť dojednaní odmene za garantovanú službu o odmene za zabezpečenie splátok úveru bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu len sumu skutočne čerpaných peňažných prostriedkov vo výške 540,- Eur. Žalovaná bola oprávnená uhrádzať dlžnú sumu v splátkach, pričom posledná splátka mala byť podľa vyjadrenia žalobcu predpísaná 17.1.2015. Nakoľko v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný prihliadať v spotrebiteľských veciach aj na oslabenie nároku žalobcu v prípade premlčania aj bez námietky žalovaného, súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu možno vyhovieť len z časti. Premlčacia doba aplikovateľná pre tento prípad je trojročná a pri každej splátky plynie samostatne. Posledné štyri splátky mali byť predpísané 27.12.2014, 3.1.2015, 10.1.2015 a 17.1.2015, premlčacia doba pri týchto splátkach začala plynúť 28.12.2014, 4.1.2015, 11.1.2015 a 18.1.2015 a uplynula 28.12.2017, 4.1.2018, 11.1.2018 a 18.1.2018. Žaloba bola na súd podaná 28.12.2017. Z toho vyplýva, že všetky staršie splátky, s výnimkou posledných štyroch, sú premlčané, a žalobcovi tieto nároky nemožno priznať. Súd preto žalobcovi priznal len nárok na posledné štyri splátky čerpanej istiny vo výške 4 x 9,- Eur, spolu 36,- Eur, pričom výšku jednej splátky istiny stanovil vydelením poskytnutej pôžičky 540,- Eur počtom splátok 60.

39. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Nakoľko žalovaná nesplnila povinnosť zaplatiť záväzok riadne a včas ku dňu splatnosti neuhradených splátok, čím sa dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj nárok na uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy 36,- Eur vo výške 5,05% ročne od 21.4.2017 do zaplatenia v súlade so žalobným návrhom.

42. Vo zvyšnej časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

45. Žalobca mal v konaní úspech v časti priznanej sumy 36,- Eur (6%) žalovaná vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, resp. zastavil, pričom zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca späťvzatím žaloby (94%). Žalovanej ako strane, ktorá mala vo veci úspech v prevažnej časti tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.